Roklina Piecky patrí medzi rokliny Slovenského raja. Je o niečo menej nápadná, keďže sa nachádza skrytá trošku mimo hlavných centier tohto národného parku ako je Podlesok, Čingov, alebo Palcmanská Maša. Vstup do nej sa nachádza na severozápadnej strane uvedeného národného parku. Na začiatok túry môžeme vyraziť z parkoviska v lokalite Píla.
Roklina je klasicky jednosmerná, čo z celého prechodu vytvára relatívne dlhú túru, po akomsi okruhu. Okruh je možné voliť rôzne, s najväčšou pravdepodobnosťou však väčšina turistov zvolí opätovný návrat na Pílu po červenej značke. Roklina Piecky ponúka mnoho pekných zákutí a jeden celkom morbídny rebrík, ktorý v nás, čoby začiatočníkov v Slovenskom raji, zanechal skutočne hlboké zážitky. K najväčším lákadlám rokliny patrí tiež takmer 15 metrový Veľký vodopád.
Dlhočižný a poriadne exponovaný rebrík pri Veľkom vodopáde.
Ako sa dostať na začiatok rokliny Piecky a kde zaparkovať
Počiatok túry roklinou Piecky je v lokalite Píla. Dostupná je autom, alebo bicyklom. Postačí odbočiť z hlavnej cesty, ktorá prepája Podlesok s južnou stranou Slovenského raja. Je to mimochodom veľmi pekná trasa, ktorá sa za dobrých poveternostných podmienok oplatí prejsť i autom, alebo bicyklom. Ide o horskú cestu, ktorá sa divoko kľukatí v hlbokých lesoch, miestami nad hlbokými údoliami Slovenského raja. Je to pravá cesta cez hory, takže, ak by sa vám tu niečo prihodilo, spoliehajte sa v prvom rade na seba. Hoci je užšia, kvalitu má pomerne dobrú a prejdete i bežným autom. Väčšina ľudí sa však k Píle dopraví smerom od Hrabušíc, čo je klasický príjazdový smer.
Z Podleska sa do oblasti Píly dostanete i po zelenej turistickej značke, čo vám však túru celkom predĺži. Parkovanie je tu potom možné na menšom parkovisku, ktoré je platené. Mimo hlavnej sezóny sa môže stať, že platiť nebudete musieť. Z Píly vedie túra do Piecok po žltej turistickej značke.
Parkovisko v lokalite Píla pri vstupe do rokliny Piecky.
Úvodná časť rokliny Piecky korytom potoka Píľanka
Túra roklinou Piecky začína klasicky, vstupom do lesa. Takmer hneď na úvod si vyskúšate prechod cez koryto potoka Píľanka po drevenom mostíku bez zábradlia po typických miestnych stupačkách. Uvedený potok preteká celou tiesňavou. V jesennom období tiesňave dominovalo jeho takmer suché, široké koryto, pričom potok sa v ňom trochu záhadne strácal a znova objavoval. Naopak do bleda vyumývané kamene, uložené na dne, dávali šírkou svojho nánosu tušiť, aké parametre môže tento potok nadobudnúť, keď je poriadne rozvodnený.
Spočiatku sa prechod Pieckami javí ako neobvyklá, no celkom ľahká túra korytom vyschnutého potoka. Priam ideálna na spoznávanie tunajšieho typu túr, ktoré sú svojim charakterom v rámci turistiky na Slovensku jedinečné. Tiesňavu obkolesuje les, dokonca sa v nej objaví nečakaná odbočka do ďalšej, turistom neprístupnej tiesňavy.
Pre turistov je to zaujímavý typ horskej krajiny. Celkovo pohyb v koryte potoka s pocitom očakávania, čo príde za ďalšou zákrutou je zábavný. Roklina Piecky je okrem toho jednosmerná, takže stúpate proti prúdu Píľanky.
Začiatok prechodu roklinou Piecky. Zatiaľ tiesňavu maskuje les.
Prvý prechod takmer vyschnutého koryta Píľanky v rokline Piecky.
Križovatka tiesňav. Ľavá vetva predstavuje roklinu Stredné Piecky, pravá Zadné Piecky, ktorá nie je turisticky sprístupnená.
Rebrík pri Veľkom vodopáde v Pieckach
Keď už si myslíte, že celá túra Pieckami bude len taká pohodička korytom Píľanky, nastáva prekvapenie v podobe náhleho odhalenia strmého skalného stupňa v oblasti Veľkého vodopádu. Na nič netušiaceho toto miesto pôsobí ako zjavenie. Jednak je to krásnym vodopádom a na druhej strane obrovitým, strmým rebríkom, ktorým je potrebné prekonať spomínaný skalný stupeň. Pre mnohých to bude istotne výzva. Rebrík je kovový, bez akéhokoľvek istenia. Má výšku odhadom 15 m.
Pri lezení po ňom budete mať okolo seba naozaj veľa vzduchu. Okrem toho, že je vysoký, je aj dosť ďaleko od skaly, čo zvyšuje celkovú expozíciu. Je takmer úplne kolmý a vo finálnej časti má ešte čerešničku na adrenalínovej torte v podobe ďalšieho zostrmenia.
Celkom na záver ešte musíte zvládnuť prechod z rebríka na železnú mrežu. Tým sa dostanete nad Veľký vodopád. Nie je to nič pre slabšie povahy, no rebrík sa dá prekonať sústredením sa na každý ďalší stupienok bez zastavovania. Nadol sa radšej nepozerajte.
Milovníci podobných miest, si to tu naopak parádne užijú. Pre tých, čo nemajú radi výšky sa z týchto miest dá vrátiť. Hoci je roklina jednosmerná nemá zmysel riskovať pád. Okrem toho nad vodopádom sa vyskytujú ďalšie komplikované pasáže, kde by bol návrat naozaj komplikovaný, navyše spojený s ťažkým zliezaním tohto rebríka. Preto, ak sa na to necítite, zvoľte návrat ešte pod Veľkým vodopádom.
Morál vyžadujúci rebrík pri Veľkom vodopáde v rokline Piecky. Tento rebrík nie je pre každého.
Expozícia rebríka pri Veľkom vodopáde v rokline Piecky.
Adrenalínovejšia druhá časť Piecok
Ďalej v rokline Piecky sa nachádzajú tesnejšie miesta, kde je potrebné získať obratnosť v chôdzi po drevených, stupačkových mostíkoch. Mostíky nemajú zábradlia a oceľové lano nie je vždy k dispozícii. Na pohyb po nich si bolo treba zvykať. Na mostíkoch je obdivuhodné, že ich vybudovanie a údržba musí stáť veľa úsilia. Sú však budované dômyselne, zrejme z dreva, ktoré je k dispozícii všade naokolo.
Podľa toho, čo sme mali možnosť vidieť sa javí, že do rokliny padajú stromy z okolitých strmých svahov celkom často. Miestami sú mostíky trochu vyššie nad korytom potoka a niekomu sa môže zatočiť hlava i v týchto miestach. Dá sa povedať, že vyššie položené partie Piecok sú v kontraste s úvodnou, nenáročnou pasážou vedúcou z Píly pod Veľký vodopád.
Krás prírody tu je ale požehnane rovnako tak zábavy z pohybu po úzkej rokline. Medzi najväčšie klenoty tejto časti Piecok možno okrem Veľkého vodopádu zaradiť i Terasový vodopád a Kaskády. Nájde sa tu zopár ďalších výrazných rebríkov, ktoré ale nedosahujú strmosti toho úvodného pri Veľkom vodopáde.
Postup roklinou Piecky ďalej nad Veľkým vodopádom.
Stupačky asi meter a pol nad korytom potoka Píľanka vyžadujú pri chôdzi obratnosť.
V hornej časti tiesňavy Piecky. Potok Píľanka nám úplne mizne z dohľadu.
Terasový vodopád v rokline Piecky.
Pekné zákutia vymleté Píľankou v rokline Piecky.
Rázcestie - Piecky vrch.
Zostup
Po finálnom výstupe z Piecok sa dostanete zelenou a modrou značkou na rázcestie turistických značiek Malá poľana, kde je potrebné odbočiť na červenú značku smerom naspäť na Pílu. My sme tu odbočili nesprávne a chvíľu pokračovali po červenej smerom na juh. Zostup po červenej značke predstavuje dlhý presun lesnou cestou so záverečným strmým úsekom až na Pílu.
Glac, Malá Poľana a tamojší prístrešok.
Zostup okrajom Malej Poľany smerom na parkovisko Píla.
Smer zostupu k parkovisku Píla jasne označený. Vedie po červenej turistickej značke.
Náročnosť
Roklina Piecky je stredne náročnou túrou, ktorej náročnosť spočíva najmä vo viacerých technicky náročnejších pasážach. Spočiatku ide o postup ľahkým terénom po štrkovom dne potoka Píľanka, pričom vám neskôr postup skomplikujú skalné stupne. Tie sa prekonávajú po kovových rebríkoch. V rokline sa nájdu drevené mostíky bez zábradlia doistené reťazou, ale i bez dodatočného istenia.
Obratnosť a odolnosť voči strachu z výšok sa bude hodiť práve na rebríkoch. Jeden z nich, pri Veľkom vodopáde, môže pre niektorých turistov predstavovať skutočný problém. Je vysoký približne 15m a poriadne exponovaný. Udržať rovnováhu však môže byť pre návštevníkov aj na drevených rebríkoch bez zábradlia. Na pohyb po typických umelých pomôckach v Slovenskom raji si treba privyknúť.
Nezabudnite, že pohyb roklinou Piecky je jednosmerný. Zostup môžete rôzne nakombinovať. Podľa toho sa bude odvíjať i dĺžka a náročnosť celej túry, ktorá je zväčša okruhom. Zostup obvykle prebieha po lesných cestách, pričom záver zostupu do údolia býva strmý. Celá túra si preto vyžaduje dostatok vytrvalosti a fyzických síl. Náročnosť túry môžu tiež zvýšiť davy, ktoré sa tu koncentrujú počas hlavnej sezóny. Vtedy sú vyššie nároky na koncentráciu.
Roklinu Piecky by sme odporúčali navštíviť tým, ktorí nemajú závrate a zvládnu aj dlhší pochod. Všeobecne by mala byť túra vhodná i pre priemerne zdatných turistov, alebo staršie deti, čo nemajú problémy s výškami a rovnováhou. Do tiesňav by sme vám veľmi neradili brať deti v detskom nosiči, alebo malé deti.
Ďalší z rebríkov v rokline Piecky. Tento má relatívne mierny sklon.
Chôdza po drevených stupačkách v rokline Piecky vyžaduje cvik. Pre nováčikov v Slovenskom raji môže byť chôdza po nich nepríjemná.
Otváracie hodiny, vstupné, ceny
Roklina Piecky je otvorená celoročne, no môže tu byť vyhlásená uzávera, napríklad z dôvodu vyššieho stavu vody v koryte potoka, popadaných stromov a podobne. Rokliny sú v tomto smere stále živé. Aktuálne podmienky sú obvykle dostupné na stránkach Horskej služby. Vstup do roklín Slovenského raja je spoplatnený, no mimo hlavnej turistickej sezóny sa niekedy vstupné nevyberá.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Ku klasickým možnostiam ubytovania v blízkosti rokliny Piecky sú kempy na Podlesku a v Betlanovciach. Mnoho miestnych ponúka ubytovanie na prenájom a v Slovenskom raji nájdete i hotely. Táborenie v národnom parku dovolené nie je, no opekať môžete napríklad v kempe.
Kedy sa oplatí navštíviť lokalitu
Roklinu Piecky sme navštívili koncom letnej sezóny, počas začínajúcej jesene. Toto obdobie, keď sa tunajšie lesy krásne sfarbujú dodáva i tiesňavám špecifické čaro. Vody vo vodopádoch bolo síce pomenej, priechodnosť roklín bola naopak výborná a takmer bez turistov. Rokliny sú vyhľadávaným cieľom i v zime, keď vodopády zmrznú.
Jesenná podoba potoka Píľanka, ktorý modeluje roklinu Piecky.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Suchá Belá – turistická klasika v Slovenskom raji, jedna z najlepšie dostupných tiesňav
- Jazero Blajzloch – nenáročná prechádzka k romantickému jazierku južne od Podleska
- Tomášovský výhľad – ľahká túra za krásnym výhľadom
- Planina Geravy – rozľahlá horská lúka nad Palcmanskou Mašou a Dedinkami
- Ferrata HZS Kyseľ – zaistená tiesňava ponúka adrenalínovešiu zábavu v prekrásnej prírode
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.