Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (3 Votes)

Mikovčákova rozhľadňa je nevysoká kamenno-drevená turistická rozhľadňa, nachádzajúca sa neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Vybudovaná bola na vrchu Kamenité (834 m. n. m.). Autormi rozhľadne sú Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci, po ktorých je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach.

Mikovčákova rozhľadňa má veľmi dobrú dostupnosť, je preto vhodným cieľom na nenáročnú turistiku. Vhodná je aj pre lenivých turistov, ktorým sa nechce veľmi šliapať. Stačí si rezervovať cca dve hodiny času na cestu tam a späť. Aj vďaka dobrej dostupnosti  sa na ňu pravidelne organizujú trojkráľové výstupy turistov zo všetkých strán. V čase vianočných sviatkov v objekte rozhľadne dokonca nájdete ozdobený vianočný stromček (aspoň sa tak píše na informačnej tabuli pri rozhľadni).

Na vrchu Kamenité okrem rozhľadne narazíte ešte na prístrešok so strieškou, v ktorom sa dá v prípade nepriaznivého počasia prečkať noc. Je tu tiež stožiar s vysielačom, viditeľný už z diaľky. Pár minút pešo od rozhľadne smerom na západ je potom menšia kaplnka s lavičkou. Skrátka, jedná sa o príjemné miesto, ktoré vám zanechá pokoj v duši a ani sa pri tom veľmi nezapotíte.

Mikovčákova rozhľadňa spolu s prístreškomMikovčákova rozhľadňa spolu s prístreškom. Rozhľadňa je nevysoká, no napriek tomu ponúka pekné výhľady na okolitú kysuckú krajinu

Vrch KamenitéVrch Kamenité. Hrebeň kopca je vcelku idylický

Ako k rozhľadni

K rozhľadni sa dá dostať bez problémov zo všetkých svetových strán, keďže toto miesto križujú viaceré turistické chodníky. Vhodným východiskovým bodom môže byť Dlhá nad Kysucou, odkiaľ sem vedie žltá značka. Rovnako sem vedie žltá značka z Turzovky, z jej južnej časti – z osady Turkov. Z hľadiska času sú tieto dva varianty najrýchlejšie – zhruba za hodinku ste pri rozhľadni. Stúpanie z týchto miest je pozvoľné s prevýšením približne 300 metrov, ktoré je viac-menej rovnomerne rozložené. Určite sa nejedná o nejaký „brutálny“ výstup.

Samozrejme sú tu aj ďalšie varianty ako sa k rozhľadni dostať. Môžete vyskúšať trasu po červenej turistickej značke vedúcej zo Semeteša, prípadne po zelenej a červenej z Dlhého Poľa. Jedná sa však o dlhšiu vychádzku. No pokiaľ máte viac času, môže byť dobrá voľba.

Smerovník mierne skrytý v korune stromuSmerovník mierne skrytý v korune stromu. K rozhľadni na Kamenitom je udaný čas: 1:05 h

Na rozhľadňu z Turzovky, z časti Turkov

My sme sa rozhodli práve pre tento variant, vzhľadom na to, že sme boli trochu limitovaní časom a v ten deň sme sa chystali do Javorníkov, takže spraviť si výletík na maximálne 3 hodinky nám úplne vyhovovalo. Auto sa dá v zaparkovať na konci Turkovskej cesty, pri smetných košoch, ešte pred vstupom do lesa. Nie je tam síce parkovisko, no niekoľko miest na zaparkovanie vášho tátoša sa tu nájde.

To, že ste na mieste, spoznáte aj podľa smerovníka, ktorý je vidieť od cesty (hoci je tak trochu schovaný medzi vetvami stromov). Keď sa naň pozriete, zistíte, že k Mikovčákovej rozhľadni to trvá hodinu a päť minút, čo je vcelku presný odhad. Nám to trvalo niečo vyše hodinky a to sme po ceste ešte zbierali huby. Prvá polovica trasy vedie lesom s asfaltkou. Neskôr sa zmení na klasickú lesnú cestu. Na stromoch sú sporadicky vyznačené žlté šípky a značky, takže s navigáciou nebudete mať väčší problém.

