Podvečer pri rozhľadni. Najkrajší čas, kedy sa sem oplatí prísť je západ, či východ slnka. Zaujímavá sa tiež javí možnosť sledovania nočnej oblohy.
Bol víkend, schyľovalo sa pomaly k večeru a tak v týchto končinách nebolo ani nohy. Jediný, kto nás tu v obci privítal bol ponievierajúci sa čierny pes, pravdepodobne samotár a zjavne nás mal na háku. Ani sa mu neuľútostilo nám venovať pohľad. Poberáme sa rezkým krokom k rozhľadni. Hneď na začiatku si všímame kríž pri oplotení a kúsok vedľa opustenú maringotku. Pomaly sa mení i kvalita cesty. V obci bola asfaltka, teraz je to už len klasická poľná cesta.
Prekvapivo skoro za obcou, sa začali črtať zaujímavé krajinné scenérie. A to najmä vďaka pšeničným poliam, zaliatych v jemných lúčoch slnka, ktoré sa pomaly blížilo k horizontu. Táto kombinácia je vskutku fotogenická. Spravíme niekoľko fotografií a kráčame ďalej.
Čochvíľa nás víta uprostred cesty ďalší kríž. Začíname si pripadať ako na krížovej ceste. Kríž je na podstavci, obklopený niekoľkými stromami. Z oboch strán ho obklopuje poľných chodníček. Uprostred lánov pšeničných klasov to pôsobí veľmi milo. Pod krížom je napísané „Ku cti a chvále ukrižovaného Krista Pána a bolestnej jeho matky dala postaviť Helena Krempa r. Tokoš L.P.1929“.
Neďaleko kríža, bližšie k rozhľadni nás na okraji lesa prekvapilo niekoľko úľov. V tom čase tam boli včelári. Úle sú na veľkej vlečke a tak premýšľame či sa jedná o stále úle, alebo úle „pojazdné“ - ak také vôbec existujú. Presne v tomto mieste, po ceste naspäť si nás tu vyhliadla otravná včela, ktorá mala prudko agresívne sklony. Asi jej vadilo, že jej včelári berú med a tak sa snažila zlosť vybiť na nevinných počestných, pocestných. Snažila sa nám dostať do vlasov a za tričko, raz jednému, potom druhému. Nakoniec si jeden z nás odniesol štípanec, našťastie bez žihadla, ktoré sa vďaka tričku nestihlo poriadne zapichnúť do kože. Ešteže si neprivolala na pomoc posily. Úľov tu bolo totiž na vlečke naskladaných obrovské množstvo.
Za úľmi už bol badať vrchol rozhľadne. Tak isto sa pomaly otvárali pekné výhľady smerom na juh. Ešte sme narýchlo preskúmali kúsok lesa, ktorý obklopoval pole a pobrali sa chodníčkom k rozhľadni, ktorý zhruba v dĺžke 100 metrov pred rozhľadňou lemovali skupinky vysadených líp. Tie sme tu minulý rok nevideli, takže zrejme novinka.
Na našu smolu, pred rozhľadňou parkovalo staré auto, dodávkového charakteru. Vyzeralo, že má svoje dni zrátané, no ešte prežívalo z posledných síl na nepovolenom dopingu. Asi budeme mať na vrchu spoločnosť. Najradšej máme na potulkách Slovenskom miesta s minimom ľudí, ale tak nie vždy to vyjde.
Nakoniec bolo všetko vporiadku. Ukázalo sa, že auto tu zaparkoval milý pánko, vo vyššom strednom veku, ktorý si sem prišiel pofotiť západ slnka. Na jeho ramenách sa mu hompáľala ťažká fototechnika, ktorej hodnota určite niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu auta, na ktorom prišiel. Ešte poznamenal, že auto mu počas cesty niekoľkokrát vypovedalo službu. Že sa mu prehrial motor, keď išiel hore kopcom.
Z rozhľadne si užívame výhľady, robíme fotografie a diskutujeme s pánkom fotografom o malokapratských kopcoch. Ukazuje nám, čo kde je a čo je z rozhľadne vidieť a čo nie je. To sa Martin len decentne usmieva, keďže v Malých Karpatoch pochodil snáď každý vrchol a to i niekoľko krát. A tak si vymieňajú názory a postrehy a slnko pomaly zapadá. Václav si zase s pánkom doprial menší súboj fotografov. Spúšte počas západu slnka cvakali ostošesť. Najvyšší čas ísť!
Zídeme z rozhľadne a posledný krát skúmame jej blízke okolie. Stále nás fascinujú klasy pšenice a silueta zapadajúceho slnka. Čas sa nám kráti a tak rýchlo schádzame do obce. Na polceste do obce Unín, sa nám ešte prihodí spomínaná epizódka s včelou. Našťastie sme to prežili, podobne ako celý výlet k rozhľadni Lipky...
Religiózna trasa. Cesta k rozhľadni z Unína je lemovaná viacerými sakrálnymi bodmi. Zväčša ide o tzv. božie muky v okolitých poliach.
Za obcou Unín. Narazili sme tu na ďalší kríž. K rozhľadni sa dostanete po tej ceste čo je vľavo.
Božia muka. Ďalšia z múk sa nachádza v lesíku tesne pred odbočkou k rozhľadni. Uvidíte ju priamo od cesty.
Súboj turistov. Kto vie lepšie pomenovať viditeľné malokarpatské vrcholy? :)
Súboj fotografov. Ak na rozhľadni vystihnete ideálne svetelné podmienky, zaiste si domov okrem zážitkov prinesiete i pekné fotečky okolitej krajinky.