Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

4.875 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.88 (4 Votes)

Ako je tomu u množstva najvyšších vrcholov Tatier, i Bystrá leží v bočnej rázsoche uvedeného pohoria. Preto sa málokomu chce resp. neumožňujú to časové dôvody, driapať sa na ňu počas hrebeňovky Západných Tatier. Hoci s výškou 2248m je najvyšším vrcholom Západných Tatier a pri pohľade zdiaľky láka svojou krásou.

Vrchol Bystrej nie je ďaleko od červeno-značenej hlavnej hrebeňovej trasy. Zachádzka však mnohých odradí. Preto je Bystrá vhodnejšia skôr ako cieľ samostatného výletu. Dá sa tu naplánovať pekná okružná trasa, spájajúca prechod vrcholu tohto kopca a prechod dvoch dolín - Bystrej a Račkovej. Túto trasu sme si vybrali aj my a tým sme sa podujali prejsť v horách 25 sladkých kilometrov.

Pohľad k vrcholu Bystrej.Pohľad k vrcholu Bystrej. Takýto pohľad sa naskytá pri zostupe do Bystrej doliny. Bystrá je najvyšší vrchol Západných Tatier, no terén je tu pomerne jednoduchý.

Príchod pod Bystrú

Pod Bystrú je ideálne vybrať sa autom, nakoľko autobusové, či iné spojenie do týchto končín je zväčša časovo nevýhodné. Samozrejme je možné skombinovať rýchlik a lokálny autobus, ale okrem nevýhodných dopravných intervalov sa k nevýhodnému nástupu na túru pridáva aj faktor dlhého pochodu dolinou po asfaltke. Takto je to u väčšiny južných prístupov v Západných Tatrách. Preto sme sa rozhodli autom dopraviť až ku kempu v Račkovej doline. Kemp sa nachádza až takmer na konci asfalkty, čím sme si ušetrili nezáživný hodinový pochod k nástupu na túru - k úvodnému - modro značenému horskému chodníku. Tu sme na kraji cesty nechali zaparkované i auto.

Priamo pri kempe je malé parkovisko, označené však bolo tabuľkami „Súkromný pozemok“. Zostáva ešte možnosť ubytovať sa v kempe a tu odparkovať i auto, alebo začať túru v mieste zvanom Hrdovo. To sa nachádza na hlavnej cestnej komunikícii smerom na Podbanské. Auto je možné nechať tu pri ceste, avšak kus trasy by bol v závere rovnaký, a tak sme sa rozhodli radšej pre okruh z kempu cez Račkovu a Bystrú dolinu. Záverečný úsek sme šli po červeno značenej tatranskej magistrále.

Cestou pod resp. z Bystrej ešte odporúčame okúpať sa v prírodnej Kadi v Liptovskom Jáne. Ak vám zostáva pár minút času nazvyš, tento bezplatný, perličkový, minerálny kúpeľ vám isto spraví dobre. Prípadne môžete využiť podobné termálne jazierko v Lúčkach. Výstup na Bystrú sa tak zmení v pravý wellness.

Výstup na najvyšší bod Západných Tatier

Na výstup na Bystrú sme sa chystali už dlho a ukázalo sa že ide o peknú, plnohodnotnú jednodňovú, vysokohorskú túru so všetkým, čo k tomu patrí. Prevýšenie poctivo cez tisíc metrov, kráčate dolinou i výhľadovým hrebeňom. Po trase sú pekné horské prístrešky, potoky a plesá. Najskôr mierne a zdĺhavo stúpate, neskôr sa skon svahu pritvrdí, aby ste po prekonaní vrcholu príjemne klesali Bystrou dolinou a magistrálou až do východzieho bodu pri kempe.

Úvodné kilometre Úzkej doliny predstavuje lesná, modro značená cesta. Tá naozaj zdĺhavo stúpa k začiatku žlto značenej Račkovej doliny. Značky sa napájajú v mieste stretu Jamníckej, Račkovej doliny a ťažkého hrebeňa Otrhancov. Cesta Račkovou dolinou mení sklon výraznejšie až za miestom núdzového bivaku s názvom Koliba pod Klinom. Ide o najvyššie položenú vysokohorskú kolibu na Slovensku.

Stúpame Račkovou dolinou.Stúpame Račkovou dolinou. Túra na Bystrú vám dopraje príjemný terén na zahriatie. Úvodné kilometre predstavujú iba veľmi pozvoľné stúpanie. Nájdete tu i tento novší prístrešok.

Výhľady na sever.Výhľady na sever. Z Bystrého sedla môžete nakuknúť na sever od Západných Tatier.

Koliba pod Klinom

Koliba je symbolom niekdajšieho salašníctva v tejto oblasti a je pekne zrekonštruovaná. Je tu zriadená miniexpozícia salašníctva, s informáciami z danej doby. Keď budete v kolibe bivakovať, môžete si čas krátiť i pozeraním dobových fotiek. Koliba je určená na núdzové prenocovanie, t.j. na najnutnejší čas. Nemali by ste ju blokovať.

Koliba nemá okná iba vstupné dvierka, je celodrevená, dlážku tvorí udupaná hlina a menšie vyvýšené lôžko zhotovené z dosák. Do koliby by sa mohlo vojsť odhadom desať núdznych horalov. Prameň, alebo iný zdroj vody sme tu nevideli, ale počuť bolo neďaleký horský potok. Možno sa k nemu dá ľahko zísť, neskúšali sme to však. Viac informácií o Kolibe pod Klinom si môžete prečítať aj v našom samostatnom článku..

Bývalý salaš.Bývalý salaš. Koliba pod Klinom kedysi slúžila ako salaš. Dnes tu môžete nájsť ochranu pred nečasom, ale i čerstvo vybudovanú miniexpozíciu salašníctva.

Nocľah na turistickej značke.Nocľah na turistickej značke. Kolibu pod Klinom by ste mali objaviť i pri veľkej hmle. Turistický chodník sa vynie priamo popri tomto objekte.

Cez Bystré sedlo

Z koliby je už cesta do Bystrého sedla strmejšia a rýchlosť pochodu sa o poznanie spomalí. Sedlo samotné však už ponúka plné priehrštia výhľadov a v dobrom počasí i pekné poležaníčko na tráve. Tu sme sa občerstvili a vyrazili sme po modrej značke k vrcholu Bystrej. Tá mierne traverzuje úbočie kopca. Je vedená kúsok pod hrebeňom Bystrej. Z miesta Blyšť vedie chodník priamo po hrebeni, ten však nie je značený a nevyskúšali sme ho. Blyšť je v podstate bezvýznamný bod na svahu Bystrej a dosiahnete ho po červenej značke rovnako z Bystrého sedla. Ani jedna z alternatív zrejme nebude časovo výhodnejšia. Ak aj áno, tak to bude minimálny rozdiel. Zrejme cesta hrebeňom ponúka krajší výhľad.

Bystré sedlo.Bystré sedlo. Prvé miesto na trase s perfektnými výhľadmi.

Na vrchole Bystrej

Cesta zo sedla na vrchol nám trvala približne 20-25 minút. Tam už sme mohli vychutnať dary najvyššieho kopca Západných Tatier. Každému udrú do očí najmä vysoké tatry a ich úvodná hradba v podobe Kriváňa. Dobrý výhľad je i na prepojovacie hrebene Západných a Vysokých Tatier, Červené vrchy, Kasprov vrch, či Svinicu. No vidno i najvýchodnejšie tatranské končiare. Na západe to je potom predovšetkým exponovaný hrebeň Nižnej Bystrej 2163m. Tá nie je prístupná značenou trasou, čo je škoda. Bola by to krásna túra.

Ďalej na západe vidno masív Baranca a v diaľke Roháče. Dolu, pod nami sú Bystré plesá, ku ktorým o chvíľu zamierime. Okrem toho na obzore vidno Nízke Tatry. Jednoducho ste tu kompletne nad vecou a rozhľad je parádny. Náladu na vrchole nám spríjemnila skupina Poliakov, ktorí pekne spievali. Bol to príjemný, nevtieravý spev. A tak sme tu zotrvali snáď aj celú hodinu. Na vrchole Bystrej čas plynie veľmi rýchlo. Najmä ak je príjemný letný deň a máte okolo seba dobrú partiu.

More vrcholov.More vrcholov. Takto sa vám predstavia Vysoké Tatry z vrcholu Bystrej.

Nižná Bystrá 2163m.Nižná Bystrá 2163m. K tomuto vrcholu vedie bočná rázsocha z vrcholu Bystrej. Kopec nie je turisticky prístupný. Terén je exponovaný a technicky komplikovanejší.

Zostup

Z Bystrej sme zamierili žltou značkou do nižších polôh. Najskôr pekným hrebeňom, strmším zošupom k plesám a nakoniec Bystrou dolinou až k Rázcestiu pod Bystrou. Tu sa žltá značka napája na červeno značenú tatranskú magistrálu. Bystrá dolina nebola ničím špeciálne výnimočná, v podstate šlo o zostup lesom. Ale bol to príjemný zostup, rovnako ako výstup.

Na zostupe sme si priamo na značenom chodníku všimli starší, drevený prístrešok, ktorý by sa dal využiť ako krízový bivak počas nepohody. Žiadne veľké strminy, čo sme ocenili, pri dlhšej celkovej trase túry. Tatranská magistrála bola už iba príjemný, mierne zvlnený výklus až k autu pri kempe v doline. Na magistrále sa nachádza prekvapivo pomerne veľké množstvo chatiek rôzneho druhu.

Stúpanie Bystrou dolinou.Stúpanie Bystrou dolinou. Ak by ste stúpali z Bystrej doliny na vrchol Bystrej, čakal by vás takýto zdĺhavý hrebeň.

Prístrešok v závere Bystrej doliny.Prístrešok v závere Bystrej doliny. Ako núdzové stanovište by sa dal vcelku dobre použiť, no lavína by ho zrejme zrovnala s terénom. Prístrešok sa nachádza priamo na žltej značke.

Záverom

Výstup na Bystrú je klasická vysokohorská túra, no pri dobrom plánovaní, skorom vstávaní, nepredstavuje extrémne ťažký výstup, hoci prevýšenie okolo 1500 metrov môže pôsobiť odstrašujúco. Je možné naplánovať si rôzne okruhy cez vrchol tohto kopca, prípadne čisto výstup a zostup rovnakou trasou. Technicky ide o príjemné stúpanie v čase trvania asi 3-4 hodiny, zostup je kratší. Jedná sa o výhľadovo hodnotný kopec a jednu z dominánt Tatier. Podobne ako je tomu pri iných vrcholoch Západných Tatier, aj tu sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete s opustenými končinami.

Prístup do lokality, dlhšie nástupy k východzím bodom, dlhé doliny a takmer žiadne chaty robia z tejto oblasti na dnešné pomery v slovenských horách, pomerne divoké miesto. A práve to je neskutočne príťažlivé!

Chodníček z Bystrej.Chodníček z Bystrej. Pravé pohladenie horalskej duše.

Čo si pozrieť v okolí?

  • ATC Račkova dolina - ideálny východiskový bod na mnoho túr v oblasti Západných Tatier. Jedná sa o klasický kemp, kde je možné sa i najesť. Ubytovanie je možné i v tunajšej turistickej ubytovni.
  • Žiarska chata - Jedna z dvoch horských chát na južnej strane Západných Tatier. Otvorená je celoročne. Dobrý východiskový bod na túry do najpopulárnejších miest hlavného hrebeňa Západných Tatier.
  • Chata pod Náružím - nádherná, romantická a lacná chata neďaleko hlavného hrebeňa Západných Tatier pod Sivým vrchom, nad obcou Jalovec. Pri chate je výdatný prameň čerstvej vody.
  • Koliba pod Smrekom, Barancom a pod Klinom
  • Kaďa v Liptovskom Jáne - Bezplatné kúpanie v minerálnom prameni v podtatranskej obci, ktorá je preslávená obrovskou koncentráciou starých kaštieľov.
    Stranišovská jaskyňa – zaujímavá, nekomerčne pojatá jaskyňa v Jánskej doline. Prehliadky tu stoja za to.
  • Salaš Krajinka - ideálne miesto pre naplnenie vášho žalúdka priamo na hlavnej cestnej trase pri Ružomberku.
  • Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline – veľmi obľúbené múzeum v prírode a zároveň jeden z najmladších skanzenov na Slovensku

K vrcholu Bystrej.K vrcholu Bystrej. Cestou je čo obdivovať. Na obzore Klin 2173m a chodník hlavného hrebeňa Západných Tatier.

Fotografie z túry na Bystrú

 

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist