Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

4.875 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.88 (4 Votes)

Marhát s výškou 748m je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.

Rozhľadňa na Marháte.Rozhľadňa na Marháte. Bez nej by bol vrchol málo zaujímavým. Výhľady totiž značne okliešťujú stromy.

Výstup na Marhát

Výstup na Marhát vo všeobecnosti nepredstavuje technicky zložitú túru. Nejakú kondičku si síce vyžaduje, no môžu sa sem vydať i víkendový turisti, alebo rodinka s deťmi (s tými ktorým nevadí nejakú tu hodinku šľapať do kopca). Na druhej strane nejde o vyslovene krátky výletík, nehľadiac na to z ktorého smeru sa sem vyberiete. Tento výstup by mohol byť dokonca príjemnou celodňovou akciou spojenou s návštevou ďalších atraktivít. Môžete sa tak tešiť na pekné výhľady a rôzne zaujímavosti. To by ste si ale naozaj museli vychutnávať všetky možné krásy prírody. Ak sa uspokojíte len s Marhátom bez dlhších zastávok, výlet vám zaberie ani nie pol dňa.

Pre lepšiu predstavu sa napríklad z Nitrianskej Blatnice na Marhát dokážete dostať behom dvoch hodín. Nastúpate pri tom 528m a prejdete 7km lesného chodníka. Ak máte radi trail running, môže táto trasa predstavovať príťažlivý tréningový beh s výhľadom za odmenu. Rodiny s deťmi a turisti sa môžu tešiť i na Rotundu sv. Juraja s národnou kultúrnou pamiatkou - Súsoším Golgoty, čo je mimoriadne pekný kostolík v lesoch pod Marhátom. Preto aj keby ste sa nakoniec rozhodli nepokračovať až na vrchol, môžete operatívne zmeniť cieľ a vyjsť si len k rotunde. Dá sa tam stráviť pekný rodinný deň spojený s opekaním a obdivovaním tejto relatívne málo známej a propagovanej pamiatky.

Je viacero možností prístupu pod tento kopec. Najkrajšie to bude asi z Ponitria, práve z Nitrianskej Blatnice. Okrem toho sa sem môžete vybrať z rekreačnej oblasti Výtoky z piešťanskej strany. V obidvoch prípadoch po zelenej turistickej značke a neskôr po červenej, resp. žltej. Pri oboch týchto možnostiach asi bude ideálne voliť cestu autom.

Naša trasa na Marhát bola súčasťou dvojdňového prechodu Považského Inovca resp. okruhu zo Starej Lehoty do Starej Lehoty. Čiže obec Stará Lehota je ďalším východískovým bodom. Na kopec sme tak vystúpili po červenej hrebeňovej značke, čo predstavovalo možno o niečo zdĺhavejší, no o to zaujímavejší prístup. Auto sme mali zaparkované pri poľnej ceste nad Starou Lehotou.

Ak to teda zosumarizujeme, na Marhát vedú 3 klasické túry z Nitrianskej Blatnice, Výtokov, alebo Starej Lehoty. To ktorú variantu si zvolíte, záleží len na vás. Každá má niečo do seba a každá je niečim špecifická. V ideálnom prípade môžete vyskúšať všetky tri :).

Marhát.Marhát. Ak okolitú krajinu tvorí nížina i sedemstometrový kopec dokáže vykúzliť dychberúce výhľady.

Kam by ste sa radi vybrali?Kam by ste sa radi vybrali? Oblasť Marhátu ponúka zhruba tieto možnosti.

Marhát na bicykli

Považský Inovec je populárnou oblasťou pohodovej horskej cyklistiky. Aj počas našich potuliek týmito končinami sme stretli viacero cyklistov. Dá sa povedať, že v dané dni sme stretli viac ľudí na bicykli ako klasických turistov. Preto sa natíska otázka, ako je to s dostupnosťou Marhátu na dvoch kolesách?

Marhát sám o sebe sa nám nevidel ideálnym kopcom na túto činnosť. Nevedie na neho ani žiaden značený cyklochodník. Vyjsť hore by ste asi vyšli. No trasa nemá ideálny flow. Najmä v závere sa na nej nachádzajú strmé úseky do kopca. Tak isto napríklad trasa z Výtokov sa nám na bicykel nezdá vôbec vhodná, keďže vedie okrajom strmých skál, úzkym chodníčkom. Netreba však zúfať, ak vám nevadí tlačíť niekoľko sto metrov bicykel. Na Marhát by ste sa mali dostať.

Ideálne je dopraviť sa do Sedla Marhátu, kam vedú cyklistické trasy. Najlepšie sa do sedla dostanete z Nitrianskej Blatnice cez rozkošnú Rotundu sv. Juraja. Pod vrchol vedú aj cyklochodníky z Bezovca, Starej Lehoty aj Novej Lehoty. Vo všetkých prípadoch ale treba počítať s tým, že posledných možno 500 metrov budete bicykel tlačiť, vzhľadom na to že sa jedná o strmší a skalnatejší úsek, nie úplne ideálny na horskú cyklistiku.

Cyklistika a turistika.Cyklistika a turistika. Považský Inovec je ideálny pre obe uvedené činnosti.

Na Marhát zo Starej Lehoty

Trasa zo Starej Lehoty ponúka mnoho zaujímavostí a dá sa zvládnuť behom poldňa. Výstup zaberie približne 2,5 – 3 hodinky s prestávkami (zostup o niečo menej). Nejedná sa o extrémne náročnú túru, takže bežní turisti by ho mali bez väčších ťažkostí zvládnuť.

My sme na vrchole plánovali stráviť noc pri ohníku a pod hviezdami. A tak sme sa nikam neponáhľali. Práve naopak. Cestu sme si vychutnávali a tá vôbec nebola nudná. Preto v prípade, ak máte záujem o niečo dlhšiu pohodovú prechádzku, trasu zo Starej Lehoty môžeme len a len odporučiť. Chodník z tejto obce nemá žiadne strmé pasáže (až na záver trasy). Ide skôr o dlhší pochod po širokých lesných cestách, z ktorých veľká časť je značená zároveň ako cyklocesty. Charakter okolitej krajiny sa mení, takže sa nebudete nudiť.

V Starej Lehote sme mali menší problém odparkovať auto, keďže sme nenašli žiadne vhodné miesto. Nechali sme ho preto zaparkované kúsok za obcou popri ceste. Tá sa pri neďalekom poľnohospodárskom areáli napájala na červenú turistickú značku, ktorá viedla z križovatky medzi Starou a Novou Lehotou a lyžiarskym strediskom Bezovec. Tu sa pred nami začali pomaly črtať pohľadné krajinárske scenérie.

Najskôr prechádzate kopaničiarskou krajinou s ďalekými výhľadmi na vrcholy Považského Inovca a rôzne menšie usadlosti na trávnatých pasienkoch rozprestierajúcich sa pod lesmi. Neskôr chodník pohltí listnatý les, v ktorom zrejme nenatrafíte na žiadne masy turistov. My sme počas prvého dňa stretli len 2 skupinky cyklistov a jedného psa.

Je to ten typ horskej oblasti, kde si pohodlne vykračujete a kde sa vám práve páči doprajete si prestávku, čo to zajete, či popijete. Prosto absolútna pohodička. Okrem toho sme si po trase všimli viacero drevených prístreškov, kde by sa dalo núdzovo zložiť i na noc. My sme si jednu z prestávok spravili na mieste v mape značené ako Jelenie jamy.

Jelenie jamy predstavujú rozľahlé lúky, súčasťou ktorých je i zopár historických hospodárskych budov. Vyzerali tak, že majú svojho pána. Okrem toho sme tu naďabili na modernú solárnu elektráreň, ktorá bola ohradená a vnútri ohrady behal nejaký kopytník, zrejme ovca. Veľmi pekné miesto, obkolesené množstvom poľovníckych posedov. Odtiaľto už cesta na Marhát prebiehala zväčša lesom, pohodlným , širokým chodníkom resp. lesnou cestou. Táto trasa by bola zaiste výborná i v zime na bežkách.

Tesne pod Marhátom sme si naľavo všimli neznačený vrchol. Neskôr sme zistili, že ide o Bielený Vrch 733m. Zo Sedla Marhát by sa k nemu dalo dostať rýchlo, no vynechali sme ho. Dozvedeli sme sa i to, že uvedené sedlo v minulosti slúžilo ako významný prechod z Považia na Ponitrie a celkovo Marhát predstavoval strategický bod s dobrým výhľadom na okolitú rovinu. Zo sedla už to na vrchol Marhátu nebolo ďaleko. Odhadom 10 minút trochu strmšieho stúpania. Prechádzame okolo akéhosi vysielača. Les sa tiahne až k vrcholu a preto nebyť rozhľadne na vrchole, neboli by z neho takmer žiadne výhľady. Stromy sú staré a vysoké.

Ľahko poľnohospodárska krajina v Inovci.Ľahko poľnohospodárska krajina v Inovci. Výstup na Marhát sme začínali v kopaničiarskej oblasti.

Kopanice.Kopanice. Jeden z najkrajších typov krajiny na Slovensku.

Panoráma s technologickým monumentom.Panoráma s technologickým monumentom. Táto solárna elektráreň sa nachádza v lokalite Jelenie jamy.

Výstupový chodníček.Výstupový chodníček. Na Marhát sme mali to šťastie vystupovať, keď boli snežienky práve v rozkvete.

Na Marhát z rekreačnej oblasti Výtoky

Touto trasou sme z Marhátu schádzali, tak sa stručne povenujeme aj tejto variante. Dá sa povedať, že sa jedná o zaujímavosťami nabitú trasu, kde sa môžete tešiť na nejaké tie jaskyne a výhľady. Časovo je to z Výtokov na Marhát podobne ako pri ostatných možnostiach. Čiže približne 2-3 hodinky. So zaujímavostí po trase môžeme spomenúť napríklad Sokolie skaly v Krahulčích vrchoch s výhľadmi, či jaskyňami (Veľká a Malá Dolnosokolská jaskyňa). Narazíte tu i na pietne miesto Vlada Plulíka, významného slovenského horolezca. Ak si spravíte menšiu zachádzku tak odporúčame navštíviť výhľadové miesto Visiace skaly s polkruhovými výhľadmi a ak máte času nazvyš, tak aj Rotundu sv. Juraja.

Hneď na začiatok túry z Výtokov po zelenej značke sa pripravte na slušné stúpanie na Krahulčie vrchy. Po ceste sme tu naďabili na provizórny buškrafťácky prístrešok. Krahulčie vrchy, resp. jej časť Sokolie Skaly sú pozoruhodnou lokalitou, ktorá na malom mieste ponúka veľa atraktivít. Postupne tu narazíte na spomínanú Veľkú a Malú Dolnosokolskú jaskyňu. Tie sa nachádzajú kúsok pod značenou trasou. Vedie k nim menší vyšľapaný chodník. Jaskyne stoja za to. Nikdy sme o nich nepočuli, no medzi lezcami sú zjavne populárne. Svedčia o tom početné istiace prvky v skalnej stene.

Sokolie skaly ponúkajú i zaujímavé výhľady smerom na Marhát. Aj keď rozhľadňu sme nevideli, no neďaleký vysielač áno. Ďalšou zaujímavosťou po ceste je pietne miesto Vlada Plulíka. Isto ho nemitiete. Leží priamo na trase Sokolými skalami. Je tu lavička a pomníček s vlajočkami. Na mieste sme strávili pár minút a nasávali príjemnú atmosféru, aj keď s melancholickým nádychom.

Za Krahulčími vrchmi začína červená značená trasa, ktorá vás privedie až na vrchol Marhátu. Ešte pred sedlom Gajda si môžete vybehnúť na priľahlé skaly, ktoré lemujú cestu zo západnej strany. V ich útrobách sme našli menšiu jaskynku. Nám zvedavosť nedala a z trasy sme si odskočili na Visiace skaly. Je to lokalita na ktorú sa dostanete po zelenej značke zo Sedla Gajda. My sme ju spočiatku minuli, pretože sme si nevšimli odbočku a tak sme sa k nej museli vracať. Visiace skaly nepredstavujú výrazné odbočenie z trasy. Je to k nim možno 10 minút. Tešiť sa môžete na južné výhľady smerom na Podnujaskú Nížinu a okolité kopce. Neďaleko vyhliadky je jaskyňa, ku ktorej môžete zliezť. Zo Sedla Gajda na Marhát stačí už len nasledovať červené značenie, ktoré vás privedie priamo na vrchol.

Rekreačná oblasť VýtokyRekreačná oblasť Výtoky. Aj z tohto miesta sa môžete vydať na Marhát.

Veľká dolnosokolská jaskyňaVeľká dolnosokolská jaskyňa. Nájdete ju kúsok pod turistickou značkou v oblasti Sokolích skál v Krahulčích vrchoch. Neďaleko je ďalšia jaskyňa.

Na pietnom mieste Vlada PlulíkaNa pietnom mieste Vlada Plulíka. Ďalšia zo zaujímavostí Krahulčích vrchov.

Prírodná pamiatka Visiace skalyPrírodná pamiatka Visiace skaly. Jedná sa o pekné miesto s výhľadmi najmä smerom na Juh. Neďaleko vyhliadky je kríž a vyššie potom ohnisko a menšia jaskyňa.

Na Marhát z Nitrianskej Blatnice

Z Nitrianskej Blatnice nemáme trasu komplet pochodenú. Prejdenú máme len zhruba poslednú polovicu od bývalej horárne Jurko (je tam rázcestník). Pri pohľade do máp je tento variant zrejme najjednoduchší. Tak isto sa do Nitrianskej Blatnice dá pomerne dobre doviesť autom. Trasa je vhodná i pre bicykle (až teda na posledný úsek od Sedla Marhát). Veľkým spestrením túry z Nitrianskej Blatnice je Rotunda Sv. Juraja aj s kalváriou, cez ktorú budete prechádzať. Môžete tu chvíľu zrelaxovať.

Najstrmšie úseky sú v druhej polovici trasy, kde pôjdete permanentne do kopca. Marhát však nie je extrémne vysoký vrchol a preto by ho mal bežne trénovaný turista pokoriť bez výraznejších ťažkostí. Trasu z Nitrianskej Blatnice na Marhát zvládnete za približne 2-2,5 hodiny. Počas túry pôjdete spočiatku po zelenom turistickom chodníku po rázcestník s názvom Jurko (bola tu kedysi horáreň). Z Jurka do Sedla Marhát ide žltá značka a posledné metre sú po značke červenej.

Rázcestie Jurko a nekonečná zásoba chodníkov.Rázcestie Jurko a nekonečná zásoba chodníkov. V Považskom Inovci sa dá túlať naozaj dosýtosti.

Rotunda sv. Juraja.Rotunda sv. Juraja. Pre nás absolútne prekvapenie. Netušili sme, že niečo také na Slovensku máme.

Vrchol Marhátu

Človek by ani nepovedal, no Marhát (748,2 m) je významný vrchol miestneho regiónu. Jedná sa o najvyšší vrchol Krahulčích vrchov, ako krajinného podcelku Považského Inovca. Za optimálneho počasia a viditeľnosti údajne vidno až na hranice troch štátov: Česka, Maďarska Rakúska. Pri pohľade na mapu by ste tiež zistili, že sa v podstate nachádza na rozhraní troch krajov – Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského. Marhát je preto miestom s dobrou strategickou polohou.

Geológov možno bude zaujímať, že kopec Marhátu je tvorený najmä vápencami a dolomitmi. Na východných svahoch miestami prenikli na povrch vyvreniny s obsahom železných rúd. Zaujímavý je i pôvod názvu vrcholu. Ten má včasnostredoveký pôvod. Pojem Marhát súvisí zrejme s etnickým označením obyvateľov západného Slovenska a južnej Moravy v jadre veľkomoravského štátu ako Marharii, Merehani. Aspoň tak sa tieto názvy vyskytujú najmä vo franských písomných prameňoch. Toľko k odbornejším informáciám o Marháte, ktoré sme si prečítali na jednom z informačných panelov po ceste.

Vrchol Marhátu tvorí neveľký plošinovitý priestor, pokrytý stromami. Kúsok pod vrcholom sa svahy zvažujú. V čase našej návštevy (marec 2017) sme na vrchole našli rozhľadňu, kríž a pod nimi prístrešky s ohniskom. Neďaleko rozhľadne je vysielač, ktorý vďaka svojej výške vidno z viacerých strán, pretože sa týči ponad hranicu lesa. Fanúšikov histórie isto poteší informácia, že sa tu v minulosti rozkladalo hradisko.

Pri príchode na vrchol budete najprv prechádzať okolo dvoch drevených prístreškov, ktoré sú z jednej strany kryté strechou. Strecha je z tej strany, kde fúka najviac vietor, takže by vás to malo dobre ochrániť pred nepriazňou počasia. Nie je to síce úplne ideál, ale tak lepšie ako nič. Pod prístrešok sa vojde odhadom maximálne 4-5 ľudí, takže dokopy nanajvýš 10, ak sa potlačia. Škoda, že lavička pod prístreškom je len z jednej strany (tej krytej). Prespať tu by nebolo úplne pohodlné, ale zas určite lepšie ako spať za dažďa pod holým nebom. Pred prístreškami je väčšie ohnisko, no v okolí sme našli niekoľko ďalších voľne roztrúsených ohnísk.

Neskôr, pri výstupe na rozhľadňu si istotne všimnete obrovský železný kríž, ktorý je na ňu priam nalepený a preto spočiatku unikne vašej pozornosti. Pritom má výšku snáď i cez desať metrov. Spolu s rozhľadňou a smerovníkmi sú toto všetky objekty nachádzajúce sa na vrchole Marhátu.

Prístrešky.Prístrešky. Tesne pod vrcholom Marhátu sa dá skryť v týchto prístreškoch. Pred vetrom a chladom žiaľ príliš neochránia.

Vysielač.Vysielač. Okolo tejto konštrukcie vedie výstup k vrcholu Marhátu.

Rozhľadňa a výhľady

Rozhľadňa na Marháte dodáva vrcholu turistickú príťažlivosť. Bez nej by bol zrejme oveľa tuctovejším vrcholom. Z rozhľadne, sme videli do diaľav. Ponad šíre nížiny až na Zobor, Žibricu, či ďalšie kopce Tríbeča a pohorie Považského Inovca.

Škoda, že sa nad krajinou vytvoril výrazný opar. Za ideálnych podmienok by výhľady patrili k najlepším na juhozápade Slovenska. Máme radi takéto kopce. Človek na nich spozná jednotlivé horstvá Slovenska z inej perspektívy a lepšie si vie v mysli vykresliť obrázok ich celkového usporiadania. Na rozhľadni zvykne fúkať, podobne aj nás vietor hnal rýchlo dolu.

K vyššie uvedenému krížu je nutné doplniť, že tento monument sem „vyteperili“ dedinčania a musela to byť naozaj riadna makačka. Dnes kríž stojí v tieni rozhľadni, hoci je to v skutočnosti poriadny monument. Možno v časoch, keď boli okolité stromy nižšie, svietil do diaľav.

Samotná rozhľadňa je pohodlne prístupná. Výstup na ňu by nemal predstavovať problém pre žiadnu vekovú kategóriu, ktorá sa cíti dostatočne fyzicky zdatná. Prišlo nám, že sa jedná o jednu z tých bezpečnejších rozhľadní. Na vrchol rozhľadne vedú schodovité rebríky, čo nemusí vyhovovať úplne každému, najmä viac imobilným ľuďom. Deti by s tým zrejme nemali mať problém, no predsa len na nich dohliadnite.

Čo nás mrzí je to, že na vrchole neboli lepšie spracované mapy okolitých vrchov na ktoré sa pozeráte. Je to fajn doplnok každej vyhliadky, no tu sme našli len čosi ako tabuľku s ukazovateľmi smerov na jednotlivé vrcholy. Navyše tá bola spolovice zničená.

Na rozhľadni nájdete vývesku s informáciami o rozhľadni a potom o priľahlom kríži. O rozhľadni sa dočítate najmä to,že turistická rozhľadňa na Marháte bola vybudovaná v roku 2008, obcami združenými v Mikroregióne pod Marhátom, predovšetkým starostami obcí a občanmi. Nachádza sa v nadmorskej výške 758m n.m., na vrchu Marhát v Považskom Inovci. Rozhľadňa meria na výšku 17 metrov. Ďalej sú tam informácie o tom, kto sa podieľal na stavbe rozhľadne.

Pod rozhľadňou.Pod rozhľadňou. Nevedeli sme sa dočkať, aké budú výhľady.

Drevené preliezky.Drevené preliezky. Výstup po schodíkoch sa nám zdal v pohode.

Čo vidno z Marhátu?Čo vidno z Marhátu? Ak sa sem vyberiete za dobrej viditeľnosti, uvidíte mnoho populárnych lokalít Slovenska.

Výhľad z rozhľadne na Marháte.Výhľad z rozhľadne na Marháte. Čo na to poviete? My sme mali trochu nešťastie na opar.

Hory západného Slovenska.Hory západného Slovenska. Považský Inovec nám prišiel ako dosť tajomné pohorie plné prekvapení, vhodné pre všetkých skalných fanúšikov turistiky a buškraftu.

 

Hradisko a trocha z histórie vrcholu

Tesne pod vrcholom Marhátu, na rázcestí je informačná tabuľa venovaná Náučnému chodníku Považský Inovec. Z nej sme sa dozvedeli, že na Marháte bolo vybudované významné hradisko, o čom se teda vôbec netušili. Z ďalšieho čítania sme zistili, že toto výšinné sídlisko, ktoré môžeme zaradiť do neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej, sa dáva do súvislosti s osídlením v blízkych polohách Jurko a Púsť. Hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou.

V ďalších obdobiach bolo hradisko využívané ako útočisko, keď sa v nepokojných časoch stiahli obyvatelia zo svojich miestnych komunít do vyššie položených sídlisk. Hradisko tiež slúžilo ako strážny bod cesty pri prechode cez pohorie Považský Inovec z Ponitria na Považie. Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod.

Z infopanela sa ešte dalo čo-to dočítať o osídlení v dobe železnej na východnej strane pohoria Považský Inovec. Text nebudeme prepisovať, no spomenúť možno aspoň to, že v oblasti Marhátu sa našlo viacero dobových predmetov. Keďže tu bolo hradisko, tak je to aj pochopiteľné. Našli sa napríklad rôzne predmety z doby bronzovej (8.st. p.n.l.). Našli sa tu aj predmety z 2.st. p.n.l. - napríklad strieborná minca, či fragmenty spôn stredolaténskej konštrukcie, alebo niekoľko laténskych streliek so spätným háčikom.

Kríž vďaky na Marháte

Jednou zo zvláštností Marhátu je kríž, ktorý je doslova natlačený na rozhľadňu. Aj keď, lepšie by sa dalo povedať, že rozhľadňa je natlačená na kríži. Kríž je totiž oveľa starší ako samotná rozhľadňa. Jeho história sa začala písať už v roku 1947, keď ho občania z Nitrianskej Blatnice postavili ako symbol vďaky, že obec nepostihli materiálne hrôzy druhej svetovej vojny. Ak sa pohybujete po rozhľadni, tak pravdepodobne narazíte na vývesku s informáciami, ktoré stručne opisujú históriu vzniku kríža. My vám ich aspoň takto v stručnosti môžeme sprostredkovať:

Myšlienku postavenia kríža inicioval kňaz z Blatnice Ján Laktiš, za podpory predsedu MNV Jána Krajčíka. Ján Laktiš bol mimochodom aj nadšený turista a športovec – majster Slovenska v cezpoľnom behu. Možno aj preto je na prednej časti kríža vytlačený nápis „Bože ochraňuj turistov“. Z ďalších ľudí, ktorí sa výraznejším spôsobom podieľali na realizácii projektu možno spomenúť Michala Chromého, Jozefa Kolníka st., Antona Mráza, či Karola Oravca.

Realizácia stavby kríža bola pomerne zložitá, pretože vrchol Marhátu je od obce Nitrianska Blatnica vzdialený niekoľko kilometrov, navyše do značne strmého kopca. Všetok materiál súvisiaci so stavbou, vrátane kovovej konštrukcie kríža bol na vrchol dopravený na konských povozoch. Betonárske práce boli robené ručne. Ďalším orieškom bolo aj samotné vztyčovanie kríža.

Kríž sa však nakoniec podarilo postaviť a od 28. októbra 1947 sa až dodnes, hrdo týči na vrchole Marhátu. Pravidelne sa pod ním organizovali rôzne stretnutia. Na sklonku roka sa každoročne pod krížom stretávajú mladí i starší z obcí v okolí Krahulčích vrchov, aby pozdravili odchádzajúci aj nastávajúci rok v symbolike kríža vďaky.

Vrcholový kríž na Marháte.Vrcholový kríž na Marháte. Stojí skrytý v tieni drevenej rozhľadne.

Jedna z plošín rozhľadne na Marháte.Jedna z plošín rozhľadne na Marháte. V pozadí vidno kovovú konštrukciu tunajšieho masívneho kríža.

Buškrafter spod Marhátu

Nevieme či to zaradiť medzi mieste atrakcie, no ak budete mať šťastie, v tejto časti Považského Inovca môžete naraziť na pomerne kontroverznú osobu v maskáčoch a s 30 kilovým batohom na chrbte. Jedná sa o chlapíka menom Daniel, ktorý s obľubou trávi svoj voľný čas potulkami prírodou v oblasti Marhátu. Daniel o sebe rád tvrdí, že to nemá v hlave v poriadku, čo istým spôsobom môže byť aj pravda. No nemusíte sa báť, Daniel je podľa možnosti milý a komunikatívny človek, teda aspoň na druhý pohľad. Na prvý pohľad vyzerá ako arab na samovražednej misii v Považskom Inovci :)

Fakt je však ten, že zrejme povolanejšieho experta na miestnu oblasť ťažko zoženiete. Ak ho neodplašíte (prípadne on vás), rád sa s vami podelí o rôzne tipy, či zážitky. Napríklad ako už niekoľkokrát ušiel zubatej spod kosy. My sme na neho natrafili v noci pod Marhátom, pri rotunde Sv. Juraja. Dal nám dobre rady na rôzne atraktivity v okolí a pobavil nás historkami zo svojho života.

Chalanisko si najnovšie založil youtube účet a robí rôzne buškrafťácke videá a videá týkajúce sa homeless survivalu. V princípe je priekopníkom homeless survivalu na Slovensku, aspoň teda nepoznáme nikoho, kto by sa tomu venoval :). Jeho kanál si určite pozrite, nasmejete sa a aj sa niečo nové dozviete (napríklad ako sa dá plávať s 36 kilovým batohom vo Váhu, alebo čo dobré pod zub sa dá nájsť v odpadkoch). Len vás upozorňujeme, že podľa Daniela (na čo upozorňuje vždy na začiatku videa), jeho videá nie sú vhodné pre: „Normálnych ľudí, maloletých divákov a slabé povahy, pretože obsahujú vulgarizmy, situácie vzdialené bežnému chápaniu a drastické situácie“. Z videí sme vybrali jedno o jaskyni pri Marháte (netušili sme, že tam nejaká je). Nuž teda, posúďte sami (a na vlastné riziko):

Ako sme neprespali na Marháte

Po Marháte sme istý čas pokukovali, ako vhodnom cieli pre víkendovú turistiku v Považskom Inovci. Pohorie sme moc pochodené nemali a tak nám oblasť v okolí Marhátu prišla ako dobrá voľba na úvodné, dvojdňové spoznávanie. Výhodou bolo tiež množstvo zaujímavostí, ktoré táto časť Považského Inovca ponúka. Viac o našom výlete Považským Inovcom v oblasti Marhátu sa dočítate v samostatnom článku. V tomto odseku sa budeme venovať len našim zážitkom týkajúcich sa Marhátu.

Vyrazili sme z Bratislavy neskôr než sme plánovali. Okrem pracovných povinností nás ešte zastihli dopravné nehody a následne zápchy v meste. Aj preto sme reálne vyrazili za turistikou až čosi okolo obeda z obce Stará Lehota. Pôvodne sme chceli parkovať v obci, no čuduj sa svete, nenašli sme nikde vhodné parkovanie a tak sme to riskli a zaparkovali až za obcou. Ušetrili sme tak pár minút času, pretože asfaltka vedľa ktorej sme parkovali viedla k červenej turistickej trase. Ušetrené minúty sme hneď v zápätí stratili kvôli mobilnému telefónu. Ten sme zabudli v aute a museli sme sa poň vrátiť. Hoci mohli sme ho tam aj nechať, no pre prípad núdze sme ho chceli mať pri sebe.

Úvod trasy sa niesol vo veľkej pohode, s veľmi miernym stúpaním. Asfaltku po chvíli vystriedal lúčny chodník a neskôr klasický lesný. Oblasť za Veľkou Lehotou má kopaničiarsky nádych, najmä ak sa pozeráte z kopcových lúk do šírej krajiny. Výhľady sa nám naozaj páčili. Hneď sme zabudli na preťažené batohy, v ktorých sme brali množstvo hlúpostí, len z toho dôvodu, aby sme si na Marháte spravili gastronomický večer (aspoň tak sme pôvodne plánovali). Preto sme ťahali litre vody navyše, plus nejaké to víno, hrnce, cestoviny a ďalšie príslušenstvo, ktoré by sme so sebou za normálnych okolností nebrali. A tak z pôvodnej idei ísť naľahko, sme išli minimálne nastredno :).

Postupne sme prešli viacero zaujímavými lokalitami. Na začiatku to bol akýsi poľnohospodársky areál s gigantickými „štrúdlami“, čo bola zrejme zafóliovaná siláž. Neskutočne to tu smrdelo. Potom prišla oddychová fáza lúčnymi kopčekmi. Neskôr viedla trasa lesom, po zablatenom chodníku, ktorý mal železitú farbu. Kratší oddych sme si spravili za horárňou pod Kostolným vrchom. Kúsok od nej sa nachádza pietne miesto s krížom a prístreškom. To sme už mali skoro polovicu trasy za sebou.

Nebyť fotenia, tak cesta ubiehala veľmi rýchlo. Prezatiaľ sme nestretli ani jediného človeka. Prvú skupinku dvoch cyklistov stretávame až na druhej križovatke za Kostolným vrchom, neďaleko ďalšieho dreveného prístrešku. Prístrešky máme radi, pretože v čase nepriazne počasia poslúžia ako dobré miesto, kde sa dá schovať pred dažďom, či núdzovo prespať.

Zhruba na pol cesty od Kostolného vrchu a Marhátu leží lokalita Jelenie jamy. Ešte tesne pred ňou nás zaujal vysokánsky smrek, ktorý by bol ideálnym vianočným stromčekom na nejednom vianočnom trhu.

Jelenie jamy sú zvláštne miesto. Sú tu budovy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť opustené, no nie je to tak. Obďaleč je potom elektráreň na slnečnú energiu, okolo ktorej sa popásali pračudné stvorenia. Aspoň teda z diaľky pôsobili dosť mysteriózne. Neskôr, pri bližšom skúmaní sme zistili, že sú to ovce. Čím je však lokalita typická sú poľovnícke strieľne. Tých je tu naozaj dosť. Aj sme si niektoré obzreli. Pri jednej sme objavili fľašu alkoholu (ešte nevypitého). Okrem iného Jelenie jamy ponúkajú fajn výhľady na miestny kraj. Zdržíme sa tu na moment, veď na Marhát to už nemáme ďaleko. Keď sa pomaly zberáme vyraziť ďalej, pribehne k nám znenazdajky pes, ktorý zdiaľky vyzeral ako malá ovečka. Smutnými očami na nás pozerá a odprevádza nás ešte asi 200 metrov po ceste.

Za Jeleními jamami nás ráznym tempom predbieha cyklista, resp. cyklistka. Je zvláštne, že na tú osobu naďabíme na ďalší deň ešte 2x. Ale to nám vôbec nevadí, práve naopak. Zisťujeme totiž že má pekný zadok a vypracované nohy :). V daný deň je to tretí a predposledný človek, ktorého sme mali možnosť stretnúť. To sa nám páči. Pohoda, pokoj, žiadni ľudia, len my a príroda a prezatiaľ pekné počasie.

Natešení si vykračujeme strmším kopcom, ktorý začal už pri Jeleních jamách. Sklon dáva tušiť, že sa blížime na vrchol. Prichádzame na rázcestie pod Marhátom, ktoré je obsypané snežienkami. Našli sme tu infotabuľu s informáciami o Marháte a okolí. Pomedzi stromy zbadáme vysielač, ktorý sme videli už predtým z niektorých miest. Vysielač vidno, no rozhľadňu nie. Pravdepodobne na Marháte nie je rozhľadňa najvyššou stavbou. Na rázcestí pobudneme pár minút a pomaly sa pripravujeme na posledný, približne 500 metrový úsek do strmého kopca. Chodník vedie skalnatejším terénom. Ani nie po 10 minútach sa ocitáme na Marháte pod rozhľadňou.

Sú tu prístrešky a nejaké tie ohniská. Prístrešky nie sú komplet kryté. Chránená je len jedna časť. Našťastie je to tá, z kade tu zvykne fúkať vietor, čo neskôr oceníme. Počas cesty nás totiž sprevádzalo bezveterné počasie. No tu, ako sme kráčali k vrcholu, vetra pribúdalo exponenciálnym tempom. Na vrchole už dul riadny, studený vetrisko.

Utekáme narýchlo na rozhľadňu. Užívame si výhľady, ktoré sú za normálnych okolnosti vynikajúce. Nám tu z jednej strany svietilo slnko do očí a tiež sa obďaleč tvoril hmlistý opar, takže výhľadové podmienky boli dokonalé, povedzme tak z 65%. A ešte navyše ten studený, bodavý vietor. Čas na rozhľadni sme obmedzili a pobrali sa sadnúť si do jedného z prístreškov pod rozhľadňou. Tu sme meditovali nad tým, či má zmysel v takom vetre prespávať na Marháte.

Celý deň sme si totiž brúsili zúbky na pekný večer na vrchole tohto kopčeka, s tým, že si doprajeme i trochu kvalitnejšiu kulináriu ako len obyčajné špekáčky, alebo opečenú klobásu. Chceli sme si spraviť cestovinky s chutnou omáčkou, kvôli ktorým sme celý deň v batohoch trepali víno, olivy, parmezán, sušené paradajky a kadejaké iné mystické prísady. Dúfali sme v peknú noc na vrchole. No už krátko po vystúpení hore sme už tak trocha tušili, že ohniská, na vrchole asi nevyužijeme. Vial tu nepríjemný, chladný vietor, ktorý dobiedzal dokonca i v prístrešku. Nesedelo by sa nám príjemne, museli by sme skoro zaliezť do bivaku.

Po kratšom zvažovaní sme sa rozhodli ísť preskúmať okolie pod Marhátom, s tým, že možno sa ešte vrátime naspäť, keď počasie dovolí. Mali sme časovú rezervu do západu slnka a tak sme si to mohli dovoliť. Nakoniec sme sa na Marhát už nevrátili...

Vrchol Marhátu sme mali možnosť zažiť absolútne osamelí. To asi nie je v tomto pohorí veľmi výnimočné, pretože zjavne ide o málo presondované pohorie a aj na tento vrchol sa vyberú predovšetkým miestni, alebo turistickí skalní. „Romantika“ na vrchole sa žiaľ kvôli výdatnému studenému vetru nekonala, no na druhej strane sme mali možnosť pozrieť si zostup po žltej značke. Ten bol príjemný, znova viedol lesným chodníkom a priviedol nás k Rotunde sv. Juraja, o ktorej sme vlastne vôbec netušili. Pri rotunde sme nakoniec aj prespali.

Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že tesne pred ňou sa nachádza výdatný prameň pitnej vody, priamo pri chodníku (naľavo, ak zostupujete z Marhátu). Okolie rotundy je veľmi vhodné na prípadné prenocovanie. Neodporúčame však spať priamo pri kultúrnej pamiatke, ale trochu ďalej, pod ňou, na veľkej lúke s ohniskami. My sme tu zažili vytúženú večeru pri ohníku a nebom plným hviezd. Samozrejme aj so spomienkami na Marhát :)

Je to vôbec Slovensko?Je to vôbec Slovensko? Áno. Tulácka cesta do nebies v Považskom Inovci.

Cyklotrasy.Cyklotrasy. Mnoho turistických značených trás v Považskom Inovci je zároveň cyklotrasami.

Altánok.Altánok. Na cestách zo Starej Lehoty sme míňali viacero prístreškov vhodných i na núdzové prenocovanie.

K vrcholu Marhátu.K vrcholu Marhátu. Zo Sedla Marhát sme sa zakrátko dostali na vrchol známeho kopca.

Spokojnosť.Spokojnosť. Marhát nie je enormne známym vrcholom, no ak sem vystúpite, rozhodne je na čo pozerať.

Pitná voda.Pitná voda. Táto čudná studnička sa nachádza priamo pri žltej značke tesne pred Rotundou sv. Juraja. Istotne si ju všimnete.

Čo si pozrieť v okolí?

  • Lyžiarske stredisko Bezovec - nekomerčné stredisko, ktorému dominuje sedemstovka Bezovec, poskytujúca neznáme výhľady
  • Nový Zéland - ZOO farma pri Modrovej (na internete má však dosť nagatívne recenzie. Nevieme to posúdiť, pretože sme tam neboli a len prechádzali okolo)
  • Visiace skaly - výborný vyhliadkový bod neďaleko Marhátu, skalkovitého charakteru
  • Sokolie skaly - lezecká lokalita, vedie nimi krásny chodníček, okrajom skalného
    zrázu, súčasťou je pietne miesto významného slovenského alpinistu Vlada Plulíka s krásnym výhľadom a atmosférou
  • Veľká dolnosokolská jaskyňa - je súčasťou Sokolích skál, vedie ňou viacero lezeckých výstupov, oplatí sa vidieť, hoci sa nachádza kúsok pod hlavným turistickým chodníkom
  • Rotunda sv. Juraja - rozkošný, takmer neznámy, pritom historicky veľmi cenený kostolík v lesoch Považského Inovca, nutné vidieť
  • Národná kultúrna pamiatka Súsošie Golgoty - súsošie nad Rotundou sv. Juraja
  • Rozhľadňa na Inovci – kovová rozhľadňa na najvyššom vrchole Považského Inovca v tisícmetrovej výške
  • Inovecká chata – horská chata dostupná i autom, kde sa istotne dobre najete
  • Rozhľadňa a drevený prístrešok na Panskej Javorine – drevená rozhľadňa na takmer tisícmetrovom vrchole
  • Kóta Palúch – Romantická vyhliadka v hlavnom hrebeni Považského Inovca.
  • Slovenský dvojkríž pod Ostrým vrchom – pekná vyhliadka s možnosťou posedenia, nájdete ju priamo na hlavnom hrebeni Považského Inovca
  • Bojná – nad obcou sa nachádza slovanské hradisko, v obci je mu potom venované múzeum
  • Topoľčiansky hrad – pekne zrekonštruovaný hrad na úpätí Považského Inovca, ležiaci pár minút pešo nad obcou Podhradie

Fotografie z Marhátu

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist