Začali sme zo severnej časti, keďže tam ústi turistický chodník z Ostrvy. Je tu pekný zmiešaný lesík, ktorý mal v tom čase pestrofarebný jesenný kabátik. Opodiaľ hučal potok tečúci zo Zlomiskovej doliny. Cez toto miesto sme už prechádzali na obed, smerujúc na vrchol Ostrvy a tak sme sa vybrali prebádať radšej východnejšiu a južnejšiu časť plesa.
V úvode je menšia pláž, cez ktorú prídete priamo k vodnej hladine. Tá bola úplne pokojná a zrkadlila v sebe siluety horských štítov, ktoré pomaly dostávali ružovo-fialový nádych. Cez deň tu bolo veľa ľudí, čo si tu fotili pleso a robili si sebafotky. Teraz tu boli možno dvaja-traja. Chvíľu sa zdržíme a pokračujeme ďalej.
Po chodníku sa dobre chodí. Je zväčša kamenistý, pozostávajúci z väčších, či menších kamenných blokov. Z ničoho nič sa k nám pridá mačka, ktorá tu strážila cestu. Vidno na nej, že je rada z novej spoločnosti. Obtiera sa nám o nohy a slastne mrnčí. Neskôr si všimne čosi v kriakoch, čo ju očividne zaujíma viac, ako obtieranie sa o naše končatiny.
A tak chvíľu pozorujeme mačku, ktorá uprene pozoruje čosi iné. V kríkoch je akýsi pohyb. Zrejme nejaký operenec. Mačka sa pripravuje na skok. Menšia skupinka vtáčkov stihne uletieť skôr ako cicuška vôbec stihne zareagovať. Chvíľu ešte vyjavene pozerá a opäť ju zaujmú naše nohy.
Poberáme sa ďalej, chceme si totiž pozrieť symbolický cintorín. Mačička nám robí spoločnosť možno ešte 100 metrov a opäť ju čosi zaujme. Odpája sa od nás a my kráčame chodníčkom v pribúdajúcom šere. Milé stretnutie...
Vidíme smerovník, ktorý nám ukazuje smer na cintorín. Odskočíme si tam na chvíľu, kým nie je ešte tma a následne pokračujeme ďalej. To sa už nachádzame v južnej časti Popradského plesa. Je tu lávka cez potok, vytekajúci z plesa. Chvíľu sa tu ponevierame, keďže sú z tade nádherne výjavy horskej scenérie. Podobne sa vedľa nás zastaví skupinka mladých turistov. Mostík ich láka rovnako ako nás. Čoskoro zisťujeme, že ich fotí niekto z blízkeho brehu a v podstate čakajú, keď z tade „vypadneme“ :).
Južná časť plesa ponúka zopár miest, kde sa dostanete k vode. Šero sa mení pomaly v tmu, no my si užívame krásny výhľad na vrchol Ostrvy a Tupej. Na Štrbské pleso (miesto z kade sme ráno vyrazili k Popradskému plesu) pôjdeme už pravdepodobne za tmy.
Ešte nám ostáva prejsť východnú stranu plesa. Zastavíme sa na dvoch ďalších miestach pri vode a zrazu sa ocitáme pred Majláthovou chatou a horským hotelom. Na obed tu boli stovky a stovky ľudí. Teraz tu nie je nik. Aký je to rozdiel. Najvyšší čas sa vrátiť na Štrbské pleso. Už je tma. Ešteže máme baterku :).