Približne v polovici výstupu sa trasa stočí výrazne doprava, takže si treba dávať pozor, aby ste nezabudli odbočiť. Väčšie nástrahy vás už potom nečakajú. Túto časť trasy nám trochu znepríjemňovalo blato, ktorého tu bolo požehnane a tak sme radšej chodili popri lesnej ceste. Keď budete vychádzať z lesa, zbadáte vysielač, pod ktorým sa rozhľadňa nachádza. Tu už nemáte kde zablúdiť a čochvíľa ste pri rozhľadni. Výstup z Turzovky-Turkova je nenáročný, celá trasa vedie len do mierneho kopca. Väčšia časť trasy prechádza lesom a posledných pár sto metrov po hrebeni prevažne lúčneho charakteru.

Cesta lesomCesta lesom. Počiatočná trasa vedie asfaltkou, po ktorej sporadicky prejde nejaké to auto

Von z lesaVon z lesa. V týchto miestach končí les a začína odlesnenejšia časť kopca. To, že ste správne, zistíte podľa vysielača, pod ktorým sa rozhľadňa nachádza.

Pri rozhľadni

Po príchode k rozhľadni zistíte, že okrem nej je tu neveľký drevený prístrešok, ktorý je z dvoch strán chránený drevenými doskami. Prístrešok je krytý a preto môže slúžiť aj na núdzové prenocovanie. Je v ňom stolík, takže sa tu dá príjemne posedieť, navyše ste čiastočne chránení pred vetrom. Pred prístreškom je ohnisko, dajú sa tu teda pokojne opekať špekáčiky. Niekoľko desiatok metrov za rozhľadňou sa nachádza vysoký stožiar, ktorý zrejme slúži ako vysielač. Je viditeľný už z ďaleka a v podstate tvorí optickú dominantu kopca. Vyliezť naň sme sa však nechystali. :)

Počas našej návštevy Mikovčákovej rozhľadne sa obďaleč na miestnych lúkach páslo stádo kráv, ktoré sa však splašilo hneď, ako nás uvidelo – kravičky zaliezli pod koruny stromov na okraji lesa. Našli sme tu i zopár malín. Zaujali nás pekne spracované drevené smerovníky, ktoré vzhľadovo ladili s rozhľadňou.

Pre tých, čo sa chcú dozvedieť niečo viac o danej lokalite, nájdu tu informačný panel. Dočítate sa na ňom najmä o Beskydsko-Javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrále, aj s popisom bežeckých trás. Nechýba ani mapka so zaujímavosťami v okolí. Zároveň tú nájdete niekoľko strohých faktov aj o rozhľadni. Týchto informácií by mohlo byť viac. Pochváliť však možno to, že objekty pri rozhľadni, či už sa jedná o prístrešok, informačnú tabuľu, alebo priľahlé smerovníky, sú postavené v podobnom štýle ako rozhľadňa a tvoria tak vzhľadovo kompatibilný celok.

Prístrešok s posedením pri rozhľadniPrístrešok s posedením pri rozhľadni. Vo vnútri je možne núdzovo prečkať noc. Je krytý strieškou a chránený pred vetrom z dvoch svetových strán.

Pri informačnej tabuliPri informačnej tabuli. Dočítate sa tu zopár informácií o rozhľadni, zaujímavostiach v okolí a lyžiarsko-bežeckých trasách.

Kaplnka u Zajacov

Jedna zo zaujímavostí o ktorej sme netušili a ktorá sa nachádza neďaleko rozhľadne je Kaplnka u Zajacov. Kaplnku uvidíte, keď budete prichádzať na vrch Kamenité z východného smeru, či už od Semeteša, prípadne z Turkova. Jedná sa o drobnú kaplnku, zasadenú medzi dva stromy, s malým plôtikom. Pred kaplnkou je lavička, kde môžete rozjímať.

