Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam sveta, čo potvrdzuje jej zaradenie na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hlavnej cesty medzi Telgártom a Stratenou. Výnimočná je v tom, že napriek pomerne nízkej nadmorskej výške, tesne cez 900m, je stále masívne zaľadnená. Iné ľadové jaskyne totiž vďačia zaľadneniu práve vďaka vyššej nadmorskej výške, často cez 1000m.
Z turistického pohľadu ide o atraktívnu lokalitu pre veľkých i malých návštevníkov, čo ju zaraďuje medzi komerčnejšie a masovejšie záležitosti turistického ruchu. Ak neobľubujete davy, zrejme vám množstvo záujemcov o prehliadku trocha pokazí dojem z návštevy. I tak však odporúčame prechod ľadovými útrobami tejto jaskyne. Dobšinská ľadová jaskyňa je predsa len prírodný klenot. Nemenej zaujímavé je i jej okolie plné málo prebádanej prírody.
Ľadový obor z Dobšinskej ľadovej jaskyne. Z tejto fotografie je zrejmá výška kvapľov v porovnaní s človekom.
Ako sa najlepšie dostať k jaskyni?
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k tým krásam prírody, ku ktorým sa nedá priamo doviezť. Je tu potrebné vynaložiť i trochu tej povinnej fyzickej aktivity v podobe výstupu z parkoviska ku vchodu do jaskyne. Chodník je však kráľovský a hoci miestami trochu strmší maximálne do hodiny by mali byť i tí najväčší odporcovia šliapania pri vstupe do podzemia.
K Dobšinskej ľadovej jaskyni sa dá dostať vlakom i autobusom. Vzhľadom na odľahlosť od najväčších sídiel je praktické ísť autom. Bicyklom, najmä cestným by ste si užili, krásnu trasu pomedzi Nízke Tatry a Muránsku planinu. Museli by ste ho však pred návštevou jaskyne niekde odstaviť. Veľa možností sme tu na to nevideli. Bicykel by bolo asi nutné ukryť dakde v lese, prípadne sa dohodnúť so strážcami parkoviska.
Či už sa rozhodnete pre ten alebo onen spôsob dopravy z Brezna, alebo zo Spišskej Novej Vsi sem vedie veľmi príjemná cesta. Zjavne je veľmi obľúbená medzi motorkármi, pretože sme ich tu stretli neúrekom. Nečudo, táto cesta totiž ponúka množstvo atraktivít, ktoré sa nachádzajú často priamo pri nej, takže nie je nutné ďaleko odbáčať. Naopak, väčšiu srandu si užijete pri ceste smerom od Rožňavy. Prekonať budete musieť Dobšinský kopec a teda úsek plný krkolomných zákrut. Pre šoféra je to zábava, no niektorí jedinci s labilnejším žalúdkom môžu trpieť.
Vstupný drevený portál k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Je dobre viditeľný z príjazdovej cesty, takže určite nezablúdite.
Raj pre motorkárov. Hlavná cesta vedúca okolo lokality Dobšinskej ľadovej jaskyne je zjavne populárna pre motocyklistov. V pozadí zničený hotel Jas.
Kde parkovať pri Dobšinskej ľadovej jaskyni?
Priamo pri hlavnej ceste sa nachádza niekoľko parkovísk, ktoré by pravdepodobne mali zvládnuť nával turistov v čase najsilnejšej časti letnej sezóny. A ak aj nie, isto to tu nejak vyriešia. Parkovanie je platené, čiže ak ide o biznis, riešenie sa nájde :)
Boli sme tu viac krát a s parkovaním sme problémy nemali, hoci napríklad celkom skoro ráno, už sa tu nachádzalo množstvo poľských turistov. Podobne tomu bolo aj okolo obeda, počas dažďa. Zo všetkých jaskýň navôkol sa nám pri tejto zdalo byť parkovisko najviac preplnené. Avšak s maďarskou konkurenciou jaskýň v oblasti Aggteleku sa to nedá porovnávať, to je iný level. Parkovisko je mimochodom spoplatnené (3,50 EUR, r. 2018). Za zmienku ešte stojí, že pri parkovisku je prameň zrejme pitnej vody. Vodu sme odskúšali a nič zlého nám z nej nebolo.
Parkovisko v lokalite Dobšinskej ľadovej jaskyne. V sezóne je spoplatnené a pomerne husto obsadené. Nájdete na ňom mi prameň.
Výstup k jaskyni
Z parkoviska vedie k jaskyni široký chodník po modrej turistickej značke, ktorý začína mohutným dreveným vstupným portálom a vedie popri predajcoch suvenírov, reštaurácii Ľadová a schátraného hotela Jas. Trochu nás zmiatlo, že hoci je trasa značená na prvom rázcestí a nasledovali sme šípku doprava, dostali sme sa na celkom strmú zvážnicu. Tá nás síce doviedla k vstupu do jaskyne, no pre deti to bolo celkom výživné stúpanie.
Cestou späť sme klesali systémom serpentín, ktoré mali oveľa miernejší sklon a ponúkali viacero lavičiek na oddych. Táto trasa bola možno trocha dlhšia, no menej fyzicky zdatným a rodinkám s malými deťmi ju odporúčame viac ako strmší variant.
Ak nechcete ísť po tej istej trase hore aj dole, môžete si spraviť okruh po oboch variantoch značky. Zostup bude asi príjemnejší po serpentínkach. Výstup k vstupu do jaskyni by mohol trvať v rozpätí od 20min do hodiny. Je to skutočne individuálne, podľa kondičky. V priemere by vám ale cesta z parkoviska nemala trvať viac ako 30min.
Záludné rázcestie pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou. My sme odbočili doprava, v smere šípky modrej značky. Dostali sme sa tak na celkom strmú cestu. Pohodlnejší chodník vedie vľavo.
Infotabule na ceste k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Ak by ste pri výstupe k jaskyni potrebovali prechádzku, máte možnosť posedieť si a dozvedieť sa zaujímavosti z infotabúľ.
Značený chodník neďaleko vstupu do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Modrá značka vás lesom a serpentínami vo svahu dovedie k jaskyni.
Pri jaskyni
Pred vchodom do jaskyne bolo vybudované priestranstvo s chatkou, kde si zakúpite vstupenky, suveníry. K dispozícii sú WC a lavičky so stolmi, kde môžete počkať na váš vstup. Vstupy boli častejšie, ako uvádzané na webovej stránke jaskyne. Boli rozdelené na poľsky, slovensky a dokonca i maďarsky komentované. Intervaly medzi nimi boli približne 15 minútové. Elektronické tabule pred vchodom do jaskyne informujú o najbližších vstupoch.
Ak by ste v jaskyni chceli fotiť, zakúpte si fotografický vstup. Vybavia vás nálepkou, ktorú si nalepíte na telo fotoaparátu, prípadne mobilu. Počas prehliadky nálepky zvyknú kontrolovať, tak je dobré nepodvádzať.
Vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Tu si zakúpite lístky a na elektronickej tabuli uvidíte koľko zostáva do vašej rozlúčky s nadzemím.
Na čo sa pripraviť?
Prehliadka Dobšinskej ľadovej jaskyne trvá približne 30 min., pričom absolvujete prechod v dĺžke 515m. Teplota v jaskyni sa pohybuje od -4 do +3,5 stupňov Celzia. Trasa nie je klzká, vedie po kovových schodíkoch a plošinách s protišmykovou úpravou a počas prehliadky vám postačia turistické poltopánky. Zoberte si bundu a čiapku. Ak nie ste vyslovene zimomravý, malo by vám to bohate postačovať.
