Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

3.875 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 3.88 (4 Votes)

Mengusovské sedlo (2307 m) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.

V Mengusovskom sedle.V Mengusovskom sedle. Cesta z Poľska na hranicu so Slovenskom je naozaj strmá.

K Mengusovskému sedlu z Poľska

Mengusovské sedlo, hoci sa nachádza na hraniciach medzi Poľskom a Slovenskom, je oficiálne prístupné iba po turistickej značke z poľskej strany. Tá patrí k najťažším turistickým výstupovým trasám na severe Vysokých Tatier. Je však prekrásna. Zo Slovenskej strany vedie do sedla od Hincovho plesa badateľný chodník, ktorý sa zdá omnoho menej strmý. Celkovo sú Tatry v tejto časti strmšie na poľskej strane, čo si veľmi dobre uvedomíte napríklad ak porovnáte výstup na Rysy zo spomínaných krajín. Turistom teda neostáva nič iné, len vydať sa do tohto, pre obe krajiny spoločného sedla, práve z Poľska.

Parkovanie a vstupné do národného parku

Ideálne je odviezť sa autom do Lysej Poľany a tu sa na kruhovom objazde vydať po asfaltke k Morskiemu Oku. Pri tomto úvodnom prevoze je potrebné zobrať do úvahy, že budete cestovať až „za roh“ Tatier. Celkový čas túry si preto dobre zrátajte. Hoci značka začína už v Lysej Poľane, ušetríte presunom autom ešte kus za spomínaný kruhový objazd ďalších 15min úmornej chôdze po klasickej ceste. V tomto prípade vás však očakáva platené parkovisko a za ním rampa, kde znova zaplatíte za vstup do národného parku. Odporúčame pripraviť si poľské zloté. Nás prekvapilo najmä vstupné do parku, keďže na slovenskej strane je obvykle spoplatnené iba parkovanie. Pre istotu si vopred naštudujte aktuálne ceny. My sme sa do parku takmer nedostali, mali sme totiž iba pár drobných poľských peniažtekov.

Cesta k Morskiemu Oku.Cesta k Morskiemu Oku. Túra sa začína dvojhodinovým úsekom po asfaltke. Urýchliť si ju môžete zvezením sa na konskom povoze.

Povozy a kadibúdky

Za vstupnou bránou do parku už nás očakávali pohoniči s konskými povozmi, pripravení odviezť nás, zrejme za poplatok, na Morskie Oko. Ak túto službu využijete, výrazne to urýchli úvodné cca. 2 hodinky šliapania po asfaltke. My sme si ale cestu v rámci podrobného prieskumu oblasti poctivo vyšľapali. Neobjavili sme však nič prevratné. Potešil nás najmä fakt, že cestu sme zvládli za 1,5 hodiny, čo bolo výrazne lepšie ako podľa mapových časov. Využitie povozu však môže byť rozumné, ak potrebujete viac času na výstup do sedla, pretože ide o pomerne vážnu túru.

Okrem toho sme cestou po asfaltke objavovali výhody plateného vstupu. Každú chvíľku totiž bola možnosť kultúrne si uľaviť v množstve Toi Toi kadibúdok. Na jednotlivých kadibúdach nechýbala ani informácia, kedy možno očakávať ďalšie, prípadne posledné stanovište kadibúd. Vcelku vtipné a praktické. Ľudia tak nešpinia kade-tade. Má to význam, pretože na Morskie Oko putujú extrémne masy turistov. Okrem toho sme na tejto ceste prechádzali zaujímavým mostom, vedeným ponad divoký horský potok Roztoka.

Konské povozy.Konské povozy. Cestu výrazne urýchli takáto forma dopravy na Morskie Oko.

Pri Morskom oku

Alternatívou jednodňovej túry by mohlo byť rozdelenie výletu na dva dni s prespatím na niektorej z chát v oblasti. Tie však v letnej sezóne bývajú preplnené, preto sa pokúste nocľah si vopred dohodnúť. Pri úvodnej, červenej značke sa nachádzajú chaty Schronisko Roztoki, alebo Schronisko przy Morskim Oku. Priamo v Lysej Poľane sa nachádza turistická ubytovňa, o ktorej je na internete mnoho informácií, no dovolať sa na uvedené čísla sa nám nepodarilo a ubytovanie blízko k nášmu cieľu sme nakoniec zavrhli.

K praktickým informáciám možno ešte zaradiť, že v chate pri Morskom oku sa nachádza bankomat, kde si môžete v prípade potreby vybrať zloté. Samotná chata má širokú ponuku jedál a pitia, takže sa tu môžete občerstviť. Podmienkou je, aby ste sa do chaty vôbec natlačili. Okolo obeda a neskôr, to už môže byť ozajstný problém. Poliaci sú maniaci na Tatry, iné poriadnejšie hory vlastne nemajú a tak sú skoro všetci v Tatrách. Veľkým lákadlom pre masy je práve výstup na Rysy (najvyšší poľský vrchol), ktorý má sčasti spoločnú trasu s výstupom do Mengusovského sedla. Je preto potrebné počítať s možnými zdržaniami rôzneho druhu.

Stúpanie nad Morskie Oko.Stúpanie nad Morskie Oko. Výškové metre budete naberať rýchlo. Cesta je celkom strmá.

Výstup do Mengusovského sedla

Okolo Morskieho Oka a Czarneho Stawu

Túra v skutočnom vysokohorskom teréne do Mengusovského sedla začína v podstate až od Morskieho Oka. Najskôr je potrebné pokračovať po červenej značke okolo Morskieho Oka a Czarneho Stawu. Trasa je v týchto miestach nenáročná a veľmi pekná. Pretože už od chaty pri prvom spomenutom plese sa otvárajú rozprávkové pohľady na hory všade navôkol. Výhľadom dominuje prekrásny Mnich, Mengusovské štíty, Žabí kôň a Rysy. Priamo nad Czarnym Stawom sa strmí Kazalnica Mieguszowieczka, vrcholom, ktorej vedie po zelenej značke i trasa do Mengusovského sedla. Zelená začína práve pri Czarnom Stawe a väčšina turistov tu pokračuje skôr na Rysy. Úvodné prejdené metre sú ešte pomerne masovka, no ak si privstanete, môžete davy predstihnúť. V týchto miestach silne pokrivkáva čistota, kadibúdky tu už nehľadajte. Na niektorých miestach sa žiaľ koncentrujú výkaly. Preto rýchlo preč, hore, k výšinám.

Od Czarneho Stawu, ktoré je veľmi pekným plesom, už sa chodník dvíha naozaj strmo k hlavnému cieľu - Mengusovskému sedlu. Trasa je strmá a technicky pestrá, okrem toho plná výhľadov. Je tvorená klasickými žulovými schodmi, úsekmi po nepríjemne vrstvenej, či ostrej skale, ale aj úsekmi, ktoré sú zabezpečené kramľami. Krátko nad plesom nás víta kratšia platňa, od ktorej napravo sa črtá množstvo vzduchu. Nie je to ešte nič špeciálne náročného, no za mokra treba cez ňu ísť opatrne. Svižne naberáme metre, až sa dostaneme k oddychovejším pasážam. No iba na chvíľku. Čoskoro sa ocitneme pod stenou, ktorou tečie vodopád. Je to príjemné vizuálne spestrenie. Výstupová trasa vedie od neho napravo. Mierne zapájame do štverania i ruky. Za touto osviežujúcou časťou nasleduje znova oddychovejší terén.

Na neďalekom obzore sa zjavuje nepríjemná čierňava a veľmi zvažujeme, či pokračovať do exponovaného neznáma i za podmienok hroziacej búrky. Sme celkom rýchli, no ťažko predpovedať, kedy sa búrka prevalí a či vôbec. Rozhodneme sa vystúpať aspoň do partií hore na Kazalnici Mieguszowieczkej. Malo by ísť o prvé z tých najkrajších častí výstupu. Keď tam vystúpime, vrchol sa zdá ako bežná súčasť chodníka. Nevyzerá ako vrchol štítu. No i tak sú z neho špičkové výhľady do ďaleka a špeciálne na plesá pod hlboko pod našimi nohami. Dajú sa tu spraviť pekné fotky.

Czarny Staw.Czarny Staw. Pili sme z neho cez prenosný filter na vodu. V okolitej prírode sme narazili na viacero fekálií.

Skaly všade okolo.Skaly všade okolo. Cesta k Mengusovskému sedlu mení priebežne svoj charakter.

Kazalnica Mengusovská (Kazalnica Mięguszowiecka)

Mračná krúžia všade naokolo, no nie je jasné, či si to nebo ešte rozmyslí, alebo naozaj začne čoskoro pršať. Ku Kazalnici vedie zopár naozaj strmých pasáží a kamarát, ktorý nechce riskovať najmä nepríjemnosti súvisiace s prípadným zostupom po mokrých kameňoch sa tu otáča. Nakoniec cez Kazalnicu stúpame do sedla iba dvaja a zopár ďalších turistov. Spomínaná exponovaná pasáž, nie je veľmi ťažká, no skala by mohla byť za mokra a dažďa nepríjemná najmä pri zostupe. Nie je zabezpečená umelými pomôckami, ako sú napr. reťaze a hoci je tu dostatok prirodzených stupov a chytov, odporúčame sa sem vybrať skôr za pekného počasia. Vďaka expozícii, táto pasáž zabezpečí, že sa istotne nebudete nudiť.

Smerom k vrcholu Kazalnice sa chodník orientuje mierne doľava, aby čoskoro nad ňou začal traverzovať steny pod Východným Mengusovským štítom. Tento traverz pôsobí náročne a vidno ho už odspodu, od Morskieho Oka. Netreba však mať obavy. Trasa nie je ťažká, až na jeden, zdola ťažko viditeľný úsek v dĺžke približne do 20m. Ide o skalnú pasáž s nepríjemne vrstvenou skalou, kde sa trochu ťažšie hľadajú stupy a ideálne chyty. Zvládne to však i bežný turista, no ak máte strach s exponovanejšieho terénu, radšej si rozmyslite, či sem naleziete. Nepríjemný je totiž práve zostup touto časťou. Ak by bola skala mokrá, úsek je vyslovene nebezpečný. Zabezpečenie kramľami je minimálne. Ak sa trochu vyznáte do horolezeckých techník, ideálom je tento úsek zlaniť. My sme sa totiž tadiaľto cestou späť sunuli opatrne po zadku.

Prvý lezeckejší úsek.Prvý lezeckejší úsek. Vedie popri peknom vodopáde.

 

Na Kazalnici Mengusovskej.Na Kazalnici Mengusovskej. Z výšky 2159m sú samozrejme prekrásne výhľady najmä na Czarny Staw.

Pohľad na Kazalnicu Mengusovskú.Pohľad na Kazalnicu Mengusovskú. Jej vrchol predstavuje bod nachádzajúci sa mierne od stredu fotky. Prechádza ním i túra do Mengusovského sedla.

Posledný úsek

Nad nepríjemným kúskom chodníka už nasleduje viac-menej bezproblémový traverz steny. Ide v zásade o užší horský chodník, ktorý je ale tvorený množstvom ostrých skál, čo môže byť problémom najmä v miestach, kde je potrebné pridržať sa rukou. Cestou hore sme stretli turistu s obviazaným prstom. Zrejme zranenie práve z týchto pasáží. Nie je problémom sa tu na skale porezať. Viacerí turisti mali so sebou i helmy. Je možné, že občas tu hrozí padanie skál z vyšších partií steny. Z týchto miest sa nám otvára krásny pohľad na vysutý chodník traverzu. No nás ženie predtucha dažďa čím skôr hore, do sedla. Chmáry sa už zbiehajú z každej strany.

Prejdeme ešte pár posledných partií, mimochodom tiež veľmi pekných a už sme v sedle medzi Mengusovskými štítmi. Na počudovanie z mrakov vykukne slnko a dopraje nám, aby sme si Mengusovské sedlo v pokoji vychutnali.

Záverečný strmý úsek.Záverečný strmý úsek. Má len niekoľko metrov, no skala nie je ideálne vrstvená a tak musíte hľadať stupy.

Posledné metre k sedlu.Posledné metre k sedlu. V ľavej časti fotky vidno chodník smerujúci priamo do sedla.

Výhľady z Mengusovského sedla

Prvé dve veci, čo sme si v sedle všimli bol pohľad na majestátne Hincovo pleso na slovenskej strane a absolútne vzdušný pohľad na Morskie Oko. Tu si naplno uvedomíme prekonané prevýšenie. Prekvapuje i pohľad na dobre znateľný chodníček smerujúci do sedla zo Slovenska. Zdá sa byť len mierne stúpajúci cez nenáročný terén. No a potom nasleduje záplava štítov široko-ďaleko. Výhľady sú prvotriedne. Priamo nad sedlom sa týčia Východný a Prostredný Mengusovský štít. Ďalej na východe sú to populárne Rysy s dobre viditeľnou turistickou výstupovou trasou z Poľska. Okrem toho si možno všimnúť Ľadové štíty, Lomničák, Belianske Tatry, ale aj Satan, Hlinskú vežu, či Kráľovu Hoľa a ďalšie vrcholy Nízkych Tatier. Skutočne výborný vyhliadkový bod.

Sedlo samotné je rozľahlé, dá sa tu posedieť, aj keby prišla väčšia skupina turistov. Miesta je tam hore dosť. Našli sme tu hraničný kameň i závetrie vybudované z navŕšených skál. V prípade núdze by sa tam dalo prebivakovať aspoň trochu chránený pred vetrom.

Pohľad na Hincovo pleso.Pohľad na Hincovo pleso. Z Mengusovského sedla si možno vychutnať pohľad na ďalšie časti Tatier na obzore.

Morskie Oko.Morskie Oko. Na toto pleso je z Mengusovského sedla neopakovateľný pohľad. Škoda, že bolo silne zamračené.

Pohľad na Mengusovské sedlo.Pohľad na Mengusovské sedlo. Pod sedlom sa vinie atraktívny chodník, ktorým sme sem vystúpili.

Cesta späť

V prípade Mengusovského sedla platí dvojnásobne, že až po úspešnom zostupe, je aj celá túra úspešná. Niektoré pasáže chodníka sú totiž oveľa nepríjemnejšie práve cestou dolu. To je potrebné zvážiť pri plánovaní túry. Ak sú podmienky na trase nevhodné radšej výstup odložte, pretože ak by ste aj vyšli hore, zostup by mohol byť naozaj zlý. Rovnako aj v prípade nepriaznivého počasia. Postačí, ak by skaly boli mokré po daždi a zostup sa stáva dosť rizikovým. My sme mali skalu suchú, no i tak sme sa nevyhli zapájaniu rúk, či zadku. Špeciálne vo vyššie spomínanej, slabo zaistenej časti na zle vrstvenej skale.

Nepríjemné úseky sa nedajú obísť a ste nútení držať sa striktne chodníka, v opačnom prípade sa dostanete do veľmi exponovaného terénu. Ak však prekonáte dve až tri kritické pasáže, veľká väčšina chodníka je i na zostupe bezproblémová. „Užijú“ si najmä kolená, pretože cesta dolu je samozrejme strmá. Zostup sa nám podarilo zvládnuť práve včas a pri Morskom oku sa už nebo roztrhlo a prišla asi polhodinová búrka. Na frekventovanom chodníku to nebolo nič príjemné, pretože turistov nebolo jednoduché predbiehať a mnoho z nich sa na mokrých skalách šmýkalo i na rovine. Nehrozilo ani občerstvenie v chate, na ktorej boli turisti nalepení ako prísavníky na stene akvária. Naozaj, každá menšia plocha pod strechou bola zaplnená ľuďmi a tak nezostávalo iné, len pokračovať v zostupe až do Lysej Poľany.

Zostup.Zostup. Cesta späť do údolia nie je veľmi príjemná. Najmä na niekoľkých strmších stupňoch s nepríjemne vrstvenou skalou.

Náročnosť výstupu do Mengusovského sedla

Výstup do Mengusovského sedla patrí k tým náročnejším túram vo Vysokých Tatrách a mali by sa naň vydávať len skúsenejší turisti. Ide o túru s prevýšením 1000m (od Morskieho Oka). Výstup robia náročným okrem prevýšenia i dve exponované pasáže, s minimálnym resp. žiadnym zabezpečeným prostredníctvom reťazí. Tie sú nebezpečné najmä po daždi. Chodník inak nie je nijako špeciálne náročný, okrem výraznej strmosti, čo je náročné na dobrú kondičku a kĺby na nohách. Samotná túra je za vhodného počasia veľmi pekná, vzdušná, s množstvom krásnych výhľadov na obe strany Tatier a možno ju vrele odporučiť.

Pasáž s ostrými skalami.Pasáž s ostrými skalami. Tento traverz popod Mengusovské štíty sa vyznačoval nepríjemnými, na dotyk ostrými skalami.

Na zostupe.Na zostupe. Niektoré partie by mohli byť nebezpečné najmä počas zostupu na mokrej skale. Nepomôžete si ani reťazami, pretože tu nie sú inštalované takmer žiadne umelé pomôcky.

Čo si pozrieť v okolí?

Túru do Mengusovského sedla je možné kombinovať s množstvom iných výstupov, alebo návštevou mnohých ďalších atraktivít na území národného parku. Vyberáme aspoň niektoré z nich:

  • Rysy - turistická klasika Vysokých Tatier, odporúčame vyskúšať prechod Rysov z Poľska na Slovensko
  • Chata pod Rysmi - najvyššie položená vysokohorská chata Slovenska
  • Bielovodská dolina – veľmi pekná tatranská dolina, do ktorej sa dostanete z Lysej Poľany
  • Javorová dolina – ďalšia z tatranských dolín, začínajúca pri Tatranskej Javorine
  • Kôprovský štít - štít v tieni popularity Rysov rozhodne stojí aspoň za jeden výstup
  • Múzeum Ždiarsky dom - múzeum v štýle ľudovej architektúry, ponúka sprostredkovanie historického spôsobu života tunajšej obalsti
  • Popradské pleso - nenáročná turistická klasika, ideálna pre rodiny s deťmi, nachádzajú sa tu dve vysokohorské chaty - Majláthova a Horský hotel pri Popradskom plese
  • Belianska jaskyňa - verejnosti prístupná jaskyňa pri Tatranskej Kotline
  • Vrbov - termálne kúpalisko s prírodnou termálnou vodou, kúpanie v nej oceníte po každej túre

Vzdušné chodníčky.Vzdušné chodníčky. Takýchto miest si tu užijete viacero.

Fotografie z výstupu na Mengusovské sedlo

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist