Kdesi na polceste medzi Senicou a Myjavou môžete naraziť na zaujímavý hrad s názvom Branč. Týči sa na malebnom brale Myjavskej pahorkatiny nad obcou Podbranč (časť Podzámok). Hradný kopec hradu tvorí najzápadnejšie návršie bradlového pásma na Slovensku. Hrad je veľmi pekne upravený a ponúka pekné kruhové výhľady na okolitú, mierne členitú krajinu.
Hrad Branč na hradnom kopci. Hradný kopec je najzápadnejším návrším bradlového pásma na Slovensku. Výrazne vyčnieva nad okolitú krajinu.
Ruinu hradu Branč vidieť už z ďaleka. Cestou zo Senice k vodnej nádrži Kunov sa vám zjaví na pravej strane horizontu. Ešte výraznejšie však vystúpi z okolitej Myjavskej pahorkatiny tesne za obcou Sobotište. Nečudo, nachádza sa totiž v nadmorskej výške 475m. To je na tunajšie pomery vcelku vysoko. Pre porovnanie najvyšší bod tunajších kopaníc - Žalostiná má 621m. Výška hradného kopca by mohla evokovať zložitú dostupnosť. Opak je pravdou a preto sa ruiny hradu Branč vyplatí navštíviť aj vrámci rodinného výletu s deťmi. S minimom námahy si môžete vychutnať ďaleké výhľady a jeden z najkrajších hradov na slovenskom území.
Hrad vznikol v 13. storočí a ako to už býva zvykom pri hradoch v tejto oblasti, slúžil na ochranu uhorských hraníc a hlavne obchodných ciest. Zabezpečoval ochranu ciest smerujúcich z Moravy ku karpatským priesmykom. Bohužiaľ, dnes je z hradu už len ruina. Hrad totiž v 17. storočí vyhorel a od 18. storočia bol opustený a postupne začal chátrať.
Nádherná krajina v okolí hradu. Fotené neďaleko obce Sobotište od hlavnej cesty. Krajina v tomto kúte Slovenska má svoje čaro. Hrad tu tvorí významnú vizuálnu dominantu.
Ako sa dopraviť pod Branč?
My sme sa pod Branč vybrali autom. S malými deťmi je to najpraktickejšia možnosť. Pre väčších však možno vrele odporúčať výlet na bicykloch. Tunajšia krajina je síce kopcovitá, ale cykloturisticky nádherná. Ide o klasický, kopaničiarsky kraj. Naša trasa pod hrad viedla zo Senice cez Sobotište s odbočením v obci Majerníčky na Podzámok. Nad touto obcou sa už nachádza samotná ruina.
Hlavná cesta cez Podzámok vedie strmo do kopca a dovedie vás až celkom pod hrad. Tu je možné odstaviť auto. Boli sme tu mimo hlavnú sezónu a áut i návštevníkov bolo minimum. Parkovanie nebolo nijako oficiálne riešené a bolo bezplatné. Parkovovali sme na kraji hlavnej cesty pod hradom. V princípe zaparkovať môžete pri odbočke na hrad pri cintoríne. Je tam niekoľko miest na parkovanie. Ďalšia možnosť je, že pôjdete kúsok ďalej, približne 150m za cintorínom. Narazíte na niečo ako obratisko autobusov, tak dá sa zaparkovať aj tam.
Čo sa týka cesty pod Branč, nemožno opomenúť rozprávkovo pôsobiaci pohľad na ruinu už z niekoľkých kilometrov, z hlavnej cesty. Z tohto pohľadu bolo zrejmé, že hrad musel mať výraznú monitorovaciu a ochrannú funkciu pre šíre okolie, rozprestierajúce sa pod jeho hradbami. Stavba totiž čnie výrazne nad okolitú krajinu. Hrad „dohliadal“ na cesty z Moravy až po Malé Karpaty a chránil tak naozaj veľké územie.
Pohľad na Branč z okolitých lúk. Uprostred fotky si všimnite koniec asfaltky. Na tomto mieste sa dá dobre zaparkovať a spraviť si piknik na lavičke pod stromom.