Tým, že v jaskyni nefúka vietor, aj relatívne chladnejšia klíma v jej útrobách nepôsobí extra mrazivo. V lete nám to tu prišlo skôr ako príjemné útočisko pred teplom. Odporúčame vystúpiť ku vchodu pohodovom tempe, aby ste neboli príliš spotení a predišli prípadnému prechladnutiu. Pred vstupom do jaskyne doprajte telu skľudnenie a krátky oddych, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam v dôsledku rozdielu teplôt medzi vnútorným a vonkajším prostredím.
Trasa prehliadky Dobšinskej ľadovej jaskyne. Vedie po oceľových mostíkoch a schodiskách.
Prehliadka jaskyne
Na prehliadku Dobšinskej ľadovej jaskyne sme sa tešili. Boli sme tu i s deťmi a tie sa najskôr trochu obávali vstúpiť do podzemia. Od vstupného otvoru trasa najskôr klesá po niekoľkých desiatkach schodov až do najnižších partií jaskyne. Trasa pôsobí bezpečne a je dostatočne osvetlená. Ak beriete deti, dávajte na ne pozor najmä na viacerých schodiskách, ktorými sa budete jaskyňou pohybovať.
V tejto jaskyni sme očakávali množstvo rôznej ľadovej výzdoby, v čom sme sa mierne sklamali. Nebolo jej tu až tak veľa. Zrejme to záleží aj od množstva vonkajších zrážok a podobne. Každopádne nejaké vyčačkané scenérie v podobe kvapľov, cencúľov, či ľadopádov tu nečakajte.
Naopak, prekvapila nás neočakávane obrovská masa ľadu v jaskyni, miestami hrubá až 25m. Ľad vytvára jemné, rôznymi horninami sfarbené vrstvy. V jaskyni nájdete obrovské ľadové steny, ktoré sú naozaj nádherné. Pôsobili majestátne. Okrem toho sa nám páčili prechody cez ľadové tunely. Tie bolo v minulosti nutné vysekať, aby bolo možné prechádzať jednotlivými sieňami jaskyne. Miestami sú desiatky metrov dlhé. Z jaskyne si pamätáme štyri väčšie siene, v ktorých boli zastávky so zaujímavým výkladom sprievodcu.
Pre úplnosť uvádzame hlavné časti jaskyne aj s ich názvami. Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor, Zrútený dóm. Tie sú zaľadnené. Nezaľadnenými časťami sú Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica, Peklo.
Jaskyňa nie je príliš veľká, no masy ľadu sú tu naozaj mohutné. Čo sa týka špecifickej výzdoby nájde sa tu niekoľko väčších ľadových útvarov. Sú veľmi výrazné a fotogenické. Miestami ide o ľadových obrov. Sú vyššie ako človek. Pokochajte sa na nich na našich fotkách, alebo ešte lepšie vybehnite na návštevu jaskyne osobne.
Podobne sprístupnených jaskýň je na Slovensku minimum a preto by sme vám odporučili nevynechať ani túto. Keďže jej prehliadka nám nezabrala príliš veľa času, možno by stálo za úvahu naplánovať si návštevu viacerých jaskýň v tejto časti Slovenska v jednom dni. Prípadne môžeme odporučiť preskúmanie okolia samotnej Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré je naozaj bohaté na prírodné atraktivity.
Asi najväčšie negatívum celej prehliadky bola jej krátkosť a možno premrštená cena. Vybrať sa sem s celou rodinou dá vašej peňaženke dosť zabrať. Navyše vás ešte skasírujú pri parkovaní. Prehliadke ani nepridá zhon, z množstva ľudí, ktorí sa prišli do jaskyne pozrieť. Zjavné to je hlavne počas sezóny, to sa tu striedajú turisti ako na bežiacom páse. Musí byť umenie to celé ukočírovať. Ak by sme sa sem vybrali na budúce, určite by to bolo mimo sezóny a zrejme cez pracovný týždeň.
Ľadová výzdoba Dobšinskej ľadovej jaskyne. Úvodné úseky prehliadky jaskyne.
Popod ľadové steny. Viac ako kvaple na nás urobili dojem obrovité steny z ľadu.
Priechod tunelom v ľade. Na trase je ich hneď niekoľko, čím prehliadka získava na zaujímavosti.
Ľadový stĺp. Jeden z menšieho množstva kvapľov. Výzdoba jaskyne zrejme závisí od aktuálnych klimatických podmienok.
Trojvršie. Dobšinská ľadová jaskyňa bola počas našej návštevy charakteristická najmä väčšími ľadovými útvarmi, ktorých tu bolo poskromne.
Zostup a možnosti občerstvenia
Zostup od jaskyne naspäť k autu po modrej značke bol veľmi rýchly. My sme si ešte pozreli prepadlisko Duča nad jaskyňou. Vedie k nemu rovnaká modrá značka ako k jaskyni, no musíte ním vystupovať ďalej do kopca. Prepadlisko bolo tvorené veľkou skalnou stenou a niečim ako výrazný závrt, no žiadnu dieru do zeme sme tu neobjavili.
Objavili sme ešte vstup do Zelenej jaskyne. Les naokolo však pôsobil ako pravá divočina. Viac času na prieskum nám nezostalo a tak sme sa vybrali občerstviť do reštaurácie Ľadová pri parkovisku. Za zmienku ešte stojí pohľad na Ostrú skalu 970m, ktorá akoby strážila prístupovú cestu na parkovisko pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou.
Reštaurácia ľadová. Ponúka bežné typy jedál. Nachádza sa pri parkovisku.
Do jaskyne s deťmi
Dobšinská ľadová jaskyňa bola jedna z prvých jaskýň, ktorú sme mali možnosť navštíviť ako malé deti. Vtedy nás jaskyňa doslova ohromila. Podobný zážitok môžu mať aj vaše deti, ak sa s nimi do jaskyne vyberiete. V podstate jedinou nevýhodou je 30 minútový výšľap k jaskyni, ktorý budú musieť prekonať. Prehliadka jaskyne by mala byť potom bezproblémová. V tomto prípade môže byť výhodou krátkosť prehliadky. Deti sa často zvyknú nudiť, počas dlhších prehliadok. Tu by sa to nemalo stať.
My sme si všimli viacero rodín s deťmi, v podstate od tých najútlejších, až po násťročných. Tu by sme možno odporučili zvážiť návštevu detí, ktoré sú veľmi maličké, povedzme do 1-2 rokov. Ak si nieste istí, či vám prehliadku vydržia neplakať, je lepšie ich sem nebrať. Jednak ste v jaskyni, takže nedá sa tu len tak niekam „odskočiť“, navyše tu môže byť dosť veľký frmol, nehovoriac o ľuďoch, ktorým detský plač prekáža. V jaskyni sa všetko značne ozýva a je potom problém vypočuť si sprievodcu. Už sme to zažili vo viacerých jaskyniach. Najhoršie potom dopadli samotní rodičia dieťaťa, ktorí z prehliadky nič nemali, pretože sa celý čas snažili utíšiť svoje dieťa.
Prehliadka ľadových krás. V Dobšínskej ľadovej jaskyni sa k najkrajším útvarom dostanete celkom blízko. Dotýkať sa ich je však zakázané.
Výlet za jaskynnými dobrodružstvami
Písal sa rok 2017 a my si veselo výletujeme po málo známej oblasti, v okolí miest Revúca, Jelšava a Rožňava. Tieto lokality bežní turisti zväčša obchádzajú a to bol presne dôvod prečo sme sa sem chceli vybrať. Ďalším, nemej podstatným dôvodom bol ale i hojný výskyt jaskýň v tejto oblasti a blízkom okolí. Už sme stihli pozrieť jaskyňu Domicu, Gombaseckú jaskyňu, ostávala nám už len Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Poslednú spomínanú sme sa akurát chystali navštíviť, no tesne pred našim príchodom v nej vypadol elektrický prúd a tak sme sa ako náhradný plán rozhodli ísť do Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Po príjazde k jaskyni nás prekvapilo množstvo áut na parkovisku a čulý turistický ruch navôkol. Počasie bolo škaredé s častými prehánkami no napriek tomu sem meralo cestu veľmi veľa ľudí. Človek v jaskyni nezmokne, tak si pre seba hútame, azda preto je tu toľko ľudí. Zmoknúť sa však dá pri výstupe a zostupe, ktorý časovo prevyšuje čas strávený v jaskyni. Nič to, zberáme sa z auta a platíme 3,50 EUR za parkovanie. Toľko mimochodom stojí návšteva hradu Beckov mimo sezóny :).
Na parkovisko sme prišli 30 minút pred oficiálnym vstupom. Ako sa dozvedáme z informačnej tabule, k jaskyni je to 25 minút pešo. Nahadzujeme teda slušné tempo, aby sme si stihli pred tým zakúpiť lístky. Cesta vedie strmším terénom, serpentínovitým chodníkom. Nakoniec to udychčaní dávame za 15 minút. Kamarát si sťažuje, že sa spotil až na zadku. Hore zisťujeme, že vstupov je ďaleko viac ako sa oficiálne uvádza a v podstate sme sa ani nemuseli naháňať. Zrejme keď je veľa návštevníkov, pridávajú ďalšie vstupy. Dokonca stíhame ešte skorší vstup, než ten, na ktorý sme sa chystali.
Platíme vstupné slušných 8 EUR na osobu, za fotenie ešte slušnejších 10 EUR a keď si k tomu pripočítame parkovné, tak zisťujeme, že v stup do jaskyne nás vyšiel pomaly drahšie ako víkendový pobyt v penzióne v ktorom sme boli ubytovaní. Ale to (ne)vadí, návšteva jaskyne je jednou z tých povinných jázd, ktorú by mal absolvovať každý fanúšik Slovenska. Predsa len sa jedná o akúsi národnú kultovú záležitosť, ktorú skoro každý pozná.
Prehliadka začína, všetko ide neskutočne rýchlo. Treba sa ponáhľať, za nami už čaká ďalšia skupina. Dokonca sa ponáhľame až tak, že dobiehame skupinu pred nami. Keď sme boli v jaskyni, ešte počas detských čias, taký frmol sme tu určite nezažili.
Počas prehliadky zachytávame sporadické informácie a pikošky o jaskyni. Tak napríklad tú, že tu údajne zvykol trénovať akýsi krasokorčuliar. Slová sprievodcu v pravidelných intervaloch prehlušuje krik malého dieťaťa, ktorému pobyt v jaskyni a ruch ľudí nerobí očividne dobre. Ľudia navôkol mierne šomrú.
Kto má nachodené rôzne zaujímavosti, ktorých súčasťou je výklad, tak možno postrehol, že je istý typ sprievodcov, ktorý majú netradičný strojový, až robotický prednes. Podobne to bolo aj v tejto jaskyni. A tak chlapík rozprával, hoc pútavo, no monotónne až strojovo. To sa už kamarát rozžiaril šťastím, keďže ako spomínal, podobné prednesy ho strašne fascinujú. V predchádzajúcich jaskyniach sa mu tohto šťastia nedostalo, pretože tie boli viac emotívnejšie, ale tu si vyslovene prišiel na svoje.
Okrem prednesu nás fascinovalo i naháňanie nespratných turistov, ktorí si nezakúpili možnosť fotenia no napriek tomu fotili. A tak sprievodca načapal párik, ktorý si vedľa nás akurát „na tajnáša“ robil fotky s mobilom. Zhruba takto vyzerala konverzácia, medzi lapačom a lapenými: „Tak ako to spravíme?“ pýta sa sprievodca. „Dáte mi 10 EUR, alebo vymažete fotky?“. Párik mlčí a vyjavene si vymieňajú bezradné pohľady. Keďže sa sprievodca odpovede nedočkal, nakoniec im dal len detinské napomenutie a odišiel preč. Žena sa potom oborila na chlapa a nahnevane vravela: „Ja som ti to hovorila, že nefoť!“.
Prehliadka jaskyne skončí pomaly skôr ako začne a tak máme z toho všetkého zvláštne dojmy. Skonštatujeme, že čo si pamätáme prehliadky z minulosti, tak určite trvali dlhšie. Jaskyňa sama o sebe nie je príliš rozsiahla, v podstate obchádzate jeden veľký ľadovec, no napriek tomu nám prišlo, že zrejme kvôli veľkému záujmu ľudí sa prehliadky skrátili (je možné, že sa mýlime, predsa len sme tu boli ešte ako deti). Nakoniec to uzatvárame tým, že za tie peniaze nejde o priaznivý pomer cena/výkon.
Cestou dole z jaskyne stretávame turistov stúpajúcich nahor aj so psom. Tie však majú vstup do jaskyne zakázaný. Kto vie, možno tam čakajú dodnes. Pri parkovisku sa rozchádzame. Jeden z nás sa vyberá do reštaurácie na slivovicu. Tú mali vystavenú na poličke za pultom a jagala sa v miernom svetle. Údajne však slivovicu nemajú, nuž treba sa uspokojiť aspoň s Karpatskou horkou. K tomu ako bonus poslúži jedna štrúdľa.
Druhý kamarát sa poneviera po suveníroch a hľadá vhodný darček pre svoju milú, ktorý by však nemal presiahnuť sumu 5 eur, žgrloš jeden! My ešte pobehujeme s fotoaparátom po areáli v oblasti parkovísk a nakoniec sa poberáme do ďalšej jaskyne – Ochtínskej Aragonitovej. Ale o tom už niekedy nabudúce :)
Posedenie pred vstupom do jaskyne. Lavičiek nie je dostatok. Jaskyňu zväčša obliehajú masy.
Infotabuľa v interiéri jaskyne. Upozorňuje, že jaskyňa je súčasťou svetového prírodného dedičstva.
Skala a ľad. V Dobšinskej ľadovej jaskyni by ste možno očakávali čisto ľadové steny. Strop jaskyne je však tvorený prevažne suchou skalou.
Koniec prehliadky Dobšinskej ľadovej jaskyne. Schodiskom sa dostanete na rovnaké miesto, z ktorého ste vyrážali do podzemia.
Klasické stánky so suvenírmi. V areály Dobšinskej ľadovej jaskyne nechýba možnosť kúpiť si nejaký ten suvenír.
Tip na výlet a atraktivity v okolí
- Kaňon Stratená - ponúka polhodinovú prechádzku zaujímavým kaňonom
- Havrania skala - neďaleký vyhliadkový vrchol, z ktorého vidno i Vysoké Tatry
- Palcmanská Maša - najväčšia priehrada v oblasti Slovenského raja
- Kráľova hoľa - výborný vyhliadkový vrchol, ponúka túru s tisícmetrovým prevýšením
- Hrad Muráň - pekná ruina starého hradu nad Muránskou planinou
- Ochtinská aragonitová jaskyňa - jedinečná výzdoba tejto jaskyne je svetoznáma, je súčasťou zoznamu prírodných krás UNESCO
- Bystrianska jaskyňa - ľahko prístupná jaskyňa v nízkotatranskej obci Bystrá
- Kaštieľ Betliar – prekrásny kaštieľ s pôvodným vybavením, určite jeden z najkrajších na Slovensku
Fotografie z Dobšinskej ľadovej jaskyne
Informácie o článku
- Kedy sme lokalitu navštívili: 2017, 2018
- Fotografie sú z obdobia: september 2018
- Autor článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.