Kaplnka u Zajacov na KamenitomKaplnka u Zajacov na Kamenitom. Kaplnka si spokojne hovie medzi stromami. Pred ňou je lavička

Zadný pohľad na Kaplnku u ZajacovZadný pohľad na Kaplnku u Zajacov. Kaplnka leží par minút pešo od rozhľadne, pokiaľ sa vyberiete po červenej značke smerom na Semeteš.

Objekt rozhľadne

Mikovčáková rozhľadňa je vybudovaná z dreva a kamenia v štýle ľudovej architektúry. Základná konštrukcia rozhľadne je kamenná, s drevenou vyhliadkovou vežou. Objekt nie je vysoký, môže mať tak 5 metrov. Čo sa vyhliadky týka, tá je približne 3 metre nad zemou. Je to trochu škoda, ak by bola o čosi vyššia, odhalila by našim očiam väčší kus z nádhernej krajiny. Napriek tomu sú výhľady dostačujúce a turistom majú čo ponúknuť.

Opticky pôsobí rozhľadňa pevným dojmom, no pri bližšom preskúmaní sme zistili, že niektoré drevené časti sú v horšom stave (august 2016). Týka sa to tiež vyhliadkovej plošiny, na ktorej boli v niektorých miestach drevené dosky podlahy výrazne prehnuté či popraskané a trocha sme sa báli, aby sa pod nami neprepadli. Našťastie sa tak nestalo. Ešteže je hlavná konštrukcia rozhľadne z kamenia. Každopádne veľmi oceňujeme snahu ľudí, ktorí rozhľadňu dobrovoľne vybudovali a takýmto spôsobom zatraktívnili turistom túto časť slovenskej krajiny.

Do rozhľadne sa dostanete cez nízky vchod, takže vyšší ľudia si musia dávať pozor na hlavu. Na vyhliadku potom vedie klasický drevený rebrík. Na to, že je rozhľadňa pomerne útla, bolo na plošine relatívne dosť miesta a to aj v prípade že máte batoh. To pri mnohých rozhľadniach nebýva zvykom. Na vrchu sme sa bez problémov pohybovali štyria a priestorovo by určite zvládla i ďalších ľudí. Kvôli „pochybnému“ stavu podlahy by sme to však neriskovali.

Vstup do rozhľadneVstup do rozhľadne. Dávajte si pozor na hlavu!

Týmto rebríkom sa dostanete na rozhľadňuTýmto rebríkom sa dostanete na rozhľadňu. Počas našej návštevy sme na prízemí v rozhľadni našli viacero odpadkov.

Adrenalínová podlahaAdrenalínová podlaha. Niektoré miesta na rozhľadni už zjavne dosluhujú, vrátane podlahy.

Výhľady

Výhľady z Mikovčákovej rozhľadne sú fajn. Nie sú úplne panoramatické, keďže v niektorých častiach zavadzajú lesy. Pretože je rozhľadňa relatívne malá, trošku vám bude výhľad kaziť aj strieška prístrešku pod rozhľadňou. Tento drobný neduh by určite vyriešila vyššia stavba rozhľadne.

Čo sa týka samotných výhľadov, tak pekne vidieť na okolitý kopcový terén. Dominujú výhľady na Turzovskú vrchovinu pri pohľade smerom na sever, na Turzovku. Veľkú časť z výhľadu zaberajú Javorníky. Pri dobrej viditeľnosti je vidieť až na Moravsko-sliezske Beskydy, či Kysucké Beskydy. Možno sa vám pri pohľade na juhovýchod podarí vidieť i pahorky Krivánskej Malej Fatry či Západné Tatry smerom na východ. Nás zaujal najmä výhľad na tajomnú rozhľadňu na západe. Ide pravdepodobne o rozhľadňu Zarúbaná Kýčera, no pôvodne sme si mysleli, že sa jedná o rozhľadňu na Luboch. Na to, aby ste rozoznali jej vrchné kontúry, ktoré vykukujú ponad koruny stromov, však treba mať dobrý ďalekohľad, prípadne skutočne závideniahodný zrak.

Výhľad na kysuckú krajinuVýhľad na kysuckú krajinu. Typické sú tu najmä ihličnaté, smrekové lesy

Rozhľadňa Zarúbaná Kýčera?Rozhľadňa Zarúbaná Kýčera? Mala by sa nachádzať na tom kopci vľavo. Je dosť zle viditeľná, no ak máte ďalekohľad, mali by ste ju zbadať. Teda aspoň jej vrchnú časť.

Minivýlet, hubové rozptýlenie a nepríjemné zranenie

Vzhľadom na to, že sme sa nachádzali v Jedľovníku (čo je jedna z osád Vysokej nad Kysucou), Mikovčákovu rozhľadňu na Kamenitom sme mali vcelku po ruke. Podvečer nás čakal výlet na Veľký Javorník a tak sme sa rozhodli, že čas predtým využijeme práve na návštevu tejto rozhľadne. Cestou sme sa zastavili v obchode vo Vysokej nad Kysucou (už si nepamätáme presne, ale pravdepodobne sme si kúpili vodu a pivo) a následne sme pokračovali ďalej smerom na Turzovku a potom odbočili do osady Turkov (tí tu na naše sklamanie však už nejaký čas netáborili).

Zvláštnosťou tejto časti Kysúc je, že v podstate od Makova až do Čadce, ak pôjdete autom, budete neprestajne prechádzať cez železničnú trať. Navyše ťažko rozoznať hranice jednotlivých obcí, pretože sa neustále pohybujete v zastavanej oblasti. Tento dojem bude podčiarkovať i neprestajná 50tka v obci, ktorú musíte dodržiavať (až na zopár výnimiek). Je to vcelku otravné... :)

V osade Turkov sme zaparkovali pri skupine odpadových košov, resp. pri drobnej autobusovej zastávke. Jedná sa o konečnú alebo minimálne obratisko autobusov, pretože ďalej sa už začínal les. Výstup z auta sprevádzal hluk, nakoľko neďaleko lesníci nakladali spílené stromy na nákladné auto.

Pri smetných košochPri smetných košoch. Kdesi v týchto miestach sme odparkovali auto, pri čomsi, čo pripomínalo autobusovú zastávku.

Začiatok trasy v osade TurkovZačiatok trasy v osade Turkov. Vychádzali sme z Turkovskej cesty v Turzovke. K rozhľadni viedla žltá turistická značka.

Vybrali sme sa teda na túru príjemnou lesnou cestičkou. Išlo skôr o širšiu asfaltku lesom, ktorou z času na čas prešlo auto. Smer k rozhľadni udávali žlté šípky a značenia na stromoch. Vonku dosť pražilo slnko a tak nám prechádzka pod stromami výsostne vyhovovala. Okrem iného si niektorí členovia našej družiny všimli jedlé huby, ktoré boli sporadicky roztrúsené po lese popri ceste. Tak sme sa rozdelili na dve skupinky – hubárov a nehubárov. Tí, čo sa vyznali, hľadali huby na jedenie a tí, čo sa nevyznali, sa robili že tiež hľadajú jedlé huby, no väčšina z nich na jedenie nebola, prípadne len na poslednú večeru :).

Šiel s nami aj Peťo, ako cestovateľská ikona mnohých našich výletov. Z času na čas ho spomenieme aj v článkoch na PlanetSlovakia.sk. Nedávno sa sťažoval, že ho vykresľujeme ako letargickú postavičku, ktorej sa nechce šliapať do kopca. Reku, že však aj niečo pozitívne by sme o ňom mohli občas napísať. Tak teda, Peťo je milý a dobrosrdečný chalan (Peťova poznámka: nehovoril som nič o tom, že máš klamať!). No a veľmi pozitívne môžeme zhodnotiť aj jeho aktivitu pri hľadaní húb. Skutočne sa veľmi snažil a ako nehubár našiel v lese veľa zaujímavých húb. Bohužiaľ boli väčšinou nejedlé, v pomere asi 99 ku 100. No nevzdával sa, a keď našiel konečne jedlú hubu, oči mu zaiskrili nefalšovanou detskou radosťou. Za jeho vytrvalosť, a to aj napriek nezdarom, mu patrí všetka úcta a sláva!

No ale späť k vážnym veciam. Počas výletu k Mikovčákovej rozhľadni sme si teda čas krátili zbieraním húb. Po ceste sme narazili i na miestneho hubára, už postaršieho pána v dôchodkovom veku, ktorý sa zadúšal, že húb je akosi pomenej. Stručne nám vyrozprával svoje hubárske zážitky a klasicky vypichol zopár svojich hubárskych úlovkov veľkých rozmerov. Nakoľko mu zrak už tak neslúžil a okuliare si zabudol doma, poprosil nás i o identifikáciu svojich úlovkov, s čím mu hubári medzi nami radi pomohli a, ktohovie, možno mu tým i zachránili život :).

V leseV lese. Pohľad na flóru miestneho lesa

Pozoruhodný hubovitý útvarPozoruhodný hubovitý útvar. Pekne si vyrastal zo spadnutého kmeňa stromu

Domov sme si priviezli zopár húbDomov sme si priviezli zopár húb. Ak by bolo viac času, tak by sa po ceste dal pokojne nazbierať aj plný košík.

Onedlho sme dorazili ku križovatke, kde sa žltá turistická značka prudko stočila južným smerom. Tu sa aj asfaltka zmenila na klasickú lesnú cestičku, ktorá však bola dosť rozblatená, a tak sme skôr využívali okraj cesty, ktorý bol priechodnejší. Tu sa nič zaujímavé neudialo a zhruba po štvrťhodinke sme vyšli z lesa. To sa nám už v úzadí črtala stavba vysielača, ktorý stojí neďaleko rozhľadne. Vybrali sme sa tým smerom po peknom hrebienku vrcholu Kamenité a čochvíľa sme sa ocitli pri Mikovčákovej rozhľadni.

Pri rozhľadni bol vybudovaný oku lahodiaci prístrešok, čo nás milo prekvapilo. Vedľa neho bolo ohnisko, a v ňom a okolo neho trochu viac odpadkov, ako by bolo zdravé a estetické (týmto apelujeme aj na našich čitateľov – správajte sa v prírode tak, aby ste sa na tieto krásne miesta mohli vracať aj v budúcnosti a nájsť ich rovnako nedotknuté ako v minulosti!). Po veľmi krátkej obhliadke okolia sme sa hneď vydali do útrob rozhľadne. Zistili sme, že je vcelku maličká. V podstate taký domček na stračej nôžke, ktorý však pekne zapadal do koloritu krajiny.

Výhľady nás zaujali, najmä Mira s Alenkou, čo sú v princípe „pseudo-domáci“ Kysučania, hoci s trvalým bydliskom v Bratislave. Debata z vyhliadky na rozhľadni sa preto niesla hlavne v duchu, čo, kde je, aký vrch a pohorie trčí tam, a na čo sa to vlastne pozeráme onam. Najviac pozornosti si vyslúžila tajomná rozhľadňa, veľmi nezreteľne čnejúca ponad kysucké kopce. Prebehli medzi nami dohady a diskusie, čo to môže byť. Po použití objektívu s 30 násobným zväčšením sme nakoniec usúdili, že sa jedná o rozhľadňu na Luboch, neďaleko Melocika. Tento dohad sa však ukázal pravdepodobne ako mylný a po domácej analýze fotiek sa prikláňame skôr k názoru, že sa jedná o Zarúbanú Kýčeru.

Vyhliadka z Mikovčákovej rozhľadneVyhliadka z Mikovčákovej rozhľadne. Vyhliadka je dosť priestranná a bez problémov sa sem zmestí viacero ľudí

Po výhľadovej seanse sme sa rozhodli preskúmať širšie okolie. Obďaleč sa nachádzal pekný strom v štýle jarabiny, pod ktorým bol drevený smerovník. Tu sme našli aj zopár malín. Trochu ďalej sa zas pásli kravky na miestnej lúke, no hneď ako nás zbadali, kamsi sa rozutekali. Najmä na zlosť nášho dvorného fotografa Vaša, ktorý sa ich vydal, túžiac po malebnej fotografii v prírode sa pasúcich kráv, nenápadne naháňať. Nech ste však už o kravách počuli čokoľvek, úplne hlúpe nie sú a tak sa mu, hanblivky jedny, neustále pred objektívom skrývali, až nakoniec sklamane rezignoval.

Pár sto metrov pod rozhľadňou cestou späť nás prekvapila drobná kamenná kaplnka uprostred dvoch stromov. Ak by mal niekto záujem, tak na plôtiku tu niekto sušil pracovné rukavice. Pri troche šťastia ich tam možno ešte nájdete.

Pod jarabinouPod jarabinou. Dali sa tu nazbierať i maliny, no úroda bola mizerná

Kravky sa pasúKravky sa pasú. Zhruba 200 metrov od rozhľadne sa pokojne páslo menšie stádo kráv. Teda až do momentu, kým nás nezbadali a nerozutekali sa kamsi do lesa.

Na plôtiku boli nastoknuté pracovné rukaviceNa plôtiku boli nastoknuté pracovné rukavice. Ktovie, možno sú tam doteraz.

Od kaplnky sme sa už rezkým krokom pobrali späť k autu a viedli vtipnú debatu o tom, že by bolo fajn nahrávať si hovorené slovo zo zážitkov počas cestovania Slovenskom. Vytiahli sme teda mobil a začalo nahrávanie súpútnikov, pýtajúc sa na dojmy z dnešného výletu. Skončilo to pomerne zvláštne, keďže Miro začal mať siahodlhú filozofickú debatu o jeho zaparenom „medzinoží“, ktoré mu spôsobovalo značné muky počas celej túry. A tak na miesto zhodnotenia zážitkov z výletu, sme skôr dostali poučenie o tom, ako nezanedbávať tie miesta na tele, kde sa navzájom dotýka pokožka pokožky. A to najmä ak sa tam vyskytlo nejaké zranenie... Síce sme sa na jeho chôdzi, ktorá vyzerala, akoby mal medzi nohami neviditeľného koňa, bavili, no jej úspešné absolvovanie v takýchto sťažených zdravotných podmienkach nás nenechalo chladnými a tak aspoň takto spätne Mirovi venujeme titul „Železné gule Mikovčákovej rozhľadne“ :).

Ošetrenie zraneniaOšetrenie zranenia. Aj banálny výlet sa môže zmeniť na neúprosný boj o holý život. Najmä ak podceníte nedoliečené zranenie..

Zaujímavosti v okolí rozhľadne

  • Rozhľadňa Zarúbaná Kýčera – rozhľadňa nad obcou Veľké Rovné. Dá sa sem spraviť výlet aj od Mikovčákovej rozhľadne po červenej a žltej značke (cca 2-3 hodinky).
  • Rozhľadňa na Marťákovom kopci – dostanete sa k nej po červenej značke od Mikovčákovej rozhľadne.
  • Rozhľadňa na Luboch – ďalšia z rozhľadní na Kysuciach, ktoré rastú ako huby po daždi. Nájdete ju neďaleko Melocika, keď pôjdete z Bytče smerom do Makova.
  • Rodný dom Jozefa Kronera – menšie múzeum venované tomuto umelcovi nájdete v obci Staškov, pár kilometrov za Turzovkou smerom na Čadcu.
  • Pútnické miesto Živčáková – pútnické miesto s kostolom, kaplnkou a viacerými prameňmi. Prísť sem môžete pešo z Vysokej nad Kysucou alebo priamo autom cez obec Korňa.
  • Ropný prameň v Korni – netradičný prírodný úkaz, kde ropa vyteká priamo na povrch zeme a vytvára minijazierko.

Príchod k Mikovčákovej rozhľadniPríchod k Mikovčákovej rozhľadni. Na kopci sa okrem rozhľadne a vysielača nachádza menší prístrešok

Fotografie z výletu na Mikovčákovu rozhľadňu

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist