Zašlá sláva hradu Korlátka. Zvyšky tejto stavby sa stále ťahajú k nebu, akoby sa snažili zachovať svoju dominanciu nad okolitou krajinou.
Pred návštevou hradu sme si narýchlo vybehli na miestnu rozhľadňu, ktorú určite neminiete. Nachádza sa neďaleko hradu. Bolo tu neskutočne veterno a mrazivo. Takže sme sa na vyhliadke zdržali len krátko a mierne vymrznutí sme sa už tešili na Korlátsky hrad.
Počas výstupu na Korlátko sme prechádzali ešte okolo ďalšej zaujímavosti. Šlo o staršiu, zrejme už uzatvorenú, turistickú chatu, na ktorej sa podľa záznamu na tunajšej pamätnej tabuli konal v minulosti celoslovenský zraz turistov.
Následne sa vyberáme v smere šípky, ktorá naviguje k hradu. Ten sa pomaly vynáral na horizonte, ako sme vychádzali z lesíka, ktorý oddeľoval priestor medzi chatou a hradom. Vápencová šeď hradných múrov kontrastovala s jemnou cukrovou posýpkou v podobe bielučkého snehu. Na hrade bolo niekoľko skupiniek ľudí, ktorí veľmi opatrne skúmali útroby hradu. Chodníky boli namrznuté a tak ich chôdza pripomínala čaptavý krok malých detí, ktoré sa len nedávno naučili chodiť. Čoskoro sme si tak pripadali i my :)
Na hrade Korlátko sme boli už v minulosti a tak sme ho dobre poznali. Skôr, ako spoznávanie hradu sme si chceli overiť aké sú tu zimné podmienky a akú ma hrad v tom čase atmosféru. Dá sa povedať, že návšteva bola takmer čisto profesionálna. Napriek tomu sme sa však neubránili pozitívnemu sentimentu, ktorý nás na hrade vždy pochytí. Aj vďaka tomu sa podarilo ľahšie zvládnuť naozaj studené podmienky, ktoré sme si počas aktuálne slabej zimy mali možnosť vychutnať azda po prvýkrát.
Podľa možností sme hrad celý pobehali. Nám prišiel veľmi fotogenický i v zime a tiež výhľady na Borskú nížinu sú fajn. K ďalekým výhľadom na Záhorie sa neskôr pripojila dramatická zimná obloha podfarbená podmanivým svetlom západu slnka. Čo však nebolo až tak romantické, to bol ľadový vietor a mínusové teploty. Tým, že sme sa vozili autom, jeden z členov našej mikroexpedície, podcenil riadne zimné topánky a zmrznuté prsty na nohách mu budú ešte dlho pripomínať zimné Korlátko a jeho špecifické čaro. Nehovoriac o tom, že po ceste naspäť sa mu pokazilo auto :)
Ak sa vyštveráte na vyvýšeninu v západnej časti hradu, uvidíte pekne na veľkú časť areálu zrúcaniny. Práve tu sme strávili najviac času. Hrad je naozaj priestranný. Chvíľu sme sa tu teda ponevierali a robili si fotografické panorámy. Ešte nás zaujali dve slečny, zdolávajúce nástrahy zamrznutého terénu.
Kvôli pokročilému času sme nakoniec prehliadku urýchlili, aby sme stihli prísť do Bratislavy v normálnom čase. Pri vstupnej bráne sme natrafili na zrejme známeho blogera, o ktorom sme vedeli, kto je, ale on nevedel o nás kto sme. Nuž a tak sme okolo seba prešli bez väčších emócií :).
Na parkovisku stálo prekvapivo veľa áut, čo bolo zaujímavé, keďže pri našom príchode tu bolo možno jedno. Asi sa viacero ľudí rozhodlo vychutnávať podvečernú zasneženú romantiku práve na tomto hrade. Čo mimochodom môžete vyskúšať aj VY! :). Taký „nával“ ľudí, navyše v mrazivý podvečer sme tu naozaj nečakali. Predsa len, hrad je z tých menej známejších. Na záver sme už len spokojne nasadli do auta, dopriali si studený bufet v podobe klobásy s enciánom a paprikou a pobrali sa domov.
Rozhľadňa nad Rozbehmi. Veľmi ľahko prístupná rozhľadňa, ktorej návšteva sa dá ideálne spojiť s návštevou Korlátky.
Turistická chata pri ruine Korlátka. Kedysi sa tu konali celoslovenské zrazy turistov, no dnes to je už len história. Chata vyzerá opustene.
Vyhliadka v hradbách. Jedna z vyhliadok v objekte Korlátka. Je prístupná improvizovanom drevenom rebríku.
Výhľady z Korlátka. Cerová a Lieskové ako na dlani.
Populárna destinácia. Hrad Korlátka sa tešil celkom veľkému záujmu i v chladný zimný deň.