Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.
Kršlenica sa rozkladá v okolí Plaveckého Mikuláša smerom na východ do Malých Karpát. Je tu vynikajúca dostupnosť z obce a preto môže byť skvelým tipom na výlet, ktorý Vám nezaberie ani veľa času. Prírodnou rezerváciou Kršlenica vedú dve turisticky značené trasy – zelená a žltá. Zelená vedie údolím Mokrej doliny, naopak žltá smeruje cez vrch Kršlenica a Čiernu skalu na hrebeň Malých Karpát.
Výhľady z Kršlenice. Z vrcholu sú pekné výhľady smerom na Plavecký Mikuláš, okolité pahorky a Borskú nížinu.
Z vrchu Krešlenice je veľmi pekný, fotogenický výhľad do údolia Plaveckého Mikuláša a Mokrej doliny. Výhľady sú idylické najmä počas západu slnka. Aj počas našej návštevy sme tu stretli zopár fotografov. Vtedy nám však počasie moc neprialo a obloha bola skôr zamračená ako oranžovo-červená. Tak nakoniec všetci odišli s dlhými nosom, vrátane nás. Na západ slnka si tu počkáme niekedy inokedy :).
Neďaleko obce Plavecký Mikuláš je situovaná vápencová malokarpatská lezecká oblasť - a to práve v Kršlenici. Púta najmä krásnym lezením vo vápencových platniach. Ku skalám sa najrýchlejšie dostanete odbočením vľavo, kúsok za dedinou, do svahu na vrcholku ktorého sa týčia uvedené skaly. Ku skalám vedie z doliny vyšliapaný chodníček. Ak sa sem vyberiete cez víkend, môžete ideálne skombinovať lezenie i výlet po okolí a bližší prieskum oblasti Kršlenice, ktorá je naozaj nádhernou prírodnou lokalitou.
Lezenie na Kršlenici. Liezť vo vápencových platniach Kršlenice je pôžitok, pretože zatiaľ nie sú vyšmýkané ako napríklad skaly na Pajštúne podliehajúce pravidelnému náporu lezcov.
Ako sa sem dostať
Najlepším východiskovým bodom pre vstup do NPR Kršlenica je z Plaveckého Mikuláša, ktorý leží zhruba v strednej časti západných Malých Karpát. Nájdete ho medzi obcami Plavecké Podhradie a Plavecký Peter. Najrýchlejšie sa sem dostanete pochopiteľne autom. Z hlavnej cesty zhruba v strede obce zabočíte na východ až sa dostanete na miestne námestie s pekným kostolíkom. Pár desiatok metrov pred ním sa dá zaparkovať auto, keďže je tam menšie parkovisko.
Na vrch Kršlenica vedie z Plaveckého Mikuláša turistický chodník po žltej značke, ktorý tesne za obcou stúpa lesom kolmo na vrstevnice. Výškové metre tak naberiete veľmi rýchlo. Čoskoro, po prekonaní stúpania sa pred vami otvorí rozprávková čistinka s tabuľkou označujúcou hranicu rezervácie a s ohniskom obkoleseným skalami. Z tade si potom môžete vybehnúť ku skalnému zrázu s peknými výhľadmi.
Kostol v Plaveckom Mikuláši. Neďaleko je menšie parkovisko. Je to teda dobrý východiskový bod pre výlet na Kršlenicu.
Pokiaľ ste si sem prišli zaliezť, tak prístup ku skalke vedie z Plaveckého Mikuláša po zelenej značke. Z nej je potrebné odbočiť neďaleko konca dediny vľavo pomedzi domy, v mieste, kde sú na kopci dobre viditeľné platne Kršlenice. Odtiaľto sa neznačeným strmým chodníkom možno dostať priamo pod stenu.
Ak ste sa nechali zlákať prírodou NPR Kršlenica a prišli ste skôr obdivovať krásy v okolí Mokrej doliny, tak v princípe nemáte kde zablúdiť. Z Plaveckého Mikuláša vedie zelený turistický chodník zo stredu obce, neďaleko kostola. Zelený chodník sa tiahne dolinou a neskôr končí pri bývalej horárni Mon Repos na hrebeni Malých Karpát, kde sa napája na červenú značku.
Strmé stúpanie. Túra na vrchol Kršlenice netrvá dlho. Predstavuje však vcelku slušný výšľap hore kopcom.
Na vrchole
Kršlenica je nádherný kút Malých Karpát - členitý pás skál natlačený do lesnatého svahu kopca v dĺžke niekoľko sto metrov. Rozhodli sme sa sem pozrieť a zastihla nás tu daždivá noc. Vrch Kršlenica sa nachádza sa nad obcou Plavecký Mikuláš na Záhorí, asi pol hodinku chôdze po žltej značke. Pred vrcholom narazíte na odlesnenú čistinku s ohniskom.
Vpravo hore vedie chodníček k strmým zrázom kršlenických skál. Hrana tohto útesu ponúka prekrásne výhľady do diaľav, najmä na severozápad. Skaly môžu mať výšku do 40m, čo je na Malé Karpaty vcelku výrazné. Ide navyše o dosť exponovaný terén. Najvyšší bod Kršlenice má 505m. Je to jedno z najkrajších a najfotogenickehších miest Malých Karpát za každého ročného obdobia.
Hra hmly na Kršlenici. Kršlenica je veľmi fotogenická oblasť.
Vrchol Kršlenice tvorí trávnatý porast na skalnatom podklade. Na povrch vyčnievajú skalné šošovky, tiahnúce sa naprieč malokarpatským hrebeňom. V niektorých prípadoch dosahujú výšku niekoľko desiatok metrov v podobe bradiel. Hrebeň Kršlenice s vyčnievajúcimi skalami nie je príliš dlhý, tiahne sa v dĺžke pár sto metrov a následne sa zvažuje k Plaveckému Mikulášu, kde sa postupne stráca. Časť si môžete aj prechodiť,vedie tade úzky, vyšľapaný chodník.
Hoci sú výhľady z Kršlenice naozaj nádherné, nemusí to platiť za každého počasia. My sme sa tu napríklad vyskytli práve v čase dažďa. Pri prieskume vrchola nám viac fúkalo a západ slnka sme si moc neužili, keďže sa slnko väčšinou schovávalo za zamračenou oblohou. Bolo tu aj niekoľko fotografov, ktorých sme sa pýtali či čakajú na západ. Povedali že áno, ale že si nevybrali zrejme vhodný deň na fotenie.
Typickým znakom Kršlenice sú bradlá vytŕčajúce na povrch.
Vrchol Kršlenice leží v nadmorskej výške 504,7m. Nepatrí teda k tým najvyšším v Malých Karpatoch.
Noc na Kršlenici
Večer na Kršlenici bol značne sychravý, všetko bolo navlhnuté a ani oheň sa nám nedarilo zapáliť. Nepomohli ani rôzne techniky určené na prežitie v divokej prírode (Martin s obľubou podpaľuje tampóny s kresadlom :)). Síce práve nepršalo, ale bolo čerstvo po daždi. Napriek tomu sme sa rozhodli prečkať tu noc pod širákom.
Uložili sme sa na čistinke pri ohnisku a zabalili sa do celty. Čakali sme, čo príde v noci. Tesne po polnoci, možno okolo druhej ráno už nám na tvár kvapkal dážď. Nepríjemné. Stará, deravá celta prepúšťala vodu. Aký kontrast, krásna príroda a úplne opačné počasie. Vydržali sme do brieždenia a ako už párkrát na podobných potulkách, včasne ráno sme volili úprk k autu v dedine a utekali za našimi rodinami.
Aj keď sme celú noc nespali, ráno nás prekvapilo krásnym slnečným počasím. Navyše neďaleko nášho „nocľahu“ prebehlo stádo muflónov. Kršlenica v nás zanechala príjemné spomienky. Určite na ňu nezabudneme a pravdepodobne sa sem opäť vyberieme.
Čistinka pred vrcholom. Nájdete na nej ohnisko a provizórne posedenie z kmeňov stromov.
Lezenie na Kršlenici
Neďaleko obce Plavecký Mikuláš je situovaná vápencová malokarpatská lezecká oblasť Kršlenica. Zaujme najmä nádherným platňovým lezením po nevyšmýkanom vápenci. Prístup ku skalke vedie z Plaveckého Mikuláša po zelenej značke, z ktorej je potrebné odbočiť neďaleko konca dediny vľavo pomedzi domy, v mieste, kde sú na kopci dobre viditeľné platne Kršlenice. Odtiaľto sa neznačeným strmým chodníkom možno dostať priamo pod stenu.
Samotné platne sú pomerne hladké a začiatočník si tu veľa nezalezie, ak neberieme do úvahy i ľahší sektor, preistený neskôr. Kršlenica je však pekným miestom v prírode, vhodným na spojenie víkendového výletu a lezenia.
Kršlenické lezenie znamená jednoznačne pohyb v prekrásnych, vápencových platniach. Tie zatiaľ nie sú vyšmýkané, ako je tomu napríklad na pajštúnskom brale. Sú z nich navyše výborné výhľady na Plavecký Mikuláš a priľahlý kraj. Línie sú vysoké približne 30 metrov a 18 ciest, ktoré tu vznikli bolo preistených v roku 2010. Sú vhodné pre lezcov, ktorí zvládajú vyššie obtiažnosti a majú dobrú techniku nôh, keďže platne sú riadne exponované a vedú v nich najmä stredne obtiažne až ťažšie cesty. Na Kršlenici si do istej miery zalezú i začiatočníci, keďže tu bolo zaistených aj niekoľko ľahších ciest. Hlavná časť však stále nie je pre začiatočníkov moc vhodná.
Skaly sú rozdelené na Hlavný masív a sektor Pes Filipes. Cesty sú čerstvo odistené borhákmi a majú dĺžku približne 20-30m. Lezenie je celoročne povolené a výnimka je platná do konca roku 2016. Oblasť má svojho správcu a je ním Peter Greksák.
Hlavný lezecký sektor. Tieto platne si už vyžadujú vytríbenejšiu lezeckú techniku.
Lezec na hrane. Hranou tvoriacou okraj skalnej steny vedie jedna z ľahších ciest. Jej názov je prozaický - "Hrana“.
Národná prírodná rezervácia
Kršlenica okrem rovnakomenného vrcholu predstavuje aj národnú prírodnú rezerváciu o rozlohe 1 173 400 m2 s 5. stupňom ochrany prírody. Územie sa rozprestiera v Mokrej doline v okolí potoka Libuša a na priľahlých svahoch, vrátane vrcholov.
Rezervácia bola vyhlásená v roku 1984. Predmetom ochrany je krasová dolina s vyvieračkou, jaskyňami a vyskytujúcimi sa krasovými javmi. Niekoľko jaskýň možno nájsť v hornej časti Mokrej doliny. Dve z nich – jaskyňa Deravá skala a Tmavá skala sú zaradené medzi prírodné pamiatky a verejnosti sú neprístupné. Chránené sú aj zachovalé lesné spoločenstvá s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.
Národná prírodná rezervácia Kršlenica. Kršlenica nie je len vrchol ale aj prírodná rezervácia. Tiahne sa údolím Mokrej doliny s priľahlými kopcami.
Čo si pozrieť v okolí
- Čierna Skala 662m - vedie sem žltá značka vedúca z Kršlenice. Ide o skalný masív z ktorého sú ďaleké výhľady na juh.
- Záruby 767m - najvyšší vrchol Malých Karpát s peknou hrebeňovkou
- Hrad Ostrý Kameň - ruiny najvyššie položeného hradu v Malých Karpatoch 576m na exponovanom hrebeni Zárub, veľmi pekná túra.
- Vodná nádrž Buková - lokálne centrum klasického letného kúpania a rybolovu
- Plavecký hrad - ruina hradu nad Plaveckým podhradím s peknými výhľadmi
- Vápenná 752m - jedna z najkrajších sedemstoviek Malých Karpát, čo sa výhľadu týka, navyše s pekným, exponovaným hrebeňom.
- Pohanská - vrchol pri Plaveckom hrade, známy archeologickým náleziskom z keltských a rímskych čias.
- Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecké podhradie - dedinky sú charakteristické peknými pôvodnými chalúpkami.
