Drevené chrámy (kostoly, cerkvi) oddávna patria ku kultúre našich predkov. Sú našim dedičstvom a pamiatkou na ťažký život jednoduchého chudobného ľudu. Nachádzajú sa zväčša v odľahlejších častiach východného Slovenska. Sú neopakovateľné a podobné chrámy nájdete okrem Slovenska, len v pohraničných oblastiach na území Poľska a Ukrajiny. Mnohé z nich sú navyše zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a všetky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.
Jednoduchosť a krása drevených chrámov svedčí aj o veľkom majstrovstve chudobných ľudí, ktorí mali na stavbu kostolíka len to najnutnejšie, niekedy ani to. Napriek tomu dokázali zo svojich rúk vykúzliť majstrovské drevené stavby. Veru, máme byť na čo hrdí! Veď kde na tak malom území sa ich nachádza tak veľa?
Aj napriek tomu, že slovenské drevené chrámy sú vo svete známe a sú zároveň aj svetovým dedičstvom, nevalia sa k nim davy turistov. Ťažko povedať prečo. Možno je to aj tým, že moderného mladého človeka lákajú iné atrakcie a možno o tomto domácom „poklade“ ani nevie. Isté je však to, že ich návšteva stojí za to. Unikátne stavby sú spojením prírody, duše človeka a hlbokého vzťahu našich predkov s Bohom.
Gréckokatolícky drevený chrám sv. Michala Archanjela. Chrám z roku 1754 pôvodne pochádza z Novej Sedlice, bol však premiestnený do skanzenu v Humennom.
Drevený chrám v Hunkovciach. Tento chrám stojí len pár metrov nad medzinárodnou cestou vedúcou do Poľska a je obkolesený starodávnym cintorínom.
Súčasný stav
Na Slovensku bolo v minulosti omnoho viac drevených chrámov, no stavby často podľahli požiarom. Mnohé boli zničené počas vojny a následne sa postavili murované kostoly. V súčasnosti ich je najviac na severovýchodnom Slovensku v Prešovskom kraji. Na pôvodných miestach ich tu stojí vyše 40. Ďalšie sa nachádzajú v menšom množstve roztrúsené po Slovensku. Mnohé dodnes slúžia ako hlavný chrám pre ľudí žijúcich v obci, napríklad v obci Potoky pri Stropkove. Iné sú prázdne a omše či obrady sa v nich konajú len výnimočne.
V menšom množstve sa nachádzajú drevené chrámy aj v slovenských skanzenoch (napr. v Humennom, Starej Ľubovni, či Bardejovských Kúpeľoch). Tieto chrámy boli rozobraté, presunuté a následne v skanzenoch znova postavané, tak, aby sa zachovali všetky pôvodné materiály a postupy.
Na Slovensku máme v súčasnosti 59 drevených chrámov (v minulosti ich bolo viac ako 300). Z toho je 38 gréckokatolíckych cerkví a 4 pravoslávne cerkvi. Rímskokatolíckych drevených kostolov je 11 a zvyšných 6 tvoria evanjelické artikulárne kostoly. Niektoré zdroje však uvádzajú iné počty, podľa ktorých je drevených chrámov menej, ale i viac. Každopádne, ak si chcete prejsť komplet všetky drevené chrámy Slovenska, máte čo robiť :).
Najstaršie zachované drevené chrámy pochádzajú z 15. a 16. storočia. Nezachovalo sa ich veľa, dodnes ich stojí len zopár - v Tvrdošíne, Hervartove, Zábreží, Žilina - Trnovom a Rudne. Väčšina drevených, sakrálnych pamiatok bola zbudovaných neskôr v 17. - 18. storočí a mnohé môžeme obdivovať dodnes.
Gréckokatolícky drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach. Na malom vŕšku nad obcou stojí jednoduchý menší kostolík.
