Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

4.83333333333 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.83 (6 Votes)

Korlátsky hrad (Korlátko, Korlátka, Cerovský hrad) je jeden z viacerých hradov, ktorý nájdete v Malých Karpatoch. Tento konkrétne sa nachádza pri obci Cerová v časti Rozbehy, na západnej strane Malých Karpát. Je to tá časť obce, ktorú už zdiaľky spoznáte podľa vrtúľ turbín veternej elektrárne. Hrad sa rozprestiera nad obcou, na krátkom skalnatom výstupku v nadmorskej výške 455m.

Hrad KorlátkoHrad Korlátko. Takýto pohľad sa vám naskytne tesne pred vstupom na zrúcaninu hradu.

Ako tomu už býva zvykom pri mnohých slovenských hradoch, tak i z hradu Korlátko (postavenom v 13.storočí) dnes zostali už len ruiny. Z nášho pohľadu sa jedná o menej zachovalý hrad, v porovnaní s takými klasikami ako je napríklad Spišský hrad, hrad Beckov, či hrad Devín. Napriek tomu sa hrad oplatí navštíviť, keďže má svoje špecifické genius-loci. Treba tiež spomenúť, že vďaka okrajovej polohe hradu na úpätí Malých Karpát, je z tade pekný výhľad, najmä smerom na západ, na obec Cerovú a okolie. V podstate celú Borskú nížinu tu máte ako na dlani.

Hrad Korlátko odporúčame ako skvelý tip na výlet pokiaľ máte málo času, prípadne cestujete niekde po okolí. Dá sa sem narýchlo odbehnúť, najmä pokiaľ máte auto. Vďaka svojej vynikajúcej dostupnosti a nenáročnosti je vhodný pre všetky vekové kategórie. My sme hrad navštívili zväčša ako medzizastávku, počas kratších road-tripov po zaujímavostiach v oblasti Malých Karpát. Na naše výlety sme mali obvykle pomenej času, takže hodinová návšteva hradu aj s okolím bola tak akurát.

Dostupnosť hradu Korlátko a parkovanie

Dostať sa na zrúcaninu hradu Korlátko je veľmi jednoduché. Ak nie ste veľmi turistický typ, alebo máte problémy s mobilitou, tak dobrou správou je, že autom môžete zaparkovať pár minút od hradu. Stačí keď z obce Cerová pôjdete smerom na časť Rozbehy a na križovatke v Rozbehoch odbočíte doprava (smerom na západ). Následne pôjdete stále rovno do strmšieho kopca až k záveru obce, kde nájdete parkovisko kúsok za cintorínom. Asfaltová plocha je našťastie rozľahlá, takže tu zaparkuje viacero áut.

Z parkoviska je to na hrad možno 10 minút pešo. Nachádza sa tam aj smerovník, ktorý vás odnaviguje správnym smerom. Prejdete úzkym pásom lesa za ktorým sa nachádza lúka a v pozadí už uvidíte samotný hrad. Keď sme tu boli dávnejšie, zarazil nás prehradený vstup s nápisom súkromný pozemok, avšak ten sme ignorovali a išli sme smelo ďalej, keďže hrad sa nachádza hneď za ním. Najnovšie je tu len zákaz vjazdu pre autá a chodník je pre peších prístupný bez obmedzení.

Miestny cintorín, vedľa ktorého sa nachádza parkovisko.Miestny cintorín, vedľa ktorého sa nachádza parkovisko. Až do týchto miest sa môžete priviesť autom. Ďalej už musíte pešo.

Smerom na hradSmerom na hrad. K hradu Korlátko vás navedie od hlavnej cesty smerovník.

Turistické trasy vedúce na hrad

V okolí hradu Korlátka je niekoľko turistických ciest a teda viacero možností ako sa sem dostať. Tak napríklad ak máte viac času, môžete si spraviť pekný výlet na hrad buď z obce Prievaly, alebo Jablonica, stačí keď budete nasledovať žltú značku. Môžete sa vybrať tiež po modrej značenej ceste od vodnej nádrže Buková. Z obce Buková sem smeruje aj zelená značená cesta, ktorá sa potom v Rozbehoch otáča smerom na východ. Všetky cesty sa následne stretávajú práve neďaleko hradu Korlátko pri rozhľadni Rozbehy, ktorá leží na križovatke ciest pred hradom.

Žltá turistická značka vedúca k ruine.Žltá turistická značka vedúca k ruine. Krátko za Rozbehmi je z nej potrebné odbočiť na lesný chodníček k hradu.

Prehliadka hradu

Prehliadka ruín Korlátskeho hradu je vcelku príjemným zážitkom. Na hrade sa nám páči taká mierne depresívna atmosféra, ktorú vytvárjaú zvyšky hradných múrov do ktorých sa okrem rastlín zahryzol aj zub času. Depresiu pekne dopĺňalo i zamračené počasie, ktoré nás tu vždy čakalo, či zimné nánosy snehu, ktoré sme tu zažili. Hrad na nás pôsobil skôr vzdušným, ako klaustrofobickým dojmom. Ruiny hradu totiž netvoria kompaktný súvislý celok (ako je tomu v prípade zachovalejších hradov), ale sú viac roztrúsené po priestore.

Pred vstupom na hrad, pri bráne, sa nachádza informačná tabuľa, kde si môžete prečítať informácie o histórii Korlátskeho hradu. Nájdete tu aj popis jednotlivých častí hradu s nákresom a pôdorysom hradu. Informácie sú doplnené o niekoľko dobových fotografií hradu Korlátka. Prehliadka teda už nie je len bezprízornou prechádzkou v rozvalinách, ale čo to sa môžete dozvedieť i o účele hradu na týchto miestach. Ďalší informačný panel o obnove hradu sme potom našli je v jeho severnej časti.

Za vstupom si môžete vybrať, ktorým smerom povedú vaše kroky. Väčšina ľudí sa vyberie chodníkom rovno, kde po pár krokoch je akási križovatka. Po ľavej strane, smerom na juhozápad sa dostanete k jaskyni a následne po chodníku na menšiu vyhliadku. Z tej však nie sú úplne ideálne výhľady. Je tam však lavička, tak tu môžete chvíľu meditovať. Pozadie potom dotvárajú vrcholky veterných elektrární. Celý tento úsek je trocha horšie schodný, najmä v zime. Tak pozor kam šľapete!

Od spomínanej križovatky vedú provizórne schodíky do severnej časti ruiny. Do tej sa v podstate dostanete ak sa vyberiete i chodníčkom po pravej strane. V zime sú schody zasnežené a väčšina ľudí zvolí práve bočný chodník na výstup do horných častí hradu.

Severná časť Korlátka núka najmä výhľady. Je na to určená vyhliadka, na ktorú vedie provizórny drevený rebrík. Zorný uhoľ z vyhliadky zaberá najmä severnú a západnú svetovú stranu. Veľmi dobre vidno Záhorie a tiež najbližšiu obec Cerová, ktorú tu máte ako na dlani. Z bezpečnostných dôvodov je vyhliadka chránená dreveným zábradlím. Okrem vyhliadky sme v týchto miestach našli už spomínaný informačný panel o obnove hradu.

Najvyššie položené miesta hradu sú v západnej časti, kam vedie cestička vedľa ktorej je zábradlie. Na zimnom šmykľavom chodníku, to ocenilo určite viacero ľudí, vrátane nás (aj keď tie zábradlia by mohli byť na viacerých miestach). Západná strana zrúcaniny je okrem vyhliadky azda najzaujímavejšia. Ak sa vyškriabete na najvrchnejšiu časť hradu, tak sa vám naskytnú pekné pohľady do útrob hradu a v úzadí i nejaké tie výhľady. Škoda že sa zábradlie nepotiahlo až sem. Isto by bolo vhodnou oporou pri výšľape za zhoršeného počasia.

Vstup do hradu.Vstup do hradu. Vedie pomedzi múry, ktoré si dodnes zachovali masívnu podobu.

Provizórne schodíky vedúce hradným areálomProvizórne schodíky vedúce hradným areálom. Nepochybne uľahčujú pohyb po hrade. Využiť však môžete aj okolité vyšľapané chodníčky.

Útroby hraduÚtroby hradu. V hradnej skale sa nachádza aj takáto mini-jaskyňa.

Vrtule neďalekej veternej elektrárneVrtule neďalekej veternej elektrárne. Vrtúľ tu viac nenájdete, takže sa jedna skôr o takú naozaj "mini" veternú elektráreň.

Zábradlie na jednej z vyhliadokZábradlie na jednej z vyhliadok. Z tohto miesta zrejme nevypadnete. Maximálne sa môžete "zrúbať" po rebríku, ktorý na vyhliadku vedie :)

Výhľad z hraduVýhľad z hradu. Z hradu je pekne vidieť na Borskú nížinu. Pod hradom sa nachádza obec Cerová.

Pohľad na nádvoriePohľad na nádvorie. V minulosti tu bolo nádvorie a niekoľko hospodárskych budov.

Stav ruín hradu Korlátko

Ruiny hradu pôsobia melancholickým dojmom a žijú už len spomienkami na zašlú slávu. Niet sa čomu diviť, hrad od 18.storočia totiž pustne. Našťastie sa opravy ruín chytili dobrovoľníci a hrad sa postupne dostáva do lepšej kondície. Už počas našich dávnejších návštev na hrade pracovalo niekoľko ľudí. Ako sme sa dočítali z internetu, na hrade sa pravidelne organizujú aktivity súvisiace s čistením a opravami hradu. To je veľmi potešujúca správa

Hrad je dobre priechodný. V minulosti bol slušne zarastený všakovakou zeleňou, čo trocha kazilo dojem z prechádzky hradom. Pri poslednej návšteve (jar 2018) bol stav o niečo lepší. Našťastie sú tu vyšľapané cestičky, po ktorých sa dá vcelku bez problémov prejsť. Treba si však zvyknúť na to, že terén na hrade je členitejší, takže raz pôjdete kopčekom hore a raz dole. Pozor si preto dávajte, ak je cesta príliš prašná, prípadne zasnežená aby ste sa nešmykli. Zjavné je to v zime, kde vyšľapané chodníky časom zľadovatejú a slušne sa šmýkajú. Vybudovanie schodíkov na niektorých miestach, či ďalších zábradlí by preto isto prišlo vhod.

Počas poslednej návštevy (2018) sme si všimli viacero zakonzervovaných častí hradných múrov, porobené niektoré drevené zábradlia, vyhliadky a vonkajšie priestory hradu očistené od náletových drevín. Konečne si tak môžete pozrieť hrad v celej kráse už z prístupovej cesty. Pred tým bol viac obrastený stromami a krovinami. Vnútorný areál sme okrem zimy našli vždy mierne zarastený, ale to sa môže líšiť od mesiaca k mesiacu, podľa toho kedy sú tu organizované čistiace práce.

Obnova hradu, aspoň podľa internetu stále pokračuje (2018). To nás nesmierne teší. Pracovité ruky dobrovoľníkov tak stále prispievajú ku kultivácii hradu. Zub času úpravy možno celkom nezastavia, no zaiste výrazne pomôžu k dlhšiemu zachovaniu tejto pamiatky, z ktorej sa môžu návštevníci tešiť. Tých tu mimochodom dokáže byť počas voľných dní neočakávane mnoho. Na vlastné oči sme sa tak mohli presvedčiť, ako prispieva aj drobná starostlivosť o jednotlivé historické lokality k výraznejšiemu rastu ich návštevnosti, z čoho môže profitovať nakoniec i okolitý región.

RuinyRuiny. Ruiny hradu pôsobia melancholickým dojmom a žijú už len spomienkami na zašlú slávu.

Blízke okolie hradu KorlátkoBlízke okolie hradu Korlátko. Okolie nie je úplne vábne, v podstate neponúka nič navyše. Čo sme si však všimli, že v porovnaní s minulosťou bolo očistené o náletovú zeleň a zrejme i nejaké stromy.

Severná časť hraduSeverná časť hradu. Zachovalo sa tu niekoľko múrov, avšak žiadna celistvejšia budova.

Spätný pohľad na vstup do hraduSpätný pohľad na vstup do hradu. Vnútro hradu bolo počas našich návštev (pochopiteľne okrem zimy) zväčša zarastenejšie. O hrad sa však starajú dobrovoľníci, tak veríme, že sa im rozbujnenú vegetáciu podarí udržať pod kontrolou.

Úpravy na Korlátke.Úpravy na Korlátke. Hrad vyzeral čiastočne zakonzervovaný a vyčistený od náletových drevín.

