V Jánošíkovych dierach môžete naraziť na masy turistov. Zápchy sa zvyknú tvoriť najmä na strmých rebríkoch.
Po daždi sa na niektorých miestach Jánošíkových dier vytvorilo šmylavé blato, čo znižovalo bezpečnosť prechodu, ale pri troche sústredenia to zvládali aj deti. Pri tom bolo dobre vidno rozdiel medzi 5 a 7 ročným dieťaťom, kedy staršie dieťa s väčšou silou a dlhšími nohami ľahšie prekonávalo prekážky v teréne. Ukazovalo sa to najmä na miestach, kde bolo potrebné si pomôcť pritiahnutím sa za reťaz, alebo prekonať šmykľavejší úsek skaly. Staršie dieťa to zvládalo takmer samostatne. Menšie už nie, a na jednom úseku, kde chodníček prechádzal krajom skaly priamo nad potokom bolo nutné menšie dieťa pridŕžať a dosť ho v postupe podporovať.
Nebolo to práve najbezpečnejšie, najmä ak sa staršie deti a skupinky rýchlejších turistov na nás lepili a podaktorí aj v ktritických úsekoch netrpezlivo predbiehali. V takýchto momentoch je dôležité, zdatnejších návštevníkov Jánošíkových dier poprosiť a trocha trpezlivosti a zároveň si byť na technickejších úsekoch istý sám sebou. Na rebríkoch sme sa totiž dostali do situácie keď sme mladšie dieťa z bezpečnostných dôvodov pridŕžali rukou, čím sme ju mali blokovanú pre vlastné pridržiavanie, nehovoriac o neistej rovnováhe, čo teoreticky mohlo vyústiť do pádu. Navyše rebríky v dierach majú jednotlivé časti zábradlia nepríjemne ďaleko vzdialené od seba a tak neustále hrozilo, že dieťa by mohlo pri páde preletieť do rokoliny. Zišlo by sa pridať na výšku zbáradlia ešte aspoň jedno-dve medzizábradlia kôli deťom.
Staršie dieťa problém na rebríkoch nemalo. Bolo tomu tak vďaka jeho výške a lepšej možnosti dosiahnuť na zábradlie. Ak je v Jánošíkových dierach príliš mokro, asi by sme odporúčali sa s deťmi okolo 5-6 rokov veku, otočiť. Najlepšie ešte na začiatku, pretože v častiach s rebríkmi sa už točí ťažko z dôvodu náporu turistov a nepríjemnému schádzaniu strmých úsekov. Z tohto pohľadu je dobré pripomenúť, že ideálne je voliť smer postupu tak, aby ste po rebríkoch stúpali. Nie je nič nepríjemnejšie a nebezpečnejšie ako s deťmi tadiaľto zostupovať. Navyše ak sú Jánošíkové diery preplnené. Takýto zostup je často náročný aj pre dospelých. Lepšie je Hornými dierami vystúpať a vrátiť sa obídením najstrmších úsekov z miesta Pod Pálenicou po zelenej značke späť lesom na Podžiar. Čo sa psychiky týka, deti výstup Hornými dierami zvládali dobre, až na miernu neistotu pri nepríjemných úsekoch, kde sme boli nútení menšie dieťa silnejšie uchopiť pod pazuchou, čo ho dosť znervóznilo.
Vrchná časť Horných Jánošíkovych dier.
Strmosť niektorých rebríkov v Jánošíkovych dierach je značná.
Výstup Hornými dierami by sme odporučili jednak za priaznivých poveternostných podmienok, keď je dlhšie obdobie sucho, nie po dažďoch, a taktiež mimo hlavnej sezóny, keď sú diery zavalené návštevníkmi. Prípadne vyrazte čo najskôr ráno, alebo cez pracovný deň, ak je to možné. Neodporúčali by sme sem veľmi brať deti mladšie ako 8 rokov. Samozjreme je to veľmi individuálne. Záleží, čo už deti majú za sebou v horách, a akú majú kondíciu, zručnosti, šikovnosť a pohyblivosť. Videli sme tu i dievčatko horšej kondície, ktoré na niektorých rebríkoch už doslova nevládalo stúpať vyššie. Do Horných dier teda berte iba deti, ktoré majú za sebou viacero ľahších túr s technickými časťami, povedzme po skalách a u ktorých možno očakávať, že im nevadí zvýšená fyzická námaha a nemajú strach z výšky. Nie je to totiž najlepšie miesto na strečkovanie a doťahovanie sa. Niektoré rebríky sa totiž nachádzajú dosť vysoko nad korytom potoka.
Ak si túru s deťmi do Horných Jánošíkových dier vopred dobre premyslíte a pripravíte sa na ňu, mal by to byť krásny zážitok pre celú rodinu. Určite v tomto prípade nič nepodceňujte a doprajte si dostatok času a nič neuponáhľajte. Nezabudnite na občerstvenie, hoci na Podžiari zvykne byť otvorený bufet. Voda a drobný záhryz pre deti je zjavne samozrejmosťou.
My sme trasu prešli len po rázcestie Pod Pálenicou, z ktorého sme sa vrátili po zelenej značke na Podžiar a ztade po žletej do Štefanovej. Ukázalo sa, že v našej zostave to bola akurátne dlhá túra, hoci časovo sme postupovali relatívne dobre. Veľké straty času sme nemali, azda aj preto, že v dierach vám ostatní návštevníci veľa priestoru na zastavovanie nedoprajú. A ešte jedno upozornenie. Do Horných dier si vezmite poriadnu obuv. Skala je tu vyšmýkaná od tisícok turistov a klzkým dojmom pôsobí aj za sucha.
Krásna príroda v neďaleko Štefanovej. Trasa zostupu po absolvovaní Jánošíkovych dier, ponúka aj takéto miesta na oddych.
Na zostupe do Štefanovej po absolvovaní prechodu Jánošíkovych dier.