Kráľova hoľa s výškou 1946m, predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.
Kráľova hoľa bezpochyby patrí k najpútavejším a najznámejším turistickým cieľom Slovenska. No a tak trochu je to i národný symbol. Veď kto by nepoznal tento vrchol, ospievaný v notoricky známej piesni „Na Kráľovej holi“? Na tento rozložitý kopec, ktorý ako mohutný maják, ešte zvýraznený vysokou anténou vysielača, zadržiava vetry a mračná zo šíreho okolia, vedie viacero výstupových chodníkov. My sme sa postupne podujali vystúpiť sem viacerými z nich. Či už počas hrebeňovky Nízkych Tatier, alebo počas jednodňového výletu čisto na tento kopec. Za ten čas sme zistili, že na Kráľovej holi povestný strom z vyššie uvedenej piesne nerastie. Nájdete na nej skôr jedinečné skalné útvary, prekrásne výhľady a neustály vietor.
Pohľad na Kráľovu hoľu od západu. Takto sa kopec javí pútnikom končiacim hrebeňovku Nízkych Tatier.
Kráľova hoľa 1946m. Vrchol je korunovaný výrazným vysielačom.
Ako sa dostať pod Kráľovu hoľu a kde zaparkovať?
Ak by ste sa chceli vybrať na Kráľovu hoľu, najbližšie na vrchol to budete mať zo Šumiaca a Telgártu. Obe obce sa nachádzajú na južnej strane Nízkych Tatier. Existujú však i vzdialenejšie prístupy, z obcí ako Spišské Bystré, Liptovská Teplička, či Vernár. To je však skôr niečo pre fajnšmekrov, ktorí si chcú vyskúšať výstup netradičnou variantou. Tieto dedinky sú naozaj vzdialené a túra na Kráľovu hoľu z nich zaberie množstvo času. Odhliadnuc na čas potrebný na návrat.
Ak sa sem chystáte prvýkrát, odporúčame vybrať si výstup z Telgártu, alebo zo Šumiaca. Možno zo Šumiaca ešte o niečo viac ako z Telgártu. Každopádne obe tieto trasy sú dobre značené, chodník je dostatočne výrazný a taktiež nie je problém do týchto obcí sa dopraviť. Dá sa to klasicky autom, autobusom, prípadne v kombinácii vlaku a autobusu.
Najpraktickejšia možnosť je samozrejme priviezť sa do východiskových obcí autom. Prístup je pomerne bezproblémový hoci obce zväčša ležia mimo hlavných magistrál. Rovnako je to aj s autobusmi, ktoré sme hojne využívali ešte za mladších čias, prípadne keď sme zvykli podstúpiť hrebeňovku Nízkych Tatier. Trocha krkolomný je prejazd cez Vernár, ak sa chcete priviesť autobusom do Šumiaca či Telgártu napríklad z Popradu. „Užijete“ si dosť kľukatých zákrut. Podobne je to aj smerom z Rožňavy cez Dobšinú. Naopak dobrá cesta autobusom, či autom je do týchto obcí od Banskej Bystrice cez Brezno.
Iný druh spojov ako je auto sa vyplatí najmä, ak Kráľova hoľa predstavu napríklad začiatok vašej hrebeňovky Nízkych Tatier. V takom prípade vás nebudú zaujímať spiatočné spoje v daný deň a môžete si dovoliť rôzne kombinácie vlaku a autobusu, prípadne vlaku a stopu, ako sme to raz skúsili aj my, keď sme z rýchlika vystúpili v Červenej Skale a do Telgártu dostopovali. Nevýhodou vlaku je totiž fakt, že v žiadnej z dediniek, z ktorej výstup začína, priamo nestojí. Obce na sever od Kráľovej hole sú dostupné autobusom a samozrejme autom. Relatívne blízko k nim vás dopraví severná železničná vetva, kde už je frekvencia vlakov oveľa vyššia.
Ako je to s parkovaním?
Ak by ste napokon šli autom, parkovať môžete klasicky v dedinkách, kde sa nájde miesto. Spoplantné parkovanie je v Šumiaci. Cez víkend určite. V tejto obci, kde je frekvencia turistov pokúšajúcich sa o výstup na Kráľovu hoľu azda najväčšia, sa vyplatí autom zájsť až povyše dediny, súbežne s modrou značkou. Tá sa nakoniec odpojí od asfaltky a po výraznej pravotočivej zákrute zbadáte menšie núdzové parkovisko. Potom už autom ďalej nesmiete. Ak odstavíte v tomto bode, ušetríte si kus pochodu po asfaltke, no zároveň sa vám môže stať, že parkovisko už bude preplnené. Naozaj nie je až tak veľké a v sezóne nemusíte nájsť voľné miesto. Mimo sezóny tu s parkovaním asi nebude problém. Prinajhoršom sa môžete vždy vrátiť do centra Šumiaca a auto nechať odparkované tam.
Parkovanie nad Šumiacom. Najvyššie položené miniparkovisko leží na konci dediny na turistickej značke vedúcej na Kráľovu hoľu.
Vlakom
Malú poznámku by sme mali k vlakovému spojeniu, pretože rýchliky juhom Nízkych Tatier síce premávajú, ale frekvencia spojov je naozaj slabá. Telgárt, Šumiac i ostatné dedinky pod Kráľovou hoľou sú pomerne odľahlé a tak by sme zrejme najviac odporúčali dopraviť sa do nich radšej autom, prípadne autobusom.
A čo bicykel?
Pre horských cyklistov uvádzame i populárnu možnosť vyšliapať si na vrchol Kráľovej hole zo Šumiaca po cykloceste. Je to v podstate jediná oficiálna možnosť, z kade môžete na Kráľovu hoľu vyraziť. Je to niečo pre horské a gravel bicykle, i čoraz populárnejšie elektorbicykle, ktoré tu aj požičiavajú. V takom prípade však nezabudnite, že vás čaká približne tisíc metrov prevýšenia a preto budete musieť šetriť s batériou. Majte na pamäti, že cestou k vrcholu elektrobicykle nie je kde dobiť. Nie je to možné ani na Chate pod Kráľovou hoľou, ktorá sa nachádza popri cykloceste. Podrobnejšie popisujeme cyklovýšľap na Kráľovu hoľu nižšie v tomto článku.
Cyklistika na Kráľovej holi. Vrchol je obľúbený i medzi klasickými cyklistami a čoraz viac medzi elektrocyklistami.
Výstup na Kráľovu hoľu - akú turistickú trasu si zvoliť?
Na Kráľovu hoľu vedú výstupy z viacerých obcí v jej podhorí, no na výstup sa najčastejšie využívajú v zásade dve z nich - výstup z Telgártu a zo Šumiaca. Tieto trasy sú najkratšie a orientačne azda najmenej náročné. Uvádzame i jednu z dlhších výstupových trás, z Liptovskej Tepličky, pretože sme ju prešli a tak z nej máme aké-také dojmy. Ostatné trasy z Vernára a Spišského Bystrého sme zatiaľ neotestovali.
Prikladáme ešte prehľad dĺžky trás, s približným časovým odhadom výstupu. Zostup býva spravidla o hodinu rýchlejší:
- Trasa zo Šumiaca – 5,9km, prevýšenie 1069m, trvanie cca 3 hodiny
- Trasa z Telgártu – 6,3km, prevýšenie 1061m, trvanie cca 3,5 hodiny
- Trasa z Pustého Poľa – 9,6km, prevýšenie 1034m, trvanie 4 hodiny
- Trasa z Liptovskej Tepličky – 12,6km, prevýšenie 1122m, trvanie cca 5 hodín
- Trasa z Vernára – 14,2km, prevýšenie 1361m, trvanie cca 5,5 hodín
- Trasa zo Spišského Bystrého – 20,6km, prevýšenie 1453m, trvanie cca 7 hodín.
Smerovník na Kráľovej holi. Červená značka označuje prechod hlavným hrebeňom pohoria.
Výstup na Kráľovu hoľu bezpečne!
