V tomto článku prinášame tip na cyklotúru pre všetkých tých, ktorí vyhľadávajú málo známe trasy dobrodružného charakteru, peknú prírodu a nevadí im množstvo kilometrov, ani variabilné podmienky. Presne tieto atribúty spĺňa cykloprechod popri korytách riek Váh a Nitra v oblasti Podunajskej nížiny, ktorý sme boli preskúmať.
Jedna z najzaujímavejších zastávok nášho cykloprechodu - sútok Váhu a Malého Dunaja.
Z viacerých strán sme sa totiž dopočuli o prekrásnych piesočných plážach, na ktoré tu možno naraziť. Čo môže byť lepšie počas horúčav, ktoré na Slovensku práve panovali, ako práve voľné kúpanie vo vodách našich najznámejších riek?
Okrem toho sa ukázalo, že aj na prvý pohľad úplne bežná cyklotrasa môže byť v tej správnej zostave a podmienkach pamätným dobrodružstvom. Navyše, všetko to bolo za priaznivý peniaz. Dalo by sa povedať, že absolútny low-cost.
Ako sa dostať na začiatok cykloprechodu
Pôvodný plán, ako sme chceli absolvovať cyklotúru popri Váhu a Nitre, bol vo forme okruhu z Trnavy cez Komárno, Nové Zámky a Nitru späť do Trnavy. Všetky tieto mestá disponujú dobrým vlakovým spojením, čo sa počas extrémnych letných horúčav zdalo ako ideálne v prípade neplánovaného ústupu.
Rovnako tak platí, že sa vďaka tomuto spojeniu môžete prakticky vrátane bicykla dopraviť do ľubovoľného z uvedených bodov. Formu dopravy vlakom na podobnú akciu by sme všetkým radi odporučili. My sme napokon využili vlak pri návrate z Nitry do Trnavy, keďže sme sa už necítili na kompletný prejazd okruhu.
Viacero miest na cyklotrasách popri Váhu a Nitre má dobré vlakové spojenie, čo sa oplatí využiť. Uskladnenie bicyklov počas presunu z Nitry do Trnavy.
Popis trasy cykloprechodu
Cyklotúra z Trnavy do Trnavy popri Váhu a Nitre sa javila ako pohodová jazda najmä z toho dôvodu, že väčšina jej leží na rovine, pričom prvý úsek do Komárna vedie dolu prúdom, takže viac-menej klesáte.
Celkovo sme na trase neočakávali výrazné stúpania ani počas návratu popri rieke Nitre. Rešpekt sme mali skôr z možného protivetra, ktorý sa tu pravidelne vyskytuje a cyklistu dokáže riadne potrápiť.
Okrem toho sme boli zaťažení nákladom vody a spacích potrieb, keďže sme plánovali na trase i nocovať. Taktiež bola predpoveď na extrémne horúčavy, na čo sme mali pripravenú odpoveď v podobe neustálej možnosti schladenia sa v rieke a občerstvovacích zastávok v krčmách v množstve dedín.
Neboli sme si však veľmi istí, ako bude presne vyzerať terén. Hrádze týchto riek totiž zatiaľ nie sú kompletne prebudované na asfaltový typ cyklotrasy, čo môže znamenať i väčšie spomalenie, pokiaľ by bol povrch neupravený. Narazili sme len na minimum aktuálnych informácii ohľadne kvality jednotlivých úsekov.
Väčšina cesty viedla po Vážskej cyklomagistrále a Ponitrianskej cyklomagistrále. V prevažnej miere sme sa držali priamo na hrádzi na cyklotrasách, no niektoré úseky, keď to bolo výhodnejšie, či jednoducho krajšie sme prešli i popod hrádzu, alebo po asfaltkách spájajúcich jednotlivé obce na trase.
Často boli hrádze pomerne monotónne, takže sa oplatilo dôverovať navigácii a sem-tam odbočiť do lesíka, či bližšie k rieke, kde to bolo oveľa zaujímavejšie, ale aj príjemnejšie vďaka tienistým miestam. Takisto sme sa na tejto cyklotúre tešili na viacero prírodne zaujímavých miest ako sútok Váhu s Malým Dunajom, Dunajom a Nitrou.
Trnava – Sereď
Prvý úsek medzi významnými sídlami je spočiatku mierne zvlnený, vedie cez polia za Trnavou, kde sme pocítili silu i teploty juhozápadného prúdenia. Na začiatku cykloprechodu, ešte v Trnave, vnímame najmä celkom vyschnuté koryto rieky Trnávka.
Úvodný úsek sme prešli po modro značenej cyklotrase cez Vlčkovce a oddych sme si dopriali v podniku v Seredi pri pohľadných brehoch Váhu, kde je situované aj Oldtimer múzem (expozícia automobilových veteránov).
Cestou k nemu si môžete všimnúť pripomienku na ženistov v podobe obojživelného transportéra. Kúsok odtiaľto sa nachádza i kemping, ktorého služby vám počas cykloprechodu teoreticky môžu prísť vhod.
Občerstvenie a súčasne múzeum oldtimerov v Seredi počas cyklotúry popri Váhu.
Sereď – Šaľa
Zo Serede sme už postupovali po červeno značenej Vážskej cyklomagistrále, vedúcej po pravom brehu Váhu. Dostávali sme zabrať od vysokých teplôt, vetra ako aj ťažšie naložených bicyklov. V tejto časti je asi najzaujímavejší dlhý prejazd po asfaltovom povrchu hrádze vodného diela Kráľová.
Dlhá pasáž končí až pri telese tamojšej hydroelektrárne. V tomto bode zbiehame viac pod hrádzu a tešíme sa na najbližšie občerstvenie, ktoré predstavuje bufet priamo pri cyklotrase tesne pred Šaľou. Plánujeme tiež pozrieť klasickú legendu v podobe pivárne Karolinka, no tá je otvorená až neskôr poobede. Hneď vedľa sa však nachádza šalianska Billa, kde doplníme všetko potrebné.
Naša cyklotúra prebiehala aj popri vodnej nádrži Kráľová, ktorá je jedným z najzaujímavejších miest na Váhu.
Tešili sme sa aj na návštevu pivárne Karolínka v Šali, tá však bola zatvorená.
Šaľa – Kolárovo
Úsek medzi Šaľou a Komárnom je už viac divokým teritóriom, ktoré expedičného cyklistu v lete poriadne preverí. Najmä, ak sú teploty nad 30 stupňov a fúka protivietor, čo bol práve náš prípad. Takisto je tu ťažší terén.
Cyklotrasa síce vedie po hrádzi, no tá je často v podobe stopy vyjazdenej v zoschnutej tráve. Nejde to až tak rýchlo, ako doteraz. Preto často pozeráme do navigácie a vyberáme miesta, kde je vhodnejšie zviezť sa po poľnej ceste pod hrádzou, ktorá je viac vyjazdená, prípadne vyskúšame hľadať tieň na cestičkách v lesoch pri rieke.
Charakter Vážskej cyklomagistrály za Šaľou.
Keď sme už úplne prehriati, zatiahneme ručnú brzdu v podobe schladenia vo vlnách Váhu, ktorý má našťastie stále pomerne dosť vody, hoci iné toky sú v tomto období dosť vysušené. V miestach v oblasti obce Zemné už nedočkavo vyzeráme legendárne piesočné pláže, o ktorých sme viackrát počuli a videli ich na fotografiách.
Realita nesklamala. Naozaj sme tu narazili na prekrásne pláže, ktoré mali ešte väčšiu rozlohu vďaka nízkemu stavu vody v rieke Váh. Na pravom brehu boli síce pláže kvôli bujnému porastu zle prístupné, no cez asi meter hlboký prúd rieky sme sa dokázali prebrodiť na verejnú pláž pri obci Zemné.
Prekvapilo nás tu krásne piesčité dno, bez bahna s lahodnou teplotou vody, ktorá nás v ten deň doslova zachránila. Voda bola navyše priezračná, takže bolo vidno až na dno. Pritom rieka v týchto miestach má za sebou už stovky kilometrov cesty spod Tatier, tak by ste možno očakávali, že bude znečistená.
Prvá zastávka pri vodách Váhu, ku ktorej nás donútilo extrémne horúce počasie.
Zvlaženie v osviežujúcom toku Váhu severne od obce Vlčany.
Prejazd lesnou cestou popri Váhu smerom na Vlčany nám pomohol držať sa čiastočne v tieni.
Vyprahnuté polia v oblasti obce Zemné, ktorá sa nachádza na opačnej strane Váhu.
Pôsobivé lužné lesy pri Váhu v lokalite obce Zemné.
Naopak kúpanie je tu skvelé, akurát si treba dať pozor na citeľnú silu prúdu v hlbších častiach rieky. Na plážach sa nachádzalo množstvo miestnych ľudí, ktorí tu zjavne spokojne trávili letné dni. Na doplnenie uvádzame, že k rieke a plážam je potrebné zísť z cyklotrasy lesnými cestičkami. Určite narazíte na miesto, kde je breh zbavený vegetácie, čo umožňuje dobrý prístup k vode. Podľa mapy by sa pri verejnej pláži v obci Zemné mal nachádzať i bufet. Ten sme však nenavštívili.
Nádherná verejná pláž pri obci Zemné ku ktorej sa nám podarilo bez problémov prebrodiť cez nízku hladinu toku Váhu.
Na tomto úseku nás ešte zaujala existencia kompy pri obci Vlčany, ktorú by ste možno mohli v prípade potreby využiť. Nachádza sa na kompovej ulici. Boli sme sa k nej pozrieť, no našli sme tu len čosi ako oznam, že kompa z dôvodu nízkeho stavu rieky nepremáva.
Nevideli sme ani samotnú kompu, len brehy uspôsobené pre lepší prístup ku kompe. Zdalo sa, že by sa tu rieka za nízkeho stavu vody dala i prebrodiť. Keď už spomíname Vlčany, radi by sme odporučili miestne pohostinstvo klasického rázu - piváreň Zorro - Söröző , kde sa dalo príjemne posedieť a vyšli nám tu v ústrety snáď vo všetkom.
Lokalita kompy Vlčany, kde bola pozastavená prevádzka zrejme kvôli nízkej hladine Váhu.
Po celkovom osviežení v tejto oblasti sme si ešte celkom zabojovali s horúcim počasím, protivetrom aj s prírodným povrchom cyklotrasy, až sme konečne dorazili do Kolárova. Netušili sme, aký typ cyklotrasy nás očakáva na poslednom úseku do Komárna, no aj vzhľadom na pokročilí denný čas sme boli veľmi radi, že sa ukázalo, že to bude klasická asfaltová cyklotrasa.
Originálna piváreň Zorro vo Vlčanoch nám poskytla nevyhnutné tekutiny.
Pitný režim je počas cyklotúry v extrémnom počasí vyzeral asi takto.
V Kolárove sme nevynechali návštevu lodného mlyna, kde sa dá posedieť i v pohostinstve, len musíte prejsť dreveným mostom k až k mlynu. Takisto odporúčame nevynechať sútok Malého Dunaja a Váhu tesne pred Kolárovom. Obe miesta pomôžu k zlepšeniu dojmu z bicyklovania po celkom monotónnej hrádzi.
Most cez Malý Dunaj smerom do Kolárova.
Populárny vodný mlyn na Malom Dunaji pri Kolárove sme si nemohli nechať ujsť.
Drevený most pri mlyne v Kolárove je menšou odbočkou z cyklotrasy vedúcej cez Kolárovo.
Kolárovo – Komárno
Záverečný úsek prvej etapy nášej cyklotúry už absolvujeme so zapadajúcim slnkom. Má takmer 25 km, čo je po celom dni až až. Vieme, že do Komárna to už dáme, aj keď ráno nebolo vôbec isté, kde prvý deň skončíme.
Motiváciou bolo, že v centre Komárna čapujú pivo Guinness, ktoré si hneď po príjazde aj doprajeme. Opäť veľmi príjemný podnik. Podobne ako celková letná večerná atmosféra v tomto meste. Doprajeme si aj pouličný kebab, čo spolu s všadeprítomnou maďarčinou zvyšuje pocit akejsi exotickosti. Akoby sme boli na zahraničnej cyklovýprave na dakde na Balkáne.
Vodohospodárske dielo na Komárňanskom kanále pri pohľade z Vážskej cyklomagistrály.
Posledných takmer 25 km z Kolárova do Komárna vedie po pohodlnom asfaltovom povrchu Vážskej cyklomagistrály.
Z fotografií vieme, že i v Komárne sa nachádzajú krásne pláže. Mali by sa rozkladať pri sútoku Váhu a Dunaja. My sme prichádzame už za tmy, pričom znova poslúži navigácia. Vody je tu minimum a Váh pôsobí ako nejaký väčší potok.
Pláže sú naopak obrovské a totálne ľudoprázdne. Nevideli sme tu ani rybárov, čo bolo prekvapivé. Napokon tu rozkladáme núdzový bivak, kde sa chystáme zdriemnuť a skoro, ešte za ranného chladu, vyraziť.
Námestie Európy v Komárne, ktoré sme dosiahli prvý deň cyklotúry z Trnavy popri Váhu.
V Komárne na Námestí Európy čapujú skvelý Guinness. Dokonalá odmena za útrapy prvého dňa našej cyklotúry.
Čakala nás však otrasná noc, kedy mesiac svietil ako druhé slnko, non-stop duneli vlaky a nadránom začali škriekať hejná čajok. Romantika na pláži sa teda veľmi nekonala. Skrátka pamätná noc, hoci nič moc pred ďalším dlhým úsekom bicyklovania. Naplánovali sme si totiž, že druhý deň to dáme až do Nitry, kde by sme šli na vlak do Trnavy. Aspoň bolo v noci prekvapivo chladno, čo sa udržalo aj celé ráno.
Ku Komárnu ešte doplníme, že by sa tu oplatilo zostať dlhšie, nakoľko je plné turistických zaujímavostí typu obrovskej vojenskej pevnosti a mnohých ďalších. Videli sme aspoň centrum mesta, Námestie Európy a takisto ranný pohľad na sútok Dunaja a Váhu v lúčoch vychádzajúceho slnka stál za spomínané nočné útrapy.
Rozsiahle pláže počas nízkeho stavu vody na sútoku Dunaja a Váhu pri Komárne.
Podmanivá ranná atmosféra pri sútoku Váhu a Dunaja pri Komárne.
Komárno – Komoča
Ráno, ešte v Komárne, dopĺňame zásoby a raňajkujeme na miestnej čerpačke neďaleko pláží. Objavili sme ju predošlý večer ako zjavenie, keď sme chceli kúpiť nejaké to pivo ešte pred spaním. Od čerpačky to je na skok na zelenú cyklotrasu vedúcu po ľavom brehu Váhu smerom do Komoče.
Z mapy nebolo jasné, aký presne povrch tu očakávať, no ukázalo sa, že cyklotrasa vedie po hrádzi s trávnatým povrchom, čo značne spomaľuje a nepríjemne natriasa. Zbehli sme preto na asfaltku, vedúcu popod hrádzu.
Prvá ranné kilometre z Komárna po zelenej cyklotrase smerom na Komoču v blízkosti Vrbovej nad Váhom.
Neskôr sme jazdili znova priamo po hrádzi pokrytej panelmi. Často sme kontrolovali polohu podľa navigácie, pričom sme využívali najschodnejšie úseky priamo na hrádzi, alebo v blízkosti hrádze. Veľmi nám tu pomohol skorý štart, nakoľko teploty boli veľmi priaznivé, na rozdiel od predošlého dňa kedy sme začínali pomerne neskoro. Takisto nám vyhovovalo juhozápadné prúdenie, keďže nás tentokrát tlačilo od chrbta. Postupne sme sa prepracovali do zrejme ešte spiacej Komoče.
Komoča – Nové Zámky
Pri Komoči sa zelená cyklotrasa napája na červenú s názvom Mariánska cesta, ktorá už vedie popri rieke Nitre. Tu sa oplatí podniknúť drobnú zachádzku k sútoku Váhu a Nitry. Je to pekné, tiché miesto. Pôsobí autenticky, hoci v tomto období je i tu zjavný nedostatok vody.
Akonáhle nastúpime na Mariánsku cestu smerom na Nové Zámky, naskytá sa znova ďalší pohľad do monotónneho hrádzového nekonečna. Cyklotrasa má povrch v podobe vysušenej trávy, na aký už sme si pomaly privykli.
Drobná zachádzka k sútoku Váhu a Nitry sa oplatí.
V tomto prípade sa jedná o 6 km dlhú priamku až do Nových Zámkov. Ak ste tu počas najväčšej páľavy, môže to tu byť až život ohrozujúce. Nikde žiadne občerstvenie, len monotónna diaľka suchej hrádze. Hoci rieka Nitra tečie hneď pri hrádzi schovaná za stromami, miesta na pohodlný prístup k jej vodám sme si tu nevšimli. Monotónne šliapanie nám prerušujú len športové lietadlá z neďalekého letiska v Komoči. Napokon sa tortúra skončí a sme v Nových Zámkoch.
Vyprahnutá cyklotrasa s názvom Mariánska cesta smerom z Komoče do Nových Zámkov má cca. 6 km a dala nám zabrať.
Nové Zámky – Úľany nad Žitavou
Nové Zámky sme si chceli aspoň narýchlo prezrieť a keďže sme od rána non-stop ťahali, tak si tu aj dopriať prvú dlhšiu pauzu. Zídeme z cyklotrasy viac smerom do centra a hneď narazíme na príjemný podnik, kde znova čapujú Guinness, čo nám veľmi vyhovuje. Ide o piváreň u Vargu. Dobre sa tam sedelo.
V centre Nových Zámkov sme sa stihli zastaviť na krátku ochutnávku letnej atmosféry v tejto časti Slovenska.
Krátko na to sme si prezreli centrum Nových Zámkov zo sedla bicykla a už sa valíme smerom na Nitru už po Ponitrianskej cyklomagistrále. Nasleduje dlhší úsek po trávach a poľnom type ciest bez občerstvenia, až kým nedôjdeme do Úľan nad Žitavou. Tu sa nám podarí doplniť tekutiny v miestnej krčme. Na tomto úseku stojí za zmienku sútok Nitry a Žitavy, ktorý je pomerne nenápadný, no nachádza sa hneď pri cyklotrase.
Úľany nad Žitavou - Nitra
Ďalší postup sa rozhodneme realizovať cez niekoľko obcí po asfaltke cez Mojzesovo a Černík až do Vinodolu. Ide o klasickú lokálku, ktorá vedie rovnobežne s hrádzou. Hrádza je tu však neupravená a po tráve sa nám už v pribúdajúcom teple nechcelo ísť.
Vo Vinodole narazíme len na zatvorené podniky a tak ťaháme ďalej už priamo po hrádzi rovno na Nitru. V diaľke dobre vidno vytúžený Zobor, pričom pod nami vidíme tok rieky Nitry. Škoda, že na rozdiel od Váhu vôbec neláka na kúpanie. Brehy sú relatívne neprístupné a voda plná rias.
Zvonica vo Vinodole, kam sme odbočili z cyklotrasy popri rieke Nitre, aby sme sa občerstvili v pohostinstve. Bolo však zatvorené.
Ponitrianskou cyklotrasou smerom na Nitru. Takto vyasfaltovaných je leň niekoľko posledných kilometrov za obcou Vinodol. Inak je trasa skôr poľného typu.
Architektonicky jedna z najzaujímavejších zastávok počas nášho cykloprechodu popri Váhu a Nitre - starý Mlyn na rieke Malá Nitra.
Pozitívom je, že hneď za Vinodolom sa trávnatá hrádza mení na kvalitnú asfaltovú cyklotrasu. Po nej je to už viac-menej vytrvalostné bicyklovanie až do Nitry. Takisto si určite všimnete autentickú budovu starého mlyna v nitrianskych Krškanoch, ktorá sa nachádza priamo pri cyklotrase na rieke Malá Nitra. Pri mlyne sa nachádza príjemná bufet.
Náročnosť a vybavenie na cykloprechod
Náročnosť popisovaného cykloprechodu spočíva najmä vo variabilnom povrchu (tráva, kamienky, asfalt, betón, poľné cesty), v možnom silnom vetre a vo vysokých teplotách. Všetko sú to typické podmienky pre jazdenie na Podunajskej nížine, čo však má aj svoje neodškriepiteľné čaro, najmä ak sa môžete ovlažiť v príjemných vodách Váhu a zastaviť v množstve originálnych podnikov.
Na tunajšie jazdenie by sme odporúčali XC horský bicykel, ktorý je ľahký a univerzálny. Ak máte dobrú kondíciu, dokážete postupovať aj s minimom zásob, ktoré si budete dopĺňať v jednotlivých obciach. Na trase sú aj väčšie mestá s dobrým vlakovým spojením.
Už takmer pod Zoborom v Nitre.
Prekvapilo nás, že trasa mala aj nejaké to prevýšenie. Prvý deň, hoci sme šli dolu Váhom, to bolo vyše 300 výškových metrov. Zrejme za to môže najmä zvlnený terén v okolí Trnavy. Cesta proti prúdu rieky Nitra bola pomerne rovinatá. Celkovo sme šli čo najviac naľahko, len s pár tyčinkami a gélmi.
Dbali sme najmä na dostatok tekutín a ich dopĺňanie takmer v každej obci, čo sme mali na trase. V tomto smere je dobre mať odhad, koľko toho zvyknete spotrebovať pri jazdení v teple v podobnom type terénu. K záťaži patrili i veci na spanie v podobe spacáku, ľahkej celty typu tyvek, a nafukovacej karimatky. V lete nezabudnite na opaľovací krém a kvalitné cyklookuliare. Pribalili sme tiež čo-to na prezlečenie a plavky :).
Koniec našej cykloexpedície popri Váhu a Nitre na železničnej stanici v Nitre.