Výstup na Rysy (2499 m n. m.), t.j. na ich severozápadný vrchol, v súčasnosti patrí ku klasikám turistiky vo Vysokých Tatrách. Ak ste sem ešte nevystúpili, možno práve Vaša najbližšia dovolenka, či výlet v Tatrách bude vhodnou príležitosťou na uskutočnenie tohto plánu.
Pohľad z vrcholu Rysov. Pohľad do Poľska na Czarny Staw a Morskie Oko pod ním.
Rysy sú so svojimi 2499 metrami najvyšším vrcholom Poľska a sú hraničným bodom medzi touto krajinou a Slovenskom. Pod vrcholom leží obľúbená vysokohorská Chata pod Rysmi - najvyššie položená chata Vysokých Tatier (2250 m n. m.). Okrem toho sú Rysy a okolie skutočným prírodným pokladom a ročne lákajú tisícky turistov.
Výstup na Rysy možno doporučiť ako veľmi peknú túru počas vašej návštevy Tatier, avšak jedná sa o fyzicky a miestami aj technicky náročnejší výkon, na čo je potrebné sa vopred pripraviť. Výstupová trasa sem vedie taktiež z poľskej strany a vrchol Rysov sa takto stal hraničným priechodom. Colnicu tu však nečakajte.:) Trasa z poľskej strany Rysov je strmšia a zabezpečená reťazami.
Video
Výstup na Rysy
Trasa zo Štrbského Plesa
Výstup na Rysy je ideálne začať na Štrbskom Plese, čo je časť Vysokých Tatier s rovnomenným plesom. Vedie sem totiž dobrá cestná i železničná sieť. Priamo z hlavnej slovenskej vlakovej trasy, vedúcej popod Tatry, sa dá dostať ozubnicovou železnicou z obce Tatranská Štrba (je tu i zastávka rýchlika) až sem hore. Rovnako je to možné električkou z viacerých podtatranských obcí, ktoré patria do tzv. Mesta Vysoké Tatry. Električka premáva z hlavnej vlakovej a autobusovej stanice v Poprade až po konečnú zastávku, ktorá je práve na Štrbskom Plese.
Cesta električkou i zubačkou má výhodu, že z jej nových modelov s obrovskými oknami si môžete dopriať počas cesty pekné výhľady na podtatranskú kotlinu i samotné štíty, ktoré sa týčia nad jej trasou. Prístup je bezproblémový i autom, či autobusom. Parkovanie je možné na Štrbskom Plese pri električkovej stanici t.j. pri spomínanej konečnej tatranských električiek. Tu sa nachádza obrovské centrálne parkovisko a niekoľko ďalších parkovacích plôch. Parkovanie je platené, pričom náklady na denné parkovné sú pomerne vysoké, takže je fajn zvážiť cestu verejnou dopravou. Z lokality Štrbského Plesa následne môže začať vaša túra.
Čo sa týka električiek v Tatrách, obvykle sa tu oplatí zakúpiť viacdenný lístok, ktorý je o poznanie výhodnejší ako krátkodobé cestovné.
Pri parkovisku na Štrbskom Plese je viacero reštaurácií, toalety, i bufety. Zásoby môžete doplniť v potravinách. Prípadne na poslednú chvíľu dokúpiť výstroj, na ktorý ste zabudli. Štrbské Pleso je významným turistickým, rekreačným a športovým centrom Tatier a tak je tu situovaných množstvo prevádzok.
Pri plánovaní túry je potrebné rátať s tým, že do Chaty pod Rysmi sa nie vždy vojdete. Túra sa však dá pri skorom štarte zvládnuť aj v priebehu jedného dňa.
Prvé reťaze. Cesta na Rysy je zo Slovenska menej strmá ako z Poľska. Napriek tomu je na nej kratší úsek reťazí.
Zo Štrbského Plesa sa príjemným značeným turistickým chodníkom dostanete na Popradské pleso, kde je možné oddýchnuť si v známom horskom hoteli pri Popradskom plese, alebo na Majláthovej chate. Cesta k Popradskému plesu je miernou zachádzkou, a hoci sem chodiť nemusíte, oplatí sa tu pookriať aspoň pri šálke čaju. Cesta pokračuje k spomínanej Chate pod Rysmi Mengusovskou dolinou, kam sa turista dostane po prekonaní výrazného skalného prahu. Tu začína tzv. "Slobodné kráľovstvo Rysy". Takto oblasť nazval jeden z najpopulárnejších tatranských chatárov Viktor Beránek, ktorý na Chate pod Rysmi ťahal takmer nekonečnú šnúru sezón.
Nad chatou chodník stúpa do známeho sedla Váha a odtiaľ už na samotný vrchol Rysov, ktorý býva zaplavený masami turistov. Vrchol leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a sú z neho výborné, kruhové výhľady na celé Tatry.
Výhľady z Rysov. Rysy sú výborný výhľadový kopec. Vrchol však býva pokrytý masami turistov a často je tu v sezóne obrovská tlačenica.
Výhľady z výšok. Takéto výhľady sa vám otvoria, ak budete mať šťastie na počasie.
Trasa z Poľskej strany z Lysej Poľany cez Morské oko
Výstup na Rysy z poľskej strany je niečo pre skúsenejších horalov, resp. ľudí s kvalitnou kondíciou. Okrem dobrého počasia nevyhnutného pre bezpečný výstup, sú potrebné taktiež skúsenosti so správnym načasovaním túry. Ak vám chýbajú, všeobecne platí, že čím skôr vyrazíte, tým lepšie. V prípade Rysov je tomu tak dvojnásobne.
Keďže od horskej chaty - Schroniska pri Morskom oku - na vrchol Rysov od rána prúdia obrovské davy ľudí je rýchlosť pohybu po reťaziach často obmedzená pomalšími chodcami. Nezriedka sa sem vydajú aj rodiny s deťmi, prípadne kondične slabší turisti, ktorí sa zvyknú na ceste obrátiť. To Váš pohyb vpred spomalí a sťaží celkové plánovanie časovej dĺžky túry. Preto je dobré pri plánovaní výletu na Rysy z Poľska počítať s dostatočnou časovou rezervou. My sme túru brali ako celodenný výlet.
Na výstup na Rysy z poľskej strany je vhodné rátať minimálne so štyrmi hodinami času z Morského oka a ďalšiu hodinku-dve si pripočítajte, ak idete smerom od Lysej Poľany. Ak však vyrazíte skoro ráno, dosť pravdepodobne sa spomínaným zástupom vyhnete. Výstup je tak oveľa príjemnejší. Musíte však vyraziť naozaj skoro ráno, pretože turistov s pribúdajúcim časom značne pribúda. Je to klasická „masovka“ a občas sa naskytne veselý pohľad na rad turistov, ktorí na cik-cakovitom chodníku pôsobia ako zástupy mravcov.
Túra od Morského (Morskieho) oka - plesa na poľskej strane Tatier - je oveľa strmšia ako zo slovenskej strany a zároveň limitovaná nutným pohybom po dlhých metroch reťazí, ktoré sa nachádzajú hlavne v poslednej časti, pod vrcholom. Je s tým preto dobré počítať, hlavne ak plánujete zobrať menšie deti.
Nebude to zadarmo
K Morskému oku sa dá najrýchlejšie dostať od poľskej Lysej Poľany, čo je susediaca obec so slovenskou Tatranskou Javorinou. Do Lysej Poľany vedie klasická asfaltka a môžete tu zaparkovať auto. Veľké a zároveň aj posledné záchytné parkovisko je zhruba kilometer za Lysou Poľanou v Palenica Białczańska. Parkovisko je spoplatnené. Na mieste stoja aj autobusy, takže je možné sa sem dopraviť aj takouto formou dopravy. Z miesta potom vedie červená turistická trasa až na vrchol Rysov. Okrem toho je potrebné sa pripraviť na to, že priamo pri parkovisku sa nachádza i vstupná brána do národného parku, kde vás vyzvú na zaplatenie vstupného. Parkovné i vstupné vybaviť aj vopred prostredníctvom internetu.
Utešiť Vás môže aspoň fakt, že popri asfaltke k Morskému oku je viacero stanovíšť s latrínkami, ktoré sú udržiavané v čistom stave. Dostanete teda aspoň nejakú protihodnotu v podobe málo znečisteného lesa. Za vstupom do parku sa nachádza stanovisko koní s povozmi, ktoré vás rýchlo prevezú na Morské oko a túru tak môžete začať bez otravného nástupu po dlhej asfaltke.
Praktická rada - na platenie parkovného i vstupného si pripravte zloté. Zloté sa vám hodia i na chate pri Morskom oku, kde si ich zásobu ale zároveň môžete doplniť v bankomate. Možno ho ihneď neobjavíte, no na chate sa naozaj nachádza. Je potrebné trošku pohľadať. Alebo, ako bolo spomínané v vyššie, parkovné i vstup do parku si zaplatíte vopred cez internet.
Schronisko pri Morskom Oku. Ako na pláži vyzerajú masy v okolí chaty pri Morskom Oku. V chate však varia veľmi dobre.
Pokiaľ nemáte času nazvyš a chcete sa čo najrýchlejšie dostať k Morskému oku, môžete sa zviesť na koníkoch s povozom. Konečnú majú v Polana Wlosienica. Ztade to je potom už len niečo vyše kilometra k Morskému oku. Týmto spôsobom sa dá ušetriť pár desiatok minút. V princípe trasa z Lysej Poľany, resp. z Palenice Białczańskej smerom na Morské oko je značne monotónna a trochu nezáživná. Takže ak neviete čo s peniazmi, zvezte sa na koníkoch :) O veľa neprídete. My sme túto možnosť zvolili ráno pri výstupe na Rysy. Cestou naspäť sme si už trasu pekne odšľapali.
Prvým zaujímavým a zároveň východiskovým bodom na výstup na Rysy z poľskej strany je pleso Morské oko. Okolo plesa si môžete spraviť prechádzku. Tú však odporúčame až pri zostupe z Rysov, keď bude na to dostatok času. Dojem z inak pekného plesa obvykle kazí enormné množstvo turistov, na ktorých si však pri výstupe na Rysy budete musieť jednoducho zvyknúť.
Od Morskieho oka stúpa skalnatý chodník strmou dolinou k Czarnemu Stawu a odtiaľ ďalej až po začiatok reťazí. Trasa v týchto častiach nie je technicky náročná, ale skôr fyzicky. Stúpanie je veľké, na relatívne krátkom úseku. Menej zdatní turisti tu budú potrebovať pravdepodobne niekoľko prestávok na oddych.
Technickejšia pasáž začína až v poslednej štvrtine trasy, kde postupne budú pribúdať reťaze. Reťaze vedú skalnatým a často platňovitým terénom, ktorý môže byť v čase mokra nebezpečný. Výstup je kondične namáhavý, za priaznivých podmienok však vhodný pre väčšinu turistov s dobrou kondíciou. Bežne tu stretnete rodiny s menšími deťmi, aj keď mnohé deti si radšej uľahčili cestu „zvezením sa na ramenách“ jedného z rodičov. Záverečný hrebienok a vrcholové partie nie sú technicky extrémne náročné, avšak opatrnosť je na mieste. Viac „adrenalínovejších“ miest je tesne pod vrchnými partiami. Najväčšie riziko vidíme v chaose na reťaziach súvisiaci s pretlakom turistov. Niekedy je na vrchole problém nájsť vhodné miesto, kde si na chvíľu v kľude odpočiniete a spravíte vrcholové fotografie. O každý kúsok miesta je tu veľký boj a to najmä vtedy, ak fúka silný vietor a každý chce byť niekde v závetrí.
Zostupové partie. Zostup resp. výstup z poľskej strany na Rysy je poriadna strmina.
Úvodné metre reťazí. Trasa do Poľska je strmá. Nie je to však nič ťažké pre zdatnejšieho turistu. Rozhodujúce je počasie a podmienky, rovnako ako skoré vsávanie. Neskôr sa tu tvoria obrovské zápchy.
Zostup z Rysov naspäť do Poľska má trochu inú príchuť ako výstup. Z hľadiska kondície je to dole kopcom vcelku pohoda. Pri zostupe však budú trpieť hlavne vaše kolená. Takže veľmi neodporúčame ísť dole skokom ako kamzík :) Hlavne prechod po platňovitých balvanoch v hornej časti láka na skákanie z jedného na druhý. My sme tak samozrejme skákali, keďže sme sa chceli dostať čo najskôr dole a nasledujúce dni sme potom nemohli poriadne vyrovnať nohy, kvôli neznesiteľnej bolesti v kolenách :)
Pokiaľ máte záujem, môžete prejsť z poľskej strany Rysov smerom na Slovensko. Z vrcholu je možné približne za polhodinu zostúpiť na Chatu pod Rysmi prípadne ďalej na Popradské a Štrbské pleso, kde je vybudované dobré dopravné spojenie. Prechod vrcholu Rysov je možný samozrejme aj zo slovenskej strany na poľskú, avšak zostup do Poľska z vyššie uvedených dôvodov môže byť časovo náročný a je zároveň technickejší.
Je potrebné mať na pamäti, že z poľskej strany sa naspäť na Slovensko prechádza pomerne ťažko z dôvodu chýbajúcich značených prechodov v okolí Rysov. Možnosťou je náročný prechod Mengusovského sedla, alebo Chalubinského vrát po značenej trase. To však nie je oficiálne povolené a ani vhodné pre bežných turistov.
Značka na slovenskej strane je v oboch prípadoch zrušená, preto je to len núdzové riešenie. Z uvedeného vyplýva, že neexistujú príliš vhodné možnosti na prejdenie okružnej trasy cez vrchol Rysov. Možnosťou je skombinovať prechod medzi jednotlivými krajinami s nocľahom na niektorej z chát na tej-ktorej strane Tatier.
Zostup k plesám. Zostup k plesám na poľskej strane dá zabrať a je náročný na pozornosť. Okrem seba musíte dávať pozor aj na množstvo ostatných turistov. Často je nutné dávať si na reťaziach vzájomne prednosť.
Náročnosť výstupu na Rysy a vybavenie na túru
Lesný chodník, skaly i reťaze
Túra na Rysy zo Štrbského Plesa patrí v ponímaní bežných turistov k vážnejším podujatiam. Predstavuje značné stúpanie a dlhý pochod vo vysokohorskom teréne. Najskôr ide o viac-menej diaľkovú trasu cez les, ktorá iba mierne stúpa. Nad Žabími plesami sa výstup pritvrdí a nasleduje dokonca i pasáž s reťazami, na ktorých sa už stalo viacero úrazov i smrteľných. Ide však skôr o nešťastia z nedbanlivosti turistov. Niektorí tadiaľto zostupujú v podguráženom stave z Chaty pod Rysmi. V súčasnosti je úsek vybavený kramľami, rebríkmi a veľkými mrežovitými stupačkami, aby bola zabezpečená čo najpohodlnejšia priechodnosť i pri návale turistov.
Prechod týchto miest môžu sťažiť i samotné podmienky v teréne. Napríklad mokrá skala, tvrdý zmrznutý sneh alebo ľad. Aj preto tu boli namontované oceľové mreže a rebríky. Ani to však celkom nepostačuje, nakoľko počas snehovej pokrývky sa tu môže vyskytovať utlačený, zmrznutý sneh, kde prichádzajú na rad hlavne subjektívne schopnosti a skúsenosti turistov. Sneh sa tu vyskytuje už počas jesenného obdobia koncom letnej sezóny. Vtedy Vám tu prídu veľmi vhod protišmykové návleky na obuv, ale kľudne pribaľte aj ľahký cepín. Je vhodné mať naskúšané aj ich praktické používanie.
Nad ošemetnou pasážou, ktorá nie je veľmi dlhá, nasleduje stúpanie až k Chate pod Rysmi. Tu ide predovšetkým o potrebnú výdrž a kondíciu. Od chaty je ešte potrebné vystúpať do sedla Váha a odtiaľ najskôr chodníčkom viac-menej po vrstevnici k záverečnému výstupu svahom až na vrchol Rysov. Lepšie povedané na jeden z vrcholov - práve na hlavný, ktorý slúži i ako hraničný prechod do Poľska a je patrične označený hraničným kameňom. Hlavný - severozápadný vrchol má (2499 m n. m.). Je najvyšším bodom Poľska. Okrem toho sú tu ešte dva vrcholy. Najvyšším je prostredný vrchol s výškou (2503 m n. m). a najnižším juhovýchodný (2473 m n. m.). Záverečný úsek na hlavný vrchol vedie v rozlámanom, kamenistom teréne. Nie je to však nič extrémne náročné a trasa je vybavená turistickým značením. Nebezpečné pády nehrozia, chôdza je však nepríjemná. Všetko však môže zmeniť spomínané snehová pokrývka, ktorá sa v Tatrách zvykne vyskytnúť už na jeseň. Mali sme možnosť zažiť výstup v týchto podmienkach. Vtedy si do batohu určite pribaľte prostišmykové návleky, alebo mačky, paličky a prípadne aj čakan. Ako sme spomínali vyššie, je fajn vedieť túto výbavu aj správne používať. V opačnom prípade si radšej počkajte na priaznivejšie podmienky.
Ak prespíte na Chate pod Rysmi odporúčame ráno si privstať a vybehnúť si pozrieť východ slnka z vrchola Rysov. Je to pekné divadlo, ale takisto berte do úvahý ranný stav chodníkov. My sme tu napríklad narazili na nenápadným ľadom pokryté skaly, ktoré sa poriadne šmýkali.
Trasa z poľskej strany je typická strmým stúpaním, ku koncu s viacerými miestami s reťazami, kde sa tvorí tlačenica turistov. Ak idete smerom z Lysej Poľany cez Morské oko, pripravte sa na celodennú túru, ktorá zaberie 10-12 hodín. Prejdete vyše 24 km. Mať riadnu kondíciu a skúsenosti je preto nevyhnutnosť.
Nezabudnite tiež sledovať predpoveď počasia. Za príliš veterných podmienok, prípadne dažďa a množstva snehu sa výstup môže značne skomplikovať. Dokonca byť nebezpečný. A to nehľadiac na to, či máte dobrú kondíciu, alebo nie. Výstup na Rysy v takýchto prípadoch neodporúčame. Dnes už ľahko zistíte aktuálny stav chodníkov na internetových stránkach Horskej služby.
Ak by sme to zhrnuli, čo sa týka náročnosti, je výstup na Rysy náročný hlavne na výdrž a čas. Náročnejší je pritom postup z poľskej strany. Čo sa týka technických pasáží, tak nejaké sú, ale v rámci Tatier to určite nie je nejaký extrém. Pri našich výletoch na Rysy sme tu stretli takmer všetky vekové kategórie. Tí s horšou kondíciou to zvládnu s väčším množstvom prestávok, alebo sa otočia niekde v polovici :). Náročnosť túry môže tiež výrazne ovplyvniť počasie!
Počasie, alebo kedy sa vydať na Rysy?
Na túru na Rysy je vhodné vybrať si naozaj dobré, stabilné počasie, ktoré potrvá celý deň. Obvykle je takéto počasie v Tatrách behom jesene. September a október bývajú spravidla ideálnymi mesiacmi pre výstup. Okrem toho je vhodné vyraziť na túry čo najskôr ráno. Tak máte väčšiu šancu, že sa neočakávanej zmene počasia vyhnete. Môže to pomôcť najmä v lete, kedy v Tatrách často dochádza k nečakaným búrkam. Takýto zvrat počasia by mohol byť kritický najmä vo vrcholových pasážach výstupu. Ako sme spomínali vyššie, na jeseň takisto počítajte s možnosťou napadnutia snehu, čo vôbec nie je neobvyklé. V takom prípade sa oplatí zistič aktuálny stav chodníkov a patrične sa vyzbrojiť.
Zostup do Poľska ponúka aj takéto pasáže. S trochou nutnej opatrnosti by ich mal skúsený turista zvládnuť bez problémov.
Výstup na Rysy s deťmi
Množstvo rodičov sa určite pýta, či je možné ísť na Rysy aj s deťmi. Zhodnotili by sme to asi tak, že určite to nie je túra vhodná pre veľmi malé deti. Ak sa aj rozhodnete ísť sem s drobcami, odporúčame si dopredu vyskúšať ich výdrž na viacerých kratších túrach v podobnom teréne. Prípadne počítajte s tým, že ich budete nosiť na ramenách.
Na vrchol Rysov sme išli z poľskej strany s 10 ročným chlapcom a zvládol to s niekoľkými prestávkami na oddych. Pri reťaziach trochu šomral, na niektorých miestach mal trochu strach, ale nakoniec to prežil bez väčších ťažkostí. Musíme však podotknúť, že kondične bol pripravený veľmi dobre, vzhľadom na to že od útleho veku sa aktívne venoval športu.
Pri výstupe sme však narazili aj na mladšie deti, ktoré mohli mať okolo 8 rokov. Mladšie ročníky sme už nevideli. A keď už, tak boli v nosiči na chrbte rodičov. Takže to je možno taká veková hranica, od ktorej by to deti mohli zvládnuť. Musia byť však výkonostne veľmi dobre pripravené!
Výstup na Rysy zo Štrbského Plesa v kocke
- stúpanie 1290m
- dĺžka výstupu 10,8km
- čas výstupu 4:45h
Ak by ste stúpali z Tatranskej Štrby budú parametre nasledovné
- stúpanie 1757m
- dĺžka výstupu 16,2km
- čas výstupu 6:30h
Výstup z Lysej Poľany od Palenica Białczańska cez Morské oko
- stúpanie: 1516m*
- vzdialenosť: 12,72km
- čas výstupu: 6:15
* hlavné stúpanie začína od Morského oka
Zostup z Rysov do Poľska. Zostup do Poľska je oveľa strmší ako výstup slovenskou stranou. Je takmer celý zabezpečený reťazami.
Ako sa vyhnúť masám?
Ak si chcete užiť výstup na vrchol Rysov v pokojnej atmosfére, bude nutné si privstať. Ak vyrazíte zavčasu, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že aspoň počas výstupu stretnete málo turistov. Tak isto, ak je to možné, vyberte si na túto túru deň mimo víkendu, sviatkov a mimo hlavnej sezóny počas júla a augusta. Návštevníkov bude istotne menej. Najdôležitejšie je však skoré vstávanie. O siedmej ráno na chodníku nestretnete takmer nikoho. Okolo ôsmej-deviatej však ľudí začne rapidne pribúdať.
Tlačenica. S pribúdajúcim časom rastie premávka na reťaziach. Tvoria sa doslova zápchy. Preto treba brať aj oficiálne časy prechodu s rezervou.
Niečo pre náročných
Ak by ste výstup na Rysy chceli podniknúť, čo najčistejším štýlom je možné začať výstup už v Tatranskej Štrbe. Dostanete sa tak k výstupu s parametrami 1757m stúpania a 16km dĺžky. Čo už je slušný prípravný podnik na iné, vážnejšie podujatia. V Tatranskej Štrbe potom odporúčame ubytovanie v príjemnom miestnom kempe. Môžete tu stanovať, alebo si zobrať ubytovanie v chatke, za relatívne ľudové ceny.
Cykloturistická non-stop jazda Trnava - Rysy patrí k jedinečným a už tradičným podujatiam súvisiacim s Rysmi. Organizované je každoročne a názov jednoznačne vystihuje o čo pôjde. Najskôr sa bicyklom dopravíte do Tatier a potom si za odmenu vyšliapete na tento pekný vrchol. Takáto akcia sa účastníkom nepochybne zapíše medzi najsilnejšie zážitky. Organizátori majú obyčajne pripravenú i časť pre nesúťažiacich, rodinných príslušníkov a podobne.
Chata pod Rysmi
Chata pod Rysmi sa nachádza vo výške 2250 m n. m. a to z nej robí najvyššie položenú horskú chatu na Slovensku. Nie je však otvorená celoročne ale iba počas letnej sezóny. Chata sa ani počas výstavby, ani v čase jej prevádzky nevyhla lavínam a mnohým škodám. V roku 2014 došlo k masívnej rekonštrukcii chaty a niekoľkým vylepšeniam, hoci sa ju nepodarilo postaviť na ideálnom mieste, kde by bola lepšie chránená proti lavínam. K najkrajším prvkom nového interiéru možno zaradiť peknú kachľovú pec. Zaujímavosťou je, že hoci to už dnes nie je ekonomicky najvýhodnejšie, chata je stále zásobovaná vysokohorskými nosičmi.
V hlavnej letnej sezóne je často preplnená, najmä počas dňa. Preto je vhodné nocľah si dopredu dohodnúť s chatárom. K najvýraznejším chatárom na tejto chate patrila od roku 1979 slúžiaca tatranská legenda Viktor Beránek, ktorý tu zriadil tzv. "Slobodné kráľovstvo Rysy", čím dal miestu osobitý ráz. Takisto sa výrazne zaslúžil o doslovné vzkriesenie chaty, v časoch, keď bola úplne zničená lavínami.
Chata pod Rysmi. Nová Chata pod Rysmi reprezentujúca tzv. "Slobodné kráľovstvo Rysy". Bola vybudovaná na mieste predošlej chaty. Mala by byť odolnejšia náporu potencionálnych lavín.
Prečo sú Rysy Rysmi a iné zaujímavosti
Názov Rysy údajne pochádza z nemeckého slova "Risse" - trhlina. Rysy majú vo svojich stenách zaiste mnoho trhlín, najmä v severných častiach, ale niektorí spájajú ich meno taktiež s názvom rovnomennej mačkovitej šelmy - rys, ktorý je jedným z obyvateľov Tatier. Pôvodný názov Rysov bol Szczyt nad Czarnym Stawom, pretože sa týčia nad Čiernym plesom na poľskej strane. Nemecký názov bol aj Meeraugspitze - Štít Morského oka.
Prvý zaznamenaný výstup na Rysy sa datuje rokom 1840 a uskutočnil ho Eduard Blásy v sprievode horského vodcu Jána Rumana - Driečneho. Prvý zimný výstup si zahknihoval Nemec Teodor Wundt s horským vodcom Jakubom Horvayom. Nesmieme opomenúť ani prvý ženský výstup na tento štít. Uskutočnila ho Terézia Egenhofferova v roku 1905.
Rysy majú históriu pretkanú i takými zaujímavosťami ako výstup z roku 1913, kedy na štít vystúpil z poľskej strany komunistický vodca V.I. Lenin. Dnes môžete na slovenskej strane Rysov vidieť jeho stopy na skalách pri Chate pod Rysmi. Dodnes sa na pamiatku tejto udalosti realizuje Medzinárodný výstup mládeže na Rysy. Samozrejme, namaľoval ich personál chaty vrámci recesie :).
Počas komunistického režimu na našom území bolo spomínané podujatie enormne populárne a na Rysy vystúpilo pravidelne i niekoľko tisíc návštevníkom počas jedného dňa. Výstupy na štíty a politika bývajú často úzko späté, hoci v súčasnosti to už na Rysoch neplatí. Tak či tak masovosť výstupov počas letnej sezóny sa nestratila.
Ukážka kveteny v Tatrách. Tatry nie sú len bezduché skaly, ale aj takéto pekné kvietky, reprezentujúce silu života.
Lezecké terény. Počas výstupu na Rysy uvidíte tieto ohromne populárne lezecké steny - Volia veža vľavo a Žabí kôň vpravo.