Kľak - vrcholový dvojkríž v zime.Kľak - vrcholový dvojkríž v zime. Bola na ňom azda tona námrazy. Mrázik sa činil.

Práve spod spomínaného Strážova sme sa doviezli autom pod Kľak ešte dobre naladení z predošlého úspešného výstupu. Najkratšia cesta pre nás z dolniakov sem viedla po diaľnici D1, cez Zliechov a Čičmany. Keďže sme vystúpili i na Strážov, bol to taký menší roadtrip po zaujímavých dedinkách. Tie v tento deň žili zabíjačkami a koncom fašiangového obdobia. Bolo zaujímavé sledovať, že sa tu v tomto smere ešte stále udržiavajú pôvodné zabíjačkové tradície, ktoré zahŕňali ľudovú hudbu, prezentovanú miestnymi v krojoch.

Kým oblasť Zliechova bol okrem vrchov, úplne bez snehu, v doline okolo Čičmian už bola zasnežená i hlavná cesta. Kým sme sa dostali k odbočke na hlavnú cestu do Fačkovského sedla, ktorá vedie zo Žiliny na Hornú Nitru, museli sme prekonať pár nepríjemných úsekov po tvrdom, zľadovatelom snehu. Dalo sa ísť tak štyridsiatkou. Cesta zo Žiliny bola naproti tomu dobre udržiavaná a hneď pred stúpaním na sedlo sme si všimli reklamu s kontaktom na tunajšiu odťahovku. Podnikavec isto dobre vie, že v stúpaní pravidelne zostane v úzkych nejeden šofér. Dnes bola ale cesta bez problémov a tak sme sa čoskoro ocitli v hmle Fačkovského sedla. Obávali sme sa, že tu nebude kde zaparkovať, pretože bola sobota a priamo nad sedlom sa rozkladá lyžiarske stredisko i populárny a z tohto miesta rýchlo dostupný Kľak. Problém však nenastal ani v tomto smere a tak naša sobotná pohodička mohla nerušene pokračovať.

Kľak, ktorý je za vhodných poveternostných podmienok krásne viditeľný priamo nad Fačkovským sedlom, bol dnes absolútne skrytý v hmle. Nič to, pobrali sme sa, vyhladnutí po výstupe na Strážov, ochutnať dobrôtky v miestnej kolibe, ktorá pôsobila novým dojmom. Koliby na Slovensku, zväčša predstavujú relatívne dobrú voľbu, kde sa najesť. Jedlo sa zvykne rýchlo „točiť“ vďaka vysokej návštevnosti, a tak skoro nehrozí, že dostanete niečo „odležané“. V tunajšej kolibe sa navyše pýšili, že jedlo pripravujú zo surovín od lokálnych dodávateľov. To by malo byť predpokladom čerstvosti a kvality. My môžeme len potvrdiť pozitívnu skúsenosť z koliby vo Fačkovskom sedle. Dali sme si kapustnicu, držkovú a pirohy s lekvárom a orechmi. Bolo to naozaj dobré, lepšie ako priemer, čo sa týka kolíb. Možno i vďaka nálade povznesenej dobrým pokrmom, sme sa rozhodli pokračovať na zimný Kľak, hoci nám bolo jasné, že výhľady dnes nebudú žiadne. Veď keď tak vyjdeme kúsok a hocikedy to môžeme otočiť späť.

Začali sme stúpať z parkoviska pod lyžiarskym strediskom v smere presne opačnom ako bola zjazdovka. Smerom, kde sme nevideli nič. Parťáka som sa snažil presvedčiť, že ten Kľak tam naozaj je. Definitívne ho však presvedčil až turistický smerovník pri hlavnej ceste. Ako V takýchto podmienkach nie je odveci mať so sebou GPS aspoň v mobile. Miestami sme naň pozreli i my.

Najskôr sme stúpali okrajom veľkej lúky po červenej značke až k odbočke na žltú. Z lúky sme mali možnosť sledovať lyžiarske stredisko za našim chrbtom. Hoci parkovisko bolo plné áut, lyžovalo len minimum ľudí. Zrejme šli viacerí i na Kľak. To sa nám neskôr i potvrdilo, pretože sme stretli množstvo zostupujúcich turistov.

Výstup žltou značkou vedie lesom a zatiaľ prebiehal po príjemne vyšliapanom chodníčku uprostred zimných hôr. Snehu mohlo byť približne 15cm a mierne sťažoval chôdzu neustálym podšmykovaním. Nebolo to však nič strašné a prešliapaný chodník, i mnoho ľudí vracajúcich sa z vrcholu Kľaku len potvrdzovalo celoročnú popularitu výstupov na tento pekný kopec.

Ako to na kopcoch neraz býva, kopec nás lákal vystupovať čoraz vyššie. Chodníček po žltej stúpal do čoraz krajšej zimnej idyly. Stále viac nás to ťahalo vyjsť na vrchol, hoci nič nenasvedčovalo, že by sa mala hmla rozostúpiť. Zima tu však bola taká pekná, že nám tu bolo dobre aj bez výhľadov. Neskôr sa chodník stáčal viacerými traverzami v strmom svahu, ktorými sme sa napokon dostali k strmému úseku s čírym ľadom pod novým snehom. Vtedy sme pochopili, prečo malo množstvo zostupujúcich turistov na topánkach návleky s hrotmi. Naša cesta smerovala priamo ľadovým úsekom. Posielal nás tam oznam, uchytený na strome, ktorý informoval o preložení žltej značky. Ktovie prečo práve tadiaľto. Možno v dôsledku popadaných stromov, ktoré sme však nevideli. Nakoniec sme úsek obišli po jeho okraji, ktorý ešte nebol vyšmýkaný od množstva nôh, ktoré tadiaľto zjavne prechádzajú.

Parkovanie pod Kľakom.Parkovanie pod Kľakom. Parkovanie vo Fačkovskom sedle je bezplatné.

Zimná rozprávka na svahoch Kľaku.Zimná rozprávka na svahoch Kľaku. I keď počas nášho výstupu prevládala hmla, zimná krajina bola fascinujúca. O to viac, že mimo hôr sa podmienky skôr podobali jeseni.

Na záverečnom hrebeni k vrcholu Kľaku.Na záverečnom hrebeni k vrcholu Kľaku. Po vystúpení nad pásmo lesa trasa vedie aj cez Reváňske sedlo.

Rozprávkové bytosti pod Kľakom.Rozprávkové bytosti pod Kľakom. Nazvali sme ich strážcovia Kľaku.

Les vo vrcholových partiách výstupu na Kľak.Les vo vrcholových partiách výstupu na Kľak. Nad 1000m bola zimná rozprávka čoraz fantastickejšia.

Prekonaním ľadovej časti sme sa dostali na tiahly hrebeň v oblasti Reváňa 1205m, ktorý viedol až k rázcestiu so zelenou značkou - Pod skalou, tesne pod vrcholom Kľaku. Tento hrebeň stúpal len mierne prekrásnym zimným lesom a bol miestami zvlnený. Chodník bol však dobre prešliapaný a všimli sme si popri ňom i skialpinistickú stopu. Skialpinistov sme však stretli až neskôr pri zostupe. Zrejme ich sem mnoho nechodí.

Na tomto hrebeni sme nemali žiadne problémy ohľadne zimného terénu, no ak by bol sneh neprešliapaný, výstup na Kľak by bol celkovo veľmi komplikovaný. Neskôr sme narazili na rozľahlé lúky, kde bol sneh naviaty a v prípade čerstvej nádielky by sa na týchto pláňach zaiste hodili snežnice, alebo skialpinistické lyže. V závetrí záveja sme tu pod zasneženými smrekmi stretli partiu zálesákov, užívajúcich si pravú zimu, aká môže byť len na horách.

Hmla na hrebeni bola celkom hustá, no videli sme približne na sto až dvesto metrov. Ak by bola hustejšia, orientácia by mohla byť problémom, pretože výstup nie je vytýčený žiadnymi tyčami, ako je tomu napríklad v prípade hrebeňa Nízkych Tatier, či Veľkej Fatry. Na to si treba dať na Kľaku pozor. Navyše vietor, dokáže prešliapaný chodník zaviať v priebehu minút a tak cestu späť nemusíte nájsť. My sme v daný deň mali absolútne bezvetrie a pomerne teplo. Teploty boli tesne pod nulou. Nič extrémne. Jedinou orientačnou pomôckou v prípade riadnej hmly by nám mohol byť hluk hudby z lyžiarskeho strediska, ktorý doliehal z Fačkovského sedla až sem hore, alebo poriadne GPS.

Nás však vyšliapaný chodníček doviedol až pod vrcholové skaly Kľaku, kde sme priamo pri chodníku objavili dočasnú ľadovú jaskynku. Bola to nečakaná prírodná atrakcia, s peknými ľadovými formami v tvare trpaslíkov, či škriatkov. V tomto mieste bol chodník znova ľadový. Hoci sme mačky niesli v batohu, nevytiahli sme ich, pretože úsek sa dal znova prejsť okrajom a postačila nám opora vo forme turistických palíc. Krátko na to už sme sa vynorili v hmle pri vrcholovom dvojkríži, absolútne obalenom inovaťou. Výhľady žiadne. Videli sme len skupinku Čechov, ktorí sa zjavne neplánovali pobrať spod kríža a spokojne sa tu občerstvovali. A tak sme spravili pár záberov, toho čo bolo vidno a dali sme sa znovu na zostup. Celkovo nám čas výstupu trval do dvoch hodín. Zimné podmienky nás veľmi nezdržali, pretože chodník bol v dobrom stave.

Ako sme začali zostupovať, uvedomili sme si práve vďaka hmle, rozložitosť vrcholu. Vôbec nebolo jasné kadiaľ ísť. Nebyť vyšliapaného chodníka, nebolo by ťažké stratiť sa, či začať zostupovať nesprávnym smerom. V tomto smere je potrebné myslieť na zrázy naokolo. Ak by ste sa v týchto miestach dostali do neočakávaným problémov, najmä v zime vám môže pomôcť horská útulňa, ktorá sa nachádza zopár minút pod vrcholom Kľaku pri zelenej značke v smere na Vrícko. Z vrcholu Kľaku je to k nej približne 1,5km. A nachádza sa napravo od zelenej značky (pri zostupe). Cesta k nej teda značená nie je, no v prípade núdze ju môžete teoreticky využiť. Neďaleko, taktiež mimo značky sa nachádza Útulňa pod Svetlou skalou, no tú sme nemali možnosť preskúmať. Je však dobré o týchto možnostiach vedieť, ak sa sem vyberiete.

Náš zostup prebiehal veľmi rýchlo, pretože miestami sme klesali kolmo na svah, akoby na lyžiach. Ľadové úseky sme znova bez problémov obišli. A tak bol krásny deň za nami. Zostávala už len cesta späť. Tú sme si vybrali smerom na Hornú Nitru a Hlohovec. To ale nebola najlepšia voľba. Spravili sme to skôr zo záujmu, vrámci prieskumu celej oblasti. Ak už sa týmto smerom vyberiete, odporúčame z sa vydať z Prievidze na Trenčín, nie ako sme šli my - na Hlohovec. Cesta po zotmení množstvom lokálnych ciest bola nepríjemná a náročná na pozornosť, najmä keď sa nám občasne popri krajnici zjavovali neosvetlení cyklisti. Veď kto by niečo také v zime a večer očakával. Napokon sme to však zvládli bez ujmy našej, či niekoho iného a najkrajší zimný výlet toho roka mali naplnení horami za sebou.

Pod Skalou.Pod Skalou. Rázcestie tesne pod vrcholom Kľaku v zimných podmienkach.

Záverečné metre k vrcholu Kľaku.Záverečné metre k vrcholu Kľaku. Hoci bola hmla s orientáciou nebol problém, aj vďaka prešliapanému výstupovému chodníku.

Občasná ľadová jaskynka pod Kľakom.Občasná ľadová jaskynka pod Kľakom. Takto sme nazvali jaskyňu pri chodníku tesne pod vrcholom Kľaku.

Spokojný turista na vrchole zimného Kľaku.Spokojný turista na vrchole zimného Kľaku. V zime je tu pekne, či už máte výhľad, alebo nie. Aj my sme boli radi, že sme to nakoniec predčasne neotočili.

Zostup z Kľaku.Zostup z Kľaku. V zime to šlo rýchlo. Niektoré strmšie časti sme doslova prebehli príjemne brzdený snehom.

Záver zostupu z Kľaku.Záver zostupu z Kľaku. Pod nami lyžiarske stredisko vo Fačkovskom sedle. Za nami krásny zimný výstup.