Kemp na Skalnatej pri východe Slnka. Skalnatá je dobré miesto na nočné prespatie. Dá sa to napríklad pod týmto stromom.
Bolo už večerné šero a les sa pomaly zahaľoval do čiernej tmy. Lesný vzduch bol prekvapivo teplý a dusný, čo nám možno trocha stúplo na mozog a dajako sme zablúdili hneď za Zochovou chatou :). A to sme boli pritom v týchto miestach už nespočetne krát. Tak sme chvíľu krúžili dokola, až sme nakoniec našli správny smer a okrem iného sme si trocha začali uťahovať z nášho navigátora, ktorý bol za dezorientáciu mierne zodpovedný.
Cesta ubiehala vcelku rýchlo. Postupne sme rozsvietili čelovky a za príjemného cvrkotu hmyzu sme napredovali malokarpatským lesom. Čochvíľa sme prešli Čermákovou lúkou, kde ako býva zvykom, vždy zvykne niekto opekať, alebo prespávať. Nezastavovali sme sa, a o pár desiatok minút sme už zdolávali poslednú prekážku a to výstup na samotnú Skalnatú. Úsek nie je príliš dlhý, ale zato dosť strmý. Skupinka sa porozdeľovala, prví vyšli tí najzdatnejší, ako posledný vyšiel autor tohto textu :D
V čase nášho príchodu bolo už slnko zapadnuté, čiastočne však bola vidieť jeho okolitá aura, ktorá sa pomaly strácala v tme. Pochodili sme si vrchol, spravili jednu-dve fotky a vybrali sme sa utáboriť.
Skalnatá po západe Slnka. Takto vyzeral vrchol pri našom príchode.
Večer sme chvíľu podebatili, vypili na dobrú noc pivo a následne sa rozložili okolo stromu, ktorý dominuje tomuto vrcholu. V jeho okolí bola uležaná tráva a vcelku rovinatý terén, takže prijateľné miesto na nocľah. Dodatočne sme zistili, že ležíme v mravenisku, ale už sa nám nechcelo presúvať. A mravcom sa tiež moc nechcelo otravovať narušiteľov, takže sme prežili v ako-takej symbióze.
Noc bola nádherná, hlavne čo sa týka výhľadov na nebo. Koruna stromu pod ktorým sme spali toto divadlo ešte umocňovala. Je až neuveriteľné koľko hviezd sa dá vidieť z týchto miest. Človek nemusí cestovať do zapadlých kútov Slovenska aby videl hviezdičky na nebi. Dá sa to bez problémov aj zo Skalnatej v Malých Karpatoch.
Strom na miesto stropu. Spať "pod širákom" má svoje výhody aj nevýhody. Tak napríklad výhodou sú tieto nádherné pohľady priamo z "postele". Nevýhodou je, že sa človek kvôli tomu nemusí vyspať :)
Hviezdna obloha. Čuduj sa svete, aj kúsok od Bratislavy sú ešte stále miesta s pekným výhľadom na hviezdy
Ako už býva zvykom, tak na našich nočných potulkách sa nezvykneme dobre vyspať. No a keď slnko vychádza už niekedy po štvrtej, tak je to aj takmer nereálne. Tak sme prebdeli celú noc, pozerali na hviezdy a načúvali príjemnému vánku ako si ševelil v korune stromu. Mierny kakofónny šum sa ozýval z útrob okolitých obcí a miest. Na to sme si však už dávno zvykli. V týchto častiach Malých Karpát totálne ticho zažijete len málokedy.
Ráno bolo studené, avšak stále príjemné. Rosa pokrývala konce stebiel okolitých tráv. Podarilo sa nám vstať tesne pred východom slnka a tak sme mali dosť času pripraviť sa na jeho príchod. Postupne sa zjavovali jeho prvé lúče a príroda začala meniť svoje farby. Zo Skalnatej sú veľmi pekné výhľady na väčšinu svetových strán. Takže východ i západ slnka si tu užijete plnými dúškami, rovnako ako sme to spravili my. Následne sme sa pobalili a vybrali na cestu späť na Zochovú chatu.
Cestou sme ešte utrúsili zopár vtipov na adresu nášho „navigátora“ a podobne ako pri výstupe na Skalnatú, aj zostup a návrat k autu bol veľmi rýchly. Po ceste sme sa zastavili pri studničke na Čermákovej lúke. Našli sme tam chladiť zopár vín, čo nás ani moc neprekvapilo. Na lúke stanovalo viacero ľudí, tak sa snažili takýmto spôsobom hydratovať :). Na cestičke sme stretli ešte žabu a to bola asi posledná zaujímavá vec, ktorá sa nám stala na poslednom úseku cesty.