Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (2 Votes)

Múrik, ako je familiárne nazývaný tento približne dvestometrový val, postavený zo žulových balvanov, nad dnes už zbúraným Parkom kultúry a oddychu (PKO) a pod významných židovským cintorínom, patrí desaťročia k dôležitým miestam každodenného lezeckého tréningu v Bratislave.

Nie je tomu tak náhodou. Múrik je ľahko dostupný, nachádza sa takmer v centre Bratislavy, lezenie na ňom je bezplatné a ponúka dostatočné možnosti na doplnkový tréning, pre takmer všetky lezecké kategórie. Lezie sa tu zväčša v období, kým je svetlo dostatočne dlho do večera a teploty dosť vysoké na to, aby bolo lezenie vonku príjemné. Ruka v ruke so slabnúcimi zimami sa tu lezie takmer neustále, hoci najväčšia vyťaženosť múrika je práve v jarných a letných mesiacoch.

Lezec v mozaike žulových balvanov na múriku.Lezec v mozaike žulových balvanov na múriku. Lezenie na múriku je len tréningovou záležitosťou, no má svoje čaro. Navyše sa tu stretáva komunita lezcov.

Kde sa nachádza múrik a ako sa tam dopraviť?

Bratislavský múrik z jednej strany ohraničuje Žižkovu ulicu, ktorá sa nachádza priamo pod tunajším židovským cintorínom, nad PKO. Z tohto dôvodu je i veľmi dobre prístupný, pešo, bicyklom, autom, alebo MHD. Hoci MHD priamo na Žižkovej ulici nemá zastávku, ľahko sa sem dostanete zo zastávky električky priamo pri vstupe do areálu niekdajšieho PKO, prípadne od tej, ktorá sa nachádza pri električkovom tuneli pod Bratislavským hradom, pri troch výrazných panelákoch na ľavom brehu Dunaja resp. môžete vystúpiť i na niektorej z autobusových zastávok v tejto oblasti.

Od jednotlivých zastávok smerom do kopca, ktorého je Žižkova ulica súčasťou, vedú betónové schody. Ak by ste šli autom, alebo bicyklom, odbočíte na Žižkovu priamo z hlavnej - z Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu na prvej odbočke vpravo za areálom PKO. Ak prejdete približne štyristo metrov, po ľavici uvidíte múrik. Odložiť bicykel je možné na chodníku priamo oproti múriku. Potrebné je dbať na to, aby ste nezavadzali chodcom, ktorých tadiaľto nechodí mnoho, no o to pravidelnejšie sa vyskytujú.

S parkovaním je to zložitejšie, nakoľko takmer celý úsek Žižkovej ulice lemuje žltá čiara a preto je tu zastavenie zakázané. Stáva sa, že mestská polícia tu rozdáva papuče. Preto je asi najlepšie odstaviť auto, čo najbližšie k napojeniu Žižkovej ulice na hlavnú cestu - Nábrežie L. Svobodu resp. na malom parkovisku priamo oproti PKO. Bicykel si môžete zamknúť o zábradlie pri chodníku, alebo o stromy priamo pod múrikom.

Schody.Schody. Tieto schody vás dovedú k múriku od hlavnej cesty a malého parkoviska oproti PKO.

Parkovanie.Parkovanie. Zastaviť môžete aj v týchto miestach. Dbajte však na to, aby ste nezavadzali do cesty, či na chodníku. Tieto miesta zvykne kontrolovať mestská polícia.

Príjazdová cesta od Zuckermandlu.Príjazdová cesta od Zuckermandlu. Žižkova ulica vás aj z tohto smeru privedie k múriku.

Lezenie na múriku

Múrik ponúka približne 150-200m lezenia na mierne naklonenom až kolmom žulovom vale. Jeho výška dosahuje odhadom 3-5m, podľa časti v ktorej sa práve nachádzate. Najnižší je totiž v jeho ľavej strane. Múrik bol vybudovaný zo žulových kameňov väčších rozmerov, rôznych tvarov a veľkostí. Kamene boli zároveň do múra zamurované tak, že vytvorili do rôznej hĺbky vytŕčajúce hranky, či iné útvary. Jednotlivé špárky, ktoré vznikli namurovaním kameňov netvoria priame línie, tak, ako tomu obvykle býva pri povedzme tehlovom múre. Vznikol tak zaujímavý tréningový priestor pre lezcov, poskytujúci rôznorodú obťažnosť.

Vo všeobecnosti je najľahšia ľavá časť múrika, v dĺžke asi 50m. Obtiažnosť sa smerom doprava rôzne mení, rovnako ako aj výška múrika. Lezecky najkomplikovanejší úsek je posledných zhruba 50m. Kde si môžete výborne natrénovať vytrvalosť i techniku lezenia. Kompaktnosť múrika je v pravidelných rozostupoch narúšaná jednak zvislými spojmi jednotlivých väčších častí múra ako aj zhruba na päsť veľkými otvormi medzi kameňmi, ktoré zrejme slúžia na odvod vody spoza múra, alebo niečo podobné. Lezcom „slúžia“ v prípade potreby predovšetkým na zjednodušenie obtiažnosti lezenia, pretože predstavujú veľmi dobrý chyt. Niekedy v nich však naďabíte na hmyz, špinu, rozmočené blato, alebo dokonca vtáčie hniezdo.