Gréckokatolícky drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky. Chrám stál pôvodne v obci Mikulášová, dnes ho nájdete v Bardejovských Kúpeľoch v miestnom skanzene.
Kostol, chrám, alebo cerkev?
Ešte by sme radi upresnili používanie pojmov kostol, chrám a cerkev. Rímskokatolíci, a evanjelici používajú pre svoje chrámy pojem kostol. Naopak gréckokatolíci a pravoslávni pojem cerkev (cerkva), prípadne chrám. Slovo chrám je zas univerzálny pojem, obsahujúci kostoly, či cerkvi. V tomto smere by bolo správne nazývať drevené kostolíky, drevenými chrámami, pokiaľ sa nešpecifikuje konkrétna cirkev, ktorej chrám patrí. Toľko lingvistické okienko a hádam sme to nepoplietli :)
Chrám svätého Michala archanjela v Príkrej. Tento gréckokatolícky kostolík bol postavený v roku 1777 a svoju maličkú obec zdobí dodnes.
Prehliadky chrámov
Chrámy bývajú väčšinu času zatvorené. Pri všetkých ale nájdete tabuľku s kontaktom na osobu, ktorá Vám urobí prehliadku chrámu. Zväčša ide o miestnych ľudí, kostolníkov, inokedy má kľúče pani z obecného úradu. Najlepšie je prehliadku vopred naplánovať a dohodnúť sa telefonicky, ľahko sa vám môže stať to, čo nám, že sa do kostolíka nedostanete lebo vám nik pevnú linku nedvihne (väčšina kontaktov je na pevnú linku).
Sú aj špeciálne zájazdy, kedy sa môžete pridať ku skupine, ktorú vedie sprievodca a všetko je dopredu naplánované. Je ich málo, ale určite sa ich oplatí zúčastniť. Jednak máte zaujímavý výklad a tiež za jeden deň stihnete naozaj veľa čarovných kostolíkov. Ďalšou možnosťou je cyklovýlet za krásami drevených chrámov.
Týmto štýlom sme tak v jeden deň navštívili 8 chrámov, avšak len zvonku. Kostolíky a cerkvi sa nachádzajú v mnohých drobných odľahlých dedinkách, tak už len samotná cesta k nim je veľmi zaujímavá. Často sa dostanete do obcí, ktoré nepozná takmer nik a nechodia tam takmer ani autobusy.
Veľký pozor si dajte na fotografovanie v drevených chrámoch. Fotenie exteriéru je povolené, avšak na to, aby ste mohli fotiť aj vnútri potrebujete často zvláštne povolenie. Je to aj škoda lebo každý objekt je neopakovateľný a dýcha spomienkami našich predkov.
Ako sa dostať ku kľúčom od kostolíka v Dobroslave. Pekná prehľadná mapka kde nájsť kostolníka :)
Chrámy sú pripravené na turistov zo všetkých kútov Európy :) Ktovie ale, ako je to s výkladom v cudzom jazyku.
Rozdelenie chrámov
Drevené chrámy môžeme rozdeliť podľa toho, ktorej cirkvi patria. Najpočetnejšiu skupinu tvoria gréckokatolícke a pravoslávne chrámy, nachádzajúce sa prevažne na severovýchode Slovenska, pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Evanjelických a rímskokatolíckych kostolov sa dochovalo menej a nájdeme ich na širšom území Slovenska.
Gréckokatolícky drevený chrám sv. Michala Archanjela. Chrám pochádza z roku 1740. Nájdete ho v strede obce.
Evanjelické artikulárne drevené kostoly
Samostatnou kapitolou drevených kostolíkov na Slovensku sú evanjelické artikulárne drevené kostoly. Tieto sa začali stavať po sneme v Šoprone v 17. storočí, kde sa určili podmienky ich stavby. Evanjelici to v tom čase nemali ľahké a na stavbu chrámu museli splniť mnoho neľahkých podmienok. Jednou z nich bolo aj to, že sa nesmeli stavať vnútri miest ale za hradbami. V 17. a 18. storočí ich bolo na Slovensku až 38. Dodnes sa žiaľ zachovalo len 5 týchto kostolíkov - Drevený artikulárny chrám v Hronseku, Istebnom, Kežmaroku, Leštinách a posledný je v Paludzi - Svätom Kríži.
Evanjelický drevený artikulárny kostol v obci Hronsek. Pozoruhodný drevený kostol nájdete neďaleko Zvolena. Obsahuje prvky škandinávskej, nemeckej, iónskej aj slovanskej architektúry.
Rímskokatolícke drevené kostoly
Rímskokatolícke drevené kostoly sú zastúpené menej, väčšina v tom čase bola murovaná. Najzaujímavejšie z nich sú : Kostol sv. Juraja v Trnovom, Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna (ten sa nachádza v Múzeu slovenskej dediny), Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne, Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove a ďalšie.
Gréckokatolícke a pravoslávne chrámy
Najpočetnejšou skupinou chrámov sú gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi. Typické sú hlavne pre východné Slovensko. Z tých najzaujímavejších sú to cerkvi v okolí Bardejova, Svidníka a Sniny. Každá cerkva je jedinečná svojou architektúrou a neodmysliteľne patrí k typickému obrazu krajiny. Zaujímavý je chrám v Príkrej, v maličkej obci, kde zavíta málokto a žije v nej najmenej ľudí na Slovensku. Pri Snine zas stojí malinký chrám v Jalovej, ktorý sa nachádza blízko národného parku Poloniny. Z najpopulárnejších kostolíkov pri Svidníku je to chrám v Ladomírovej, ktorý je zapísaný v UNESCO.
Chrám sv. Juraja v obci Jalová. Gréckokatolícky drevený chrám nájdete učupený na lúčke, neďaleko cesty.
Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli. Typickým pre drevené chrámy bolo, že sa v ich blízkosti nachádzal miestny cintorín.
Drevený chrám sv. Paraskevy v Dobroslave. Tento gréckokatolícky chrám sa nachádza blízko Svidníka a je unikátny svojím pôdorysom v tvare kríža.
Karpatská drevená cesta
Vhodný spôsob, ako spoznať väčšinu drevených cerkví a kostolov Slovenska je absolvovanie Karpatskej drevenej cesty. Karpatská drevená cesta začína v Starom Smokovci, prechádza cez Kežmarok, Starú Ľubovňu, Bardejov a ďalej pokračuje smerom na Svidník, Humenné a Sninu. Trasa končí v Sobranciach v obci Inovce. Na trase by mala byť vybudovaná navigačná a informačná infraštruktúra v podobe smerovníkov a informačných tabúľ. Aspoň tak sa dá dočítať z webovej stránky projektu.
Celú Karpatskú drevenú cestu sme neabsolvovali, no máme pochodených pomerne dosť drevených chrámov a môžeme potvrdiť, že na viacerých miestach sme si všimli osadenie navigačných prvkov a informačných panelov. Škoda len, že na internete je o danom projekte pomerne málo informácií. Jedná sa totiž o 300 km trasu na slovensko-poľskom pohraničí, kde sa môžete tešiť na takmer 50 rôznych drevených kostolov a chrámov. To už by si zaslúžilo aspoň nejaké rozšírené informácie o trase v podobe podrobných máp, možností ubytovania, zaujímavostí po ceste a pod. Tak hádam v blízkej budúcnosti niečo také vznikne :).
Pre viac informácií o Karpatskej drevenej ceste, odporúčame navštíviť „zrejme“ oficiálnu webovú stránku. Vyzerá to však, že sa na nej toho moc nedeje :(
Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli. Tento sympatický kostolík stráži prastará lipa.
Chrám sv. Mikuláša v Bodružali. Od roku 2008 je zapísaný v zozname UNESCO.
