Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (3 Votes)

Veľký bok (1727m) je vrchol nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách na sever od hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nie je zalesnený a vďaka svojej vysunutej polohe a nadmorskej výške, ktorá je vrámci Nízkych Tatier pomerne výrazná, poskytuje nevšedné a hlavne neopozerané výhľady, či už na samotné pohorie, ktorého je súčasťou, ale aj šíre okolie, až po Vysoké Tatry.

Na tomto vrchu ste akoby uprostred najvyšších hôr Slovenska. Vrch leží mierne „od ruky“ a tak sa naň akosi pozabudlo. Nepatrí k najnavštevovanejším, čo je však škoda. Navyše sa k nemu viaže história v podobe SNP. Vraví sa, že pár metrov pod jeho vrcholom, na tunajšej obrovitej planine, počas povstania pristávali vojenské lietadlá. A preto by sme radi týmto článočkom kopec trochu spropagovali. Kto má rád divočinu, neprebádané a opustené miesta v krásnej prírode, určite si príde na svoje. Na tento výstup si rezervujte celý deň.

Pohľad z Veľkého Boku k Západným a Vysokým Tatrám.Pohľad z Veľkého Boku k Západným a Vysokým Tatrám. Tento vrchol je vysunutý medzi hlavná hrebene Vysokých a Nízkych Tatier. To predstavuje jedinečnú polohu na neobvyklé výhľady.

Ako sa dostať na Veľký bok?

S prístupom pod Veľký bok to nie je celkom jednoduché. Najlepšie bude zrejme vybrať sa na štart autom. Možností odkiaľ začať výstup je viacero, buď začnete v Malužinej, Polomke, alebo zo Svarína. Na Veľký bok si môžete odskočiť aj keď robíte hrebeňovku Nízkych Tatier, ale bola by to výraznejšia strata času, preto bude zrejme vhodnejšie vybrať sa na tento kopec vrámci samostatnej túry.

My sme zvažovali výstup z Malužinej, no nakoniec nás od tejto možnosti odradila nutnosť dlhého šliapania asfaltkou. Vybrali sme si preto výstup z Polomky. Ten sa ukázal ako orientačne mierne problematický, no zaujímavý, prechádzajúci celkom zachovalou divočinou národného parku. Nakoniec nám zabral v podstate celý deň. Veľký bok je zrejme i z ostatných smerov celodennou túrou.

Úvodné metre výstupu nad Polomkou.Úvodné metre výstupu nad Polomkou. Výstup na Veľký Bok by sa vyplatilo začať skôr na bicykli.:)

Parkovanie v Polomke

Zaparkovať v Polomke nie je problémom. My sme si zvolili miesto pred potravinami, z kadiaľ začínala i výstupová zelená značka k Veľkému boku. Neskôr sme ale zistili, že sme sa pokojne mohli odviezť asfaltkou, po ktorej značka vedie, až na koniec dediny. Ušetrili by sme tak pár stoviek metrov po nevábnej ceste, hoci takto sme si aspoň poobzerali dedinu a miestne domčeky. Ani to nebolo na škodu, pretože sme tu boli prvýkrát v živote. S parkovaním pred potravinami sme nikomu nestúpili na otlak, no na konci dediny sa tiež nachádzalo dostatok miesta na pohodlné odstavenie auta.

Parkovať sa vyplatí povyše obce v smere výstupu.Parkovať sa vyplatí povyše obce v smere výstupu. My sme zaparkovali v centre Polomky pri potravinách kde začínala turistická značka.

Výstup k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier z Polomky

Náš výstup na Veľký bok začal celkom príjemne, po zelenej značke, vedúcej už menej príjemnou asfaltkou. Cesta vedie Ždiarskou dolinou, popri Ždiarskom potoku. Zaujímavá bola len postupným pribúdaním krás národného parku. Počasie bolo slnečné a pred nami sa strmil svah spadajúci z hlavného hrebeňa porastený smrekovým lesom.

Asfaltka stúpala len veľmi mierne, no tento les vyzeral ako poriadna strmina. A tak aj bolo. Po približne polhodinke rezkej chôdze sme zabočili z asfaltky ostro doprava, priamo do lesa. A tam už sa začína netuctové dobrodružstvo v podobe málo známeho nízkotatranského chodníka smerujúceho na hlavný hrebeň kráľovohoľských Nízkych Tatier. Chodník stúpa lesom strmo, snáď úplne kolmo na vrstevnice. Zjavné je to už z pohľadu v mape. O to rýchlejšie však naberáte výškové metre. Ak máte radi les, a to divoký, tak na tejto trase si prídete na svoje.

Chodník je miestami zarastený, no stále dobre znateľný. Nie je úplne dokonale udržiavaný a značený. Mierne problémy s orientáciou sme mali najmä neskôr pri zostupe rovnakou trasou. GPS prístroj istotne nie je odveci. Trasa nie je veľmi vhodná pre deti a menej zdatných turistov. Tí by tu asi nadávali a z výstupu by si neodniesli veľmi pekné spomienky. Možno by aj celkom zanevreli na turistiku a to by sme nechceli. Žiaľ zdá sa, že na Veľký bok vyslovene pohodová trasa nevedie. Preto hlavnou motiváciou zvládnutia peripetií výstupu zostáva prisľúbený krásny výhľad z vrcholu tohto kopca. Tí však, ktorí majú radi, divočinu a neprebádané zákutia, inak známych hôr, tu budú zaiste spokojní.

Každý strmák má niekde koniec a tak aj my sme sa za veselého štebotania o čomkoľvek, premočení od rosy, odrazu objavili v sedle s pekným slovenským názvom - Homôľka 1578m. To znamená, že z Polomky sme prekonali približne tisíc metrov stúpania, čo je výkon podobný výstupu na neďalekú Kráľovu hoľu z Telgártu. V sedle a na hrebeni sa prevaľovali ranné hmly a inak nikde nikoho. Len my a hory. To divokosť našej trasy iba umocnilo.

Zo sedla Homôľka už sme dobre videli náš cieľ - Veľký bok. Zdalo sa nám, že k nemu vedie už iba klesanie, priestup nenáročným hrebeňom popri lese a záverečný výstup na náš kopec. Nakoniec to tak však nebolo. Vyrazili sme východným smerom po červenej značke hlavného hrebeňa, ktorá je inak časťou Cesty hrdinov SNP. Slávnej cesty vedúcej naprieč celým Slovenskom. Dnes sme však mali na pláne len jej kratučký úsek po Zadnú hoľu. V tomto mieste sme sa odchýlili na sever - na žltú značku, ktorá už viedla na Veľký bok.

Ak by ste do týchto miest, križovatiek značiek, dorazili za zlej viditeľnosti, snažte sa overovať si svoju polohu, hrebeňový chodník je tu príjemný a láka rozbehnúť sa. Ľahko by ste mohli odbočku prebehnúť, aj keď všetko je dobre značené. Hoci tabuľka na Zadnej holi odkazujúca na Veľký bok bola kompletne zhrdzavená a popísaná len tak naverímboha štetcom, bez podrobnejších údajov o čase cesty.

Ako bolo spomenuté, ďalšia cesta po žltej značke sa zdala byť jednoduchá. Čoskoro sme však pochopili, že i naďalej si ponechá svoj dobrodružný charakter v štýle prebíjania sa pralesom. Po krátkom zostupe z hrebeňa na bočnú rázsochu, vedúcu k Veľkému boku sme sa znova ocitli v džungli. Táto bola snáď ešte krajšia ako predošlá. Popadané stromy, hustá tráva a les. Chodník bol stále dobre priechodný, no miestami sa zdalo, že polom bude príliš rozsiahli, aby sme ho prešli. Našli sme však obchádzku a za odmenu sme sa všade mohli popásať na miliónoch čučoriedok.

Ždiarska dolina.Ždiarska dolina. V tomto mieste je nutné odbočiť z asfaltky do strmého, lesného svahu.

Na zelenej značke.Na zelenej značke. Zelená značka smerom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.

Divoká vegetácia na trase k Veľkému Boku.Divoká vegetácia na trase k Veľkému Boku. Vedľajšia turistická značka dáva poznať, že je menej frekventovaná.

Koliba Bukovinka.Koliba Bukovinka. V oblasti Bukovinka nás zelená značka priviedla k tejto kolibke.

K hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier.K hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier. Hrebeň nevidno, obloha sa zatiahla a mierne mrholilo.

Hlavný hrebeň Nízkych Tatier.Hlavný hrebeň Nízkych Tatier. V sedle Homôľka sme sa napojili na červenú značku.

Odbočka na Veľký Bok.Odbočka na Veľký Bok. Čaká nás neprebádaná pôda.

Veľký Bok na obzore.Veľký Bok na obzore. Mysleli sme si, že chodník pôjde okrajom lesa.

Sedlo pod Veľkým bokom a lovecká chatka

Každopádne nás tento medzihrebienok nad očakávanie zdržal. Každú chvíľku sme pritom očakávali stretnutie s medveďom. Dúfali sme, že nás pach prípadných strážcov miestnej divočiny vopred odradí. Nakoniec sme mali šťastie a pretlačili sme sa hustým lesom až do sedla pod Veľkým bokom 1472m. V ňom sa nachádza i chatka, ktorá je však uzatvorená, a bližšie sme ju neskúmali. Čakalo nás totiž ešte asi tristo výškových metrov k vrcholu, na ktorý sme sa tak dlho chystali vystúpiť. Cesta navyše viedla cez rozsiahlu pláň, plnú po plecia vysokých horských bylín v plnom rozkvete. A áno, bola i plná čmeliakov a rôznych ďalších opeľovačov. Zaujímavý, neobvyklý zážitok, brodiť sa takýmto terénom. Čmeliaci nám nakoniec dali pokoj a za ich bzučania sme pláň prekonali.

Vyzeralo to tu však na slovenské pomery dosť cudzo. Vegetácia a hmyz pripomínali nejakú vzdialenú krajinu. Prosto cítili sme sa ako na objaviteľskom výlete. Doposiaľ sme navyše vôbec nikoho nestretli. Za celú túru sme naďabili len na dvoch turistov, pri zostupe z vrcholu Veľkého boku. K spomínanej chatke ešte doplníme, že počas SNP slúžila ako skladisko liekov a potravín a bola vypálená nemeckými vojakmi.

Znova sme začali stúpať, tentokrát už po miernejšie porastenom svahu. Nachádzali sa tu najmä menšie smreky a množstvo jalovca. Pri rozdrvení jeho plodov do vzduchu prenikla dobre známa, výrazná vôňa borovičky, alebo ginu. Napokon nás čakal už len záverečný kúsok chodníka po zatrávnenom temene kopca.

Chodník na Veľký Bok.Chodník na Veľký Bok. Poriadne dobrodružná divočina na žltej značke.

Sedlo pod Veľkým Bokom.Sedlo pod Veľkým Bokom. Pekné miesto, plné krásnej horskej kveteny a hmyzu.

Divočina pod Veľkým Bokom.Divočina pod Veľkým Bokom. Kúsok nad sedlom pod Veľkým Bokom to pripomínalo prvovýstup na nejakú neprebádanú horu.

Vojnové vysokohorské letisko

V tomto mieste, tesne pod vrcholom Veľkého boku sa odrazu na východ od nás, doslova zjavila obrovitánska planina, ktorej rozľahlosť ešte umocňoval fakt, že bola pokosená. Pôsobila tak ako niekoľko spojených futbalových ihrísk. V našich končinách sme na nič podobné v takejto výške ešte nenarazili a zrejme ani nenarazíme. Vyzerá to na absolútny unikát. Táto náhorná planina podľa dohadov naozaj mohla slúžiť ako letisko počas SNP. Žiadne fakty k tomuto tvrdeniu sa nám však nepodarilo zohnať a tak domienka zostáva v rovine špekulácií. Ak by však bola pravdivá, išlo by o jednoznačne najvyššie položené slovenské letisko. Či už tu však letisko bolo, alebo nie je bezpredmetné.

Samotná rozsiahlosť tejto náhornej plošiny vás doslova ohúri. Zaujímavá musí byť, keď je celá pod snehom. Ak by ste si plošinu chceli pozrieť zblízka je potrebné k nej podísť niekoľko sto metrov bližšie. Značka priamo ňou totiž neprechádza. Nejedná sa však o veľkú zachádzku.

Pristávacia plocha údajného letiska z čias SNP tesne pod vrcholom Veľkého Boku.Pristávacia plocha údajného letiska z čias SNP tesne pod vrcholom Veľkého Boku. V slovenských horách predstavuje tak obrovská planina v nadmorskej výške takmer 1700m niečo naozaj unikátne.

Detail planiny pod Veľkým Bokom.Detail planiny pod Veľkým Bokom. Pokosené plató naozaj evokovalo zdanie vysokohorského letiska.

Finálny výstup na vrchol Veľkého boku

Vrchol Veľkého boku 1727m je vzdialený len asi 5-10 minút od miesta, kde sa dobre pozoruje uvedená náhorná plošina. Vedie k nemu tiahle stúpanie. Vrchol je celý trávnatý, označený vrcholovým smerovníkom, popisujúcim jednotlivé prístupy z okolitých končín. Výsadou tohto kopca je jednoznačne jeho poloha. Je situovaný, akoby uprostred ohniska ohraničeného Nízkymi a Vysokými Tatrami. Je viac vysunutý do jeho stredu ako obľúbená Kráľova hoľa, čo ho predurčuje na krásne výhľady. V kombinácii s jeho odľahlosťou je to zaručený zážitok pre hľadačov neopozeraných výhľadov na slovenské kopce a duší bažiacich po nekomerčných miestach v horách.
Nás tu otravovali azda len vysokohorské mušky.

Výhľady sme mali obmedzené nepríjemným oparom, no i tak nám boli dopriate kruhové pohľady na naše najvyššie hory. Na vrchole sa za príjemného počasia dá bez problému stráviť i hodinka, ako sa to stalo i nám. Zdriemli sme si tu a až potom sme to otočili rovnakou cestou späť
do Polomky. Časovo sa výlet rysoval na celodennú túru.

Veľký Bok - vrchol.Veľký Bok - vrchol. Je tvorený plochým, trávnatým priestranstvom, kde sa dá príjemne poležať.

Výhľad z Veľkého Boku.Výhľad z Veľkého Boku. Mali sme smolu v podobe oparu všade navôkol, no i tak bolo zrejmé, že Veľký Bok je výborný vyhliadkový bod.

Vrcholová lúčka Veľkého Boku.Vrcholová lúčka Veľkého Boku. Tu sme mali možnosť sa rozvaliť a podriemať.

Zostup z Veľkého boku do Polomky

Cestu späť do Polomky sme si vybrali rovnakú, pretože iná možnosť vlastne ani nebola. Prešli sme ju pred krátkym časom a tak sme nepredpokladali nejaké veľké blúdenie. No na zostupe z hrebeňa Nízkych Tatier po zelenej značke je potrebné byť pozorný, pretože na pár miestach sa nám značka stratila a nebyť GPS navigácie, asi by sme sa vydali po pohodlne vyzerajúcej zvážnici, nesprávnym smerom. Napokon sme tých približne 1300 výškových metrov znovu zišli a s Veľkým bokom vo vrecku vybehli ešte na novú rozhľadňu Polomské očko, ktorú sme v obci nečakane objavili.

Spätný pohľad na vrchol Veľkého Boku.Spätný pohľad na vrchol Veľkého Boku. Je to pekný hôľny kopec mimo civilizácie.

Svah spadajúci z vrcholu Veľkého Boku.Svah spadajúci z vrcholu Veľkého Boku. Z tohto pohľadu si možno všimnúť, že tento vrchol výraznejšie presahuje okolité kopce. Preto je z neho naozaj dobrý výhľad.

Záverom

Výstup na Veľký bok je peknou túrou do minimálne navštevovaných končín Nízkych Tatier. Našu trasu z Polomky by sme odporučili skúsenejším a zdatnejším turistom. Nie je príliš vhodná na výstup s deťmi, ani ak by ste ich niesli v nosiči. Ide o zdĺhavú trasu na celý deň s nutnosťou predierať sa zarastenými časťami lesného terénu. Vrchol Veľkého boku odmení výbornými výhľadmi na Nízke a Vysoké Tatry, ako aj kotlinu pod nimi.

Návrat na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.Návrat na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Na ceste späť sme si ešte raz mohli dopriať pohľad na vrchol Veľkého Boku.

Tip na výlet a zaujímavosti v okolí

  • Rozhľadňa Polomské očko - 30m vysoká rozhľadňa, týčiaca sa nad Polomkou, na vrchu stúpania tunajšej zjazdovky
  • Prameň rieky Hron - nájdete ho kúsok pri hlavnej ceste za obcou Telgárt, príjemné miesto na krátku prestávku
  • Chmarošský viadukt - zaujímavé stavebné dielo pri Telgárte, ktoré je súčasťou tunajších železničných tratí
  • Kráľova hoľa - výborný vyhliadkový vrchol, miesto ohraničujúce hrebeňovku Nízkych Tatier od východu
  • Bystrianska jaskyňa - dobre dostupná jaskyňa v obci Bystrá, hoci výzdoba je chudobnejšia, ponúka zaujímavú prehliadku

Fotografie z výletu na Veľký bok

Informácie o článku

  • Kedy sme lokalitu navštívili: 2018
  • Fotografie sú z obdobia: júl 2018
  • Autor článku: Martin Kiňo
  • Autor fotografií: Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist