Pohľad na zoborskú pyramídu. Z vrcholu Zobora je pekne vidieť pyramídu. V područí hviezd a prízemných inverzií to má svoje neopísateľné čaro.
Zobor nám prišiel ako ideálny silvestrovský vrchol, ktorý ponúka skvelé výhľady na mesto Nitra. Je navyše veľmi rýchlo dostupný behom pol hodinky až trištvrte z parkoviska pri liečebnom ústave. Dá sa to stihnúť i rýchlejšie a preto mnoho ľudí volí vyhliadku na Novej Pyramíde, pri vysielači, za miesto, kde strávia odpočítavanie posledných minút roka.
Cesta pod silvestrovksý Zobor bola samostatným zážitkom. Nad nížinou sa rozkladal rozsiahly mrak hmly zhruba v rozsahu od Senca až ďaleko za Nitru. Bol to chladný vzduch plný voľnej pary, ktorá sa na aute zrážala vo forme hrubých nánosov. Spätné zrkadlá sme mali čoskoro ovenčené inovaťou ako to býva na stromoch na vrcholoch kopcov. Svetlá sa nám odrážali od hmly priamo do očí a jazda bola veľmi nepríjemná. Darmo sme menili ich náklon. Vtipné bolo, že pri pohľade na google traffic v mobile, systém ukazoval zápchu na diaľnici D1, ktorou sme práve cestovali. Pritom sme tu boli široko-ďaleko jediné auto. Naša rýchlosť zťažka presahovala osemdesiatku a tak to zaznamenával i traffic.
Naše silvestrovské minidobrodružstvo teda začínalo veselo. Hlavne, že sme si naplánovali vyraziť až o desiatej. Veď „čo tam budeme robiť tak dlho“. Nakoniec sme úspešne „pristáli“ na parkovisku pod vrchom Zobor, čo sa podarilo práve vďaka výdatnej pomoci navigácie. Odbočky na diaľnici boli totiž takmer neidentifikovateľné. Na parkovisku bolo odstavených množstvo áut - dôkaz, že tu nebudeme sami. Chceli sme prebivakovať na vrchole, a tak sme dúfali, že sa krátko po polnoci miesto vyľudní, čo sa našťastie aj stalo :).
Z parkoviska už začína náš rýchly silvestrovský výstup. Pretože trasa ide stále do kopca, čochvíľa sme spotení a vonkajšiu zimu vôbec necítime. Pri výšľape na Zobor však nie sme opustení. V pravidelných rozostupoch na vrch stúpajú i ďalší ľudia, svietiac si baterkami popod nohy. Čoskoro sa dostávame nad hmlu. Vrch je absolútne bez snehu, či námrazy, hoci mierne mrzne. Námraza bola skôr pod vrcholom, ako na ňom. Orientácia nepredstavuje problém, no i tak stihneme na Novú Pyramídu doraziť tesne pred vypuknutím silvestrovského ohňostroja.
Je tu množstvo ľudí a tak rýchlo hľadáme miesto, odkiaľ by sme mohli fotiť. Nachádzame ho na skalách pod trávnatou plošinou v okolí vysielača. Počuť hlasné odpočítavanie a hneď vypuknú i ohňostroje, ani sme poriadne nestihli vybaliť fotoaparáty. Mesto nevidno. Je ponorené do hmly. Sme pútnici nad morom oblakov, v ktorom žiaria pestrofarebné výbuchy. Pripomína to pohľad na nejaký vzdialený intergalaktický oceán. V hmle akoby sa vznášali tisíce galaxií. Sú to jednotlivé mestečká a dedinky. Zo snového fotenia nás vytrhne delobuch, ktorý niekto hodil z vyhliadkovej plošiny. Kamaráta výbuch takmer zhodí zo skál. Tím PlanetSlovakia skoro prišiel o jedného člena :). Pokojne však pokračuje vo fotení. Možno preto, že v tme zráz pod skalami nie je až tak viditeľný.
Silvestrovský ohňostroj. Ohňostroje sme moc nevideli, ale zato impozantnú farebnú show v abstraktnom štýle áno :)
Novoročná smrť? Počas fotenia to bolo niekedy ako na bojovom fronte. Tento delobuch pristál len neďaleko a doslova vytvoril tlakovú vlnu. V ušiach nám pískalo ešte ďalších pár minút.
Všetko má svoj koniec, i prelom rokov. Na tomto mieste mal nesmierne fotogenický priebeh, no mráz nakoniec krátko po polnoci zaženie väčšinu ľudí dole z kopca. Zostaneme tu len my a partička zvláštnych týpkov, ktorý si krátia čas pri ohníku strieľaním z poplašnej pištole. Bolo by fajn prebivakovať na vrchnej trávnatej plošine, ale pokoja by tu nebolo. Tunajší altánok taktiež neprichádza do úvahy, pretože priamo tam vykonáva svoje čoromoro spomínaná skupinka nadšencov ohlušovania sa z revolveru.
Nezostáva iné, len vyskúšať turistický altánok na vrchole Zobora - na Starej Pyramíde. Miesto je to odtiaľto vzdialené asi len päť až desať minút chôdze a tak sme skoro tam. Altánok je prázdny, čomu sa úprimne zaradujeme. Behať po vrchole Zobora a hľadať nocľah o jednej v noci sme vôbec netúžili. Preto nám voľný prístrešok prišiel veľmi vhod.
Prístrešok na Zobore. Počas Silvestrovskej noci 2016 sme ho využili ako núdzové nocľažisko
Stretávame tu pár návštevníkov, obzerajúcich si zvrchu okolité dedinky smerom na juh od Zobora. Aj tí sa však čochvíľa poberú domov, do tepla. My fotíme až do druhej ráno, kým si ešte prsty cítime. Sú mínus tri stupne, ale zima ide pod kožu, preto čoskoro rozbaľujeme bivak v podobe páperových spacákov uprostred altánku. Miesto je presne pre dvoch. Zaľahneme a nejako sa pretlčieme k ránu, každý so svojimi myšlienkami. Zima je však spoločná. O to krajšie je, keď ráno vyjde na horizonte slniečko nad súvislou masou inverzných oblakov.
Zbalíme sa a porobíme fotky vychádzajúceho slnka. Chvíľu na to prejdeme naspäť na lúčku na Novej Pyramíde. Tá je už absolútne opustená. Sú tu iba jej veční strážcovia, starý vojnový pomník, vysielač a opustená vrcholová stanica lanovky. Tak trochu minimestečko duchov. Pokoj na vrchole sporadicky narušia osamotení turisti, ktorí si sem prišli vychutnať svieže zoborské ráno.
Ranné slnko. Východ slnka na Zobore bol nádherný. Inverzie pokrývali celý horizont.
Lúka na zoborskej vyhliadke zaliata lúčmi svetla. Hoci sa Nitra prebúdzala do hustej hmly, na kopci bolo príjemne slnečno.
Slnko príjemne hreje, vrch je tmavý a mesto pod nami celé omrznuté, v bielom závoji. Hmla zmrzla a obalila všetko v údolí dokonalou inovaťou. Mesto zhora vyzerá, akoby bolo celé posypané vrstvičkou belavého popola. Hmla pokrýva komplet celý horizont do výšky odhadom 300-400 metrov. Je to nádhera!
V pohodičke si na skalách uvaríme novoročné koťogo a spravíme pár povinných záberov. Ku káve si vybalíme ešte zopár medovníkov, čo nám ostali z Vianoc. Tu sa na nás usmialo vcelku šťastie. Ponad hlavy nám zrejme preletel vták (ktorého sme si nevšimli) a pár centimetrov od medovníčkov vykonal svoju novoročnú potrebu. Ešte že slony nemajú krídla, to by sme potom dopadli oveľa horšie :)
Vrchol Zobora si v zaliatom slnku a inverznou kulisou dosýta užívame. Všetko však má svoj koniec a tak aj my sa po príjemne strávenom čase na Zobore poberáme domov, k našim rodinám. Cestou späť k autu nevynecháme oblasť Meškovho vrchu s výhľadmi na Veľký Tribeč a návštevu Svoradovej jaskyne. V doline je ešte o dva-tri stupne chladnejšie ako na vrchole. Je jasne vidieť i cítiť, že pomaly vstupujeme do pásma hmly. Cesta domov prebieha v neskutočne peknej rozprávkovo zimnej krajine, obalenej čerstvou námrazou.
Na Zobore čisto. Pod Zoborom hmlisto :)
Ranná kávička musí byť! A k tomu ešte zopár medovníkov + ako bonus pekný výhľad navyše :)