Západné Tatry patria k turisticky najatraktívnejším pohoriam Slovenska. Prechod ich, miestami ako ostrie noža exponovaného hlavného hrebeňa, možno považovať za pravú horalskú výzvu. Je kondične náročný a vyžaduje predošlé skúsenosti s pobytom v horách.
Samotný hrebeň Západných Tatier sa prechádza takmer neustále v pásme okolo 2000 metrov nad morom, preto treba pri samotnej príprave prechodu zvážiť najmä predpoveď počasia. Počas pobytu na hrebeni je potrebné počítať s možnosťou nebezbečenstva búrky, alebo prudkého ochladenia, pričom únikových ciest do doliny je pomerne málo a zostup je možný väčšinou z jednotlivých sediel.
Priamo na hrebeni Roháčov sa nenachádza žiadna chata a preto je nutné túru si dôkladne naplánovať, prípadne mať v zálohe stan. Stanovanie na hrebeni však oficiálne povolené nie je. Na hrebeni je problémom nedostatok pitnej vody. Hrebeňovka Západných Tatier - Roháčov je veľmi atraktívnym podujatím, ktoré môže spestriť vašu dovolenku, či predĺžený víkend. Prechod je vhodné plánovať na tri až štyri dni.
Tandem Ostrý Roháč a Volovec. Medzi jednotlivými vrcholmi hrebeňa sú vklinené sedlá a tak nastúpate veľa výškových metrov.
Na reťaziach vrcholu Ostrého Roháča. Hlavná atrakcia prechodu hrebeňa. Choďte sem iba za dobrých podmienok.
Ako sa dostať do Západných Tatier?
Západné Tatry sú najlepšie dostupné autom, hoci to nie je najvhodnejší spôsob dopravy, ak sa chystáte podniknúť hrebeňovku, pretože sa musíte pre auto znova vracať do východzieho bodu. Vhodnejšie je voliť cestu vlakom. Rýchlikom je vhodné dopraviť sa do Liptovského Mikuláša a odtiaľ hľadať autobusové spojenie. Tu je však kameň úrazu, pretože spoje nepremávajú práve optimálne. Pod hrebeň sa tak spravidla dostanete pomerne neskoro v daný deň.
Nevýhodné dopravné spojenia a chaty iba v dolinách robia zo Západných Tatier relatívne odľahlé a izolované pohorie, čo má svoje výhody i nevýhody. Hrebeňovka Západných Tatier určite nie je masovou záležitosťou a vydávajú sa na ňu najmä náruživí horali. Hustota návštevníkov je iba v najpopulárnejších častiach hrebeňa - v oblasti Roháčov. Tie sú pomerne ľahko dostupné behom jednodňovej túry z údolných chát, kam sa dá doviezť autom. (Na chatu Zverovka až priamo k objektu chaty, na Žiarsku chatu je potrebné vyšliapať, hoci autom sa dá ísť pomerne vysoko)
Vhodným východiskovým bodom na hrebeňovku Západných Tatier - Roháčov je dedinka Jalovec. Existuje sem dobré autobusové spojenie z Liptovského Mikuláša. Z Jalovca vedú značené chodníky približne 800 metrovým stúpaním až na Chatu pod Náružím. Táto romantická chata učupená pod hlavným hrebeňom, ponúka nocľah za 5 EUR. Jedlo sa tu nepodáva, občerstviť sa môžete z vlastných zásob. Zároveň je to miesto vhodné na načerpanie vody na ďalšiu cestu v niektorom z prameňov pri chate. Chata je ideálnym bodom na začatie hrebeňovky, ktorej prvým vrcholom je neďaleký Sivý vrch.
Chata pod Náružím. Veľmi príjemná chata na západe pohoria. Ideálna pre začatie hrebeňovky.
Hrebeňová trasa
Originálna trasa hrebeňa má začiatok na červenej značne pri horárni Biela skala. Výstup na Sivý vrch z tejto strany vedie veľmi peknými Radovými skalami. Zo Sivého vrchu trasa pokračuje vysokohorským terénom podobným Nízkym Tatrám do sedla Pálenica, cez Brestovú, Salatín až na Baníkov. Niektoré pasáže, napríklad exponované Skriniarky, sú zabezpečené reťazami. Táto časť hrebeňa Západných Tatier ponúka za dobrého počasia neobvykle pekné výhľady a nepredstavuje technicky náročnejší problém.
Po dosiahnutí vrchola Baníkova je možné zvážiť zostup na sympatickú Žiarsku chatu. Za jej teplom je však nutné zostúpiť nesympatických 900 výškových metrov. Žiarska chata ponúka viac štandardov ubytovania, teplú stravu a nápoje. Samozrejmosťou je doplnenie zásob vody. Na hrebeň Roháčov sa dá znovu napojiť vynechaním exponovanej časti Baníkova a Troch kôp. Bola by to však škoda, pretože práve táto časť ponúka ten pravý zážitok z hôr. Z Baníkova červená značka pokračuje exponovaným hrebeňom, zabezpečeným reťazami. Trasa je náročná najmä na pozornosť. Jej prechod si vyžaduje dobré poveternostné podmienky a skúsenosti s podobným exponovaným terénom. Pre skúseného turistu, ktorý netrpí závraťou by však tento úsek hrebeňa nemal predstavovať vážnejší problém.
Prejdením Troch kôp sa priblížia vrcholy Plačlivé a Ostrý Roháč. Práve tieto kopce svojim tvarom dali pomenovanie celému horskému celku. Prechod Ostrého Roháča je veľmi exponovaný, najmä jeho vrcholová časť. Jedná sa o približne šesťmetrový úsek zabezpečený reťazou. Ak trpíte závraťou toto nie je najvhodnejšie miesto, kam by ste sa mali vydať. Pre odolnejšie povahy pôjde bezpochyby o jeden z najkrajších úsekov na hrebeni Roháčov.
Hrebeňový chodníček. Hrebeňová trasa je vo východnej časti príjemná, hoci nastúpate veľa výškových metrov.
V zajatí hrebeňa. Postupne ubúda možností rýchlo sa dostať z hrebeňa do údolia. Poznať možné zostupy je kľúčové pri plánovaní jeho prechodu.
Ostrý Roháč - prechod po ostrí noža
Hlavným magnetom nielen hrebeňovky Západných Tatier ale i mnohých jednodňových výletov je prechod vrchola Ostrého Roháča. Ten sa nachádza vo výške 2088m. Samotný kopec je nádherný. Má ihlanovitú stavbu, ktorá vynikne najmä pri pohľade od východu a mohutnú rozorvanú severnú stenu. Zrútiť sa do nej, by znamenalo niekoľkostometrové plachtenie až k základni hory. Podmienky vskutku exponované, v krásnej prírode. Takáto konštelácia bude ľudí priťahovať vždy, i keď je nebezpečenstvo takmer hmatateľné. A veru, pravdou zostáva, že práve na toto miesto smerujú najmä počas sezóny stovky turistov bažiacich po vzdušnom pocite vysoko v horách. Čím presne teda Ostrý Roháč láka?
Vrchol Ostrého Roháča tvorí približne šesťmetrový, veľmi exponovaný skalný kôň, ktorý je zabezpečený fixnou reťazou.K tomuto úseku vás dovedú predošlé úseky hrebeňa, ktoré sú rovnako opatrené reťazou. Keď stúpate k vrcholu, dostaví sa očakávanie niečoho špeciálneho. A tak to aj je. To, čo uvidíte, nie je pohľad pre každého. Naopak, pre iných je to presne to, po čom najviac túžia. Ľudia so závraťou by sem chodiť nemali, aby ako sa vraví "ťahali čerta za rohy". Rovnako je na zváženie turistiky s deťmi. Technicky však úsek nie je nijako špeciálne obtiažny a horomil sa tu vyšantí.
Strážca Západných Tatier. Ostrý Roháč je určite jedinečný vrch.
Po vystúpaní na najvyšší bod tohto kopca sa pred vami otvorí pohľad na krátky, exponovaný hrebienok, ktorého vrchom vedie reťaz a spodnú časť, smerovanú na juh, tvorí v podste hladká platňa s niekoľkými stupmi. Tie boli zrejme umelo vytvorené. Hrebienok však môžete prekonať aj celkom bez pomoci reťaze. Po jeho vrcholku je možné prejsť krokom, prípadne sa naň obkročmo posadiť. Tak, že jednu nohu máte na severe a druhá vám visí na juh. Chce to však "dobrú hlavu", expozícia je totiž úžasná. Pád odiaľto by znamenal celkom isto následky nezlučiteľné so životom. Okrem potrebnej dávky sústredenia, však nesmie chýbať ani vhodné počasie. Tu ste naozaj ideálnym cieľom pre blesky, nehovoriac o kope železa okolo vás.
K ďalšiemu riziku potom možno prirátať i hustú koncentráciu turistov v týchtom miestach. Hrebeň je obojsmerne priechodný, ale chodník ponúka miesto iba pre jednu osobu a tak je niekedy nutné počkať, až kým vás z protismeru pustia. Vo vrcholových partiách je navyše iba veľmi málo miesta, preto je potrebné byť obozretný. Ak sa rozhodnete vrátiť, je to možné iba cestou, akou ste prišli.
Ostrý Roháč. Toto je jeden z najexponovanejších úsekov hrebeňa Západných Tatier. V pozadí sa týči Volovec.
Podobné pasáže, kde je dobré radšej vyčkať na vhodné počasie a podmienky sú Skriniarky, ale najmä Baníkov. Obzvlášť, ak by ste zvažovali vydať sa sem v zime, pričom treba zohľadniť zimnú uzáveru národného parku. Baníkov i Skriniarky sú zabezpečené reťazami, ale ponúkajú minimum možností na únik do doliny. Je vhodné si preto i naštudovať tunajšie pomery z mapy.
Ďaší postup vedie cez Jamnícke sedlo, kde je vcelku dobrá možnosť núdzového prenocovania pri neďalekých plesách, alebo nižšie v Jamníckej doline v pomerne komfortne vybavenej Kolibe pod Pustým. Je to núdzový prístrešok a preto nie je vhodné táboriť tu dlhší, ako nutný čas. Chodník pokračuje z Jamníckeho plesa na Volovec a pekným hrebeňom na Hrubý vrch. Tu už sa návštevník pohybuje po prirodzenej hranici medzi Slovenskom a Poľskom, na čo upozorňujú aj občasné hraničné kamene. Hrebeňovka Západných Tatier má v tejto časti opäť nízkotatranský charakter, pričom prevýšenia sú stále pomerne výrazné.Turisicky je však stále veľmi atraktívna.
Hrubý vrch. Tento záhadný vrch pôsobí extrémne mohutne. Hádali by ste mu určite viac ako 2000 metrov.
Po dosiahnutí Klinu je možné nocovať v Kolibe pod Klinom, ktorá je menej komforná avšak, neďaleký prameň (cca. 60 krokov od koliby v smere hučiaceho potoka) umožňuje doplnenie zásob vody. Z Koliby pod Klinom je možný výstup na najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrú, alebo zostup cez autokemping Račkova dolina do Pribyliny.
Značená hrebeňovka Západných Tatier končí prechodom vrchu Blyšť v Pyšnom sedle, odkiaľ je možný zostup Kamenistou dolinou do obce Podbanské. Neznačený hrebeň pokračuje ďalej na Kasprov vrch, kde je možné napojiť sa na hrebeň Červených vrchov a dostať sa až na vrchol Svinice.
Pyšné sedlo. Toto je hraničný bod oficiálnej, turisticky prístupnej časti hrebeňovky. Ďalej na východ je hrebeňovka prerušená neprístupnou rezerváciou.
Prístupy na hlavný hrebeň Západných Tatier
Od juhu
Z Horárne Huty - Z tohto miesta začína oficiálna hrebeňová trasa, červená značka vedie cez zaujímavé skalné útvary až na Sivý vrch. Nevýhodou je horšie dopravné spojenie. Ideálom je, ak si sem vybavíte dovoz autom. Hrebeňovku si tak viete ideálnejšie naplánovať.
Z obce Jalovec - Prístup je výhodný z hľadiska časového plánovania hrebeňovky - lepšie dopravné spojenie. Výstup vedie cez Chatu pod Náružím, čo je idylická horská chatka, s lacným ubytovaním, kúsok pod hlavným hrebeňom. Navyše si tu môžete doplniť zásoby vody z výdatného prameňa. Nie je preto nutné zdola ťahať hektolitre vody.
Žiarska dolina - Žiarska dolina je celoročne populárnym prístupom do centrálnej hrebeňovej časti Západných Tatier. Trasa vedie cez Žiarsku Chatu, kde sa dá ubytovať i doplniť zásoby. My sme sa tu ubytovali v akejsi drevárni za pár drobných. Nutnosťou však bol vlastný spacák a karimatka. Zo Žiarskej Chaty je možné pomerne rýchlo vystúpiť na vrcholy Roháčov a Baranca, čo sú najkrajšie túry v oblasti.
Od kempu v Račkovej doline - existuje možnosť vystúpiť na hlavný hrebeň, hrebeňom cez Baranec - prekrásna túra (núzdový nocľah možný v Kolibe pod Barancom tzv. Hutire, je však situovaná pomerne blízko v stúpaní nad ATC Račkova dolina), alebo Račkovou dolinou do Račkovho resp. Bystrého sedla, pod vrcholom Klin. Pri chodníku sa nachádza Koliba pod Klinom - ponúka núdzové ubytovanie. Od kempu môžete vystúpiť na hrebeň i Jamníckou dolinou do Jamníckeho sedla pod Ostrým Roháčom. Kúsok pod sedlom, pri Jamníckych plesách sú vybudované skalné vetrolamy a plošinka pre núdzové prespatie. Nižšie pod vrcholom smrek sa nachádza pekná Koliba pod Smrekom, ktorá taktiež slúži ako núdzový prístrešok. Zdržiavať by ste sa tu preto nemali viac ako je nutné. Samotný kemp ponúka klasické ubytovanie, v stanoch, či turistickej ubytovni. Dá sa v ňom i najesť. Neobťažujte však po ôsmej:)
Z ATC Račkova dolina možno podniknúť i ťažký výstup na hlavný hrebeň cez bočnú rázsochu vrcholmi Ostredok a Jakubina až na Hrubý vrch. Ide o kondične pomerne náročný, strmý výstup.
Z Podbanského Bystrou, Kamenistou a Tichou dolinou - Tieto doliny sú vhodnejšie, ak začínate hrebeňovku od východu. Bystrou dolinou sa dostanete na najvyšší vrchol Západných Tatier Bystrú a ďalej až na hlavný hrebeň - ideál pre tých, ktorí chcú vystúpiť na najvyšší bod, ktorý však neleží na hlavnej hrebeňovej trase, ale v bočnej rázsoche, ako je tomu v Tatrách často zvykom. Kamenistá dolina ústi v Pyšnom sedle, kde začína resp. končí turisticky značená hrebeňovka. Tichá dolina predstavuje nepríjemnú ca 10km dlhú útrapu v podobe šliapania po asfaltke. Kedysi bol značený prístup až do Tomanovského sedla, kde ste sa napojili na hlavný hrebeň. Dnes je na tento záverečný úsek zákaz vstupu a rozkladá sa tu medvedie teritórium. Niekdajší chodníček do sedla však stále možno objaviť medzi bujnou vegetáciou. Celá časť hrebeňovky z Tomanovského sedla do Pyšného sedla je neznačená a vstup je sem zakázaný.Tento kút Západných Tatier predstavuje skutočnú, takmer nedotknutú divočinu. Z Tomanovského sedla je možné prejsť na poľské značené trasy, taktiež po neznačenom chodníčku cez hustú kosodrevinu a dostať sa tak až k chate tzv. Hala Ornak. Poľské značené trasy vedú miestami popod hrebeň až do Červených vrchov, na Kasprov vrch a do Ľaliového sedla, ktoré tvorí hranicu Západných a Vysokých Tatier.
Žiarska chata. Jedno z mála útočísk v pohorí Západných Tatier. Nachádza sa však v hĺbke pod hlavným hrebeňom v oblasti Baníkova.
Žiarske sedlo. Celoročne turisticky prístupné sedlo v Žiarskej doline. Tvorí východisko túr na Ostrý Roháč, Tri Kopy a Baníkov.
Od severu
Od Chaty Zverovka - Mnoho populárnych výstupových trás na hlavný hrebeň vrátane tej na vrchol Volovca vedie práve z tejto autom dostupnej chaty. Výstupy vedú zväčša do centrálnej časti hrebeňa.
Zo Zuberca - Z obce je možné vystúpiť na hrebeň po žltej značke až do sedla Pálenica. Dostatanete sa tak prakticky takmer na začiatok hlavného hrebeňa od západu.
Poľsko - Ďalšie možnosti výstupov od severu vedú z poľskej strany Západných Tatier. Prístup cez Kasprow vrch napríklad umožňuje i vyvezenie sa na hlavný hrebeň lanovkou.
Štátna hranica. Veľká časť hrebeňa Západných Tatier tvorí štátnu hranice Poľska a Slovenska. Pravidelne na to upozorňujú hraničné kamene.
Čo si pozrieť v okolí?
- Múzem liptovskej dediny v Pribyline - veľmi pekná prehliadka s občasnou možnosťou prevezenia sa na tunajšom parnom vláčiku (zväčša počas špeciálnych akcií v skanzene)
- Múzeum oravskej dediny v Zuberci - skanzen je idylicky zasadený do okolitého prostredia a tak tvorí akoby prirodzenú súčasť krajiny. Prehliadku vrele odporúčame-
- Chata Zverovka - dobre známa chata v oblasti Západných Tatier, dostupná autom kúsok od Zuberca. Vhodná je ako výstupný bol pre mnoho kratších túr v oblasti.
- Kaďa v Liptovskom Jáne - jedinečný, liečivý, prírodný prameň, niečo ako prírodné jacuzzi v travertínovej skale s priľahlým "bazénikom". Ide o teplý prameň, príjemnej teploty. Je to zadarmo a celoročne prístupné!:)
- Aquaparky - oblasť je plná aquaparkov, navštívte Tatralandiu, Bešeňovú, Oravice, či kúpalisko vo Vrbove.
- Liptovská Mara - klasické stredisko rekreácie na Slovensku tvorí práve táto obrovská vodná nádrž, dobre viditeľná i z hrebeňov okolitých hôr
- Stanišovská jaskyňa - menšia, nekomerčná, no o to zaujímavejšia jaskyňa v prekrásnej Jánskej doline. Prehliadka prebieha iba vo svite čeloviek a nudiť sa isto nebudete.Vhodná i na návštevu s menšími deťmi.
- Salaš Krajinka - Ak sa chcete dobre najesť, odporúčame toto miesto, neďaleko Ružomberka, pri hlavnej ceste. Ponúkajú tradičné slovenské jedlá vo veľmi dobrej kvalite. Nachádza sa tu i pekáreň.
Pohľad na Baranec a k nemu vedúcu bočnú rázsochu. Ide o turisticky celoročne prístupný vrchol. Záverečná pasáž výstupu je riadne strmá.
