Suchá Belá je roklinou nachádzajúcou sa v severozápadnej časti Slovenského raja v blízkosti Podleska. Patrí k turistickej klasike v uvedenom národnom parku. K výhodám pri návšteve tejto tiesňavy patrí najmä krátky čas prístupu na jej začiatok. Do tiesňavy vstupujete v zásade takmer priamo v Podleska. A rovnako hneď od začiatku môžete obdivovať prírodné atraktivity tohto miesta.
Kovové rebríky pri Misových vodopádoch sú položené, no vedú celkom vysoko nad korytom Suchej Belej.
Limitujúcim faktorom pri spoznávaní tejto krásami prírody nabitej rokliny je niekoľko exponovaných úsekov, spriechodnených kovovými rebríkmi. Tieto rebríky sú v Slovenskom raji obvykle bez trvalého istenia v podobe oceľového lana, či reťaze, ako tomu býva na cestách typu ferrata. Počas turistického prechodu Suchej Belej tak musíte byť vyrovnaný s voľným pohybom vo výške. Práve v tejto tiesňave sa nachádzajú rebríky s pomerne veľkou expozíciou a výškou. Nie je to pre každého, no turisti s dostatočnou obratnosťou, bez strachu z výšok prechod zvládnu.
Prekonanie týchto prekážok je odmenené prekrásnou prehliadkou s množstvom vodopádov, jazierok a unikátnou prírodou. Niet divu, že Suchá Belá patrí k najnavštevovanejším častiam Slovenského raja. Ak si ju chcete vychutnať v pokoji, pokúste sa sem vyraziť mimo letnej sezóny.
Roklinu Suchá Belá okrášľuje množstvo kaskád a menších vodopádov.
Skala v rokline Suchá Belá rokmi vymývaná vodou vytvára nádhernú tiesňavu.
Ako sa dostať na začiatok Suchej Belej a kde zaparkovať.
Suchá Belá je skutočne bezproblémovo dostupná od kempu v Podlesku. Priamo z tohto významného centra Slovenského raja vedie do uvedenej rokliny zelená turistická značka. Tento kút Slovenska je síce dobre dostupný rýchlikmi premávajúcimi neďaleko (Poprad, Spišská Nová Ves), no priamo na severnom okraji tohto pohoria nezastavujú a na Podlesok sa tak budete musieť dopraviť z týchto miest autobusom do neďalekých Hrabušíc, z kade je to na Podlesok zhruba 10-15 minút chôdze.
Autom sa však dostanete až priamo na Podlesok, kde si budete musieť zaplatiť parkovné. Z parkoviska je to na začiatok zelenej značky len na skok. Po kratučkom úseku od kempu sa ihneď dostávate do lesa, na začiatok tiesňavy.
Auto môžete pred túrou do Suchej Belej nechať na parkovisku v Podlesku. Je celoročne spoplatnené.
Z Podlesku do rokliny Suchá Belá.
Úvodné kroky prechodu roklinou Suchá Belá
Vstup do rokliny Suchá Belá spoznáte podľa charakteristickej drevenej búdky, kde zvykne správa národného parku vyberať vstupné. Počas našej jesennej návštevy však bol Slovenský raj celkom opustený a vstupné sa neplatilo.
K nesporným výhodám návštevy Suchej Belej patrí okrem super dostupnosti taktiež fakt, že je turisticky zaujímavá už od prvých metrov. Ihneď po vstupe sa totiž ocitnete v jej objatí, kráčajúc po dne potoka Suchá Belá. Ten má charakteristické štrkové dno s kameňmi bledej až bielej farby.
Od začiatku sa takisto objavujú prvé technické pomôcky, zatiaľ však v pomerne jednoduchom teréne, ktorým stúpate len pozvoľne. Slúžia zrejme aj v prípade, že potom má o niečo vyššiu hladinu. Počas nášho prechodu bol potok takmer vyschnutý a tiesňavou sa dalo bez problémov prechádzať i po dne potoka.
Ukázalo sa, že Suchá Belá je veľmi podobne ako iné tunajšie tiesňavy kaňom s relatívne miernym stúpaním, ktoré je prerušované niekoľkými výraznými skalnými stupňami, ktorým vďačíme za vytvorenie nádherných vodopádov.
Tieto stupne sa prekonávajú po technických pomôckach v podobe obrovitých kovových rebríkov bez zábradlí, s dodatočným istením najmä v podobe reťazí, alebo oceľových lán. Suchá Belá je ďalej spriechodnená za pomoci železných kramlí i pre túto oblasť charakteristických drevených mostíkov so stupačkami.
Búdka strážcov národného parku na začiatku Suchej Belej.
Koryto potoka Suchá Belá v rovnomennej rokline.
Drevené stupačky nad korytom potoka Suchá Belá.
Skalná steny a jesenný les v rokline Suchá Belá.
Pri Misových vodopádoch
Po ľahkých úvodných metroch, kde možno obdivovať čoraz strmejšie skalné steny tiesňavy sa dostávame pod prvý výrazný skalný stupeň s nádhernými Misovými vodopádmi. Toto miesto je priestupné po dlhočizných rebríkoch, ktoré sú celkom exponované.
Rebríky pri Misových vodopádoch.
Na rebríkoch v rokline Suchá Belá pri Misových vodopádoch.
Postupne sa v Suchej Belej odkrývajú exponovanejšie pasáže sprístupnené strmými, kovovými rebríkmi.
Spätný pohľad po prekonaní jedného z rebríkov v rokline Suchá Belá.
Kovové stupačky vo vyššie položených častiach rokliny Suchá Belá.
Vodou vytvorené jaskyne v rokline Suchá Belá.
Okienkový a Korytový vodopád
Za odmenu sa na vrchole ďalšieho stupňa, ku ktorému vedie rozprávkovo tajomná cesta, cez rôzne úžiny, až klaustrofobických tvarov, môžete potešiť ešte z Okienkového vodopádu. Jeho názov dokonale vystihuje jeho formu. Voda sa ním totiž rúti do práve prekonanej hlbiny cez skalné okno. Ak by ste sa v týchto miestach chystali fotiť, nabádame k opatrnosti. Zopár najzaujímavejších miest, tu totiž hrozí dosť nebezpečným pádom. Najmä v prípade ak ste tlačení davom netrpezlivých turistov.
Ako sa dostávate ďalej do útrob Suchej Belej, príval krás prírody nepoľavuje a tak je stále na čo pozerať. To môže byť zaujímavé najmä pre deti, ktoré sa na bežných túrach nezriedka nudia. Tu sa majú stále čím zabávať. Malé deti sem ale radšej neberte. Rebríky nie sú vyložene ľahké a problémy tu môžu mať i niektorí dospelí. Ide hlavne o neznášanlivosť pohybu vo výškach.
Na ďalšej ceste, plnej rôznych umelých pomôcok, nás zaujala prudká, nečakaná odbočka v úzkom kaňone smerom doprava a následné krásne miesto v podobe Korytového vodopádu. Ten steká do nádhernej skalnej misy, čím vytvára malé jazierko. Stupeň prekonáme tesne popri vodopáde po ďalšom rebríku. Z vrchu je pekný výhľad na priestor tiesňavy pod vami. Čoskoro sa dostávame k tzv. Bočnému vodopádu, ktorý ako už názov napovedá, steká po bočnej stene kaňonu.
Okienkový vodopád v rokline Suchá Belá.
Horná časť Okienkového vodopádu s charakteristickým skalným oknom.
Zaujímavý skalný útvar napájaný Korytovým vodopádom v rokline Suchá Belá pripomínajúci vaňu.
Záver Suchej Belej
V závere nás roklina vedie prostredím s jedinečnou prírodou, pričom jej steny sa postupne znižujú. Stále je však na čo pozerať, i keď strmých stupňov už ubudne. V záverečných častiach nás zaujme ešte menšia sústava mís, ktorými preteká potok Suchá Belá.
Napokon z rokliny vyjdeme strmým, pre mnohých istotne nezáživným stúpaním cez les až k rázcestiu Suchá Belá záver. Táto križovatka je vybavená prístreškom. Oplatí sa tu spraviť si pauzu pred nasledujúcim zostupom, ktorý je celkom dlhý a miestami nepríjemne strmý. Výstup roklinou aj s častým fotením nám trval do dvoch hodín.
Skalné vane v hornej časti rokliny Suchá Belá.
Drevené stupačky v rokline Suchá Belá musia byť neustále obnovované. Na fotke obnovený úsek v hornej časti tiesňavy.
Záver rokliny Suchá Belá.
Prameň na turistickej značke v závere rokliny Suchá Belá.
Návrat na Podlesok
Na úplný záver nás čakal ešte zostup po Glackej ceste vedúci žltou a červenou značkou po lesných cestách a miestami strmých chodníčkoch. Tento zostup oživuje pekné okolie v podobe pohľadného lesa. Ak ste však nútení absolvovať ho viackrát, z dôvodu návštevy viacerých roklín za sebou, môže vám už mierne liezť na nervy.
Zostup Glackou cestou vás privedie znova do Podlesku. Ak ste s deťmi, toto už pre nich nemusí byť zďaleka tak atraktívna trasa ako priestup Suchou Belou, tak si pripravte vhodnú motiváciu aj na túto časť cesty. Určite budete mať kopec zážitkov zo Suchej Belej, o ktorých budete môcť cestou dolu debatovať.
Rázcestie Suchá Belá, záver vybavené dreveným prístreškom.
Náročnosť
Suchá Belá by sa dala ohodnotiť ako stredne náročná túra. Absolvovanie prekážok v nej, nevyžaduje špecifickú fyzickú silu, no celý okruh z Podleska spolu s dlhším zostupom dá zabrať. Výzvou Suchej Belej je najmä pohyb vo výške na dlhých a strmých kovových rebríkoch, na ktorých nie je zábradlie. Miesto neho sa môžete zväčša pridŕžať iba reťazí, alebo oceľového lana.
Z rebríkov, ktorých je na jednotlivých skalných stupňoch tiesňavy viacero, hrozí miestami veľmi nebezpečný pád. Preto pohyb po nich nie je pre ľudí, ktorým vadí pohyb vo výške. Občas je expozícia nepríjemná. Nemusia vám vyhovovať ani tlačiace sa davy turistov, ktoré vám na pohode na rebríkoch naozaj nepridajú. Pre niektorých návštevníkov je naopak tento typ exponovaného terénu tým najväčším lákadlom.
V zásade pokiaľ vám vyslovene nevadia výšky, pohyb po rebríkoch by mal byť bez problémov. Zvládnu ho i staršie deti. Mále deti resp. deti v chrbtovom nosiči by sme vám sem neodporúčali brať. V každom prípade je potrebné byť tu opatrný. Sústredenosť je na tejto túre asi najväčšou požiadavkou. Vyžaduje si ju i pohyb po vodorovných stupačkách. Chce to kúsok obratnosti.
Fyzicky dal zabrať asi najviac záverečný výstup z tiesňavy cez les a napokon záverečný zostup na Podlesok, ktorý bol na niekoľkých úsekoch strmý a namáhavý. Hodili sa na ňom turistické paličky.
Rokliny ako Suchá Belá sú populárne i v zime, keď tu zamrznú vodopády. To je však už náročnejší druh turistiky. S patričnou prípravou je možné si vychutnať i nádherne zamrznuté kráľovstvo tejto tiesňavy.
Pohľad zo spodnej časti rebríka pre lepšiu predstavu o strmosti niektorých častí rokliny Suchá Belá.
Ďalší exponovaný rebrík v rokline Suchá Belá, ktorý vyžaduje odvahu a koncentráciu.
Drevené stupačky v rokline Suchá Belá vyžadujú kúsok obratnosti a dobrú koordináciu pohybov.
Spätný pohľad na prekonanú strminu v rokline Suchá Belá. Nie je to trasa pre každého.
Zopár rád pred vstupom do rokliny Suchá Belá
V hlavnej sezóne rátajte s tým, že roklinu Suchá Belá navštevujú masy turistov. Ak si ju chcete vychutnať v pokoji, prípadne, ak máte záujem všetko si v kľude pofotiť, oplatí sa vyraziť čo najskôr ráno a hlavne vyvarovať sa víkendov a voľných dní počas turistickej sezóny. V opačnom prípade to môže byť na rebríkoch a tesnejších priestoroch rokliny nepríjemná skúsenosť.
Majte tiež na pamäti, že prechod roklinou je jednosmerný, takže začínate odspodu, z oblasti Podleska smerom nahor k rázcestiu Suchá Belá, záver. Toto rázcestie sa nachádza vo výške bezmála 1000 m, takže sa pripravte na to, že počas túry sa môžu zmeniť i teplotné podmienky, ktoré sú rozdielne v rokline a hore v takmer tisícmetrovej výške. Nám sa počas výletu stalo, že kým v tiesňave bola príjemná jesenná klíma, hore vládlo mrazivé horské počasie.
Ak si chcete užiť výdatnejšie vodopády, je lepšie sem prísť po období dažďov alebo v čase keď sa topí sneh. Treba však počítať s tým, že v takomto prípade môže byť terén značne klzký a podobne i technické zariadenia. V opačnom prípade je lepšie sem prísť, keď je pár dní sucho. Trasa roklinou bude o čosi schodnejšia a tiež potok pretekajúci roklinou nebude taký rozvodnený, čo pohyb na viacerých miestach uľahčí. Ušetrite si tak starosti s mokrými ponožkami :).
Koryto Suchej Belej bolo na jeseň takmer vyschnuté. Uľahčilo nám to prechod.
Otváracie hodiny, vstupné, ceny
Suchá Belá a všeobecne rokliny Slovenského raja zvyknú byť uzatvárané počas nevhodných podmienok, ako je príliš veľa vody v potokoch po výdatných dažďoch, alebo popadané stromy a podobne. O aktuálnych podmienkach je vhodné poinformovať sa napríklad na stránkach Horskej služby. Návšteva tiesňavy je spoplatnená. Pripravte sa, že platiť budete na vstupe do nej najmä počas letnej sezóny.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
V blízkosti Suchej Belej existujú možnosti ubytovať sa v najrôznejšom type ubytovania. Či už ide o kempy na Podlesku a Betlanovciach, priváty v Hrabušiciach, alebo zariadenia hotelového typu v blízkom okolí. Počas sezóny sa oplatí informovať vopred ohľadne ich obsadenosti. Slovenský raj je totiž naozaj populárnym národným parkom.
Kedy sa oplatí navštíviť lokalitu
Suchú Belú sme mali možnosť navštíviť na jeseň, v čase po hlavnej turistickej sezóne. Slovenský raj i táto roklina sa v tomto období dá krásne vychutnať. Tiesňavy sú úplne opustené, čo je v kombinácii s nádhernou jeseňou naozaj skvelý zážitok. Špecifickým obdobím je potom zima, keď vodopády v tiesňave zamrznú a vy máte možnosť vychutnať si úplne odlišnú atmosféru.
Pod rebríkom v rokline Suchá Belá pri Okienkovom vodopáde.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Ferrata HZS Kyseľ – krásna, no ťažšie dostupná roklina sprístupnená ferratovým spôsobom
- Jazero Blajzloch – romantické, ľahko dostupné jazierko
- Prielom Hornádu – klasika turistiky v Slovenskom raji vhodná aj na horúce dni, ponúka možnosť splavu
- Tomášovský výhľad – stará lezecká lokalita s krásnym výhľadom
- Palcmanská Maša – vodná nádrž, rekreačná lokalita na juhu Slovenského raja
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.