Vysokohorská turistika, medzi ktoré patrí i výstup na Kráľovu hoľu, je obľúbenou aktivitou pre mnoho prírodných nadšencov. Avšak pohyb v horskom teréne so sebou nesie riziká. Skúsení horolezci tvrdia, že hlavným cieľom každej túry je bezpečný návrat. Ak nerátame špecifické zimné podmienky, pri výstupe na Kráľovu hoľu neabsolvujeme prechod príliš náročným terénom, môžu však nastať rizikové situácie vplyvom rôznych okolností, napríklad únava alebo zmena počasia. Správna príprava je kľúčom k minimalizovaniu nebezpečenstva. V moderných technológiách máme výborného spojenca. Sú to naše telefóny, ktoré okrem fotografií môžu byť aj život zachraňujúcim nástrojom. Horská záchranná služba už niekoľko rokov ponúka aplikáciu pre návštevníkov hôr, ktorá umožňuje rýchle privolanie pomoci aj v najrizikovejších situáciách s presnou lokalizáciou. Ďalšie výhody zahŕňajú evidenciu výstupov, zaujímavých miest a aktuálne výstrahy. Pripravte sa na výhľad z Kráľovej hole zodpovedne. K tomu patrí aj poistenie na hory, ktoré poskytuje finančnú ochranu aj v prípade výjazdu Horskej záchrannej služby či v iných nečakaných situáciách.
Výstup z Liptovskej Tepličky
Je pomerne dlhou výstupovou trasou na Kráľovu hoľu od severu. Už samotný príjazd do tejto obce autobusom z Popradu vyvoláva silný dojem odľahlosti. Zo samotnej dediny sú tri varianty ako sa na Kráľovu hoľu dostať. My sme šli na vrchol po zelenej turistickej značke. Tá je totiž najkratšia, no i tak poriadne dlhá.
Z obce, ktorá zaujme najmä unikátnymi pivničkami na zemiaky, pripomínajúcimi hobitie domovy, sme najskôr krátko kráčali po modrej značke. Tú sme rýchlo opustili a nechali sa viesť zelenou. Aby sme sa priblížili pod Kráľovu hoľu, bolo najskôr potrebné prekonať dlhé kilometre cez polia a lúky za Liptovskou Tepličkou. Nie je to veľmi záživný pochod.
Neskôr sa značka priblíži k ihličnatému lesu so strmšími partiami. Problémom tu môže byť orientácia, nakoľko je tu viacero rúbanísk. My sme ocenili pomoc GPS navigácie. Najskôr sme totiž nesprávne odbočili z trasy. Strmý výstup lesom bol celkom jednoznačný a ďalej sme už neblúdili. Nad lesom už sme vystupovali hôľnymi časťami severných svahov Kráľovej hole, miestami pokrytého kosodrevinou. Práve v týchto miestach sme konečne našli zmysel predošlej námahy z dlhého pochodu, pretože sa nám otvorili veľmi pekné, hlboké výhľady na rovinu pod nami až po Vysoké Tatry. Okrem toho sme priamo pri výstupovom chodníku narazili na prameň Čierneho Váhu, ktorý patrí k ďalším atraktivitám tejto trasy. Nachádza sa v menšej drevenej búdke. Dlhšie stúpanie nás napokon priviedlo až k stožiaru na vrchole Kráľovej hole.
Trasu z Liptovskej Tepličky možno zhodnotiť ako zaujímavú, čo do výhľadov, alebo spomínaných atraktivít, ako sú pivničky v Liptovskej Tepličke a prameň Čierneho Váhu. Nie je to však nič pre ľudí, ktorí chcú byť čo najskôr na vrchole a nemajú potrebnú kondíciu na dlhšie pochody. Na trase sa totiž nie je ani kde občerstviť a všetky zásoby si musíte ťahať v batohu so sebou. Takisto ide o trasu nie príliš vhodnú na výstup s deťmi, ktoré sú malé, alebo bez väčších turistických skúseností. Trasa je navyše miestami orientačne náročnejšia. Odporučili by sme ju skôr fajnšmekrom, ktorí by sa chceli na Kráľovu hoľu vybrať z neobvyklého smeru a kráčať si v opustenom tichu bez más turistov. Tento výstup spolu s návratom do Liptovskej Tepličky môže predstavovať i celodennú túru. Preto si ho dobre načasujte.
Z výstupu na Kráľovu hoľu z Liptovskej Tepličky. Hneď v úvode výstupu sú tieto rozkošné pivničky.
Prameň Čierneho Váhu. Nachádza sa neďaleko vrcholu Kráľovej hole priamo pri turistickom chodníku.
Pohľad na studničku - prameň Čierneho Váhu. Ideálne na doplnenie vody.
Záverečné metre dlhočizného výstupu na Kráľovu hoľu z Liptovskej Tepličky. Výhľady z vrcholového svahu do doliny sú čarovné.
Výstup z Telgártu
Výstup na Kráľovu hoľu z Telgártu ponúka stúpanie približne tisíc metrov po lesnom a hôľnom chodníku. Trasa vedie po červenej značke, ktorá je súčasťou Cesty hrdinov SNP, vedúcej naprieč celým Slovenskom. I vďaka tomu je často chodená a dobre preznačená. S orientáciou by ste tu problém nemali mať, azda len v spodnej časti, nad Telgártom, kde sa nachádza zopár rúbanísk. Prípadne za hustej hmly v odlesnenej vrchnej časti kopca. Inak je výstup z Telgártu jednou z najrýchlejších možností ako sa dostať na vrchol Kráľovej hole. Treba sa však pripraviť na poriadne výživné stúpanie.
Výhodou trasy je, že začína na severovýchodnom okraji obce, pričom ihneď prechádza do lesného chodníčka, takže nie je nutné dlho šliapať po asfaltke, ako tomu často býva. Po krátkom pohybe miernym lesným terénom nasleduje strmé tiahle stúpanie po úzkom chodníčku medzi ihličnanmi. Chodník býva občas mierne zatopený tečúcim potôčikom, nie je to však nič neprekonateľné.
V miestach nad pásmom lesa a kosodreviny, pod vrcholom Kráľovej skaly 1690m, kde končí toto výrazné stúpanie, sa rozkladajú vysokohorské lúky spolu s prameňom Zubrovice. Z tadiaľto už dovidieť na vrchol Kráľovej hole.
Ďalšia cesta vedie miernejším, no pocitovo nekonečne tiahlym stúpaním cez horské lúky. Napokon to nie je až tak dlhý výstup, no psychologicky pôsobí, akoby ste mali šliapať donekonečna. Našťastie si môžete vychutnávať peknú okolitú prírodu. Hoci nie vždy je tomu tak a napríklad počas hmly je to tu veľmi nepríjemné. Takisto za ostrého vetra, ktorý je priam charakteristickou súčasťou Kráľovej hole. Tento kopec je totiž najmohutnejším masívom v šírom okolí a tak zachytáva azda všetky vzdušné prúdy. Vetru sa tu vyhnete naozaj len ojedinele.
Za zmienku stojí možnosť vystúpiť po zelenej značke od prameňa Zubrovice na Spomínaný vrchol Kráľova skala. Predstavuje zároveň možnosť ako si výstup ozvláštniť, pretože tento chodník vedie cez vrchol naspäť do Telgártu. Nemusíte tak kráčať po rovnakej trase. Zelenú značku z vrcholu Kráľovej skaly si pamätáme len matne, keďže sme tade išli ešte za detských čias. V istých momentoch si spomíname na nepríjemnú kosodrevinu, ktorá sa ťahala v oblasti vrcholu a bolo potrebné sa ňou predrať. Počas zostupu do Telgártu sme sa následne stratili, kvôli zlej interpretácii turistickej značky na mape. GPS vtedy v podstate neexistovali, tak sme si polohu nemali ako overiť. Nakoniec sme však do Telgártu došli, hoci s výraznejším časovým oneskorením.
Celkovo môžeme výstup z Telgártu odporučiť ako jeden z dvoch klasických, dobre značených výstupových chodníkov na vrchol Kráľovej hole, ktorý predstavuje rýchly prístup na túto horu. Na tejto trase je taktiež nutné niesť si vlastné zásoby. Nenájdete na nej žiaden bufet, ani horskú chatu. Výstup je fyzicky náročný, no vzhľadom na jeho menšiu časovú náročnosť a pomerne priamu trasu, by ste ho v krajnom prípade mali zvládnuť vrátane návratu behom dňa. Bežne ide skôr o poldennú túru, hoci v oblasti vrcholu Kráľovej hole je možné za dobrých podmienok robiť zaujímavé potulky hlavným hrebeňom Nízkych Tatier, ktoré ponúkajú krásne výhľady. Preto bude na vás, ako si celý výlet naplánujete.
Výstup na Kráľovu hoľu z Telgártu asi nebude tým pravým orechovým pre deti, pretože po ceste nie je mnoho atraktivít. Pokiaľ vaše deti nebaví samotný pobyt v lese, hrozí, že pri prvom výraznejšom stúpaní vám túru zamietnu. Samozrejme, ak by ste ich vyniesli v nosiči, môže to byť vhodný variant na výstup, pretože túra je pre zdatného horala, celkom krátkou prechádzkou. A opačne, ak by sa vám s deťmi nedarilo postupovať, dá sa odtiaľto rýchlo vrátiť späť do Telgártu. S deťmi na Kráľovu hoľu sa však odporúčame vybrať sa skôr ďalšou z popisovaných trás - zo Šumiaca.
Výstup zo Šumiaca
Vybrať sa na Kráľovu hoľu zo Šumiaca je turisticky azda najatraktívnejšou a najpohodlnejšou variantou. Ide tiež o najpriamejšiu trasu na vrchol, bez väčších obkľúk. Navyše s potenciálnym príjemný zastavením v horskej chate na polceste.
Trasa vedúca po modrej turistickej značke je dobre značená, prehľadná, doplnená mnohými zaujímavosťami. Predstavuje široký, mierne kamenistý lesný chodník, na ktorom nájdete i nedávno otvorenú horskú chatu, takže sa po ceste môžete výborne občerstviť, alebo aj ubytovať. Trasa s 5,9km patrí k najkratším, no prevýšenie je i zo Šumiaca značné. Predstavuje 1061m. Vďaka viacerým atraktivitám popri trase a výborným výhľadom však na námahu ľahšie zabudnete.
Výstup zo Šumiaca je ideálne začať z malého parkoviska na severnom konci obce, kam je možné doviezť sa autom a nie je potrebné pešo prekonávať žiadne nepríjemné úseky po asfaltke. K parkovisku sa dostanete sledovaním modrej značky. Problém by mohol nastať, jedine, ak tu nenájdete voľné miesto a auto budete musieť odstaviť nižšie v dedine. V centre obce potom nájdete viacero parkovacích miest.
Výstup po modrej značke je orientačne bezproblémový, ide o naozaj široký chodník, ktorý najskôr vedie smrekovým lesom. Ani v zime, či hmle by nemal byť problém orientovať sa tu. V úvode trasy nás zaujali skaliská, z ktorých bol pekný výhľad na okolie. Bolo to veľmi fotogenické miesto. Rovnako nás zaujala i gréckokatolícka kalvária, ktorá je vsadená do svahu lesa mierne napravo od výstupového chodníka. Okrem výrazného kríža sa tu nachádza množstvo zaujímavých kamenných prvkov a pomníčkov tvoriacich jednotlivé zastavenia. Kalvária zaujme najmä tým, že je veľmi citlivo zasadená do prírodného prostredia a sú z nej výborné výhľady na Šumiac a okolie.
Kamenistý chodník stúpa lesom ďalej, až po Predné sedlo. A tu je dobrá správa pre všetkých priateľov hôr v podobe Horskej chaty pod Kráľovou hoľou. Tá sa nachádza priamo v sedle vo výške 1.451m a veľmi dobre zapadá do okolitej prírody. Ide o menšiu chatu, ktorá vznikla prebudovaním tunajšej chátrajúcej búdy. Mali sme možnosť spoznať tu priateľský personál, ktorý chatu vedie sympatickým spôsobom. K tomu patrí i čapovanie piva z menšieho pivovaru Predná hora a chutné pokrmy. Páčila sa nám možnosť posedieť na terase, pričom sa dokonca dalo pohodlne vyvaliť do lehátok. Modrú značku v tomto mieste križuje i cesta smerujúca až na vrchol Kráľovej hole po ktorej sa zvyknú vyvážať pracovníci tamojšieho vysielača a cyklisti, i čoraz častejší elektrocyklisti. Elektrobicykle sa totiž dajú zapožičať v Šumiaci. Personál chaty nám práve o nich porozprával zopár vtipných historiek. Upozorňujeme, že na chate, ani nikde po ceste k vrcholu nie je možné elektrobicykle dobiť. V chate nám porozprávali, že cykloturisti sa občas mylne dominievajú, že tu takúto službu poskytujú a preto batériu veľmi nešetria. Nemajú tak žiadnu šancu, že im vydrží až na vrchol Kráľovej hole.
Cesta po chatu bola dosiaľ celkom strmá, no vďaka spomenutým atraktivitám, ako skalky, kalvária a samotná chata ubiehala rýchlo. Zásluhu na tom malo i zopár pekných výhľadov sporadicky sa objavujúcich popri ceste. Kúsok nad chatou už začínajú čisto hôľne svahy Kráľovej hole a zreteľne vidno kadiaľ vedie vyýstupový chodník. Pri tomto pohľade nás zaujali najmä vysielač na vrchole a neobvyklé, vežovité skupinky tmavých skál. Niektoré z nich sa nachádzajú priamo pri chodníku, iné až kúsok za vrcholom v smere hlavného hrebeňa horstva Nízkych Tatier.
Záverečný strmší stupák cez lúky smerom k vrcholu charakterizujú nádherné pohľady do doliny rieky Hron a chôdza popod niektoré zo spomínaných zoskupení skál. Na niektoré sme si vyliezli. Predstavujú veľmi fotogenické miesta. Dá sa na nich rozložiť a užívať si pohľady na šíre okolie. Aj vďaka tomuto hôľnemu úseku s peknými výhľadmi a fotogenickými zákutiami je trasa zo Šumiaca bezpochyby „opticky“ najkrajšia s pomedzi všetkých ostatných výstupových trás.
Cesta na vrchol Kráľovej hole zo Šumiaca nám ubehla bez problémov, značenie bolo skvelé. V podstate sme sa nemali kde stratiť. Orientovanie by mohla skomplikovať azda len hustá hmla v kombinácii so snehovou pokrývkou. My sme však mali šťastie na výborné počasie. Pri poslednej návšteve sme poslednú polovicu trasy pri zostupe dali dokonca za úplnej tmy, vzhľadom na to že sme sa zdržali na nealkoholickom pive, klobáse a kapustnici v Horskej chate. Napriek tomu bol zostup v pohode, aj keď je pravda že sme si svietili baterkou, ktorú však predpokladáme má každý správny turista vo svojej výbave.
Trasu zo Šumiaca na Kráľovu hoľu možno odporučiť najširšej kategórii turistov. Na svoje si tu prídu výkonnostní športovci, čo dokazuje aj organizácia behu Šumiac - Kráľova hoľa, ale aj bežní horali, obľubujúci peknú prírodu. Túru spestruje aj neodmysliteľná zastávku a pohodu na horskej chate. Pre rodinky s deťmi je výhodou, že túra sa dá naplánovať po Chatu na Prednom sedle a podľa aktuálnych pocitov zvážiť ďalšie pokračovanie. Výstup zo Šumiaca je síce kratší no i tak je potrebné mať na pamäti, že vystupujete na takmer 2000m vysoký vrchol s poriadnym prevýšením okolo 1000 výškových metrov. Takže, či sa vám to páči alebo nie, istá dávka kondície, ktorá je potrebná na výstup je v podstate nevyhnutnosť.
Začiatok výstupu na Kráľovu hoľu zo Šumiaca. Chodník je široký a orientačne nenáročný.
Krížová cesta na úpätí Kráľovej hole. Lokalita je vybudovaná z balvanov rôznej veľkosti.
Jedna z prvých vyhliadok na Šumiac. Počas výstupu na Kráľovu hoľu z tejto obce budete mať množstvo krásnych výhľadov.
Momentka z výstupu na Kráľovu hoľu zo Šumiaca. Výstup je plný fotogenických miest.
Úvod výstupu na Kráľovu hoľu. Zo Šumiaca budete musieť najskôr prekonať pásmo smrekového lesa.
Horská chata pod Kráľovou hoľou. Mimoriadne sympatické miesto na odpočinok nájdete priamo pri výstupovom chodníku.
Spätný pohľad k Šumiacu. Výstup na Kráľovu hoľu po modrej značke z tejto obce je plný výhľadov.
Vrstvená skala na svahoch Kráľovej holi. Tieto skalné zoskupenia výrazne kontrastujú s hôľnym charakterom spomínaného kopca.
Fotenie pod Kráľovou hoľou. Rozptýliť počas výstupu sa môžete i takýmto spôsobom.
Charakter chodníka na Kráľovu hoľu zo Šumiaca. Nie je technicky mimoriadne náročný a je vybavený tyčovým značením, čo oceníte v zime a hmle.
Záver výstupu na Kráľovu hoľu. Stožiar vysielača je najlepším vodítkom.
Na vrchole Kráľovej hole
Oblý, trávnatý vrchol Kráľovej hole by azda nebol v Nízkych Tatrách ničím až tak výnimočným, nebyť jeho polohy na absolútnom východe tohto pohoria, kde vytvára jeho dôstojný záver a nebyť výrazného vysielača vybudovaného v jeho najvyšších polohách. Stojí tu od roku 1959 a patrí medzi najznámejšie vysielače na Slovensku. Práve ten vidno už z veľkej diaľky z viacerých smerov a tak si tento vrchol len tak ľahko nepopletiete. V neposlednom rade patrí vrchol Kráľovej hole k najpútavejším turistickým cieľom aj vďaka úžasným výhľadom na všetky svetové strany. Mimoriadne vyčnieva predovšetkým pohľad na sever - smerom k Vysokým Tatrám.
Vrchol Kráľovej hole je rozľahlý, dostatočne veľký na to, aby tu mohol byť vybudovaný obrovský stožiar a veľká budova vysielača, ako aj asfaltka, ktorá pri týchto objektoch končí. Vrchol je označený výrazným betónovým stĺpom. Je podobný tomu, na nie až tak vzdialenom Ďumbieri. Vrchol tohto kopca charakterizuje aj takmer nikdy neutíchajúci vietor. Ten je tu zachytávaný z každej svetovej strany, pretože Kráľova hoľa dominuje širokému okoliu. Častokrát zdiaľky vidno ako vrchol tohto kopca zadržiava snáď všetky mračná z okolia. Akoby ich k sebe priťahoval.
Vrcholom Kráľovej hole vedie i trasa Cesty hrdinov SNP. Ak tadiaľ budete prechádzať istotne vás zaujmú i mohutné kotviace laná stožiara vysielača. V blízkom okolí vrcholu smerom na západ, sa na začiatku južného svahu nachádza jedinečné zoskupenie tmavých, vežovitých skál. Tie vidno už počas výstupu od Chaty pod Kráľovou hoľou.
Najvyšší bod Kráľovej hole je osadený kamenným pomníkom vedľa ktorého bolo vybudovaných niekoľko informačných panelov s informáciami o obci Šumiac, Horehroní, či Nízkych Tatrách. Nájdeme tu i prehľadné panoramatickú fotografiu s popismi vrcholov, ktoré pokrývajú južné a severné pohľady, či už smerom na Muránsku Planinu, alebo Vysoké Tatry s priľahlými pohoriami.
Lavičky, alebo vybudované prístrešky tu budete hľadať márne. Niet sa čo čudovať, pretože vrchol Kráľovej holi je povestný neutíchajúcim vetriskom, ktorý vám dokáže výrazne znepríjemniť pobyt na samotnom vrchole. Každopádne ak si zídete mierne pod vrchol do závetria, poryvy vetra výrazne oslabnú. Aj my sme tak spravili a občerstvili sa napríklad kúsok pod vysielačom. Vysielač je mimochodom jedno z miest kde môžete nájsť príjemné závetrie. Ďalšie vhodné miesta na úkryt pred vetrom sú potom skalky a skaly, ktoré sa vyskytujú na hrebeni.
Záver asfaltky na Kráľovu hoľu. Asfaltku využívajú najmä cyklisti a pracovníci vysielača. Platí tu zákaz vjazdu.
Betónový obelisk na Kráľovej holi. Zrejme označuje vrchol.
Infotabule na vrchole Kráľovej hole. Súčasťou je popis výhľadu.
Voľne roztrúsené skaly v oblasti Kráľovej hole. Na hôľnom hrebeni je ich väčšie množstvo.
Pohľad na vrchol Kráľovej hole. Prístupový chodník je zvýraznený i tyčovým značením.
Výhľady z Kráľovej hole
Práve prvotriedne výhľady z Kráľovej hole a celého jej hrebeňa sú tým, čo láka vystúpiť na tento kopec. Sú skutočne výborné, kruhové a smerujú k ďalším populárnym lokalitám. Kráľova hoľa jednoznačne patrí medzi najlepšie vyhliadkové body Slovenska. Vďaka svojej takmer dvojkilometrovej výške ponúka mimoriadne ďaleké výhľady, ktoré sú navyše aj relatívne rýchlo dostupné. Či už vďaka možnosti rýchleho prístupu pod kopec, alebo možnosti prenocovania v malej vzdialenosti od vrcholu v Chate pod Kráľovou hoľou alebo núdzovom nocľažisku v budove vysielača.
Ku kráľovohoľským výhľadom sa v moderných časoch viete veľmi rýchlo dopraviť i vďaka elektrobicyklom. Aj vďaka tomu si tu budete môcť užiť pekné východy, či západy slnka. My sme si tak napríklad vychutnali západ slnka a ak by sme sa nezdržali na Horskej chate, tak do Šumiaca by sme prišli ešte za šera.
Medzi výhľadmi dominuje pohľad na sever, k celému horstvu Tatier (vidno Západné, Vysoké i Belianske Tatry), ktoré sa vynímajú nad Podtatranskou kotlinou. Nie vždy sú však ideálne podmienky na ich pozorovanie, hoci sa nachádzajú len neďaleko cca. 30km. Dokážu byť i celkom ukryté v hmle, alebo tepelnom opare, či mračnách. Na severe nás zaujalo i nenápadné pohorie Kozie chrbty, tiahnúce sa nad Popradom, medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.
Fotogenický je i pohľad na západ v smere hlavného hrebeňa Nízkych Tatier až k Ďumbieru 2046m a Prašivej 1652m celkom na západ. Z Kráľovej hole v tomto smere zaujme okulahodiaci trávnatý hrebeň s úzkym chodníčkom Cesty hrdinov SNP, vedúci k neďalekej Orlovej 1840m a Bartkovej 1790m. Za vhodných podmienok vidno na Malú Fatru, či dokonca Inovec.
Mimoriadne podarené sú tiež výhľady na juh. Vášmu pohľadu neujde šíra dolina rozprestierajúca sa v okolí Hrona a neďaleká Muránska Planina. Výhľady dopĺňajú ďalšie vrchy rozkladajúce sa smerom na Maďarsko. Spomenúť môžeme napríklad Stolické vrchy, či Veporské vrchy a v neposlednom rade pohorie Poľana.
Na východe si pozorovateľ môže všimnúť Slovenský raj, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy, Pieny, či Vihorlat. K zaujímavostiam patrí, že vidno i vzdialené poľské, ukrajinské a dokonca rumunské vrchy ako napríklad pohorie Padiš, vzdialené neuveriteľných 300km.
Z Kráľovej hole je teda okrem veľkej časti Slovenska možné dovidieť do Česka, Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska a do Rumunska, čo je skutočne unikátne. Musíte však mať šťastie na čistú atmosféru, čo sa nie vždy podarí.
Odmena na vrchole Kráľovej hole. Tento vrchol patrí k top vyhliadkovým bodom Slovenska.
Vysoké Tatry z Kráľovej hole. Motivácia každého výstupu na tento kopec.
Lomnický štít z Kráľovej hole. Pod Tatrami si možno všimnúť menej známe pohorie Kozie chrbty.
Trávnaté okolie Kráľovej hole. Pohorie Nízkych Tatier je v tejto časti poväčšine klasicky hôľneho charakteru.
Výhľad smerom k oblasti Ďumbiera. Pastva pre oči, ale aj riadna námaha.
Pohľad na doliny pod Kráľovou hoľou. Z týchto svahov sa v zime radi spúšťajú skialpinisti.
Zostup
Zostup z Kráľovej hole nepredstavuje závažné technické problémy. Môže sa však stať, že za zhoršených poveternostných podmienok, najmä počas hmly, ľahko stratíte orientáciu, čo si na oblom vrchole ani nemusíte všimnúť. Spočiatku, len mierne sa zvažujúci terén dokáže riadne zmiasť aj skúsenejších horalov. Odporúčame preto, mať v zálohe aj GPS prístroj, ak to tu veľmi nepoznáte. Problémy tohto druhu by mohli nastať veľmi ľahko v zime, keď sú zostupové chodníky pod snehom.
Ťažkosti pri zostupe môže narobiť strmejší terén, kvôli ktorému dostanú zabrať vaše kolená. Hodí sa pribaliť si paličky, ktoré tieto obtiaže istotne zmiernia. Najmä ak nie ste zvyknutí na prudšie zostupy, pokojne sa môže stať, že sa vám roztrasú kolená. Ak ste turista začiatočník, zvoľte preto trasu, ktorá smeruje do Šumiaca, minimálne kvôli tomu že na polcesty je chata, kde sa môžete na chvíľu zastaviť. Takýto luxus ostatné trasy neponúkajú.
My sme absolvovali zostup počas tmy z Chaty pod Kráľovou hoľou. V tomto prípade nám veľmi vhod prišla baterka a čelovka. Táto výbava sa isto zíde, hlavne ak ste si prišli vychutnať západ slnka na vrchole Kráľovej hole. Pokiaľ ste sa na Kráľovu hoľu vybrali zo vzdialenejších obcí, je dosť pravdepodobné, že sa budete vracať navečer. V takomto prípade je baterka nevyhnutnosť. Hlavne ak ste v hustom lese.
Romantické horalské chvíľky na Kráľovej holi. Západ slnka tu býva jedinečný.
Na svahoch Kráľovej hole. Kopec je mohutný a v zlom počasí na svahoch ľahko poblúdite.
Náučný chodník zo Šumiaca
Možnosti turistika na Kráľovej holi boli obohatene i vybudovaním náučných chodníkov. Jeden vedie zo Šumiaca cez Kráľovu skalu až na vrchol. Chodník vedie po modrej, zelenej a späť po žltej značke. Prekonáva 1066m prevýšenia, 16km, a dá sa zvládnuť behom 8 hodín pochodu. Schodný je celoročne aj vďaka tyčovému značeniu. Na tomto náučnom chodníku si môžete pozrieť 12 infotabúľ ohľadne popisu miestnej fauny, flóry ale aj lokálnych folklórnych tradícií. Infopanely sú okrem slovenčiny k dispozícii i v angličtine, čo možno hodnotiť pozitívne. Za zmienku stojí možnosť alternatívneho návratu po žltej cyklistickej značke medzi Predným sedlom a Snehovou jamou, kde by mal byť situovaný i celoročne dostupný vodný zdroj – v zrubovom domčeku nad prameňom Zubrovice.
Krížová cesta nad Šumiacom. Návšteva tejto výnimočne sympatickej lokality vyžaduje len malú zachádzku pri výstupe na Kráľovu hoľu.
Náučný chodník z Vernára
Zaujímavou alternatívou je náučný chodník prepájajúci Národný park Slovenský raj s Národným parkom Nízke Tatry, vedúci z Vernára na Kráľovu hoľu. Návštevník na ňom nájde 10 infotabúľ, ktoré poskytujú prehľad prírodných a historických faktov tunajšej lokality. Chodník je celoročne prístupný, obojsmerný a jeho prechod je možný do 6 hodín pochodu. Sú z neho pekné výhľady, pretože jeho veľká časť prechádza práve hôľnym terénom. Vidno z neho mnoho okolitých pohorí ako Vysoké Tatry, Slovenský raj, Muránsku planinu, Volovské a Stolické vrchy.
Náročnosť výstupu na Kráľovu hoľu
Kráľova hoľa je fyzicky náročným kopcom na výstup pre väčšinu bežných turistov. Výstup z ktorejkoľvek strany predstavuje prevýšenie okolo tisíc metrov, odhliadnuc od dĺžky pochodu, ktorá vedie pod vrch samotný. Prístup pod kopec z niektorých obcí je dosť dlhý. V prípade, že sa vraciate do vzdialenejšej obce, môže táto vzdialenosť predstavovať i pár desiatok kilometrov. Celkovo to možno zhodnotiť tak, že náročnosť výstupu sa bude líšiť v závislosti akou trasou sa na vrchol vyberiete. Výstup z Telgártu a Šumiaca sú vhodné pre klasických turistov, prípadne pokročilých začiatočníkov. Ostatné trasy sú vhodnejšie ľuďom s veľmi dobrou kondíciou a skúseným turistom.
Technicky, výstup našťastie nie je obtiažny. Obtiaže sa môžu vyskytnúť, ak je terén rozbahnený, alebo je na kopci hustá hmla. Vtedy ľahko stratíte správny smer výstupu resp. zostupu. V zime na Kráľovej holi za určitých podmienok môže vzniknúť i lavínové nebezpečenstvo. K výstroji si odporúčame pribaliť turistické paličky, dostatok tekutín a základnú výbavu, potrebnú na každú túru vo vysokohorskom teréne.
Pokiaľ máte problémy s kondíciou a netušíte, čo si môžete dovoliť, jednoznačne vyskúšajte trasu zo Šumiaca. Zo všetkých trás je najkratšia, technická náročnosť je okrem zimy v podstate minimálna. Po ceste máte občerstvenie a navyše je táto varianta pomerne obľúbená, takže v prípade núdze, je veľká pravdepodobnosť, že narazíte na nejakého turistu. Najmä počas turistickej sezóny. S čím sa však budete musieť zmieriť, že napriek všetkým výhodám tejto trasy, stúpaniu sa nevyhnete a budete ho musieť nejak prežiť.
Zdatnejší turisti, alebo výkonnostní športovci nebudú mať väčší problém vybehnúť na vrchol Kráľovej hole, no ani pre nich to nebude úplne zadarmo. Kráľova hoľa im môže poslúžiť ako výborný tréningový kopec.a
V minulosti výstup na Kráľovu hoľu znepríjemňovali popadané stromy, ako následok ničivej víchrice. Ešte máme čerstvo v pamäti ako sme sa viackrát stratili v rúbanisku stromov počas hrebeňovky vo východnej časti Nízkych Tatier. Situácia sa však za ten čas zlepšila a s priechodnosťou ciest sme v poslednom období problém nemali. Minimálne čo sa týka výstupu z Telgártu, alebo Šumiaca.
Vo všeobecnosti výšľap na Kráľovu hoľu neodporúčame ľuďom s minimálnou kondíciou, pohybovými problémami či maličkým deťom. Tieto kategórie budú mať s výstupom veľké problémy. Naopak trasu odporúčame ľuďom, ktorím zachutilo čaro turistiky a snažia sa získať skúsenosti s horským terénom. Na nácvik kondície je to skvelá voľba. Podobne to platí aj pre menšie deti, z ktorých chcete mať zdatných horalov a horalky.
Na vrchol Kráľovej hole sa to zdá z týchto miest blízko. No zdanie klame.
Pozor na zmeny počasia!
Kráľova hoľa je jedno z miest, kde už budete musieť riešiť otázku dobrého plánovania túry s ohľadom na možné zmeny počasia a poveternostných podmienok behom dňa. Na tomto vrchu sa turista dostáva do vysokohorského prostredia na najvyššom kopci v širšom okruhu. Počasie a kvalitné plánovanie preto neradno podceniť.
Pokojne sa môže stať že vo východzom mieste budete mať 30 stupňov a na vrchole bude stupňov desať a bude do toho duť extrémne studený vietor, nebodaj sa pridá ešte dážď. Nám sa napríklad počas jednej z túr stalo, že v Šumiaci bolo pekelných 31 stupňov, na vrchole bolo 14 stupňov s víchricou a studeným vetrom. Dva dni na to na vrchole dokonca snežilo. Kráľova hola je známa svojim nepredvídateľným a nepriaznivým počasím. Vrchol vám v tomto smere nedaruje nič zadarmo.
Súčasťou výbavy by preto mala byť vetrovka, určite nejaká teplá vrstva a netreba zabúdať na ochranu proti dažďu. Ak sem idete na jar alebo jeseň, pribalte si rukavice a čiapku. Je možné že vrchol v tomto období bude zasnežený, alebo pokrytý námrazou. Je s tým dobré počítať. Začiatočníkom by sme ešte odporučili pribaliť turistické paličky, ktoré odľahčia vašim kĺbom v strmšom teréne.
Prieskum hlavného hrebeňa neďaleko vrcholu Kráľovej hole. Nízke Tatry sú v tejto časti bez turistických más.
Kráľova hoľa s deťmi
Túra na Kráľovu hoľu s deťmi môže byť pekným zážitkom, ak si vopred otestujete výkonnosť detí na jednoduchších turistických cieľoch. Rovnako ako aj ich chuť podujať sa na podobné zábavky, ako je výstup na hory. Rodinám s deťmi bez predošlých skúseností v ľahších kopcoch, by sme na Kráľovu hoľu veľmi neodporúčali chodiť. Minimálne riskujete, že ich strmý výstup, ktorý zväčša vedie najskôr jednotvárnym lesom čoskoro omrzí. Ak je však všetko vopred pripravené a deti už v kopcoch čo to prešli, túru na vrchol Kráľovej hole by mohli zvládnuť i šesťročné deti. To je zrejme spodná veková hranica, pri ktorej sa dá predpokladať že to deti s reptaním prežijú. Musia však byť kondične dobre pripravené. Je to v podstate nevyhnutná podmienka. Ak to vaše dieťa nespĺňa, počkajte si ešte nejaký ten rok. Každopádne, počas našich potuliek Kráľovou holou sme stretávali deti relatívne často, zväčša však v školskom veku, no videli sme i odhadom 5-6 ročné deti.
Ak by ste brali menšie deti, môžete vyskúšať nosič. V takom prípade musíte mať prehľad o svojej vlastnej kondícii, pretože niesť okrem zásob navyše i špunta zaiste výstup ešte sťaží.
Pre deti odporúčame výstup zo Šumiaca, kde je na trase možnosť urobiť si prestávky na kalvárii, či neskôr na Chate pod Kráľovou hoľou, alebo pri zaujímavých skalných vežiach popri chodníku. Na Chate môžete deti nadopovať napríklad kofolou a dúfať, že ďalšiu polovicu výstupu zvládnu. Podobne aj pri zostupe sa tu môžete zastaviť a sľúbiť im niečo za odmenu. Len im nesľubujte nanuky. Tie tu nemali počas našej poslednej návštevy (2019), keďže chata nemá prívod elektriny (používajú vlastný zdroj) a preto chladničky využívajú skôr na iné potraviny a šetria tak nevyhnutnú energiu.
Trasa, najmä od svojej polovice ponúka mnoho výhľadov a to by sa deťom mohlo páčiť. Trasa je navyše relatívne bezpečná, pretože v prípade problémov sa nebudete nachádzať celkom mimo civilizácie. Táto trasa je frekventovaná a v blízkosti sa nachádza spomínaná chata i asfaltka, ktorou sa prípadná záchrana dokáže ku vám rýchlo dostať. V prípade detí preto jednoznačne zvoľte trasu zo Šumiaca.
Kráľova hoľa so psom
Psíčkarov asi (čiastočne) potešíme, pretože výstup na Kráľovu hoľu je možný i so psom. Výstup je pre psa ideálny, bez technických pasáží. Hrebeň Kráľovej hole je široký a pokrytý trávou. Pustiť psa je preto lákavé, kvôli zákazom to však nie je povolené. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je možné, aby sa návštevníci mohli so svojím psom pohybovať po celom území Nízkych Tatier neobmedzene, za podmienky, že v najvyšších, konkrétne 4. a 5. stupni ochrany musí byť pes neustále na vôdzke a zároveň je potrebné, aby mal aj náhubok.
Majte sa ešte so psom na pozore, pokiaľ budete šlapať po cyklotrase zo Šumiaca na Kráľovu hoľu. Cyklisti, hlavne počas zjazdu často naberú vysoké rýchlosti a pes im môže ľahko vbehnúť popod kolesá. Cyklista vtedy nemá šancu zareagovať a môže dojsť ku kolízii. Odporúčame preto so psom ísť klasickou turistickou značkou pre peších.
Kráľova hoľa v zime
Vrchol Kráľovej hole priťahuje turistov celoročne. V zime sa výborne hodí na začiatočnícky skialpinizmus. Predovšekým je potrebné mať na pamäti, že i na tomto, na prvý pohľad celkom oblom kopci, môže vzniknúť lavínové nebezpečenstvo. Špecifickým nebezpečenstvom počas zimy je i hustá hmla, ktorá sa tu môže vyskytnúť. Špeciálne na tomto vrchu, ktorý má rozsiahle, lúčne svahy je možné ľahko sa v nej stratiť. Rovnako odporúčame myslieť na krutý vietor, ktorý tu panuje takmer non-stop. Riadna zimná výstroj je teda samozrejmosťou. V zime predstavujú i najkratšie varianty výstupu na Kráľovu hoľu poriadnu kondičnú previerku. Sneh na turistickej značke je obvykle udupaný množstvom turistov a zmrznutý. Hodí sa mať so sebou aspoň protišmykové návleky s hrotmi. V batohu mnoho miesta nezaberú, no na tejto túre môžu byť v zime nepostrádateľné.
Na Kráľovu hoľu na lyžiach po tyčovom značení. Ak je hmla, i napriek hustému tyčovému značeniu, hrozí na širokých svahoch tohto kopca zablúdenie.
Kráľova hoľa na bicykli zo Šumiaca
Kráľova hoľa je i veľmi lákavým cyklokopcom. Veď koho by nelákalo dokázať si, že má na to vyšliapať nahor a za odmenu si vychutnať dlhočizný približne 11,5 kilometrový zjazd? Bezmála 1000 výškových metrov stúpania na Kráľovu hoľu ponúka krásne výhľady a možnosť zastaviť sa na chate pod Kráľovou hoľou. Vďaka tomu trochu zabudnete na dlhé stúpanie. Napokon, nie je až tak strmé pretože zo Šumiaca je zjednodušené vďaka viacerým serpentínam. Samozrejme, že aj tak vyžaduje poriadnu kondíciu. Dobrú správu však máme aj pre tých, ktorým by sa hodila dopomoc v podobe elektrobicykla. Ten si môžete požičať v Šumiaci. Okrem toho sa na trasu prevažne po šotoline a neskôr po miestami dosť rozbitej asfaltke hodí klasický horský bicykel, ale pokojne aj gravel bike. Mali sme možnosť vidieť, že na elektrobicykloch sa ľuďom k vrcholu Kráľovej hole šliapalo naozaj pohodlne, dokonca niektorí mali i dieťa v cyklosedačke.
Pri výšľape na tento kopec na bicykli je potrebné nezabúdať na to, že ste vysokohorskom teréne, kde môžu panovať najrôznejšie poveternostné podmienky. V tomto prípade najmä prudký vietor, ktorý je tu naozaj častým sprievodcom. Počas našej cyklotúry sme vo vrchných partiách Kráľovej hole narazili i na snehové polia pokrývajúce veľkú časť asfaltky ešte v máji. Bolo nutné bicykel tlačiť po ich okraji. Trasa vedúca nahor nie je totožná s turistickou značkou, preto si vopred pozrite mapu. Orientácia nie je problémom, pretože sa stačí držať lesnej cesty a nad chatou asfaltky. Značky na trase upozorňujú na obmedzenú rýchlosť počas zjazdu. Má to svoj zmysel, pretože cesta je relatívne frekventovaná a v dôsledku výrazného poškodenia povrchu na niekoľkých miestach počas zjazdu i nebezpečná. Nájde sa tu viacero jám s nepríjemnou šotolinou, kde hrozí riziko pošmyknutia a pádu. Je lepšie prejsť ich v nižšej rýchlosti. A tiež nezabudnúť na prilbu.
Ešte by sme radi upozornili na záver cyklotúry na Kráľovu hoľu. Pri vysielači je odkladací stojan na bicykle, kde odporúčame si bicykel si tu naozaj aj odložiť. Údajne tu totiž zvyknú strážcovia národného parku udeľovať pokuty za jazdu na bicykli po hlavnom hrebeni. Nemali by ste pokračovať do priestoru mimo asfaltky.
Ak by bolo na vrchole príliš nepríjemné počasie a ste spotení, útočisko možno nájsť v núdzovej miestnosti vo vysielači. Na vrchole si na záver môžete vychutnať povestné kráľovohoľské výhľady a na rozdiel od turistického výstupu, ako bonus aj svižný zjazd až do Šumiaca.
Cestou na Kráľovu hoľu na bicykli. Našli sa rôzne prekvapenie, okrem iného i snehové záveje.
Možnosti občerstvenia a doplnenia vody počas výstupu
Kráľova hoľa, hoci je kopcom majestátnym, našťastie nepatrí k vrchom znehodnoteným komerciou. Z toho vyplýva, že pri výstupe na ňu budete musieť vystačiť poväčšine s vlastnými zásobami, ktoré si cestou ponesiete. S výnimkou výstupu zo Šumiaca, kde je možné sa pohodlne občerstviť na Chate pod Kráľovou hoľou na Prednom sedle. Tá sa ale nachádza pomerne vysoko, až v 1451m. Odporúčali by sme preto spoliehať sa prevažne na vlastné zdroje jedla i pitiva. Hlavne v prípade ostatných trás, vtedy je dobrá zásoba potravín v podstate nevyhnutnosť.
Na kopci sa síce nachádzajú pramene Zubrovky, alebo Čierneho Váhu, no oba sú vo väčšej nadmorskej výške. Je dobre o nich vedieť, no počas výstupu sa na ne netreba spoliehať. Prvý prameň sa nachádza na výstupovej trase z Telgártu a druhý na výstupe z Liptovskej Tepličky. Oba sú priamo pri turistickom chodníku. Prameň Hrona sa síce nachádza blízko Telgártu, pri červenej značke, no je už dosť odruky, mimo trasy na Kráľovu hoľu. Podobne je to s prameňom Hnilca, ktorý je zase situovaný mimo turistickej značky na severovýchodnej strane Kráľovej hole. Nezabudnite si radšej preštudovať polohy prameňov priamo z mapy. Tak isto nemusí byť záruka, že v daných prameňoch bude aj voda. O tom sme sa neraz presvedčili, počas hrebeňovky Nízkych Tatier.
Vrchol Kráľovej hole neponúka žiadne reštauračné, či bufetové služby. Takže, ak ste jeden z tých turistov, ktorého cieľom je okrem zdolania vrchola i naplniť lačný žalúdok, tu jednoducho odídete s prázdnou. Okrem spomínanej Chaty pod Kráľovou hoľou , ktorá je však 500 výškových metrov nižšie je najbližším možným miestom, kde sa dajú doplniť suroviny útulňa Andrejcová. V minulosti chata fungovala len ako núdzové nocľažisko, dnes má však svojho hospodára a môžete si tu preto kúpiť aj čo-to pod zub a samozrejme doplniť tekutiny. Otvorené je však len počas turistickej sezóny.
Útulňa Andrejcová. Okrem Chaty pod Kráľovou hoľou predstavuje najbližšie dostupné miesto nocľahu a doplnenia zásob.
Možnosti ubytovania v oblasti Kráľovej hole
Kráľova hoľa leží v populárnej oblasti Národného parku Nízke Tatry s množstvom lyžiarskych stredísk. Je tak dostatok možností vybrať si z ubytovania v okolitých dedinách. Ideálne to bude v obciach Telgárt, alebo Šumiac. Horalom sa núka prenocovanie na Chate pod Kráľovou hoľou, ktorá by mala byť otvorená celoročne, no odporúčame si tu ubytovanie rezervovať. Chata nie je príliš veľká a nocľah je obmedzený.
Ak by ste šli ďalej po hrebeni smerom na západ, najbližšie budete mať útulňu Andrejcová. Ponúka možnosť prenocovania bezplatne, alebo za dobrovoľný príspevok. V lete je obhospodarovaná personálom, ktorý ponúka i čo to pod zub plus klasiku v podobe čajíku, piva a tzv. tekutého svetra. Pri chate je dobrý prameň a v chate piecka na drevo. Dobijete si tu taktiež elektroniku, cez USB rozvody, ktoré sú na chate k dispozícii, vďaka solárnemu panelu.
V sezóne sa môže stať, že bude preplnená, no rozložiť a legálne prespať sa dá i na trávniku v jej okolí. Táto horská útulňa je mimochodom veľmi romantickým miestom. Pre zdatnejších odporúčame skombinovať túru na Kráľovu hoľu s návštevou tejto sympatickej chatky. Počítajte však zhruba s 10 kilometrami navyše, čo je približná vzdialenosť z vrchola Kráľovej holi k útulni.
Občerstvenie i nocľah na Prednom sedle. Chata pod Kráľovou hoľou patrí k vysokohorským chatám Slovenska s najpríjemnejšou atmosférou.
Núdzová miestnosť vo vysielači
Okrem klasickej formy ubytovania, je veľmi dobré vedieť o núdzovej možnosti prenocovania v budove vysielača priamo na vrchole Kráľovej hole. Miestnosť je odomknutá non-stop a hoci má len skromné rozmery, v čase nepriazne počasia môže v kríze zachrániť i život. Nocovať by sa tu nemalo viac ako je nutné. V miestnosti nenájdete žiadne zásoby. Ani vodu. Nie je ani vykúrená.
Možnosti prespatia a opekania
Podľa návštevného poriadku Nízkych Tatier je možné na Kráľovej holi prenocovať len na Prednom sedle, v miestach, kde sa nachádza Chata pod Kráľovou hoľou. Prípadne v núdzovej útulni na vrchole v budove vysielača. Inak by ste tu nemali prespávať vo voľnej prírode. V krízovej situácii by sa to dalo na viacerých miestach, pretože oblasť vrcholu je trávnatá a relatívne plochá. Vhodné sa môžu javiť skalné útvary, roztrúsené po kráľovohoľskom hrebeni. Minimálne tu nájdete závetrie. Jedná sa však naozaj o krízové riešenie. Ak je to však možné, je lepšie zísť k uvedenej chate, do Šumiaca, alebo do Telgártu, do ktorých nie je až tak dlhý zostup. Opekanie ani podobné zábavky samozrejme v národnom parku povolené nie sú.
Kedy sa oplatí navštíviť Kráľovu hoľu?
Tento majestátny kopec a výborný vyhliadkový bod je krásny za každého ročného obdobia. Vždy má čo ponúknuť a v každej časti roka má svoju jedinečnú atmosféru. Ideálne je, ak si túru viete nakombinovať vo vhodnom počasí. Na vrchole stojí za to pozhovieť i dlhší čas a nie je veľmi príjemné, keď tu vystihnete vietor, ktorý vás neraz doslova zaženie späť do doliny. Napriek výborným výhľadom, kopec ešte netrpí masovou návštevnosťou. Preto sa netreba obávať vybrať sa sem i počas hlavnej sezóny. A aj keď tu na turistov narazíte častejšie, oproti takým Vysokým Tatrám je to slabý odvar.
Pokiaľ ste sem prišli kvôli foteniu, tak osvetlené Vysoké Tatry uvidíte ráno. Zatienené budú počas západu slnka, aj keď to nemusí byť vždy pravidlo. Závisí to od toho v ktoré ročné obdobie sem prídete. V prípade horúcich, resp. slnečných dní tiež počítajte s mliečnym oparom a preto viditeľnosť nemusí byť ideálna.
V prípade zlých predpovedí počasia sa túre na Kráľovu hoľu určite vyhnite. Podmienky na vrchole môžu byť vtedy fakt kruté. Jedinou výnimkou sú inverzie, keď v dolinách panuje hmla. V tom čase budú z vrcholu nádherné výhľady.
Odmena za výstup na Kráľovu hoľu. Horské scenérie all inclusive.
Vysielač Kráľova hoľa
Typickým a ťažko prehliadnuteľným znakom Kráľovej hole je jej majestátny vysielač. Vidno ho už z ďalekých končín, zo všetkých svetových strán. Tvorí hlavnú dominantu celého kopca. Architektonicky pripomína mnoho iných vysielačov, ktoré na Slovensku máme, no tento je špeciálny práve tým že leží na „kultovej“ Kráľovej holi. Do koloritu krajiny zapadá prekvapivo fotogenicky, čo potvrdzuje aj mnoho výtvarných, či fotografických diel na ktorých sa vyskytuje. Často fotografovaný a kreslený je záber od Chamkovej stodoly smerom na Kráľovu hoľu s vysielačom na vrchole. Podobnú fotku sme si spravili aj my, no nemali sme šťastie na počasie a vrchol sa skryl v oblakoch.
História vysielača na Kráľovej holi začala v roku 1959, kedy sa dokončila výstavba pôvodnej budovy. Nová budova sa následne dostavala začiatkom 70-tych rokov. Pri stavbe sa používal žeriav a špeciálne konštrukcie, upevnené priamo na vežu. Samotný vysielač tvorí hlavná budova a priľahlá veža, ktorej výška je slušných 131 metrov. Konštrukcia kovovej veže má priemer 3 metre. Laminátový nadstavec, v ktorom sú umiestnené antény má priemer 2,6 metra. Stabilitu vysielača zabezpečujú tri kotvené dvojice lán, ktoré sú zapustené až 4m do zeme. Výkyvy veže eliminuje tlmič kmitov, ktorý je umiestnený na vrchole laminátového nadstavca vo vnútri veže.
Ak by ste chceli vyliezť až na samotný vrchol veže, tak výťahom sa môžete vyviesť do výšky 101 metrov. Následne sa musíte štverať po laminátovom bielom chodníku už len „po vlastných“. Z vrcholu veže je vidieť Vtáčnik, maďarské pohorie Mátra, ukrajinské aj Poľské Poloniny, Vysoké Tatry i Veľkých Choč v Malej Fatre. Pomerne luxusné a ďaleké výhľady, čo poviete?
Toľko k informáciám o vysielači. Tie si mimochodom môžete prečítať na jednom z infopanelov, ktorý sa tu nachádza. Okrem iného ešte môžeme spomenúť jednu, skôr technickú zaujímavosť. Vysielač pokrýva televízne a rozhlasové vysielanie pre všetkých používateľov na Horehroní, Gemeri, Spiši a na Liptove. Rýchlosť prenosu vysielania televíznych a rozhlasových staníc je 80 Mbit/s s nepretržitou prevádzkou 24 hodín denne.
Budova vysielača na Kráľovej holi. Stavba je na vysokohorské podmienky pomerne megalomanská. Musí odolať tvrdým podmienkam.
Budova vysielača na Kráľovej holi. Stavba je na vysokohorské podmienky pomerne megalomanská. Musí odolať tvrdým podmienkam.
Kotvenie vysielača na Kráľovej holi. Oceľové laná pomáhajú stabilizovať objekt vysielača i v neúprosnom vetre.
Zaujímavosti o Kráľovej holi
Tak ako je tomu u mnohých iných významných hôr, i s výrazným masívom Kráľovej hole sa viažu legendy. Napríklad tie, ohľadne vzniku názvu tohto kopca.
Názov mohol vzniknúť na základe výraznej dominancie Kráľovej hole danej oblasti, no niektoré domnienky, napríklad od polyhistora Mateja Bela spomínajú uhorského kráľa Bela IV, ktorý sa tu údajne ukrýval počas Tatárskych vpádov. Vraví sa tiež, že v roku 1474 tu bol kráľ Matej Korvín na poľovačke.
Okrem toho sa asi nájde len minimum Slovákov, ktorí by nepoznali extrémne populárnu ľudovú pieseň s názvom Na Kráľovej holi. Všetci isto vedia, že sa tu spieva o zelenom strome, ktorý na kopci rastie, a vrch má naklonený do slovenskej zemi. Realita je v súčasnosti celkom iná a stromy rastú len v spodnej časti kopca. Veľká časť vrchu nad pásmom kosodreviny má čisto hôľny charakter. Nájdete tu iba horské lúky a zopár skupín skál, no žiadne stromy.
Pieseň je však veľmi pekná, chytľavá a majestátna ako samotný kopec. Dokonale sa hodí ku kráse slovenských hôr. Môže sa stať, že vo vás poľahky vyvolá zvýšené národovecké cítenie. Dalo by sa povedať, že to je vlastne taká slovenská ľudová hymna. Pieseň dokáže výborne vyniknúť najmä v zborovom mužskom podaní. Na tomto mieste uvádzame aj jej text. Môže sa hodiť, keď si ju budete chcieť zanôtiť po úspešnom výstupe na vrchol.
Na Kráľovej holi stojí strom zelený
Vrch má naklonený,
vrch má naklonený,
vrch má naklonený
k tej Slovenskej zemi
Odkážte, odpíšte tej mojej materi,
že mi svadba stojí,
že mi svadba stojí,
že mi svadba stojí na Kráľovej holi
Odkážte, odpíšte mojim kamarátom
že už viac nepôjdem,
že už viac nepôjdem,
že už viac nepôjdem na fraj za dievčaťom
Na nebi hviezdičky sú moje družičky
a guľa z kanóna,
a guľa z kanóna,
a guľa z kanóna to je žena moja
Kráľova hoľa získala na popularite i vďaka Štúrovcom, ktorí tu organizovali pravidelné výstupy, aby tak podporili národné cítenie Slovákov. Vrchol je taktiež previazaný Jánošíkovskou tradíciou, čo dokladuje i známa balada Jána Bottu s názvom Smrť Jánošíkova. Hneď úvodný verš totiž začína slovami - Horí ohník horí, na Kráľovej holi.
Širší pohľad na Kráľovu hoľu od západu. Skupiny skál sa striedajú s obrovskými trávnatými svahmi.
Vysielač na Kráľovej holi vidno už z diaľky. Vďaka tejto stavbe vrchol ľahko rozpoznáte i pri pohľade z iných pohorí.
Návštevný poriadok a obmedzenia
V oblasti Kráľovej hole platí návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry. Lokalita je prístupná celoročne, pred východom slnka, ani po jeho západe, by ste sa tu nemali zdržiavať a už vôbec nie nocovať. Jedinými miestami, kde je možné prenocovať, je Predné sedlo (nachádza sa tu Chata pod Kráľovou Hoľou), alebo núdzová útulňa v budove vysielača na vrchole. V nej sa však nesmiete zdržiavať dlhšie ako najnutnejšiu dobu, počas krízovej situácie.
Na vrchol Kráľoveh hole vedie asfaltka, no tú možno využiť len na prístup bicyklom. Vjazd motorových vozidiel s výnimkou pracovníkov vysielača je zakázaný.
V zime je táto hora taktiež prístupná na lyžiach, pričom je presne vymedzený skialpinistický areál. Odporúčame si naštudovať jeho hranice. Z internetu stiahnete aktuálne informácie na túto tému bez väčších problémov.
Hlavným hrebeňom Nízkych Tatier z Kráľovej hole. Vyplatí sa obzrieť si i kúsok hrebeňa neďaleko vrcholu.
Záver
Kráľovu hoľu sme navštívili veľa krát, zväčša v letnom období. Výstup sa nám vždy vpísal do pamäti poriadnou porciou výškových metrov. Niekoľkokrát sme naň vystúpili i počas bežeckého, trailrunningového podujatia Nízkotatranská stíhačka, kedy sme na vrchol sčasti bežali z dedinky Telgárt. Ako sa ukázalo, aj takýto kopec je čiastočne možné vybehnúť, no zadarmo to veru nie je.
Asi najpohodovejší bol náš posledný výstup (2019) práve z dedinky Šumiac, kedy sme mali možnosť navštíviť i novo otvorenú Chatu pod Kráľovou hoľou a celkovo sme mali na výstup veľa času. Preto sme si Kráľovu hoľu mohli dostatočne vychutnať a nikam sa neponáhľať. Na tejto trase sa nám páčilo mnoho atraktivít v podobe kalvárie, spomínanej chaty, ale aj skupín zaujímavých skál na vrchole. Príjemné bolo stráviť viac času v oblasti vrcholu a nasať tak lepšie jeho atmosféru.
Vyplatilo sa poprechádzať i v smere vrcholu Orlová na západe, kde nájdete skutočne podmanivé hôľne scenérie lemované neustálymi výhľadmi, okrem iného najmä na Tatry, všetko navyše bez komerčnej zástavby, či zjazdoviek. Túra na vrchol Kráľovej hole musí byť výborná i na bicykli, keď si pomyslíme na následný dlhý zjazd do doliny. Rozhodne sa sem musíme vrátiť taktiež v zime.
Ak by sme mali vytvoriť rebríček najzaujímavejších miestach Slovenska, Kráľova hoľa by v ňom určite nechýbala a verte, že by sa umiestnila veľmi vysoko. Prekvapivým zistením je, že napriek svojej veľkoleposti, stále sa nejedná o extrémne komerčnú záležitosť. Na jednej strane sa tomu tešíme, na druhej strane by sme však radi Kráľovu hoľu odporučili navštíviť každému človeku tejto krajiny. Podľa nás sa jedná o „kultovú“ záležitosť a nepochybne o jeden z najkrajších kútov nášho milého Slovenska!
Jemná kvetena na Kráľovej holi. Mali sme šťastie pozrieť si i tieto milé kvetinky, ktoré dokážu vyrašiť vo výške takmer 2.000m.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Horská útulňa Andrejcová - jedna z najromantickejších možností prenocovania na hrebeni Nízkych Tatier
- Chata pod Kráľovou hoľou - sympatická horská chata na Prednom sedle, na južných svahoch Kráľovej hole nad Šumiacom
- Prameň Hrona - ľahko dostupná prírodná zaujímavosť pri hlavnej ceste vedúcej z Telgártu
- Rozhľadňa Polomské očko - rozhľadňa na vrchole zjazdovky v Polomke, poskytujúca výhľad na dolinu Hrona a Nízke Tatry
- Dobšinská ľadová jaskyňa - mimoriadne atraktívna jaskyňa v Slovenskom raji s mohutnou ľadovou výzdobou, patrí do UNESCO
- Ďumbier - najvyšší vrch Nízkych Tatier s dvojkilometrovou výškou
- Veľký bok - menej navštevovaný, odľahlý, vyhliadkovo bohatý vrchol Nízkych Tatier
- Ohnište - krásny skalnatý vrchol nad Malužinou
- Krakova hoľa - niečo pre dobrodruhov, ďalšia odľahlá hora Nízkych Tatier
- Kaďa v Liptovskom Jáne - neobvyklé kúpanie v prírodnom termálnom jazierku
- Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline - atraktívne pripravená prezentácia lesníctva priamo v prírode neďaleko Čierneho Balogu
- Čiernohronská železnička - povozte sa historickými vláčikmi v oblasti pod Nízkymi Tatrami
Fotografie z výletu na Kráľovu hoľu
Informácie o článku
- Kedy sme lokalitu navštívili: 2002, 2008, 2016, 2017, 2019
- Fotografie sú z obdobia: júl 2016, júl 2017, júl 2019
- Autori článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autori fotografií: Václav Sulek, Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.