Hory a kopce. Popradské pleso je učupené pod majestátnymi tatranskými štítmi.
Začali sme zo severnej časti, keďže tam ústi turistický chodník z Ostrvy. Je tu pekný zmiešaný lesík, ktorý mal v tom čase pestrofarebný jesenný kabátik. Opodiaľ hučal potok tečúci zo Zlomiskovej doliny. Cez toto miesto sme už prechádzali na obed, smerujúc na vrchol Ostrvy a tak sme sa vybrali prebádať radšej východnejšiu a južnejšiu časť plesa.
V úvode je menšia pláž, cez ktorú prídete priamo k vodnej hladine. Tá bola úplne pokojná a zrkadlila v sebe siluety horských štítov, ktoré pomaly dostávali ružovo-fialový nádych. Cez deň tu bolo veľa ľudí, čo si tu fotili pleso a robili si sebafotky. Teraz tu boli možno dvaja-traja. Chvíľu sa zdržíme a pokračujeme ďalej.
Po chodníku sa dobre chodí. Je zväčša kamenistý, pozostávajúci z väčších, či menších kamenných blokov. Z ničoho nič sa k nám pridá mačka, ktorá tu strážila cestu. Vidno na nej, že je rada z novej spoločnosti. Obtiera sa nám o nohy a slastne mrnčí. Neskôr si všimne čosi v kriakoch, čo ju očividne zaujíma viac, ako obtieranie sa o naše končatiny.
A tak chvíľu pozorujeme mačku, ktorá uprene pozoruje čosi iné. V kríkoch je akýsi pohyb. Zrejme nejaký operenec. Mačka sa pripravuje na skok. Menšia skupinka vtáčkov stihne uletieť skôr ako cicuška vôbec stihne zareagovať. Chvíľu ešte vyjavene pozerá a opäť ju zaujmú naše nohy.
Poberáme sa ďalej, chceme si totiž pozrieť symbolický cintorín. Mačička nám robí spoločnosť možno ešte 100 metrov a opäť ju čosi zaujme. Odpája sa od nás a my kráčame chodníčkom v pribúdajúcom šere. Milé stretnutie...
Vidíme smerovník, ktorý nám ukazuje smer na cintorín. Odskočíme si tam na chvíľu, kým nie je ešte tma a následne pokračujeme ďalej. To sa už nachádzame v južnej časti Popradského plesa. Je tu lávka cez potok, vytekajúci z plesa. Chvíľu sa tu ponevierame, keďže sú z tade nádherne výjavy horskej scenérie. Podobne sa vedľa nás zastaví skupinka mladých turistov. Mostík ich láka rovnako ako nás. Čoskoro zisťujeme, že ich fotí niekto z blízkeho brehu a v podstate čakajú, keď z tade „vypadneme“ :).
Južná časť plesa ponúka zopár miest, kde sa dostanete k vode. Šero sa mení pomaly v tmu, no my si užívame krásny výhľad na vrchol Ostrvy a Tupej. Na Štrbské pleso (miesto z kade sme ráno vyrazili k Popradskému plesu) pôjdeme už pravdepodobne za tmy.
Ešte nám ostáva prejsť východnú stranu plesa. Zastavíme sa na dvoch ďalších miestach pri vode a zrazu sa ocitáme pred Majláthovou chatou a horským hotelom. Na obed tu boli stovky a stovky ľudí. Teraz tu nie je nik. Aký je to rozdiel. Najvyšší čas sa vrátiť na Štrbské pleso. Už je tma. Ešteže máme baterku :).
Severo-východná strana Popradského plesa. Je tu menšia pláž, kde si turisti s obľubou robia fotky a selfíčka.
Informačný panel. Našli sme ho vo východnej časti plesa. Tento bol o "vládcoch oblohy" - teda o vtákoch.
Popradsko-pleská mačka. Strážila cestu a neskôr nás aj pár metrov odprevadila.
Prechádzka okolo Popradského plesa. Najkrajšia je vtedy, keď je pri plese menej turistov.
Kaplnka na Symbolickom cintoríne. Toto pietne miesto je venované pamiatke ľudí, čo zahynuli v drsnej prírode Vysokých Tatier, či iných horstiev.
Mostík cez riečku Krupa. Potôčik vyteká z Popradského plesa v jeho južnej časti.