Čo sa týka samotných možností tréningu na múriku, jedná sa o ideálny „terén“ pre lezcov-začiatočníkov, ale aj miesto vhodné na udržiavanie kondície pre tých skúsenejších počas pracovného týždňa, keď je pomenej času vyraziť za lezením niekam ďalej. Lezenie tu je bezplatné, rýchlo dostupné a navyše vonku. Je to teda niečo pre tých, ktorý sa nechcú zavrieť do lezeckej haly a túžia po čerstvom vzduchu.

Lezenie na múriku predstavuje predovšetkým jeho traverzovanie z jednej strany na druhú. Dá sa nakombinovať i lezenie zvislým smerom, po vertikále, no to je obmedzené výškou múrika. Precvičovať tak budete zväčša traverz, čo však vôbec nevadí, pretože rôznorodý tvar a hĺbka zapustenia jednotlivých kameňov do múra umožňujú skúšať desiatky kombinácií došľapu na stupy, cibriť si techniku, rýchlosť a vytrvalosť lezenia, ako aj posilovať prsty na rukách, nohách, ako aj zlepšovať silu celého tela.

Takisto môžete skúšať traverzovať v rôznej výške nad zemou, čo môže mierne pridať odolnosti vašej psychiky pri lezení. Takisto môžete skúšať traverz s rôzne naloženým batohom, v teniskách, lezečkách, špeciálne upravených gumených kopačkách so zrezanými hrotmi, alebo úplne naboso. Preto, ak si chcete lezenie skúsiť a neinvestovať hneď stovky eur, múrik je na to absolútne ideálny.

Lezec na múriku v plnom nasadení.Lezec na múriku v plnom nasadení. Lezenie na múriku nie je nuda. Istotne sa tu zabavíte a naberiete kondíciu. Okrem toho istotne stretnete i známych.

Prostredná časť múrika.Prostredná časť múrika. Toto miesto je vhodné na zloženie sa na trávičke v tieni stromov. Lezenie tu zároveň získava na obtiažnosti.

Pravá časť múrika.Pravá časť múrika. Táto časť je ideálna pre tréning pokročilých lezcov. Ak ju dokážete preliezť, ste na tom lezecky už celkom dobre.:)

Rozdelenie múrika na obtiažnostné sektory

Na múriku sa toho dá rozhodne dosť natrénovať. Najmä, ak začnete skúšať lezenie po pravej strane múrika. Je kolmejší a stupy a chyty sú menšie ako na ľavej strane. Obtiažnostne niečo medzi tým, je stredná časť múrika, nachádzajúca sa pri skupine stromov, medzi dvoma valcovitými zakriveniami tohto kamenného valu. Múrik by sa teda dal podľa lezeckých obtiaží rozdeliť na tri hlavné, zhruba 50 metrové sektory. Ľavý - ľahký, stredný - stredne ťažký a pravý – ťažký.

Nebudeme sa tu zaťažovať presnejšími lezeckými stupnicami. Faktom zostáva, že ak tu potrénujete a budete sa cítiť vo forme, môžete sa pokojne vydať na skusy na niektoré skalné oblasti v okolí Bratislavy. Najbližšou skalou, kde sa dá liezť na prírodnom materiále, je z týchto miest asi 300m vzdialená žulová platňa pod Bratislavským hradom, taktiež na Žižkovej ulici, pri troch tunajších, výrazných panelákoch, nad električkovým tunelom, presnejšie pri schodoch s názvom Strmá cesta. Takto môžete v lezení veľmi pekne napredovať.

Úvodná - ľavá časť múrika.Úvodná - ľavá časť múrika. Táto strana je vhodná pre začiatočníkov.

Narastanie obtiažnosti lezenia.Narastanie obtiažnosti lezenia. V týchto miestach sa náročnosť lezenia stupňuje a múrik je zároveň vyšší.

Expozícia múrika

Vyššie spomínaná skupina stromov v lete poskytuje príjemný tieň a dá sa posedieť i v tieni pod nimi. Múrik je totižto otočený na juho-západ a tak sem s pribúdajúcim časom stále viac svieti slnko, až kým nezapadne. V čase leta sa múr dokáže naozaj pekelne rozohriať. Vtedy je bežné, že lezci vyťahujú magnézium, ktorým sa snažia bojovať proti poteniu rúk. Najpríjemnejšie je lezenie na múriku na jar a na jaseň, prípadne v lete podvečer, kedy tu častokrát narazíte na komunitu lezcov. V súvislosti s čoraz teplejšími zimami sa sem môžete vybrať potrénovať naozaj počas celého roka.

Múrik s deťmi

Múrik sa absolútne hodí ako zábavka pre celé rodiny. Je to miesto, kde si deti môžu vyskúšať liepanie sa absolútne zadarmo. Navyše, ak ich to prestane baviť, dokopy nič nestratíte.

Jediným, dosť podstatným problémom, je blízkosť hlavnej cesty asi meter od múrika. Autá tu nezriedka jazdia celkom svižne a preto je nutné na deti neustále dohliadať. Odporučiť možno azda, vyskúšať s nimi popoliezať v strednej časti múra, v oblasti porastenej stromami, pretože tá je od cesty najviac vzdialená a navyše je tu širší pás trávy, kde sa dá posedieť.

Možnosti posilňovania na múriku

Je možné, že si to hneď nevšimnete, ale za zábradlím pri chodníku, oproti múriku sa nachádza skupina ďalších stromov a drevený stĺp. Na tieto objekty bola v minulosti pripevnená oceľová tyč, zrejme za účelom posilniť si svaly. Dajú sa na nej robiť zhyby, alebo sa len tak natiahnuť, čo mnohí lezci s obľubou využívajú. Okrem toho sa môžete rozcvičiť a ponaťahovať na dlhom zábradlí.

Hrazda pri múriku.Hrazda pri múriku. Oproti múriku pri chodníku sa nachádza praktická hrazda, kde si môžete zazhybovať, alebo sa natiahnuť.

História lezenia a súťaže na bratislavskom múriku

Nie je celkom isté, kto s trénovaním na múriku začal ako prvý. Isté je, že vďaka svojej ideálnej polohe v takmer v centre mesta bolo iba otázkou času, komu lezenie na ňom napadne ako prvému. Musel to byť niekto z prvých výkonnostných lezcov, akými bol napríklad Pavol Pochylý známy ako Pavúk. Patril k najlepším lezcom z bratislavského kraja, ktorý vedel, že základom vrcholných lezeckých výkonov, je poctivý tréning.

Takéto chápanie lezenia v skorších dobách nebolo samozrejmosťou. Preto je možné, že na bratislavskom múriku ako prvý resp. jeden z prvých pôsobil práve on. Odvtedy sa tu vystriedalo množstvo slávnych slovenských lezcov a napríklad zo spomienok jedného z nich - A. Belicu, vieme že k ich zábavkám na múriku patrilo napríklad pokúšanie sa o prelezenie vrcholového, betónového previsu, ktorý lemuje celý múrik. Cez previs sa dostali na židovský cintorín nad ním, kde ich údajne občas ponaháňal naježený psisko. Lezenie na múriku teda trvá už desaťročia a tvorí doslova tradíciu.

Múrik sa rokmi stal taký obľúbený, že si na ňom lezeckí nadšenci zorganizovali i súťaže. Na balvanoch vymedzili trať pre deti, začiatočníkov a dospelých, dovolené chyty a stupy vymedzili lanami, prichytenými skobami a čokmi. K najrýchlejším lezcom tu vtedy patrili Jožo Brtáň, či lokálny lezec známy ako Nemocko, ktorý múr prekonával iba za pomoci nôh a jednej ruky. Títo dvaja patrili k lezeckej elite a málokto sa im v rýchlosti preliezania múrika vyrovnal. Druhý z nich sa však súťaží nezúčastňoval.

Múrik teda, hoci sa to možno nezdá, vždy bol a podľa všetkého i zostane podstatným stavebným kamienkom bratislavského lezenia. Možno ho odporučiť absolútnym začiatočníkom, ale aj borcom na udržiavanie kondície, alebo malé lezecké rozptýlenie.

Lezenie v najťažšej - pravej časti múrika.Lezenie v najťažšej - pravej časti múrika. Ak trénujete na tomto kúsku steny pravidelne, určite sa vám vylepší sila i technika lezenia.

Čo si pozrieť v bezprostrednom okolí múrika?

  • Židovský cintorín - jeden z najvýznamnejších židovských cintorínov v hlavnom meste
  • Mikulášsky cintorín - pekný, historický cintorín nad Žižkovou ulicou
  • Žulová platňa pod Bratislavským hradom - tradičné miesto skalného lezenia v Bratislave
  • Električkový tunel - významná dopravná stavba, vedúca pod hradným kopcom
  • Dunajská promenáda - miesto pre pohodové prechádzky vedúca zo Starého mesta popri Dunaji
  • Most SNP - môže byť tipom na zaujímavú prechádzku s výhľadmi na Bratislavský hrad i Staré mesto
  • Most Lafranconi - významná dopravná spojnica s peknými výhľadmi na Dunaj
  • Strmá cesta, alebo schody na Bratislavský hrad - ulica tvorená dlhým schodiskom, vedúcim strmo na hrad
  • Bratislavský hrad - jedna z turistických klasík v Bratislave s dobrými výhľadmi na západ

Fotografie z múrika

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist