Jedného dňa, keď nebolo práve času nazvyš, sme sa rozhodli preskúmať tento absolútne nenápadný, malokarpatský kopec. Vrchol Malej Bane sa nám javil ako vhodný cieľ na večerné táborenie, pretože nám nezostávalo veľa času na presun pod vzdialenejšie kopce. Navyše radi spíme v prírode a Malá Baňa nám na tento účel prišla ako stvorená.
Pohoda pri ohníku
Po rýchlom výšľape a počiatočnej kratučkej zachádzke sme sa čoskoro ocitli na vrchole. Vrchol sme riadne preskúmali a následne sa pustili do pravého „buškraftu“. Na prespatie sme si v predstihu rozložili dve karimatky a celtu pod nás a nad nás. Rozložiť by sa tu dokázalo i viac ľudí, plošinka má však obmedzenú kapacitu. Takže zájazd trampov by sa priamo na vrchole na noc asi nerozložil.
Založili sme si ohník (bolo to pomocou zápaliek, pôvodná tichomorská technika nám nevyšla) a bivakovanie mohlo prepuknúť. Oheň sa príjemne jagal pred nami a pod nami sa rozkladala okolitá dolina. Na vrchole bolo netradičné ticho, akoby pred búrkou. Úplne bezvetrie a atmosféra až prílišného pokoja.
Hoci bez piva a opečenej slaniny, úplne spokojne sme si ležali v skromných podmienkach nášho prístrešku a rozoberali večnú tému ultraľahkého vybavenia do hôr. Plameň ohňa sa postupne menil na oranžovočervený jas pahreby a naša bdelosť na snenie.
Na nafukovacom vankúši sa nám zdalo o všeličom, aj o Kučerovi a hercovi Kvietikovi (keďže sme premýšľali, že by sme ho obsadili do hlavnej úlohy psychadelického hororového filmu o zombíkoch). Naše pozvoľné snenie však načisto prebral jas blesku a poriadny hrom. Vietor začal tiež o sebe dávať čoraz častejšie vedieť. V diaľke za hrebeňom sa neustále blýskalo.
No veru, nič moc nocovať na takomto exponovanom mieste v čase búrky. Otestovali sme si balenie našej optimalizovanej výstroje a za pár minút sme mali všetko zbalené v ruksaku. Rozhodli sme sa počkať ešte zopár minút, či sa počasie neumúdri. Nakoniec sme usúdili, že lejak asi nebude, ale rozkladať lehno sa nám už nechce. Tak sme sa okolo tretej ráno rozhodli pre zostup k autu. Trochu srandovná situácia :). Aspoň sme sa vrátili naspäť k rodinám a potešili manželky s deťmi (teda aspoň jeden z nás).
Tento mini-výlet bol pomerne intenzívny a za pár hodín sme tak mali z Malej Bane kopec zážitkov. Škoda, že nám tu nevyšlo prespatie, no dohodli sme sa, že sa sem v budúcnosti isto vrátime a spravíme si menšie repete.
Ticho pred búrkou. V noci nás prekvapila náhla zmena počasia. Tak sme sa nakoniec museli porúčať domov. Určite však prídeme aj na budúce :)