Veľký Choč s výškou 1611m predstavuje jedinečný vrchol nad Ružomberkom, ktorý je vyhľadávaný najmä kvôli výborným kruhovým výhľadom. Kopec dominuje Chočským vrchom, ktoré ležia v návštevnom tieni populárnejších Západných a Vysokých Tatier. Pri pohľade z okolitých pohorí Choč vystupuje na obzore ako krásna, osamelá hora veľmi pekných línií. Je zrejmé, že z nej musia byť perfektné výhľady, hoci nepatrí k najvyšším na Slovensku.
Vrchol Veľkého Choča. Na pozadí Liptovská Mara.
Ako sa dostať pod Veľký Choč?
Cesta pod Veľký Choč nie je priveľmi komplikovaná, pretože kopec sa rozkladá nad významným sídlom - nad mestom Ružomberok. Ten je dobre dostupný autom, či autobusom a vlakom. Ružomberok totiž leží na najdôležitejších dopravných trasách Slovenska. Z Ružomberka je možné vystúpiť priamo na vrchol po turistickej značke, alebo pokračovať ďalej do Vyšného Kubína, Jasenovej, Valaskej Dubovej, alebo Lúčok. My sme si zvolili pre nás doposiaľ neprebádaný výstup z Lúčok.
Do tejto kúpeľnej obce sme sa dopravili autom. Zaparkovali sme povyše dediny, v mieste, kde sa červená značka odpája od hlavnej cesty smerujúcej do Vyšného Kubína. V tomto mieste sa priamo pri asfaltke, na pravej strane nachádza turistický smerovník s názvom Jastrabia dolina, odkalište. Je dostatočne výrazný a nemali by ste ho minúť. Hneď pri ceste tečie potok Ráztočná. Miesta na parkovanie tu bol dostatok, no miesta nebolo zrovna pre davy. Vošlo by sa sem nanajvýš pár desiatok áut. Samotná značka začína v centre Lúčok, no takto sme si ušetrili šliapanie po nezáživnej asfaltke. Ak sa vám podarí zaparkovať v tomto mieste, nemusíte ľutovať, že by ste prišli o nejaké špecifické zaujímavosti vynechaním šliapania z dediny.
Tu sme parkovali. Niekoľko sto metrov nad Lúčkami sa nachádza odbočka z asfaltky smerom do lesa k Veľkému Choču.
Výstup na Veľký Choč z Lúčok
Podľa informácií dostupných na internete mala byť trasa po červenej značke z Lúčok na vrchol Choča najnáročnejšou trasou zo všetkých turistických prístupov. To nás tešilo i strašilo zároveň. Prišli sme poobede, neradi by sme sa „zasekli“ dakde na neznámom chodníku. Na prelome marca a apríla navyše na kopci ešte miestami ležal sneh.
Výstup sme začali na spomínanej odbočke červenej značky z asfaltky vedúcej z Lúčok. Najskôr sme trošku hromžili nad drevorubačmi, ktorí absolútne zničili turistický chodník ťažbou. Všetko bolo rozbahnené a rozjazdené ťažkými mechanizmami. Žimerov potok miestami tiekol priamo po chodníku.
V úvodnej časti, krátko za miestom, kde sme opustili auto, bol po ľavici dobre viditeľný prameň. Prešli sme úvodný nepríjemný úsek a čoskoro sme stúpali lesným chodníkom viac-menej priamo hore. Zatiaľ to až na nepríjemný, ťažbou zničený úsek, nebolo nič strašlivého. Skôr sme sa obávali nepokojného medveďa. Ani ten sa však neobjavil a zakrátko sme sa z lesa vynorili pri drevenom prístrešku s ohniskom na lúke. Prístrešok i ohnisko ponúkali posedenie na drevených laviciach, pričom na tých v prístrešku by sa dalo pohodlne prespať. Miesta bolo dosť pre troch a minimálne ďalší traja by sa vyspali na drevenej dlážke. Rebrík viedol na povalu, no túto časť sme z časových dôvodov nepreskúmali. Stavba bola z troch strán obitá doskami, ktoré poskytujú dostatočné závetrie. Zpredu je prístrešok otvorený.
Dlho sme sa nezdržali a zakrátko už sme fotili skaly Malého Choča zo Žimerovej. Je to horská lúčka. Skaliská Malého Choča chodník traverzuje spodom a vynie sa doprava. Na Malý Choč značka nevedie. Trasa pokračuje smrekovým lesom a nie je zaujímavá nejakými špecifickými atraktivitami. Kľukatí sa lesom a po traverze Malého Choča sa nakrátko vynorí z lesa v mieste, ktoré bolo zrejme nedávno obeťou kalamity. Cesta je voľná a zakrátko sa opäť vnorí do hustého porastu, pričom sa stúpa po užšom chodníku v lesnom svahu. V našom prípade bola miestami pokrytá starým snehom. Stále nemožno trasu označiť za objektívne obtiažnu. Horšie by to mohlo byť, ak by tu bolo veľa nového snehu, alebo by bol terén rozmočený po daždi. Vtedy je dosť možné, že sa tu miestami dosť pokĺžete. Tieto miesta ale určite nie sú exponované, alebo niečo podobné.
Znova sme vybŕdli z lesa a tu sa znenazdajky otvoril prekrásny, vzdušný výhľad na kotlinu pod nami, Západné Tatry, Liptovskú Maru a Bešeňovú. Bol to iba jeden otvorený bod a pri krátkom, nepríjemnom stúpaní, starým, tvrdým snehom do sedla Vráca sme znovu v húštine. Ak by bol sneh o trochu viac zľadovatelý, bol by výstup týmto úsekom problémový a ešte horší, priam nebezpečný by bol zostup. Pretože svah je tu na bežné turistické pomery dosť strmý.
Sedlo Vráca 1422m je prvým bodom túry s výhľadom na západ. Je to malá horská lúčka. Pekné miesto. Odtiaľto to máme na vrchol Veľkého Choča už iba kúsoček vedúci zväčša vysokohorským terénom cez kosodrevinu. Chodník je dobrý, udržiavaný s jedným zaujímavým spestrením, asi dva metrov vysokého skalného stupňa, dokonca opatreného reťazou. Tá však nie je vyložene nutná na jeho prekonanie. Je to trošku technickejší výšvih, ale nič strašlivého.
Úvodné metre výstupu. Takto vyzerali prvé výškové metre lesom.
Prístrešok pod Žimerovou. Praktická možnosť na posedenie.
Prvá vyhliadka na ceste z Lúčok. Kúsok pod Sedlom Vráca sa otvárajú prvé vzdušné pohľady na údolie.
Na vrchole
Netrvá to dlho a konečne sme bez väčšej ujmy na vrchole. Výhľady boli prekrásne, pretože práve zapadalo slnko. Na vrchole je umiestnený placatý smerovník s označením jednotlivých bodov na obzore. V hustnúcej tme do popredia vystupovali mestá a dediny pod nami. Podmienky boli veterné a samotný vrchol bol bez snehu. Rozhodli sme sa núdzovo prečkať tu do rána. Noc na Veľkom Choči bola prekrásna. Pomerne bdelá, pretože na nebi sa nedalo vynadívať na hviezdy, ktoré sme mali o čosi bližišie ako dole v meste. Zaznamenali sme viacero padajúcich meteorov.
Dlho sme boli osamote, no nad ránom prišla prvá skupinka nadšencov východov slnka. Neočakávali, že by sa niekto trepal takú diaľku na východ slnka do tejto časti Slovenska a ešte by tu aj v noci držal stráž. Zaraz zmizli za najbližšou skalou a v závetrí si uvarili čajík.
Ráno na Choči bolo grandiózne. Fúkal síce vietor, no ostatné živly, ako napríklad hmla a samotný slnečný svit pripravili skvelé divadlo. Slnko opatrne šplhalo na obzor spoza Tatier. Až tu zrazu ťuk a dotklo sa studeného nosa. Pribúdalo ranných návštevníkov. Keď bolo fotenia, kochania sa vyšperkovanou panorámou a zimy dostatok, začali mnohí svoj zostup. Znova sme osireli. V snehovom závetrí v kosodrevine pod vrcholom sme si navarili čaj a keď sa minul započali sme zostup aj my.
Večer pod vrcholom Choča. Výhľady sú z tohto vrchu čarovné i za tmy.
Slnko pomaly stúpa spoza obzoru. Skoré ráno na Veľkom Choči rozhodne stálo za prekonanie tisícmetrového prevýšenia.
Populárne výhľady. Prilákali i ďalších nadšencov, ktorí si privstali.
Zostup
Cesta do Sedla Vráca bola veľmi pekná. Včera, pri zotmení, sme nemohli vnímať výhľady, pretože v týchto miestach už bolo celkom tmavo a zároveň sme boli panoráme otočení chrbtom. Dnes to bolo opačne. A tak sme si zostup vychutnali. V sedle sme ešte chvíľku porozjímali a vydali sa na cestu, dúfajúc, že snehový úsek pod ním nebude príliš zmrznutý a šmykľavý. Mačky sme totiž nechali v aute. Všetko bolo v poriadku a zabraný do nejakých veľmi hlbokých debát sme zrazu stáli pri aute, ktoré prežilo noc taktiež bez ujmy.
Zostup. Slnko krásne prehrialo kosti.
Zostupový chodník nie je nuda. Stále bolo na čo pozerať.
Zhodnotenie výstupovej trasy z Lúčok
Záverom možno zhodnotiť, že trasa z Lúčok vôbec nebola extrémne náročná. Pre pravidelného turistu, to nie je nič závažného, hoci prevýšenie z Lúčok na vrchol má cez tisíc metrov. Chodník môže byť nepríjemne šmykľavý po dažďoch, či v prípade zimných podmienok. Nie je však exponovaný s výnimkou samotného vrchola Veľkého Choča, kde sa nájdu strmé skalné zrázy smerom na sever. Preto pri fotení a kochaní veľmi opatrne. Zostup z vrcholu po tej istej trase bol príjemný. Používali sme turistické paličky, čo nám ho ešte zjednodušilo.
Výstup na vrchol z Lúčok, z Jastrabej doliny by ste za dobrých podmienok mali zvládnuť približne za tri hodiny, a možno i skôr. Táto trasa nie je najvhodnejšia pre rodiny s deťmi. Malé deti by ju neprešli a je dosť možné, že väčšie deti by sa tu nudili, pretože veľká časť výstupu vedie viac-menej lesom, kde nie sú žiadne špecifické atraktivity. Za vynaloženú námahu stoja najmä časti vedúce od Sedla Vráca až na vrchol Veľkého Choča.
Technickejší úsek. Nad Sedlom Vráca sa nachádza menší skalný stupeň. Je tu osadená i reťaz.
Inkriminovaný úsek. Pod Sedlom Vráca bol strmší snehový úsek. Nie je to nič ťažké, no keď sneh zmrzne, mení sa na rizikovú pasáž.
Vyhliadka pod Sedlom Vráca. Krátko na to už sa vnoríte do lesa a výhľady skončia.
Čo vidno z Veľkého Choča?
Z vrcholu Choča uvidíte 360-stupňovú panorámu, ktorú vypĺňajú najmä dôležité horstvá Slovenska. Dominuje pohľad na Západné Tatry, Babiu horu, Liptovskú Maru, Bešeňovú, Nízke Tatry, Veľkú i Malú Fatru a Podtatranskú kotlinu. Istotne ide o jeden z top výhľadov Slovenska, hoci vrch má nadmorskú výšku výrazne pod 2000 metrov.
Skorý ranný výhľad z Veľkého Choča. Na obzore Západné Tatry a v doline Liptovská Mara.
Ranné hmly nad horami. Obzor ležal v miernom opare.
Čo si pozrieť v okolí?
- Lúčky - obec známa kúpeľmi a wellnes centrom, ktoré je bežne prístupné širokej verejnosti
- Lúčanský vodopád - prekrásny vodopád v Lúčkach, v ktorom sa môžete i olúpať na vlastné nebezpečie
- Lúčanské travertíny - ďalšia atraktivita v Lúčkach priamo pod Veľkým Chočom
- Termnálny prameň Kalameny - autentické kúpanie v termálnom prameni v Kalamenoch, je bezplatné a celoročne prístupné
- Salaš Krajinka - výborné miesto na všeobecné občerstvenie
- Stanišovská jaskyňa - menšia nekomerčná jaskyňa za Liptovským Jánom
- Kaďa v Liptovskom Jáne - bezplatné kúpanie v príjemnej termálnej kadi, kde si telo prehrejete bublinkami mierne štipľavého plynu
- Liptovská Mara - klasika slovenskej dovolenky
- Aquapark Tatralandia - tento aqupark patrí k najvýznamnejším na Slovensku, bežte vyskúšať
Vlnenie. Vlny slovenských hôr.
