Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (2 Votes)

Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800m. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.

Túru k vodopádu Skok možno považovať za tatranskú turistickú klasiku, podobne ako je napríklad túra na Popradské pleso. Trasa je populárna, dokonca aj v zimných mesiacoch, keďže na úsek vedúci k vodopádu sa nevzťahuje zimná uzávera. Vzhľadom na to, že sa vodopád nachádza v Mlynickej doline, uprostred tatranských štítov, prístup k nemu je v zásade obmedzený len na jednu turistickú trasu – zo Štrbského plesa, hoci miernou okľukou sa k nemu dá prísť i Furkotskoku dolinou, cez Bystrú lávku.

Trasa zo Štrbského plesa je vhodná pre všetkých turistov-začiatočníkov, najmä pre rodiny s deťmi, ktoré zaiste potrebujú nejaký vhodný prírodný magnet ako motiváciu pre ich ratolesti. Vodopád Skok je na to vďaka svojej monumentálnosti a kráse ideálnym cieľom. Na svoje si prídu aj ľudia staršieho veku. Výlet k vodopádu je navyše nenáročný a vhodne slúži na zoznámenie sa s charakterom tatranských dolín a chodníkov.

Pre skúsenejších je vodopád Skok povinnou jazdou, ktorú si môžu ozvláštniť prechodom cez štrbinu Bystrá lávka v Soliskovom hrebeni. Ten sa nachádza práve nad vodopádom Skok. Lezenie v oblasti vodopádu i na ňom samotnom v zimnom období, je obľúbenou destináciou lezeckých kruhov. Ak má vodopád dostatok vody, dokáže rozvinúť svoju krásu naplno a je dobre viditeľný i z hodinu pochodu vzdialeného Štrbského plesa.

Výškové pomery vodopádu Skok.Výškové pomery vodopádu Skok. Figurant vľavo pod vodopádom umožňuje lepšie si predstaviť výšku vodopádu v pomere k výške človeka.

Vodopád Skok -  pohľad spredu.Vodopád Skok - pohľad spredu. Vodopád je tvorený menšími kaskádami, ktoré vodu pekne rozprašujú.

Kde začať túru k vodopádu Skok? Parkovanie a ubytovanie

Túra k vodopádu Skok spravidla začína v jednom z hlavných turistických centier Vysokých Tatier - na Štrbskom Plese. Do tejto tatranskej osady sa môžete dopraviť rôznymi spôsobmi. Ak by ste prišli pod Tatry rýchlikom, z Popradu sa sem dostanete tatranskou električkou, alebo sa môžete vyviezť z obce Štrba zubačkou. Za zmienku stojí fakt, že v Štrbe sa nachádza klasický kemp s možnosťou stanovania, ale i ubytovania v chatkách, takže tu môžete mať svoj „základný tábor“ za rozumnú cenu. K dispozícii je i reštaurácia.

Na Štrbské pleso je samozrejme možné vyviezť sa autom. K dispozícii je viacero veľkých parkovísk. Všetky, až na jedno, už trochu neprakticky vzdialené, sú platené. Hlavnou parkovacou plochou na Štrbskom plese je tzv. centrálne parkovisko. Naň vás privedie priamo hlavná cesta. My sme sa ubytovali v turistickej ubytovni na Štrbskom Plese. Ako sa ukázalo hneď za ubytovňou je parkovisko pre hostí, ale aj širšiu verejnosť. Je taktiež platené.

Ak sa vám podarí úspešne doraziť na Štrbské Pleso a prípadne zaparkovať, už zostáva len nájsť začiatok žltej turistickej značky, vedúcej k vodopádu Skok. Je potrebné držať sa hlavného bulváru - asfaltovej cesty vedúcej naprieč oblasťou Štrbského Plesa ku skokanským mostíkom. Značka začína v rázcestí Pred Heliosom. Trasa sa tu rozdeľuje na značky vedúce do jednotlivých dolín vybiehajúcich zo Štrbského Plesa. Červená vedie k Popradskému plesu do Mengusovskej doliny a žltá k vodopádu Skok do Mlynickej doliny.

Vodopád skok môže byť súčasťou okružnej túry cez Bystrú lávku. V takom prípade môžete okrem klasickej trasy po žltej, vyraziť zo severnej časti Štrbského plesa, smerom na Chatu pod Soliskom. Alternatívou je potom červený turistický chodník vedúci južnou a západnou časťou Štrbského plesa. V oboch prípadoch sa neskôr napojíte na žltý turistický chodník vedúci Furkotskou dolinou, ktorý vás cez Bystrú lávku zavedie až k hornej časti vodopádu Skok.

Parkovanie na Štrbskom Plese.Parkovanie na Štrbskom Plese. Možnosti parkovania na Štrbskom Plese predstavuje predovšetkým niekoľko rozľahlých asfaltových plôch priamo v centre tejto tatranskej osady.

Panoráma Vysokej z oblasti Štrbského Plesa.Panoráma Vysokej z oblasti Štrbského Plesa. Centrálny žľab Vysokej je priamo uprostred záberu.

Mlynická dolina ako na dlani.Mlynická dolina ako na dlani. Takýto pohľad do doliny sa naskytá zo Štrbského Plesa. Vľavo Soliská, napravo Patria, vzadu vpravo Štrbský štít.

Trasa na začiatok Mlynickej doliny vás prevedie i okolo skokanským mostíkov na Štrbskom Plese.Trasa na začiatok Mlynickej doliny vás prevedie i okolo skokanským mostíkov na Štrbskom Plese. Na menší mostík sa dá vystúpiť po schodíkoch.

Na žltej značke Mlynickou a Furkotskou dolinou.Na žltej značke Mlynickou a Furkotskou dolinou. Ide o zaujímavú túru, ktorá je však v tieni iných tatranských túr.

Výstup k vodopádu Skok zo Štrbského Plesa

My sme na túru k vodopádu Skok vyrážali zaránky, no nie príliš skoro, v jesennom období. Ak by ste si privstali počas hlavnej letnej sezóny, budete mať výhodu v tom, že sa vyhnete masám turistov na chodníkoch, ktoré sú pre Tatry charakteristické. Aspoň cestou k vodopádu. Cestou späť už zrejme budete odsúdení na miernu tlačenicu.

Naša túra prebiehala v celkom pokojnom duchu, zdala sa nám ideálna i na rozbeh pre trénovaných horalov, ktorí by radi podnikli vážnejší výstup ďalší deň, alebo už po vážnom výstupe sú. Bola by totiž pre nich vhodná i ako relax počas oddychového dňa.

Klasická výstupová trasa k vodopádu vedie po žlto značenom chodníku zo Štrbského Plesa. Ľahko ju nájdete, keď sa budete pohybovať po hlavnej asfaltke vedúcej k skokanským mostíkom. Odtiaľto chodník stúpa mierne až k vodopádu. Ak ste s deťmi, budete im môcť rozprávať rôzne múdrosti o horách, prípadne sa ich snažiť motivovať cestou lesom, kým sa otvoria prvé zaujímavejšie výhľady na Mlynickú dolinu.

Chodníkom sme teda zdarne postupovali, až kým sa nad lesom neukázali pekné skalné steny. Zaujmú najmä štíty Soliskového hrebeňa na západnej strane doliny. Prechod tohoto hrebeňa je zaujímavým horolezeckým podujatím. Na východe vašu pozornosť upútajú steny nad Skokom. Vedie v nich taktiež niekoľko horolezeckých ciest. Tieto steny nie sú až tak známe a fotené, preto pôsobia ako príjemné osvieženie počas objavovania Mlynickej doliny. Ku krásam tejto tatranskej doliny patrí i vrchol Patria, ktorý je dobre známy od pohľadu zo Štrbského Plesa. Nachádza sa taktiež na východnej strane doliny. Hneď vedľa je to potom Malá Bašta patriaca do hrebeňa Bášt medzi Patriou a Satanom.

Dolinou preteká horský potok s názvom Mlynica resp. Mlynický potok. Popri ňom i prekonáte posledné metre k hlavnému skvostu doliny - k vytúženému vodopádu Skok, ktorý je týmto potokom tvorený.

Vodopád sa pozorovateľovi doslova zjaví, ako nadprirodzená bytosť v celej svojej kráse. Je to celkom nečakané, ako vytriezvenie po dlhšom pochode v miernom teréne. Práve mierny terén ľadovcovej doliny vyzdvihuje rozmery vysokého skalného prahu, vďaka ktorému vodopád Skok vznikol. V tomto momente si poviete, že trochu nudný výstup lesom v úvodnej časti túry stál za tú obetu. Vodopád skok je totiž krásne viditeľný, vo výhľade nebráni žiaden iný objekt. Navyše sa zdá akoby sa samotný vodopád rozhodol nechať sa obdivovať. V jeho okolí je totiž množstvo miesta, kde sa dá pohodlne rozložiť a doslova hodiny pozerať na vodnú triešť spadajúcu z vrchných častí skalného prahu.

Začiatok Mlynickej doliny nad Štrbským Plesom.Začiatok Mlynickej doliny nad Štrbským Plesom. Chodník má nenáročný charakter.

Lesom k vodopádu Skok.Lesom k vodopádu Skok. Obyčajne tu stretnete masy turistov. Na jeseň, koncom sezóny to tu vyzeralo omnoho pokojnejšie.

Žltá značka k vodopádu Skok.Žltá značka k vodopádu Skok. V pozadí si možno všimnúť typ chodníka, ktorý vedie Mlynickou dolinou.

Steny nad vodopádom Skok.Steny nad vodopádom Skok. Patria k horolezeckým terénom Tatier.

Soliskový hrb.Soliskový hrb. Z Mlynickej doliny budete mať na západe výhľad na Soliskový hrebeň.

Záver trasy k vodopádu Skok.Záver trasy k vodopádu Skok. Vodopád padá zo skalného prahu prehradzujúceho Mlynickú dolinu.

Pri vodopáde Skok

Keď sa konečne dostanete k vodopádu Skok, nastáva tá pravá pohodička pod jedinečným prírodným skvostom. Ak je príjemné počasie a práve nenatrafíte na masy turistov, pod vodopádom sa dá nájsť pohodlné miestečko, kde sa môžete usadiť, a vychutnávať krásu padajúcej vody, akoby ste práve sedeli pri nejakom peknom prírodopisnom filme. Odporúčame mať pre tento prípad v zásobe nejaké chutné občerstvenie. V takejto scenérii, po fajnovej túre si môžete maškrty oveľa viac vychutnať.

Lovci selfíčok si taktiež prídu na svoje. Neraz pózujú priamo pod vodopádom. Nečudo. Vodopád Skok predstavuje skalný amfiteáter v podobe skalného prahu tiahnuceho sa naprieč dolinou. V podstate uprostred prahu tvorí dokonalé divadlo prírody voda padajúca z Plesa nad Skokom, ktoré je hlavným zdrojom vody pre vodopád. Vodu privádza i odvádza Mlynický potok. Ten sa po strmhlavom páde, akoby omráčený, lenivo plazí pomedzi balvany Mlynickou dolinou ďalej k oblasti Štrbského plesa.

Samotný vodopád Skok je tvorený sústavou menej výrazných kaskád, vďaka ktorým sa voda triešti až do formy aerosólu, ktorý dokáže v súhre so slnečným svetlom vyčariť dúhové farby. Samozrejme zážitok, aký si z tohto miesta odnesiete, záleží aj od aktuálneho prietoku vody. Ten počas roka výrazne kolíše. Všeobecne je najväčší v júni, keď vrcholí topenie snehu v Tatrách. My sme šťastie na rozvodnený vodopád Skok nemali. Boli sme tu totiž v čase vrcholiacej jesene a vodopád i plesá nad ním mali vody minimum. Preto sme sa potešili, že vodopád vyčaril aspoň akú-takú atmosféru a neboli tu davy turistov.

Množstvo vody v jednotlivých obdobiach roka kolíše od desiatok po stovky litrov za sekundu. Vtedy je dobre viditeľný aj zo Štrbského Plesa. Z diaľavy pôsobí ako nevestin závoj. Podľa legendy však vodopád predstavuje záplavu sĺz milej istého lovca kamzíkov, ktorý sa v týchto miestach počas lovu zrútil a zmárnil. Pri vodopáde Skok azda nebudete prežívať smutné chvíle, práve naopak. Veríme, že si tu príjemne oddýchnete a dokonca zdriemnete. Je to naozaj príjemné miestečko, ku ktorému vedie pohodová túra.

Skalný prah v Mlynickej doline.Skalný prah v Mlynickej doline. Pretína ju naprieč, čo umožnilo vznik vodoádu Skok.

Vodopád Skok -  pohľad od juhozápadu.Vodopád Skok - pohľad od juhozápadu. Na jeseň má vodopád minimum vody, no aj tak bol pôsobivý,

Spätný pohľad na Mlynickú dolinu.Spätný pohľad na Mlynickú dolinu. Pohľad od vodopádu Skok na ľadovcom modelovanú dolinu, ktorou sme práve vystúpali.

Vodopád Skok -  pohľad od juhovýchodu.Vodopád Skok - pohľad od juhovýchodu. Chodníčkom sa dá vystúpať i z pravej strany vodopádu.

Pohľad na Mlynický potok.Pohľad na Mlynický potok. Voda smeruje od vodopádu Skok Mlynickou dolinou smerom k Štrbskému Plesu.

Nad vodopádom Skok

Kto by mal záujem o trošku lepší výhľad na Mlynickú dolinu, spodnú časť vodopádu, ale aj mierne adrenalínový zážitok, môže vyskúšať vystúpať ďalej po značke k Plesu nad Skokom. Značka vedie spod vodopádu oblúkom vľavo. Po stúpaní nasleduje mierne ošemetný traverz vyhladenej položenej skalnej plošiny vo vrchných partiách prahu, z ktorého vodopád padá do doliny. Toto miesto ukrýva istú mieru nebezpečenstva pošmyknutia a fatálneho pádu pod vodopád. Preto je tento približne 10-15m dlhý úsek zabezpečený oceľovou reťazou.

Miesto sa dá prekonať i bez nej, ak si dostatočne dôverujete. Nie je technicky priveľmi obtiažne, avšak neodporúčame sa sem vybrať turistom, ktorý majú strach z výšok, alebo z pohybu exponovaným terénom. Úsek je hodne nebezpečný za mokra, alebo ak je skala namrznutá. Vtedy je reťaz takmer nevyhnutnou pomôckou. Aby sme vás však príliš nevystrašili, nejde o nejaký horor. Prechod by mal zvládnuť každý turista, ktorý sa vyslovene nebojí exponovanejších prechodov.

Miesta nad vodopádom ponúkajú pekné výhľady na Mlynickú dolinu a zakrátko, po prekonaní reťazí, si môžete vychutnať i posedenie pri vodnej hladine Plesa nad Skokom. Pohľad od plesa na sever je korunovaný Štrbským štítom v závere Mlynickej doliny a Satanom na východnej strane.

Reťaze nad vodopádom Skok.Reťaze nad vodopádom Skok. Žltá značka vedie ponad vodopád až k záveru Mlynickej doliny a odtiaľ Bystrou lávkou do Furkotskej doliny.

Úsek nad vodopádom Skok s osadenými reťazami.Úsek nad vodopádom Skok s osadenými reťazami. Za mokra hrozí z klzkých platní pád z hrany skalného prahu.

Pohľad na pleso nad SkokomPohľad na pleso nad Skokom. Pleso sa dá obísť. Z jeho okraja sa núkajú podmanivé výhľady do Mlynickej doliny.

Plesá Mlynickej doliny v okolí vodopádu

V blízkosti vodopádu Skok sa nachádza niekoľko väčších, či menších plies. V závislosti od toho koľko budete mať času, môžete si jednotlivé plesá prejsť. Nie všetky sú však prístupné, no je na ne aspoň výhľad. Pre toho, kto chce „machrovať“ pred kamarátmi, čo všetko v Tatrách videl a pozná je návšteva plies dobrým doplnením turistickej zbierky. Tak isto návštevu plies považujeme za skvelý doplnok túry, ak vám ostáva nejaká hodinka-dve času navyše a neviete, kam by ste sa z vodopádu Skok vybrali.

Ak nerátame Štrbské pleso, tak na prvé „pliesko“ narazíte možno 200 metrov pod vodopádom Skok. Pleso je neveľké a leží po pravej strane smerom k vodopádu. Okolo neho sa nachádza rozsiahlejšia pláž, kde sa v lete môže zdržovať viacero turistov, ktorí sa sem prišli „schladiť“. Do plieska, ktorého názov sa nám nepodarilo zistiť priteká voda z vodopádu Skok a následne sa poberá južným smerom Mlynickou dolinou v podobe Mlynického potoka.

Ďalšie, mimoriadne zaujímavé pleso nájdeme nad vodopádom Skok. Vedie k nemu zabezpečený chodník reťazou. Čo sme si všimli, tak ľudia sa často neuspokojili len s vodopádom, a túru potiahli až k Plesu nad Skokom (čo je jeho oficiálny názov). Pleso je zaujímavé tým, že sa nachádza nad skalným zrázom, obklopené horskými štítmi. Neďaleko plesa sú pekné vyhliadky jednak do Mlynickej doliny a jednak na okolité hrebene. Pleso by sa malo dať prejsť po obvode, aj keď tam nie je turistický chodník.

Za Plesom nad Skokom, smerom k Bystrej lávke je sústava viacerých plies, počnúc Nižným a Vyšným Kozím plesom. Nižné pleso si môžete zbehnúť pozrieť, pretože leží kúsok od turistického chodníka. Ďalšie, pomerne výrazné pleso je Capie pleso, okolo ktorého vedie trasa na Bystrú Lávku. S pomedzi všetkým plies Mlynickej doliny je najväčšie. Pri postupe do sedla Bystrej lávky sa vám začne zjavovať Okrúhle pleso, ležiace 200 metrov severným smerom od Capieho plesa, s ktorým tvorí peknú výhľadovú „dvojičku“. Z Bystrej lávky je na tieto plesá výborný výhľad.

Malé pliesko v Mlynickej doline, neďaleko vodopádu Skok.Malé pliesko v Mlynickej doline, neďaleko vodopádu Skok. Charakteristický tatranský typ vysokohorskej krajiny.

Pleso nad Skokom.Pleso nad Skokom. Pleso je zásobarňou vody pre vodopád Skok. V závere Mlynickej doliny čnie Štrbský štít.

Štrbský štít.Štrbský štít. Pod štítom Okrúhle (menšie) a Capie pleso.

Náročnosť túry zo Štrbského plesa k vodopádu Skok

Túra k vodopádu Skok je svojim charakterom výbornou voľbou na zoznámenie sa s terénom Vysokých Tatier. Je ideálna pre začínajúcich, či menej zdatných turistov, dôchodcov, či rodinky s deťmi. Okrem toho má tento výstup pekný motivačný cieľ na jeho konci v podobe krásneho vodopádu. Deti, ale aj dospelí sa tak majú na čo tešiť, hoci na trase nie je žiadna chata ani občerstvenie. Budete tak nútení si všetko potrebné ťahať so sebou.

Pre dospelého by chodník nemal predstavovať žiadne vážnejšie technické problémy. Inak je to trasa vhodná na prechádzku, kde sa môžete pohodlne porozprávať, bez toho, aby ste pri tom museli lapať po dychu. Dovolíme si trasu odporučiť i dôchodcom. Ak by sa vám aj zdalo, že ste vaše sily, alebo výdrž detí neodhadli, tak by nemal byť problém sa včas otočiť a vrátiť. Nemusíte sa obávať, že by ste cestou späť prekonávali ťažké prekážky.

Chodník k vodopádu Skok stúpa len veľmi pozvoľne. Terén nie je technicky náročný. Maximálne môžete z nepozornosti zakopnúť o občasné väčšie kamene a korene na chodníku. Tie by mohli byť nebezpečné azda za mokra, ak by ste sa na nich pošmykli, či pre deti, ktoré budú nútené ich prekračovať. Takýchto úsekov je na túre minimum. Iné riziká, ktoré by na turistu mohli striehnuť počas túry (okrem medveďov samozrejme) nás už nenapadajú. Naozaj ide o menej náročnú turistiku.

Čo sa týka prevýšenia, v podobe 435m, nie je síce najmenšie, no výškové metre budete naberať len pomaly. Niekomu to nemusí vyhovovať, pre tých ktorým túru odporúčame, bude práve takýto charakter výstupu vhodnejší. Krásu Tatier je vhodnejšie objaviť postupne.:)

Oficiálny čas chôdze potrebný na dosiahnutie vodopádu Skok je udávaný 1:40h, pričom prejdete 5km a nastúpate 435m. Tento údaj je samozrejme veľmi relatívnym, nakoľko vodopád navštevujú naozaj rôznorodé typy turistov. Okrem toho sa nachádzame vo vysokohorskom prostredí Vysokých Tatier a v ňom je lepšie počítať s istou časovou rezervou.

Ak by sme zobrali extrémne hodnoty, túru k vodopádu by dokázal trénovaný horal prebehnúť za menej ako hodinu, ale s deťmi, prípadne ak sa chcete kochať, či fotiť a robiť si selfíčka, môže vám táto túra aj s cestou naspäť zabrať pokojne pol dňa. Pri najkratšom variante tak cesta k vodopádu aj s návratom podľa oficiálnych časov zaberie približne 3 hodinky chôdze.

Chodník vedúci k vodopádu je mimochodom nielen dobre schodný ale i značený. Prišlo nám, že aj za zhoršeného počasia by ste na ňom nemali mať väčší problém s orientáciou a niekde sa stratiť. Menšia nepriazeň počasia vás preto nemusí odradiť. Navyše v prípade núdze, na Štrbské pleso to nie je až tak ďaleko.

Pokiaľ sa rozhodnete prísť priamo k vodopádu, treba počítať s kamennými blokmi, ktoré sú v jeho najbližšom okolí. Pripomínajú kamenné more. Po balvanoch sa za sucha dá prechádzať, prípadne preskakovať z jedného na druhý. Za mokra a snehu je to zložitejšie. Nie však každý má potrebu ísť až tak blízko, pod vodopád. Je to už na vašom zvážení.

Charakter chodníka k vodopádu Skok.Charakter chodníka k vodopádu Skok. Vážnejšie prekážky tvoria azda len korene a väčšie kamene.

K vodopádu s deťmi

Absolvovanie trasy s deťmi môžeme odporučiť. Na kočík síce môžete zabudnúť, no vyriešiť sa to dá napríklad detským nosičom. 3 ročné deti, by časť trasy mohli zvládnuť samé. Deti nad 4 roky, ak nemajú apatiu z chodenia by mohli výlet zvládnuť komplet, alebo s menším (väčším) brblaním :).

V lese, v prvej časti trasy, kde-tu vytŕča koreň, či skala na povrch, takže maličkí môžu sem-tam zakopnúť. Neskôr je chodník skalný a kamenistý, no upravený a veľmi dobre schodný. Na výlete s deťmi bude asi najdôležitejšie práve prekonať cestu lesom. Pre mnohé z nich to asi bude nutné zlo. Neskôr už trasa bude omnoho zaujímavejšia.

Celkovo možno skonštatovať, že pre deti sa jedná o jednu z najjednoduchších túr v rámci Vysokých Tatier, ktoré vedú klasickým tatranským chodníkom (túry po asfaltke tam nerátame). Je to vidno i na návštevnosti vodopádu, pri ktorom na deti narazíte pravidelne.

Rodinka s ratolesťami na ceste k vodopádu Skok.Rodinka s ratolesťami na ceste k vodopádu Skok. Trasu, alebo aspoň časť trasy by mohli zvládnuť aj menšie deti.

Kedy sa oplatí k vodopádu vybrať?

Ak sa chcete ako-tak vyhnúť turistom, je dobré si na túru privstať, prípadne vyraziť mimo sezónu, mimo víkendov, prípadne v netradičný čas. My sme napríklad vodopád naposledy navštívili v piatok v októbri za sychravého počasia a turistov nebolo veľa. Jednoznačne viac ich išlo smerom na Popradské pleso. Napriek tomu sa pri vodopáde vystriedalo niekoľko desiatok ľudí za ten čas, čo sme pri ňom boli. V sezóne, počas letných mesiacov sa to však nedá porovnávať.

Pokiaľ vám turisti nevadia, tak z hľadiska času je v podstate jedno kedy sa k vodopádu vyberiete. Stačí počítať s troma hodinami celkového času na absolvovanie túry (možno aj s menšou rezervou). Terén nám prišiel dobre schodný i počas zhoršeného počasia. Nemali by sme problém prejsť ho i za tmy. Čo však neodporúčame je vydať sa k vodopádu počas búrok, snehovej metelice, hustej hmly, či veľkého vetra. Predsa len sa nachádzate v Tatrách.

Aby ste si užili vodopád Skok v plnej svojej sile, je ideálne k nemu prísť po výdatnejších zrážkach, prípadne v čase, keď sa v Tatrách topí sneh. V opačnom prípade sa budete musieť uspokojiť s biednejším prúdom vody. Ešte sme však nezažili, že by vodopád vyschol, to už by bola fakt tragédia :)

Pri vodopáde Skok.Pri vodopáde Skok. Na jeseň, počas našej návštevy mal vodopád menší prietok. Napriek tomu, sme si vychutnať jeho krásu.

Pár slov na záver

V Tatrách sa nachádza len niekoľko lokalít, ktoré spĺňajú dve špecifické kritéria – ľahkú dostupnosť a akúsi „monumentálnosť“. Vodopád Skok spĺňa obe tieto podmienky, preto je tak vďačnou a vyhľadávanou turistickou atraktivitou. Okrem iného je prístupný celoročne a tak sa vyslovene núka navštíviť ho viac než len raz. V každom období vám totiž predvedie iné divadlo.

Ak by sa nás spýtal turista, čo len začína s turistikou vo Vysokých Tatrách, aké tri ľahko dostupné miesta by sme mu odporučili v oblasti Štrbského plesa, odpoveď by bola jasná: prechádzka okolo Štrbského plesa, výlet k Popradskému plesu a samozrejme... podstúpiť túru k vodopádu Skok.

Kaskády vodopádu Skok.Kaskády vodopádu Skok. V období topenia snehu naberá vodopád na mohutnosti a kráse. Vtedy ho dobre vidno i zo Štrbského Plesa.

Tipy na výlet a zaujímavosti v okolí

  • Pleso nad Skokom - pleso tvorí zdroj vody pre vodopád, dostupné je po žltej značke
  • Capie pleso - väčšie pleso v závere Mlynickej doline
  • Wahlenbergove plesá - plesá vo vrchných častiach Furkotsej doliny
  • Bystrá lávka - úzky horský priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou, ponúka pekné výhľady
  • Chata pod Soliskom - klasika na poli vysokohorksých chát v Tatrách
  • Predné Solisko - turisticky dostupný vrchol nad Štrbským Plesom
  • Štrbské pleso - rozľahlé pleso v rovnomennej tatranskej osade, ponúka krásne prechádzky po obvode a možnosti na tréning
  • Skokanské mostíky na Štrbskom Plese - nižší z mostíkov je prístupný a poslúži ako vyhliadková plošina
  • Popradské pleso - tatranská turistická klasika
  • Sedlo Ostrvy - relatívne ľahko dostupné sedlo, zaujímavý turistický cieľ s výhľadmi na Popradské pleso, Zlomiskovú a Mengusovskú dolinu

Fotografie z výletu k vodopádu Skok

Informácie o článku

  • Kedy sme lokalitu navštívili: 2004, 2006, 2018
  • Fotografie sú z obdobia: október 2018
  • Autori článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
  • Autori fotografií: Martin Kiňo, Václav Sulek

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist