V tomto článku si bližšie predstavíme úvodnú časť hrebeňovky Západných Tatier v úseku Hutianske sedlo, Radové Skaly, Sivý vrch, až po Brestovú, ktorý predstavuje fyzicky pomerne náročný vstup do arény tohto pohoria, najmä ak ste nabalený na kompletný prechod.
Rázcestník na Sivom vrchu. Cesta vedie buď ďalej hrebeňom alebo cez Ostrú môžete zostúpiť k Chate pod Náružím, čo je však opačným smerom.
Hrebeňovka Západnych Tatier - Roháčov
Hrebeňovka Západných Tatier, pre mnohých merítko ich nadobudných turistických skúseností a najkrajšia vysokohorská trasa Slovenska. Pre iných výstupy k mnohým najkrajším vrcholom, medzi ktoré patria Baníkov, Ostrý Roháč, Baranec, exponované Tri kopy, alebo Bystrá.
Tieto vrchy majú spoločný menovateľ a to je divoká, relatívne málo komerciou zasiahnutá príroda, fyzicky náročná turistika bez komfortu vysokohorských chát a prekrásne zážitky v kopcoch, ktoré spája červeno značená línia hlavného hrebeňa. Prechod hlavného hrebeňa Západných Tatier patrí medzi najpríťažlivejšie a najnáročnejšie horské prechody na Slovensku. Je to taká menšia maturita vysokohorského turistu a my ju vrele odporúčame.
Postupne si v jednotlivých článkoch prejdeme čiastkové úseky červeno značenej trasy, ktorá spája Hutianske sedlo na západe pohoria s Pyšným sedlom na východe. Hlavný hrebeň Západných Tatier síce oficiálne končí o riadny kus ďalej, až v Ľaliovom sedle, no pohyb v neznačenom teréne je zakázaný. Turista si však aj tak môže vychutnať pekne dlhý úsek tohto skvelého pohoria.
Hlavný hrebeň Západných Tatier má celkovú dĺžku 42 km, pričom jeho časť od Hutianskeho po Pyšné sedlo meria 31,1 km. Najvyšší bod hrebeňa je Baníkov (2178,0 m), hoci najvyšším bodom pohoria je Bystrá (2278,0 m), ktorá sa však nachádza v južnej rázsoche vrchola Blyšť. Čo sa týka sumy celkového stúpania a klesania na celom hrebeni, tie predstavujú 9150 m.
Prvé pohľady na Sivý vrch 1806 m naľavo a Ostrú 1764 m vpravo. Hrebeňovka Západných Tatier smeruje na Sivý vrch.
Moment z prechodu Radových skál. Skaly zaujmú natoľko, že tu môžete stratiť až priveľa času.
Prejdená oblasť Radových skál. Krásny darček matky prírody na úvod hrebeňovky Západných Tatier.
Hlavný hrebeň Západných Tatier v úseku Hutianske sedlo – Pyšné Sedlo v kocke
- Stúpanie: 3647 m
- Klesanie: 2803 m
- Celková vzdialenosť: 31,1 km
- Celkový čas pochodu: 18:55 h
Ako sa dostať na začiatok hrebeňovky?
Prvú časť trasy charakterizuje najmä zaujímavý, miestami technicky náročnejší, no prekrásny priestup Radovými skalami na západnom hrebeni Sivého vrchu. Začínať budeme v Hutianskom sedle, pri horárni Biela skala.
Ak sa podujmete vyraziť na hrebeňovku Západných Tatier od západu, pod Sivý vrch, ktorý je prvým výrazným vrcholom na vašej trase, sa môžete dopraviť autobusom z Liptovského Mikuláša, alebo z Oravy, cez Zuberec. Názov zastávky, kde je potrebné vystúpiť v oboch prípadoch, je Huty, Javorinský potok.
Z nej je ešte potrebné presunúť sa popri hlavnej ceste smerom k horárni Biela skala, čo je približne kilometer pochodu. Z Hút vedie k horárni i červená značka, na ktorú by ste sa mohli napojiť, aby ste nemuseli kráčať priamo popri hlavnej ceste. Červená potom pokračuje od horárne ďalej na hlavný hrebeň Západných Tatier. Horáreň Biela skala sa nachádza priamo pri hlavnej ceste, naľavo, ak prichádzate od Liptovského Mikuláša resp od Hút. Naproti horárni cez cestu už by ste si mali všimnúť začiatok hrebeňovky v podobe turistického smerovníka.
Doprava pod Sivý vrch, zrejme zaberie podstatnú časť dňa, ak práve nebývate v okolitých oblastiach, a tak si treba prvý deň na hrebeňovke časovo rozumne rozvrhnúť. Ideálne je ak vás sem môže niekto dopraviť autom. Pomerne dobre sa dá zaparkovať aj priamo pri horárni Biela skala. Popri hlavnej ceste je niekoľko miest vhodných na parkovanie, už od oblasti od odbočky z hlavnej cesty do obce Huty.
Túto hrebeňovku by ste alternatívne mohli začať i v Jalovci na juhu Západných Tatier. Prídete tak však o veľmi pekný úsek výstupu Radovými skalami. Táto možnosť však môže byť pre niekoho logisticky výhodnejším variantom nástupu na hrebeň. Z tejto obce je možné začať túru i neskôr, napríklad v dôsledku dlhšieho času príjazdu do pohoria. Postačí potom vystúpiť na Chatu pod Náružím, kde sa dá prenocovať a hrebeňovku začať na druhý deň práve z nej. Overte si však jej otváracie hodiny (http://www.chatacervenec.sk).
Hutianske sedlo. Začiatok hrebeňovky Západných Tatier od západu.
Hutianske sedlo a Horáreň pod Bielou Skalou. Uprostred hlavná cesta z Liptovského Mikuláša do Zuberca.
Výstup z Hutianskeho sedla na Sivý vrch
Výstup z Hutianskeho sedla, od horárne Biela skala, na vrchol Sivého vrchu 1805 m predstavuje stúpanie 870 m na 4,6 km dlhej trase. Ide o fyzicky namáhavý výstup a to o to viac, že tu začínate vašu hrebeňovku s plným batohom. Od hlavnej cesty smerom na Zuberec začína stúpanie na Sivý vrch najskôr mierne, úzkym chodníčkom, po červenej značke, alternatívne po súbežnej lesnej ceste, hoci z lesa tu zostalo už len minimum. Zrejme bol zničený kalamitou a neskôr vyťažený. Neskôr sa chodníček i lesná cesta dosť zostrmia.
Na pribúdajúce výškové metre vás pravidelne upozorňujú drevené kóty s uvedenou nadmorskou výškou. Môže to byť psychicky nepríjemné, sledovať, koľko vás ešte čaká nastúpať metrov. Hlavne ak je táto časť výstupu rozbahnená po dažďoch. Pripomína to tu ťažbou zdevastovanú krajinu. Našťastie po nejakej polhodine výstupu sa dostanete viac do súvislejšieho pásma lesa, ktorý nie je tak zničený, no po období dažďov môže byť trasa nepríjemná. Chôdzu sťažujú i šmykľavé korene stromov. Trase je inak orientačne pomerne jednoduchá. Vrchol zjavne navštevuje mnoho turistov, takže jasne vidíte správnu trasu.
Neskôr po prekonaní strmých lesných pasáži sa dostávame do oblasti Bielej skaly, na ktorú si môžete spraviť krátku zachádzku. Nevieme, ako to tam vyzerá, nakoľko sme ju nenavštívili. Terén je tu charakterizovaný pekným chodníčkom a krásnou prírodou horského lesa. Je to taká tá typická oblasť, kde by ste čakali, že každú chvíľku vybehne medveď. Nejaké výstražné tabuľky v tomto zmysle sme si tu nevšimli.
S pribúdajúcimi metrami sa dostanete do poriadneho pralesa a taktiež k prvým výhľadom v oblasti, kde už sa zreteľnejšie črtá teleso hlavného hrebeňa Západných Tatier. Výhľady sú miestami na Liptov, inokedy na Oravu a na východe možno vidieť oblasť Radových skál a za nimi Sivý vrch, na ktorý sa cez ne postupne prepracujete. Na to, že vás čaká zábava medzi skalkami vás upozornia prvé kratšie skalnaté úseky po prekonaní lesa. My sme tu naďabili na prvý sneh, hoci ešte ani nezačala poriadna jeseň. Sneh sa už topil, takže na viacerých miestach bolo treba dať pozor na pošmyknutie na mokrej skale. Inak sa terén viac sťaží až pri prechode Radovými skalami.
Začiatok hrebeňovky Západných Tatier. Výstup zvyškami pásma lesa nad Hutianskym sedlom smerom na Sivý vrch - prvý vrchol hlavného hrebeňa.
Kóta pred vstupom do lesa pri výstupe na Sivý vrch. Budú vás sprevádzať až na samotný vrchol Sivého vrchu.
Drevený most v lese cestou na Sivý vrch. Tieto miesta sú po dažďoch pokryté množstvom šmykľavého blata.
Prales pod Sivým vrchom. Úvodná časť hrebeňovky začína prekonaním pásma lesa.
1400 m nad morom a pásmo kosodreviny pod Sivým vrchom. Čoskoro sa dostaneme k Radovým skalám.
Sivý vrch a snehovým cukrom pokryté vysokohorské svahy vzdialených vrcholov. Po prekonaní úvodného vrchu hrebeňovky sa k nim dostaneme cez sedlo Pálenica.
Prístupový chodník do oblasti Radových skál. Radové skaly tvoria vstupnú bránu k jeho veličenstvu Sivý vrch.
Radové skaly - hlavný turistický magnet úvodnej časti hrebeňovky Západných Tatier
Jedným z najkrajších a najoriginálnejších zážitkov pri prechode hrebeňovky Západných Tatier je určite prechod rozsiahlym skalným mestom Radových skál. Miestami ako menšie paneláky vysoké skalné monolity najrôznejších tvarov sú riadne fotogenické a je naozaj čo obdivovať. Takisto je na ich prechod potrebná istá miera obratnosti. Nájdu sa i reťazou zabezpečené úseky, ktoré vás s ťažkým batohom vcelku preveria.
Bludisko týchto skál sa môže stať v prípade hmly pre turistu neprehľadným. Trasa je dobre označená, no môže sa stať, že nabehnete na nesprávny chodníček. Ak by sa vám zdalo, že terén je už príliš nepríjemný, alebo exponovaný, radšej sa kúsok vráťte. My sme párkrát nesprávne odbočili, hoci viditeľnosť bola dobrá. Občas vás zmätú chodníčky vyšliapania za účelom odbočenia k nejakému výhľadu. Na originálnej, značenej trase by ste sa však nemali dostať do príliš exponovaného terénu. Ak sa vám niečo nezdá, choďte späť a lepšie sa porozhliadnite. Niekedy je pokračovanie trasy ukryté za menšou vyvýšeninou a podobne.
V oblasti Radových skál na celkom zaujala mohutná priepasť, ktorá svoju tlamu rozťahovala priamo pri turistickom chodníku, vcelku nebezpečné miesto, ak si ju včas nevšimnete. Táto diera do skál nám pripomína Veľkú ľadovú priepasť na Ohništi v Nízkych Tatrách, hoci ani zďaleka nebola až taká hlboká. Každopádne zaujímavý skalný útvar v už aj tak dosť zaujímavom skalnom labyrinte.
Radové skaly sú miestom, ktoré vás hravo oberú o čas, tým že svojim vzhľadom a zaujímavosťou absolútne upútajú vašu pozornosť a je radosť tu fotiť. Preto ak máte v pláne prísť do určitého bodu hrebeňovky, ako je napríklad Chata pod Náružím, kus pod hrebeňom, sledujte si čas, aby ste sa tu príliš nezamotali. Hrebenári obvykle pokračujú oveľa ďalej po červenej značke, nie je rozumné zdržať sa tu príliš dlho.
Červeno značený chodník vedúci k Radovým skalám. Tie predstavujú jedno z najlákavejších prírodných zákutí hrebeňovky Západných Tatier.
Prvý sneh v oblasti Radových skál. Na prelome leta a jesene sa tu môžu vyskytnúť i takéto podmienky.
Prvé paneláky skalného mesta Radové skaly. Tvoria zaujímavý labyrint a prekážku spomaľujúcu postup k vrcholu Sivého vrchu.
Spätný pohľad na cestu Radovými skalami. Ozvláštnil ju napadaný sneh.
Strážcovia Radových skál. Trošku vás na ceste touto oblasťou potrápia, keďže musíte pomedzi nich kľučkovať.
Vežiaky skalného mesta Radové skaly. Prekrásne skalné formy.
Mohutné veže Radových skál. Podobných útvarov je tu neúrekom.
Skupina vežičiek v oblasti Radových skál. Ak si všimnete turistov pod nimi, ľahšie si prestavíte ich približnú výšku.
Systém skál vedúci k vrcholu Sivého vrchu. Občas nie je úplne jasné kadiaľ vedie cestička.
Záver výstupu na Sivý vrch
Po prekonaní Radových skál sa konečne dostaneme k nemenej príťažlivým vrcholovým bralám Sivého vrchu. Kľúčom k ich zdolaniu je akýsi menší komín v skalách, zabezpečený dlhšou reťazou. My sme tento úsek našli v snehových podmienkach, čo jeho prechodu dodalo patričnú dávku pikantnosti. Niekoho by tento kúsok skaly s veľkým batohom na chrbte možno mierne vystrašil. V takýchto podmienkach je tu zaiste vhodná patričná dávka opatrnosti.
Po prekonaní poslednej reťaze sa pred vami ako červený koberec v Hollywoode rozprestrie skalnatý chodník až k vrcholu. Z neho si už potom môže vychutnať elegantné kruhové výhľady na všetky svetové strany a najmä na pomerne veľký úsek trasy hlavným hrebeňom, ktorá vás najbližšie hodiny očakáva.
Pohľady na prekonané prekážky Radových skál. Nastupujeme do záverečnej časti výstupu na Sivý vrch.
Ďalšie skalné veže zatarasujúce cestu k Sivému vrchu. Prekonáme ich obídením.
Zaujímavé skalné formy Radových skál. Je tu naozaj čo obdivovať. Príroda sa tu vyšantila, čím úvod hrebeňovky získal na zaujímavosti.
Priepasť pri výstupovom chodníku na Sivý vrch. Mierne nám pripomínala Veľkú ľadovú priepasť na vrchole Ohnište.
Vrchol Sivého vrchu nadohľad. Cesta vedie prístupovým hrebienkom hore napravo.
Posledné metre výstupu na Sivý vrch. Úvodný výstup poriadne preverí každého odvážlivca na hrebeňovke Západných Tatier.
Minisedielko pod vrcholom Sivého vrchu. Tu sme mylne odbočili doprava, do neschodného terénu. Značka uprostred ukazuje správnu cestu vľavo cez skaly.
Výhľady zo Sivého vrchu - čerešnička na torte
Prvé, naozaj namáhavé stúpanie na hrebeňovke Západných Tatier v podobe výstupu na Sivý vrch za odmenu prináša čerešničku na torte, ktorou sú výhľady z jeho vrcholu. Sú naozaj prekrásne. Ak sa vám ich podarí vystihnúť počas dobrých podmienok budete mať otvorený kruhový pohľad až po ďaleký horizont.
Na Sivom vrchu budete mať pod nohami veľkú časť Oravy a Liptova. Zaujmú pohľady na Oravskú priehradu, či Liptovskú Maru. Z pohorí si všimnete Nízke Tatry, ale najmä pre vás dôležitú veľkú časť nasledujúceho hrebeňa Západných Tatier. Ide predovšekým o vrcholy, ktorými budete prechádzať najbližšie hodiny – Brestová, Salatín, Spálená, Pachoľa, či Baníkov. Najbližším sedlom, ktoré uvidíte a priamo doň zo Sivého vrchu aj zostúpite sa nazýva Pálenica.
Liptovská Mara na pozadí. Z výstupu na Sivý vrch.
Ostrá zo Sivého vrchu. Vedie k nej zeleno značený chodník. Trasa vedie až k Chate pod Náružím a dole do Jalovca.
Výhľady zo Sivého vrchu na Oravu. Prvý vrch hrebeňovky a hneď perfektný kruhový rozhľad.
Výhľad zo Sivého vrchu na východ. Pekne uvidíte ďalšie časti hrebeňovky Západných Tatier.
Zo Sivého vrchu cez Sedlo Pálenica na Brestovú
Smerovník na vrchole Sivého vrchu ponúka možnosť odbočiť z hlavného hrebeňa na juh, po zelenej a neskôr možnej značke cez sedlá Priehyba a Predúvratie, na veľmi príjemnú a originálnu Chatu pod Náružím - Červenec 1420 m. Dalo by sa tu naplánovať nocľah, čo nemusí byť úplne nevýhodné, ak máte na hrebeňovku trochu viac času. Je to mierna zachádzka, no pri skorom vstávaní môžete ďalší deň zvládnuť pomerne veľkú časť ďalšej trasy. Do chaty totiž nie je nutné schádzať príliš veľa výškových metrov. Overte si však jej prevádzkové časy, keďže má svoje špecifické pravidlá.
Ak budete pokračovať z vrcholu Sivého vrchu po červenej značke hlavného hrebeňa, v ďalšom teréne znovu narazíte na reťaze. Nejde však o príliš exponované miesta. Cesta ďalej cez Sedlo Pálenica až po Brestovú je veľmi podobným vysokohorským terénom, na aký narazíte na hrebeňovke Nízkych Tatier. Nenájdete tu žiaden exponovaný úsek. Táto časť trasy je skôr diaľkovým presunom k ďalším technicky náročnejším častiam hlavného hrebeňa Západných Tatier. Po prechode Sivého vrchu je to trošku oddychovejší terén.
Sedlo Pálenica je zaujímavé najmä možnosťou doplniť vodu v blízkych Bobroveckých plesách. Neskôr potom výhľadmi na ďalší veľký kus hrebeňa od Baníkova až po Roháče zaujme Brestová, na ktorej sa pochod zatáča doprava, smerom k juhu na ďalší populárny kopec - Salatín.
Výhľad zo Sivého vrchu k Sedlu Pálenica. Najbližším dôležitým vrcholom na hrebeňovke je Brestová.
Náročnosť úvodnej časti hrebeňovky
Začiatok hrebeňovky Západných Tatier od západu, z Hutianskeho sedla na Sivý vrch, poriadne preverí každého odvážlivca o toto podujatie. Je to taká ochutnávka toho, čo sa na hrebeni bude pravidelne opakovať. Fyzicky náročné stúpania, vyplnené dlhšími, či kratšími technicky náročnými úsekmi v skalách, miestami doistenými reťazou. S ťažkým hrebenárskym batohom si zároveň máte možnosť premyslieť, či sa vám do toho naozaj chce.
Výstup na Sivý vrch z Hutianskeho sedla a pokračovaním po Brestovú je charakterizovaný vysokohorským terénom. Spočiatku vedie výstup strmým lesným terénom, za mokra miestami nepríjemne šmykľavým, takže sa tu hodia paličky. Neskôr narazíte na skalné pasáže Radových skál a finálnu výstupovú časť na vrchol Sivého vrchu, kde sa objavia i reťazou zabezpečené úseky. Podobne je to na zostupe z tohto vrcholu, pričom neskôr, zo Sedla Pálenica až po Brestovú bude terén skôr vytrvalostného chodeckého charakteru bez technických úsekov.
Prvý skalný stupeň na ceste Radovými skalami. Vyžaduje si istú dávku obratnosti, najmä s plne naloženým hrebenárskym ruksakom na chrbte.
Ďalší skalný stupeň v Radových skalách. Zabezpečený je fixnou reťazou.
Chodník na Sivý vrch zarezaný v strmom svahu. Na pozadí Radové skaly.
Strmá skala v oblasti vrcholu Sivého vrchu. Dalo by sa to nazvať kľúčovým miestom výstupu na prvý vrch hrebeňovky Západných Tatier.
Ešte jeden pohľad na skalný stupeň pod vrcholom Sivého vrchu. Najdlhší, reťazou zabezpečný úsek, prvej časti hrebeňovky Západných Tatier.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Oficiálnou možnosťou na prenocovanie v úvodnej časti hrebeňovky Západných Tatier je Chata pod Náružím - Červenec vo výške 1420 m. Tá predstavuje zostup mimo hrebeňa, ktorý je však relatívne výhodný. Nie je nutné schádzať príliš nízko a pri chate taktiež pohodlne doplníte vodu z prameňa. Malo by byť možné tu prespať za symbolický peniaz, no oplatí sa preveriť si aktuálnu situáciu, čo sa týka otváracích hodín chaty. K dispozícii je na to stránka http://www.chatacervenec.sk. Pri chate by malo byť možné i opekať.
Okrem tejto možnosti, nie je dovolené na hrebeni, ani v jeho blízkosti táboriť. Ak by ste na hrebeňovku vyrážali až na druhý deň po cestovaní, ubytovať sa môžete v Zuberci, alebo Hutách. Odporúčame vopred si ubytovanie rezervovať, keďže ide o dosť vychytenú oblasť trávenia dovolenky. Alternatívne by ste na hrebeň mohli vyraziť i z obce Jalovec, takže ubytovať sa môžete skúsiť i tam. V tomto prípade sa však pripravíte o pekný úsek Radových skál, ktorými prechádzate len pri výstupe z Hutianskeho sedla.
Pohľady na Oravu cestou na Sivý vrch od západu. Zo sídel si možno všimnúť obec Zuberec.
Kedy sa oplatí vyraziť na túru
Najlepším obdobím na absolvovanie tejto hrebeňovky je azda jeseň, v čase, keď sú ešte pomerne dlhé dni, no počasie je stabilné. V lete tu hrozia nebezpečné búrky, s minimom možností na rýchly únik z hrebeňa, ktorý sa navyše tiahne vo vysokej nadmorskej výške bez možnosti úkrytu v horských chatách, či útulniach, ktoré by boli v nečase poruke. Na jeseň sú tieto hory navyše veľmi pekné.
Pohľady na cestu kľukatiacu sa skalným mestečkom Radových skál. Toto miesto je kúzelné.
Časové obmedzenie pre absolvovanie prechodu
Návšteva týchto hôr je obmedzená sezónnou uzáverou prakticky umožňujúcou pohyb len v letnom a jesennom období. Odporúčame si vopred naštudovať presné termíny sezónnej uzávery Západných Tatier.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Skanzen Zuberec - ukážka tradičnej oravskej architektúry v podobe dreveníc
- Symbolický cintorín Žiarska dolina - pietne miesto obetiam Západných Tatier
- Múzeum liptovskej dediny - skanzen v Pribyline
- Prosiecka a Kvačianska dolina - ponúka viaceré prírodné zaujímavosti a historické mlyny na Oblazoch
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.