Cestou na hrad
Z miesta parkovania je to k hlavnej hradnej bráne maximálne 15-20 minút chôdze s naozaj malými deťmi. Bez detí je to okolo 10 minút. S terénnym kočíkom by ste to mali tiež zvládnuť. Výstupová značka je označená modrou farbou. Výstup vedie po holom, trávnatom svahu, takže v lete sa pred slnkom skryjete, len ak si vezmete slnečník, alebo čiapku. Celkovo bude na vás na hrade dosť pražiť. Myslite na to, ak sa sem vyberiete s drobcami. Cesta na hrad je široká, poľného charakteru.
Pri ceste na hrad od cintorína uvidíte po pravej strane novú budovu v ktorej sú toalety. Jej „funkčnosť“ sme však neskúšali. Touto cestou sa dá mimochodom dostať autom až priamo k hradnej bráne. Či je na to potrebné nejaké povolenie sme nezistili. Každopádne my sme si to vyšľapali pešo :)
Pod hradom stojí za zmienku miesto, kde končí hlavná asfaltová cesta a mení sa na poľnú, vedúcu k samote Škarítkovci. Toto miesto je iba niekoľko sto metrov od hradu, na vrchole stúpania cesty. Je tu situovaná lavička pod stromom s výhľadom na šíre lúky. My sme si tu dopriali menší piknik v pohodičkovej atmosfére. Možnože si tu v minulosti robili pikniky hradní dvorania. Prechádzka po lúkach pod hradom ponúka veľmi fotogenické pohľady na ruinu. Takto posilnení sme sa odhodlali vyštverať na túto atrakciu Záhoria.
Toalety. Vcelku luxusná budova pre tak banálnu činnosť :)
Cesta na hrad. Cestička je príjemná. Vedie už od hlavnej cesty od cintorína. Prejazdná je bez problémov na bicykli. Mal by ju bez problému prežiť aj lepší detský kočík :)
Vstupné?
Počas našej návštevy nebolo vyberané žiadne vstupné, hoci pri hlavnej bráne sa nachádza búdka pokladnice. Na internete sa dá dočítať, že vstup je spoplatnený od apríla do októbra. Vybraté peniaze by mali slúžiť na obnovu hradu. Na hrade sme boli koncom apríla a septembra a v obidvoch prípadoch bola pokladnica zavretá. Kto vie, ako je to teda s tým platením. Môžeme to teda vnímať ako „záhadu pokladníka Branč“ :).
Suveníry, informácia a pokladňa. Počas našej prítomnosti bola budova zatvorená. Snáď je to len dočasné. Každopádne vstupné sme tu preto neplatili.
Na Branči
Po prejdení brány sa nám konečne otvorili pohľady na rozľahlé priestory ruiny. Dominoval obvodový kamenný múr, zjavne zrekonštruovaný a zakonzervovaný. Nad ním po ľavici sa dvíhali múry hlavnej časti stavby. Priestor hradu vypĺňal trávnatý povrch. Hneď na začiatku narazíte aj na slušne zachovanú baštu, ktorá mala chrániť vstup hradu pred nepriateľmi.
Postupne sa odkrývali čoraz čarovnejšie výhľady, až takmer do nekonečna. Pekný bol pohľad i na sympatickú dedinku pod hradom. Ak ide o výhľady, patrí Branč istotne k lokálnym jednotkám na trhu. Hrad ponúka kruhové výhľady na šíre okolie, hlavne na severné a stredné Záhorie. Je tomu aj naopak - siluetu hradného kopca s ruinami hradu je vidieť takmer odvšadiaľ. V jednej časti hradu narazíte na tabuľu s popisom kopcov na ktoré sa pozeráte, čo je vítaný bonus.
V dolnej časti hradu smerom na centrálnu časť sa nachádza pomník venovaný väzneným kňazom. Tí boli od 30.5.1674 do 10.4.1675 na hrade väznení za svoju vieru a odsúdení na galeje. Od pomníka vedie ešte krátky výstup na jeho najvyšší bod. Tým je menšie trávnaté plató na okraji s čímsi ako zvyškom hradnej komnaty. Prístup do nej bol však uzatvorený mrežou. Vnútri sme si všimli zaujímavý stĺp. S komnatou na ľavej strane susedil objekt, ktorý bol zrejme delovou baštou. Vedú do neho drevené schody a má viacero strieľní. V týchto partiách hradu dávajte na svoje ratolesti pozor, pretože je tu istá miera možnosti pádu. Múry však pôsobili dostatočne zakonzervovane, takže nehrozil pád kamenia.
Vnútro ruiny. Vnútorné časti sa javia dobre zakonzervované a tak sa tu môžete relatívne bezpečne poprechádzať. Na rozdiel od množstva iných slovenských zrúcanín.
Výhľady na kopaničiarsky kraj. Hrad v minulosti strážil cesty z Moravy až do Malých Karpát. Musíte uznať, že mal viac ako vhodnú pozorovaciu polohu.
Pri uvedenej komnate, na trávnatom plató je vybudovaná lavička, ideálna na romantické posedenia s partnerom. Sú z nej veľmi pekné výhľady na hrad. Ak sa otočíte uvidíte zas do šíreho okolia.
Branč v súčasnej podobe sa nám páčil ako pekné doplnenie okolitej kopaničiarskej krajiny a ako výborný vyhliadkový bod, z ktorého uvidíte Záhorie až takmer z vtáčej perspektívy. Hrad je pekne zrekonštruovaný a v porovnaní s inými hradmi má už väčšinu opráv pravdepodobne za sebou. Nenašli sme tu preto množstvo stavebného materiálu, lešenia a pod. ako to býva na hradoch, ktoré sú v procese konzervácie.
Stredný hrad. Stredný hrad je od toho spodného oddelený suchou priekopou.
Delová bašta. Baštu nájdete kúsok pod najvyšším bodom hradu Branč. Je sprístupnená drevenými schodmi.
Podvečerná idylka
Počas návštevy hradu koncom apríla sme tu zažili nádherný západ slnka. A hoci bol pekný slnečný víkend, nestretli sme tu veľa ľudí. Rušno na hrade robila len skupinka Čechov, ktorí tu natáčali nejaký videoklip a čakali práve na lúče zapadajúceho slnka. Inak na hrade nikto nebol, čo nás vcelku prekvapilo, pretože hrad Branč je veľmi pekný a dostupný hrad.
Relatívne ticho na hrade občas prerušilo lietadlo, ktoré poletovalo po okolí. Neskôr sa pridal aj dron, ktorým bratia Česi natáčali video. Celkovo sa však jedná o veľmi pokojné miesto. Dá sa povedať až romantické, najmä počas západu slnka, na ktorý je z hradu úžasný pohľad.
Výlet na hrad by mohol byť zaujímavý i v zime, keďže je naň ľahký prístup. Hrad Branč by mohol mať v tomto ročnom období zaujímavú atmosféru.
Letecký deň na hrade Branč. Pri našej návšteve nám sporadicky lietalo ponad hlavami lietadlo. Neskôr sa pridal aj dron :) Pozorovať hrad Branč z lietadla môže byť zážitok.
Zbytky hradných stien. Hrad je zrekonštruovaný a upravený. Jeden z mála hradov, čo sme navštívili za posledné roky a nemuseli obchádzať lešenia, stavebný materiál či náradie.
Čo si pozrieť v okolí hradu?
- Sobotište - obec s prekvapivo obrovskou koncentráciou starých kaštieľov, tie sú však v dezolátnom stave
- Vodná nádrž Kunov - nájdete ju medzi Senicou a Sobotišťom, v súčasnosti (2016) je vypustená a zarastená
- Brezová pod Bradlom a Košariská - miesta úzko späté s osobnosťou M.R. Štefánika, nad Brezovou sa nachádza kamenná mohyla, v ktorej je pochovaný
- Rozhľadňa na vrchole Žalostiná - drevená rozhľadňa na najvyššom bode chvojnických kopaníc vo výške 621m
- Pecková - trávnatý vrchol nad Sobotišťom 575, populárny medzi paraglidistami
- Útulňa pod Uchánkom - ak sa túlate po senických kopaniciach, môžete využiť možnosť nocľahu v tejto útulni pod vrcholom Uchánok
- Miléniový kríž - jeden z najvyšších krížov na Slovensku pri obci Smrdáky
Romantická lavička pri západe slnka. Jedna z mála lavičiek na hrade. Bez problémov sa však dá posedieť na hradbách. Sú nevysoké a relatívne príjemné na sedenie. Akurát trochu studia :)
