Blíži sa večer. Mesiac a silueta starej rozhľadne počas stmievania
Pomaly sa zvečerievalo, ale tak vravíme si, že to ešte dáme. Novembrové noci prichádzajú pomerne skoro a tak sme sa ponáhľali zo Zochovej chaty rezkým tempom. Ešte sme sa mierne zdržali v lokalite Pri hvezdárni, kde sme najprv netušili či sa jedná o súkromný pozemok, alebo verejne dostupný areál. Po chvíli sme sa vybrali ďalej. Cesta bola príjemná, no v druhej polovici túry na Veľkú homoľu však začala byť strmšia a strmšia. To sa už kamarát sťažoval, že on je preborník na rovné trasy, ale nie do kopca. Je vždy úsmevné sledovať dospelého človeka, so správaním malého dieťaťa - hlavne keď musí šliapať do kopca :) Samozrejme to kamarát dal, aj keď značne spotený a s komentárom k tomu, že už sa na niečo také nedá nahovoriť! Nenechajte sa však odradiť, výstup na Veľkú homoľu nie je až taký náročný, deti si však môžu trochu pofrflať :)
Pri hvezdárni. Na mieste sa nachádza menšie jazierko, ohnisko a posedenie.
Kontúry rozhľadne sa nám čoskoro začali črtať na obzore, ako sme vychádzali z lesa. Pomaly prichádzalo šero a oblaky. Vo vetre bolo cítiť mierny závan vlahy, ako by sa schyľovalo k dažďu. Vietor začal silnejšie fúkať. Rýchlo sme preto vyšli na vrchol. Boli sme tam jediní, keďže v tento čas by sa sem už asi nikto nevybral. Ešte po ceste, keď bolo svetlo sme stretli zopár posledných turistov, ale čo sa zošerilo, bola celá rozhľadňa len pre nás.
Výhľady z rozhľadne sme si užili a porobili zopár fotiek okolia. Nádherný 360 stupňový pohľad na všetky svetové strany nás očaril. Sledovať tu západ, či východ slnka musí byť nádhera. Napriek tomu, že bolo zamračené a blížila sa noc, bolo vidieť do vcelku slušnej diaľky. Teória o tom, že sa dá vidieť až do Álp je preto „uveriteľná“. Porobili sme si ešte niekoľko záberov a pomaly sa poberali domov, pretože sa rapidne zdvihol vietor, čo na rozhľadni bolo už dosť nepríjemné.
Cesta späť na Zochovu chatu, hoci bola v tme, ubehla veľmi rýchlo. Trochu nám síce popršalo, ale nič vážne. Jemne uzimení, avšak spokojní sme zaliezli do auta a vybrali sa smerom na Bratislavu. Krátky výlet na Veľkú homoľu nám prišiel vhod, ako pekný záver turisticky ladeného dňa.
Spätný pohľad na odšľapaný kopec. Z fotografie sa to moc nezdá, ale posledných niekoľko sto metrov je vcelku fuška :)
Posledné metre na vrchol Veľkej Homole. K rozhľadni sa "štverajú" poslední turisti, ktorých sme v ten deň stretli.
Kopcovité výhľady z rozhľadne. Celé okolie tu máte doslova ako na dlani