Na hrad v zime

Pokiaľ by vás zaujímalo, či sa oplatí prísť na hrad aj v zimnom období a či je hrad priechodný, ak je nasnežené tak pozorne čítajte. V krátkosti však, môžeme skonštatovať že ÁNO, aj keď s výkričníkom! Ten výkričník platí pre tých, čo sem plánujú prísť s maličkými deťmi, alebo pre menej mobilných jedincov a starších ľudí. V zime sa tu jednoducho šmýka, treba s tým počítať. Pre ostatnú väčšinu je hrad v zime viac-menej v pohode. Navyše si zo snehom ,,pocukrovaného“ hradu zaiste odnesiete pekný zážitok.

V prvom rade však treba prekonať príjazdovú cestu k hradu obcou Cerová k Rozbehom (ak ste sem prišli autom). Tá vedie do strmšieho kopca a keď je nasnežené, bez zimných pneumatík to zrejme nedáte. So zimnými pneumatikami sme problémy nemali.

Prehliadka hradu v zime je o niečo náročnejšia (ak je sneh či námraza). Na niektorých úsekoch sú síce zábradlia, či schody, no nie všade. Niektoré schody môžu byť komplet zasnežené. Keď je viac návštevníkov tak chodníky sú vyšliapané a často namrznuté. Vtedy to chce trocha pohybového kumštu aby ste sa nešmykli. Našťastie, nič extrémne. Na hrade sme videli deti pobehovať a nemali väčšie ťažkosti. Každopádne ak ste s menšími deťmi, ďaleko ich od seba nepúšťajte. Stále sú tu miesta kde sa dá „zletieť“!

Parkovanie pri Korlátke.Parkovanie pri Korlátke. Nad Rozbehmi je parkovisko, kde sa dá pohodlne odstaviť auto. Záver asfaltky k parkovisku je strmý, mali sme pochybnosti, či po zasneženej ceste vyjdeme. Podarilo sa.

Detail chodníka.Detail chodníka. Pri rekonštrukcii hradu bola zjavná snaha zlepšiť prístupové možnosti, no v zime nám schodíky až tak nepomohli.

Hradné cestičky lemujú drevené zábradlia.Hradné cestičky lemujú drevené zábradlia. Pohyb po zasneženej Korlátke nám uľahčili.

Na Korlátko s deťmi

Hrad predstavuje skvelý cieľ pre rodiny s deťmi, pretože je autom veľmi dobre dostupný a pešo to k nemu nie je ďaleko. Z parkoviska na hrad vedie mix asfaltky a pohodovej lesnej/poľnej cesty, ktorú zvládnu aj malé deti. Pokiaľ ste sem prišli s detským kočiarom, tak po ceste sa s ním dostanete bez ťažkostí až na hrad. Tam však musíte kočík odparkovať, pretože po hrade sa s nim chodiť nedá.

Deti, čo už vedia chodiť s cestou nebudú mať problém. Teda ak nie sú lenivé a prežijú 10-15 minút chôdze :). Na hrade si ich ale strážte, pretože je tu obtiažnejší terén a niekoľko miest, kde by si mohli ublížiť. Pre staršie deti by mal byť hrad bezproblémový, možno tak v zime si treba dávať pozor na zmrznuté chodníky.

Mimochodom, ešte ako atraktivitu pre deti môžeme spomenúť menšie ihrisko, ktoré leží medzi rozhľadňou a turistickou chatkou. Nemali by ste to minúť, počas cesty k hradu. Je tam zopár preliezok, na ktorých sa môžu deti vyšantiť.

Detské ihrisko neďaleko hradu.Detské ihrisko neďaleko hradu. Ak deti nie sú fanúšikmi histórie, môžu sa skúsiť odreagovať na tomto ihrisku. Nájdete ho medzi rozhľadňou Rozbehy a turistickou chatou.

Potulky po hradbách Korlátka.Potulky po hradbách Korlátka. Hradby nie sú nijako špeciálne zabezpečené a tak buďte pri pohybe v ich blízkosti opatrní.

Dohady o názve hradu

Hneď ako sme začali písať článok o hrade, narazili sme na vcelku netradičný problém. Ako ho správne nazvať? Hrad totiž v minulosti prešiel viacerými zmenami názvu - Korlátsky hrad, Korlátko, Korlátka, Korlátky, Cerovský zámok, Konrádov kameň, Korlathkeu, Korlathkw, Kunradstayn, Koratowe Kameny, Kunradi Lapide, Karlátkó, Konradstein. V súčasnosti sa najviac používa názov hrad Korlátka, Korlátko, alebo Korlátsky hrad.

Ako sme sa dozvedeli z odborných prameňov - názov hradu pôvodne pochádza z maďarského slova Korlatkö, v preklade hradné opevnenie, alebo hradba. Z neho sa potom odvodili názvy ako Korlátko, alebo Korlátka. Údajne najsprávnejší by však mal byť výraz hrad Korlát, od ktorého bol aj maďarský názov odvodený (pridaním kö), prípadne Korlátsky hrad. Miestni obyvatelia častokrát nazývajú hrad aj ako Cerovský hrad, podľa názvu obce Cerová, ktorá leží pod hradom.

Počas prehliadky hradu budete konfrontovaní s názvami najmä Korlátko, či Korlátka, v závislosti od toho, aký informačný panel budete čítať. Vzhľadom na to, že nie sme odborníci na túto problematiku, v našom článku používame viacero názvov. Aspoň bude vlk sýty i ovca celá :). Každopádne, ak poznáte správnu odpoveď ako hrad nazývať, napíšte nám na mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. :)

Informácie o Korlátke.Informácie o Korlátke. Vďaka infotabuliam je prechádzka hradom zaujímavým poznávaním histórie.

Infotabuľa na hrade.Infotabuľa na hrade. Aj krátka informácia o danej pamiatke poteší.

Z histórie hradu

Ak vás zaujíma história, tak následujúce riadky sú určené pre vás. Z dostupných zdrojov sme sa dočítali, že prvá zmienka o hrade Korlátko pochádza z roku 1289 i keď je možné že hrad je ešte o niečo starší a preto sa jeho vznik väčšinou datuje od polovice 13.storočia. Niektorí historici dokonca datujú vznik hradu ešte do starších čias, keď rôzne listiny dokazujú že základy hradu boli postavené už v roku 1041. Ak by to bola pravda, Korlátsky hrad by tak bol jedným z najstarších písomne doložených hradov na Slovensku. Už to tak vyzerá, že dohady nie sú len o názve hradu, ale i o jeho veku. Korlátko je naozaj rozporuplný hrad :)

Na úpätí pohoria, na ktorom sa hrad nachádza v minulosti viedla starodávna obchodná cesta z Prieval do Bukovského priesmyku. Hrad mal preto dôležitú úlohu pri kontrole vstupu do tohto priesmyku, ktorým v tom čase prechádzala najvýznamnejšia česká cesta spájajúca stredoveké Čechy a Uhorsko.

Ako to už býva zvykom, aj tento hrad spravovalo viacero vlastníkov. Tak v roku 1289 sa spomína ako majetok Uhrina, v 14.storočí bol hrad v rukách rakúskeho šľachtica Ulvinga z Harzendorfu. V roku 1394 ho od Žigmunda Luxembuského na 40 rokov získal Ctibor zo Ctiboríc. Po smrti jeho syna prepadá hrad opäť Žigmundovi.

Z ďalších významnejších panovníkov, ktorí hrad vlastnili možno spomenúť Mateja I. Korvína, ktorý ho v roku 1485 predal za 6000 zlatých. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc. Do roku 1700 sa tu vystriedali rody Pongrácovcov i Appóniovcov. Postupne však hrad strácal svoju funkciu a začal byť využívaný skôr na hospodárske účely. Po roku 1740 zostal hrad úplne opustený až kým sa nezmenil na ruinu.

Vstup do palácaVstup do paláca. Kto by bol povedal, že touto cestou do paláca kedysi kráčal sám Žigmund Luxemburský.

Výhľady z najvyšších poschodí hradu Korlátko.Výhľady z najvyšších poschodí hradu Korlátko. Pri pohľade zo zvyškov hradu si možno dobre predstaviť, aký mala jeho posádka výborný výhľad na stráženú krajinu.

Ako sme zažili Korlátko v zime

Začiatkom januára sme sa vybrali prezrieť túto ruinu zahalenú jemným popraškom snehu. Túžili sme po dlhšom čase vidieť hrad v zimnom období. Navyše sme ho mali po ceste domov, keďže sme sa pred tým ponevierali po Záhorí a pahorkoch Myjavskej pahorkatiny. Dopredu môžeme prezradiť, že návšteva hradu stála zato. Presne ako všetky lokality, ktoré väčšina návštevníkov pozná iba z výletov počas letnej sezóny, no nepozná ich v zimnom kabáte. Predsa len, zimná turistika stále nedosahuje takej popularity, ako letná, čo je škoda. Našťastie, nás sa to netýka a zima nám starosti nerobí. Tak ako sme dúfali, aj táto lokalita sa v zime ukázala v neobvykle pútavej podobe.

Pred návštevou hradu sme si narýchlo vybehli na miestnu rozhľadňu, ktorú určite neminiete. Nachádza sa neďaleko hradu. Bolo tu neskutočne veterno a mrazivo. Takže sme sa na vyhliadke zdržali len krátko a mierne vymrznutí sme sa už tešili na Korlátsky hrad.

Počas výstupu na Korlátko sme prechádzali ešte okolo ďalšej zaujímavosti. Šlo o staršiu, zrejme už uzatvorenú, turistickú chatu, na ktorej sa podľa záznamu na tunajšej pamätnej tabuli konal v minulosti celoslovenský zraz turistov.

Následne sa vyberáme v smere šípky, ktorá naviguje k hradu. Ten sa pomaly vynáral na horizonte, ako sme vychádzali z lesíka, ktorý oddeľoval priestor medzi chatou a hradom. Vápencová šeď hradných múrov kontrastovala s jemnou cukrovou posýpkou v podobe bielučkého snehu. Na hrade bolo niekoľko skupiniek ľudí, ktorí veľmi opatrne skúmali útroby hradu. Chodníky boli namrznuté a tak ich chôdza pripomínala čaptavý krok malých detí, ktoré sa len nedávno naučili chodiť. Čoskoro sme si tak pripadali i my :)

Na hrade Korlátko sme boli už v minulosti a tak sme ho dobre poznali. Skôr, ako spoznávanie hradu sme si chceli overiť aké sú tu zimné podmienky a akú ma hrad v tom čase atmosféru. Dá sa povedať, že návšteva bola takmer čisto profesionálna. Napriek tomu sme sa však neubránili pozitívnemu sentimentu, ktorý nás na hrade vždy pochytí. Aj vďaka tomu sa podarilo ľahšie zvládnuť naozaj studené podmienky, ktoré sme si počas aktuálne slabej zimy mali možnosť vychutnať azda po prvýkrát.

Podľa možností sme hrad celý pobehali. Nám prišiel veľmi fotogenický i v zime a tiež výhľady na Borskú nížinu sú fajn. K ďalekým výhľadom na Záhorie sa neskôr pripojila dramatická zimná obloha podfarbená podmanivým svetlom západu slnka. Čo však nebolo až tak romantické, to bol ľadový vietor a mínusové teploty. Tým, že sme sa vozili autom, jeden z členov našej mikroexpedície, podcenil riadne zimné topánky a zmrznuté prsty na nohách mu budú ešte dlho pripomínať zimné Korlátko a jeho špecifické čaro. Nehovoriac o tom, že po ceste naspäť sa mu pokazilo auto :)

Ak sa vyštveráte na vyvýšeninu v západnej časti hradu, uvidíte pekne na veľkú časť areálu zrúcaniny. Práve tu sme strávili najviac času. Hrad je naozaj priestranný. Chvíľu sme sa tu teda ponevierali a robili si fotografické panorámy. Ešte nás zaujali dve slečny, zdolávajúce nástrahy zamrznutého terénu.

Kvôli pokročilému času sme nakoniec prehliadku urýchlili, aby sme stihli prísť do Bratislavy v normálnom čase. Pri vstupnej bráne sme natrafili na zrejme známeho blogera, o ktorom sme vedeli, kto je, ale on nevedel o nás kto sme. Nuž a tak sme okolo seba prešli bez väčších emócií :).

Na parkovisku stálo prekvapivo veľa áut, čo bolo zaujímavé, keďže pri našom príchode tu bolo možno jedno. Asi sa viacero ľudí rozhodlo vychutnávať podvečernú zasneženú romantiku práve na tomto hrade. Čo mimochodom môžete vyskúšať aj VY! :). Taký „nával“ ľudí, navyše v mrazivý podvečer sme tu naozaj nečakali. Predsa len, hrad je z tých menej známejších. Na záver sme už len spokojne nasadli do auta, dopriali si studený bufet v podobe klobásy s enciánom a paprikou a pobrali sa domov.

Rozhľadňa nad Rozbehmi.Rozhľadňa nad Rozbehmi. Veľmi ľahko prístupná rozhľadňa, ktorej návšteva sa dá ideálne spojiť s návštevou Korlátky.

Turistická chata pri ruine Korlátka.Turistická chata pri ruine Korlátka. Kedysi sa tu konali celoslovenské zrazy turistov, no dnes to je už len história. Chata vyzerá opustene.

Zašlá sláva hradu Korlátka.Zašlá sláva hradu Korlátka. Zvyšky tejto stavby sa stále ťahajú k nebu, akoby sa snažili zachovať svoju dominanciu nad okolitou krajinou.

Vyhliadka v hradbách.Vyhliadka v hradbách. Jedna z vyhliadok v objekte Korlátka. Je prístupná improvizovanom drevenom rebríku.

Výhľady z Korlátka.Výhľady z Korlátka. Cerová a Lieskové ako na dlani.

Populárna destinácia.Populárna destinácia. Hrad Korlátka sa tešil celkom veľkému záujmu i v chladný zimný deň.

Tipy na výlet a zaujímavosti v okolí hradu

Po návšteve, alebo pred návštevou ruín hradu Korlátka môžete skočiť na miestnu rozhľadňu, ktorá sa týči niekoľko metrov nad zemou a je z nej o trochu lepší výhľad ako keď ste pod ňou. Neďaleko sú tiež postavené veterné elektrárne, takže môžete si spraviť vychádzku aj k nim.

Čo sa týka výletov do širšieho okolia, spomenúť môžeme napr. pekný výlet k vodnej nádrži Buková, prípadne hrad Ostrý kameň, ktorý sa týči nad vodnou nádržou (3-4 hodiny chôdze). Prípadne sa môžete vydať opačným smerom, na Dobrú vodu (4-5 hodín). Jedná sa však o dlhšie výlety, tak sa treba na to pripraviť. Ďalšie zaujímavosti v okolí, ktoré odporúčame pozrieť nájdete v tomto krátkom prehľade:

  • Rozhľadňa Rozbehy – vyhliadková vežička kúsok od ruiny hradu Korlátko
  • Veľký Petrklín - vrchol s krásnymi kruhovými výhľadmi, okrem iného ponúka neobvyklé pohľady na Vápennú a Vysokú
  • Mohyla M.R. Štefánika - miesto nájdete na kopci nad Brezovou pod Bradlom
  • Záruby – najvyšší vrch v Malých Karpatoch
  • Plavecký hrad - ruina hradu so špičkovými výhľadmi
  • Ságelská studnička - idylická studnička v Borskom Mikuláši
  • Rodný dom Jána Hollého - nájdete ho v centre obce Borský Mikuláš, prehliadku je nutné dohodnúť si na miestnom úrade
  • Kaplnka sv. Márie Magdalény - romantické pútnické miesto medzi Bílkovymi Humencami a Borským Mikulášom
  • Habáni - zvyšky habánskeho osídlenia, dnes veľmi pekná chalupárska osada pri Bílkovych Humencoch so zvyškami historických vinohradov
  • Vápenná - malokarpatská sedemstovka s krásnymi výhľadmi, jedna z najobľúbenejších
  • Vysoká - druhá najvyššia malokarpatská sedemstovka, výstup na ňu je povinnou jazdou
  • Rohožnícke rybníky - málo známe rybníky s peknými zákutiami
  • Konopiská - bývalá ťažobná jama, dnes populárna najmä medzi rybármi
  • Kršlenica - prekrásna skalná oblasť nad Plaveckým Mikulášom
  • Rozhľadňa Lipovec – vzhľadovo príbuzná rozhľadňa, rozhľadni v Rozbehoch, nájdete ju neďaleko samoty Rehuš pri Brezovej pod Bradlom

Fotografie z hradu Korlátko

Informácie o článku

  • Kedy sme lokalitu navštívili: 2010, 2014, 2018
  • Fotografie sú z obdobia: jún 2014, január 2018, jún 2018
  • Autori článku: Václav Sulek, Martin Kiňo
  • Autori fotografií: Václav Sulek

Poznámka redakice: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist