Trochu iné ráno. Zobudiť sa ráno na zasneženom vrcholku hory prekoná všetky ostatné protivenstvá.
Noc medzi 07.-08. januárom 2017 mala byť mrazivá, akože aj bola. Vpád arktického vzduchu spôsobil, že na Slovensku padali teplotné rekordy jedna radosť. Pre lepšiu názornosť, v Oravskej Lesnej bolo -35 stupňov celzia. Pre Malé Karpaty mali byť teploty o polovicu miernejšie. Jednoducho ideálna situácia na vyskúšanie zánovných páperových spacákov a karimatiek. Skalnatá totiž ideálne spájala viacero vecí potrebných pre takýto test. Rýchla dostupnosť z parkoviska na Zochovej chate, pekný výhľad a nadmorská výška nad 700m, čo je v Malých Karpatoch, takmer maximum, kam možno vystúpiť. Tento vrchol je navyše pomerne exponovaný a preto za veterného počasia otestujete výbavu vcelku poctivo.
Na miesto činu prichádzame zasneženou turistickou značkou od Zochovej Chaty okolo jedenástej večer. Na vrchole je takmer bezvetrie a -12 stupňov pod nulou. Rýchlo meníme spotené termotričká a rozkladáme bivak. Celta, po dve karimatky na seba, spacák a pod hlavu batoh. Do spacáku putuje termoska, foťák a náhradná baterka, aby nezamrzli. Snažíme sa o nočné foto, no obloha sa takmer okamžite zaťahuje. Na východe plápolajú elektrické svetlá ľudských obydlí. Sneh pod nami je zmrznutý prach. Pri výstupe krásne vržďal. Jeden z tých čoraz viacej vzácnych zvukov prírody v južnejších okresoch. Všetko si vychutnávame, i pár glgov z ploskačky a termosky.
Priamo vedľa nás sa vinie červená značka Cesty hrdinov SNP. Dnes je však úplne opustená. Sme tu sami. Panuje absolútny pokoj. Snažíme sa vtesnať si tieto momenty na pamäťovú kartu vo foťáku, no zmrznutá ruka odmieta poslušnosť a čoskoro je nemožné ňou stlačiť spúšť. A tak si spomienky ukladáme do hláv. Strom bdie nad nami a snáď nepríde vietor, líška, ani diviaky. Občas sa to v bivaku stáva. S príchodom mrakov sa teplota zvyšuje na -10. Takto to zostane do rána. V spacákoch sa mrvíme a okolo jednej si vyjdeme na toaletu. Nepríjemné. V spacáku sa zdalo byť sviežo, ale vonku sa priam rozklepeme. Zaliezame rýchlo späť a funíme.
Test výstroje. V noci výstroj preverili teploty pod -10 stupňov a sneženie.
Spokojný nocľažník. V páperáku bolo príjemne, od zeme však prenikal extrémny chlad.
Mesačná noc na Skalnatej. Šedé nebo čoskoro skrylo i mesiac.
Okolo tretej si uvedomujeme, že začalo snežiť. Sneh sa sype priamo na spacáky a tak ešte viac stiahneme vrchný otvor vaku. Bivakovacie vrece na spacáku sa zjavne hodí. V noci sa zobudím a z otvoru v oblasti hlavy sa mi nasype spŕška snehu rovno do tváre. Zakuklím sa ešte viac. V páperí prečkáme až do svitania, uvedomujúc si, akú prirodzenú výhodu majú husi a kačice. My sme si spacáky museli draho kúpiť.
Začína oranžovo svitať a nad nami je riedka, šedivá deka z mrakov. Na horizonte však pretláča mračná staré, egypstké božstvo Rá so svojou slnečnou loďou. Slnko absolútne prekvapivo vychádza na juhovýchodnej strane Karpát - pri Veľkej Homoli. V lete vyšlo na severovýchode. Je to výrazný posun po horizonte. Tu si možno dobre uvedomiť zmenu náklonu Zeme počas roka.
Ležíme si vo vyhriatych spacákoch a pozeráme na odveké divadlo vzniku nového dňa. Slnko to zjavne ešte neprestalo baviť a znova rozohrieva krajinu svojimi lúčmi. Po takomto nocľahu to človek oveľa viac ocení. Lúč, ktorý preletel tisíce kilometrov sa vám zrazu dotkne nosa, rozohreje skrehnutú kosť. Treba to zažiť. Z nášho lôžka robíme pár fotiek. Potom nasleduje odvážny čin. Vykľujeme sa zo spacákov. Všetko je zasnežené prachovým snehom. Obloha sa vyjasňuje a slnko stále viac hreje. Sme na krásnom mieste a arktickú zimu sme prekonali viac-menej úspešne. Pribudli skúsenosti. Dve lacné karimatky prepustili kopec tepla do terénu a roztopili sneh, až sa celta prilepila o povrch. Naproti tomu nafukovacia karimatka si počínala oveľa lepšie. Skalnatá znovu potvrdila, že i v malých kopcoch sa dá zažiť pamätná akcia. Po rýchlom zbalení nás už čakal iba zostup mrazivým ránom dolu k autu a naspäť do tepla veľkomesta.
Svitá. Po mrazivej noci, slnko pôsobí priam ako elixír života.