Hviezdy a hmla. Človek by neveril, ale v oblasti Pajštúna sú vcelku dobre vidieť hviezdy. V našom prípade nám však výhľad na nebo pomaly zahatala hmla.
Na plošinke pod Pajštúnom sme tiež chceli otestovať naše prvé kúsky odľahčenej kempovacej výbavy. Celtu, páperový spacák, ultraľahké pončo, ktoré nachádza využitie ako veľmi šikovný stan. Aby sme sa príliš nenudili, pretože noci sú v zime extrémne dlhé, dúfali sme v pekné nočné výhľady. Počasie však malo byť riadne veterné, miestami so zrážkami neurčitého druhu. Skalný hrebienok pod hradom Pajštún nám preto poskytol výborné podmienky na testovanie.
Miesto je na tunajšie pomery značne exponované a vystavené poveternostným vplyvom, hoci sa nachádza iba smiešnych 430m nad morom. Bol to práve silný vietor, ktorý nám riadne znepríjemňoval pobyt na tomto mieste. Vôbec to však nevadilo, pretože práve preto sme tu boli. Kvôli poriadnemu testu, s možnosťou úniku do blízkeho auta :).
Po príchode na miesto sme však chvíľu ešte zvažovali, či predsa len neísť do väčšieho závetria ruiny hradu, alebo na lúčku s táboriskom nad Borinkou. Vietor bol totiž veľmi silný a pri teplote niečo nad nulou aj značne chladný a nepríjemný. Myšlienku zmeny miesta sme nakoniec zavrhli. A dobre sme spravili.
Miesto na bivak na vyhliadke je skryté asi meter pod najvyšším bodom plošinky, z náveternej strany kryté stromom, ktorý ak je pokrytý listami, môže slúžiť aj ako veľmi dobré tienidlo proti slnku. Teraz bolo lístie komplet opadané, no práve znížená poloha bivakovacieho miesta pod hranou hrebeňa, nám umožnila aké-také závetrie. V týchto miestach v podstate ani nie je veľa možností na výber. Povrch totiž často tvoria drobné skalky, prípadne je mierne svahovitý a rozložiť sa dá len na niekoľkých miestach.
Cesta za Borinkou. Hneď za Borinkou pôjdete takýmto vcelku fotogenickým údolím.
Vrcholové plató vyhliadky. Skvelé miesto a v podstate aj jediné, kde sa môžete na noc rozložiť.
Podvečerná silueta. Západ slnka sme na vyhliadke bohužiaľ nestihli. Došli sme takpovediac po funuse.
Rýchlo sme rozbalili našu výbavu na spanie. Bolo niečo po štvrtej hodine po obede, západ slnka sme premeškali a vyvstala otázka, čo s načatým večerom. V tom vetre sa nám fotiť vôbec nechcelo. Bola riadna zima na ruky a v neforemných rukaviciach to nebol žiaden plezír. Nočné výhľady však už teraz boli čarovné. Bolo vidno najmä dedinku Borinka s vysvieteným kostolom. Devínsku Novú Ves, Stupavu a mestečká ďaleko v Rakúsku. Pekný, romantický pohľad. Letná noc by ale bola istotne príjemnejšia.
Času do svitania sme mali neuveriteľné množstvo a jediné čo nám v tej chvíli napadlo, aby sme zostali verní outdoorovému duchu tohto podujatia, bolo zaliezť pod pončo, vypnutého do formy stanu, a v pohodlí nafukovacej karimatky pod zadkom sledovať videá na Youtube :). Keďže sme outdooroví nadšenci, tak že si pozrieme niečo čo súvisí s touto témou, prípadne s témou prežitia v prírode.
Nakoniec sme skončili pri pozeraní techník prežitia, ktoré súviseli s jazdou osobným automobilom, s ktorým podľa tohto videa, veľmi ľahko a nečakane môžete neplánovane skončiť uprostred zamrznutej, ľudoprázdnej pustiny. Pár jednoduchých návodov ako z toho von bolo zdrojom nekonečnej zábavy pre nás v tento večer. Skvele sme sa zabávali aj nad videom aj nad absurdnosťou celej situácie na skalnom výčnelku pod Pajštúnom. A to sme ani nemali vypité! Jedno je však isté, ak si pozriete hocaké video v stane, počas veternej smršte, je to celkom iný zážitok ako v papučkách, doma na gauči (papučky sme síce mali aj tu, ale iba páperové na zvýšenie teplotného komfortu). No skrátka bolo naozaj veselo.
Počas jednej prestávky medzi videjkami, sme sa odhodlali vyliezť z pončo-stanu a na veľké prekvapenie nefúkal absolútne žiadny vietor. Akoby niekto vypol klimatizáciu. Bolo ešte stále nad nulou, no predtým vietor teplotu značne znižoval. Nuž windchill efekt v praxi. Podmienky sa neočakávane zlepšili a my hor sa do fotenia. Vzniklo pár vcelku podarených záberov, ktoré vám tu prinášame. Nech sa páči, posúďte sami.
Fotogenický strom na vrchole. Dole, v hmlistom opare vidieť svetlo z pouličného osvetlenia v Borinke
Fotogenický strom na vrchole 2. V pozadí svetelný smog z Bratislavy a okolitých obcí.
Po asi hodinke veľmi kreatívneho fotenia, kedy čas bežal ako voda, nasledovala druhá séria videa a čaju, ktorý sa nám podarilo uvariť v ešuse počas bezveterného okna. Tento krát sme si pozreli video o repelentoch na hmyz :). Po vyše polhodinovej dávke zaujímavých informácií a nespútanej zábavy sme usúdili, že je čas ísť spať. Jeden vonku pod hviezdami, druhý pod pončo-stanom.
Po vystúpení zo stanu sa tentokrát ukázalo, že celý skalný hrebienok je v absolútnom mlieku. V hmle, z ktorej navyše padala rosa. Viditeľnosť bola doslova pár metrov. Vzduch bol plný vlhkosti a dosť pripomínal parnú saunu, akurát že para nebola horúca. Skryli sme sa teda ako sa najlepšie dalo a prečkali do rána.
Okrem iného sme sa vyzbrojili zabudnutým ražňom na opekanie, ktorý tu niekto nechal a pár kamienkami na odháňanie otravných líšok s ktorými už máme v oblasti Pajštúna skúsenosti. Mršky niekedy nedajú spať a kradnú jedlo a výbavu z batoha :). Túto noc sa im ale akosi nechcelo a nakoniec žiadne neprišli. Ani sa nečudujeme, komu by sa v tomto počasí chcelo?
Neskôr hmla opadla, avšak znova sa pridružil nepríjemný vietor, ktorý trval až do svitania. O 6.30 ráno bolo naozaj šedivo a oblačno. Počasie vyslovene mizerné, hodné slučky na krku :). Nechcelo sa nám ani vyliezť z brloha, ani uvariť koťogo s vyberanou kávou. Ranná romantika sa nekoná. Miesto toho nasledovalo neurotické pobiehanie po vyhliadke s cieľom zahriať sa. Rýchla séria fotenia, balenie a zostup k autu. Pri tej rýchlosti sme zabudli spraviť výhľadové fotky do okolia, takže tie pribudnú snáď na budúce :)
Paradoxne, pár minút od zostupu z vrchola vyšlo nádherné slnko, ktoré príjemne hrialo. Komu by sa ale chcelo šliapať znova do kopca? Tak sme si cestou naspäť len pofotili les a výstupovú cestu ku hradu, popri ktorej je viacero ďalších táborísk. Po ceste naspäť sme sa na chvíľu zastavili pri akomsi prameni, vedľa ktorého je altánok a kopa popadaných stromov. Do Borinky sme prišli o pár minút neskôr a čochvíľa sme už sedeli v aute na ceste do Bratislavy.
Na to, že sme tu strávili iba jeden sobotný večer, za vcelku nepríjemného počasia, sme zažili maximum zábavy a vcelku pestré situácie. Odporúčame preto, aby ste si išli pozrieť vyhliadku pod Pajštúnom na vlastné oči. Osobná skúsenosť je neprenosná!
Pajštúnsky hrad. Z vrcholku, pri pohľade na severovýchod uvidíte jednu z veží hradu Pajštún.