Jedno z najzaujímavejších miest Dolných Jánošíkových dier. Trasa sa tu výraznejšie dvíha nad úroveň potoka. Možno si všimnúť aj väčší vodopád.
Ak by ste sa rozhodli absolvovať rovnakú trasu, ideálne bude zaparkovať na parkovisku pri hoteli Diery. Na mapách je toto miesto označené ako Biely potok, čo je miestna časť Terchovej. Z tohto miesta vedie i modrá značka. Tá vás privedie priamo do Dolných dier. Netrvá to dlho a po úvodnom prekročení potoka cez drevený mostík, stúpate chodníčkom v snehu až priamo do tiesňam. Žiadne strminy sa tu nevyskytujú. Skôr sa môže objaviť šmykľavý ľad, ale takéto úseky sme tu veľmi nemali, a keď, tak sa dali jednoducho obísť. Záleží to od konkrétnych podmienok. Môžu sa tu pre deti hodiť turistické návleky s hrotmi, ktoré sa upevňujú na obuv.
Klasický turistický chodník sa zakrátko zmenil na chôdzu po vysutých drevených lávkach vedúcich útrobami Dolných dier. Bol zasnežený, ale šlo sa po ňom bezproblémovo. Hoci chôdza po drevených rebrinách lávok pokrytých snehom bola pre deti mierne nepohodlná, zábradlia po okrajoch bránili nešťastnému pádu. Pád by tu bol nepríjemný, hoci lávky nie sú vedené príliš vysoko nad dnom tiesňavy. Na deti tu však odporúčame neustále dohliadať, pretože spomínané zábradlia sú trochu redšie a menšie dieťa by v krajnom prípade mohlo cez neprekrytý úsek prepadnúť. My sme sa sem vybrali so štvorročným dieťaťom a zvládlo to v poriadku s občasným nosením na rukách. Opatrný je potrebné byť najmä v prípade, že sa musíte vyhýbať protiidúcim turistom. Na niektorých miestach tiesňavy sme radšej chvíľku počkali, kým prešli.
Súčasne s tým, ako sme postupovali ďalej, vynáralo sa čoraz viac pokladov a prírodných krás zasneženej zimnej tiesňavy. V Dolných Jánošíkových dierach mráz a voda vytvorili krásne ľadové útvary. Drevené plošiny sa neskôr zmenili na kovové s občasnými nižšími rebríkmi. Rebríkov, ktoré bolo nutné prekonať však bolo minimum. V oblasti s kovovými plošinami sa Dolné diery výraznejšie zúžili. V týchto miestach vytvárajú kaňon s vysokými skalnými stenami. Práve v týchto miestach vznikajú v zime prekrásne zmrznuté ľadopády, závojového typu. Nasvietené svetlom dopadajúcim zhora, zahrali rozprávkovými odtieňmi modrej. Cencúle a ľadové výtvory sa nachádzali celkom pri vysutých lávkach. Boli dostupné na dotyk, čo bolo pre deti samozrejme lákadlom na odlamovanie cencúľov. Počas našej túry nebola príliš veľká zima, čo bolo fajn aj z pohľadu detí, pretože príliš nemrzli. Takisto Dierový potok nebol zamrznutý, ale voľne pretekal tiesňavou.
Neskôr sme narazili na rázcestie modrej so žltou značkou, ktorá vás prevedie Novými dierami a vyhliadku Ostrvné, časti, ktoré sme s deťmi kvôli technickej náročnosti nepreskúmali. Pokračovali sme ešte chvíľku smerom na Podžiar, kde sme narazili najskôr na jeden vyšší skalný stupeň, prekonávaný za pomoci rebríka. V tejto časti vás poteší pekný vodopádik, ktorý nebol zamrnutý. Nad ním sme pokračovali tiesňavou ďalej, až kým sme nenarazili na strmý terén, ktorým chodník pokračoval nahor na Podždiar - do Horných Dier, no deti už toho mali dosť. V tejto časti sme sa rozhodli otočiť a kaňonom znovu zostúpiť k autu. Túra to však bola tak, či onak akurátne dlhá (najmä pre deti). Deti i dospelí boli odchádzali spokojní z návštevy neobvyklých a pominuteľných krás zimnej prírody v Dolných dierach. Túra mala dokopy 5km a dobrý dojem z nej bol umocnený pokojnou atmosférou z takmer vyľudnenej tiesňavy.
Ak by bol chodník v Dolných Jánošíkových dierach pokrytý tvrdým ľadom, alebo utlačeným snehom, jednoznačne odporúčame deti vybaviť protišmykovými návlekmi. Veľmi to uľahčí prechod a zvýši bezpečnosť. Nepríjemné podkĺznutie totiž môže prísť najmä počas zostupu. Chodník Dolnými dierami je síce mierny, no nájdu sa i nepríjemé strmé zostupy. Hoci sú krátke, pre deti je to počas ubitej snehovej pokrývky nepríjemná prekážka. Ak by aj deti nemali návleky s hrotmi, odporúčame ich aspoň dospelým, aby mohli deťom v ošemetných úsekoch pomôcť. Bez zabezpečenia vlastnej stability tu totiž nemáte dostatočnú istotu na nosenie dieťaťa na rukách. Hodiť sa môžu i turistické paličky.
Začiatok prechádzky Dolnými Jánošíkovými dierami. Chodník bol kompletne zasnežený, ale zároveň dobre priechodný.
Zimná paráda v Dolných dierach. Kaňon je v zime veľmi podmanivý.
Zimá výzdoba Dolných Jánošíkových dier. Miestami dosahovali cencúle dĺžku i viac ako meter.
Vtáčik v Dolných dierach. Vôbec nebol plachý.
Ľadový závoj v Dolných Dierach. Jeden z najkrajších výtvorov, ktorý sme na túre mali možnosť vidieť.
Najužšie miesta Dolných Jánošíkových dier. Na chodníku sú miestami situované výklenky z dôvodu ľahšieho vyhýbania sa protiidúcim turistom.
Zimný pochod kaňonom Dolných Jánošíkových dier. Trasa pôsobí bezpečne, no zábradlie je pre malé deti trochu privisoko.
Ďalšie z ľadových útvarov na stenách Dolných Jánošíkových dier. Zo strmých stien miestami padali i drobné prachové lavínky.