Veľké Biele pleso (1612 m n. m.) je vysokohorské jazero ľadovcového pôvodu v malebnej oblasti Doliny Bielych plies vo Vysokých Tatrách. Pleso sa nachádza na prírodne zaujímavom prechode medzi žulovými Vysokými a vápencovými Belianskymi Tatrami.
Trojrohé pleso (1620 m n. m.) patrí k menším tatranským plesám. Nachádza sa na pomedzí Vysokých a Belianskych Tatier. Toto pliesko originálneho tvaru predstavuje zaujímavý cieľ na túru, na ktorej viete skombinovať niekoľko pútavých tatranských lokalít.
Panský diel (1100 m n. m.) je významným vrcholom nad Banskou Bystricou v Starohorských vrchoch. Leží severne od spomínaného mesta v blízkosti populárnej Španej Doliny. Výhodou pre milovníkov horských výhľadov je fakt, že vrchol uvedeného kopca je odlesnený, bez vysokej vegetácie. V prípade priaznivého počasia sa z neho otvárajú výborné výhľady na okolie.
Vyhliadková veža Tokaj je architektonicky atraktívnou rozhľadňou, v nemenej príťažlivom, rovnomennom vinohradníckom kraji na východe Slovenska v regióne Zemplín. Nájsť ju môžete južne od Trebišova pri obci Malá Tŕňa vo výške približne 190 m n. m.
Na Slovensku máme viacero vrcholov s názvom Vysoká. Azda najmenej známy, turisticky prístupný vrchol, je Vysoká (994 m n. m.) nad obcou Ľubietová na strednom Slovensku vo Veporských vrchoch.
Velické pleso je podlhovasté ľadovcové jazero vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 1663 m n. m. Geograficky je situované do Velickej doliny, medzi zrázy Gerlachovského štítu a Velickej kopy. Nachádza sa teda v tesnej blízkosti najvyššieho vrcholu Slovenska.
Hučiaky, pekný írečitý stredoslovenský názov, ktorým sa nazýva tiesňava v oblasti nad obcou Ludrová. Tiesňava Hučiaky sa tiahne pod opusteným nízkotatranským vrcholom Salatín (1630 m n. m.). Zároveň predstavuje veľmi originálny, až dobrodružný prístup na tento kopec.
Zelené pleso, ľadovcom vytvorené vysokohorské jazero, na vás čaká v nadmorskej výške 1 545 m n. m. vo východnej časti Vysokých Tatier, v Doline Zeleného plesa. Zelené pleso má rozlohu 1,78 ha a hĺbku 4,5 m. Rozlohou patrí k najväčším v uvedenom pohorí a krásou k najpodmanivejším.
Jelenia hora (415 m n. m.) v Malých Karpatoch nad Plaveckým Mikulášom je vrchol v podobe fotogenického vápencového skalného výbežku. Je menej známy, no tí ktorí ho už navštívili si ho zaiste obľúbili pre nádherné polkruhové výhľady a unikátnu prírodnú scenériu, ktoré naplno vyniknú počas západov slnka.
Veľká Javorina (970 m n. m.) je vrchol na krajnom západe Slovenska, presnejšie priamo na hranici s Českom v pohorí Biele Karpaty. Je zároveň jeho najvyšším vrcholom. Medzi turistami ide o klasiku, ktorú je potrebné absolvovať aspoň raz za život. Môžete sa sem však vybrať i na bicykli a otestovať si svoje vrchárske schopnosti.
Volovec (2064 m n. m.) patrí k vďačným cieľom v Západných Tatrách. Nachádza sa v ich centrálnej oblasti. Vystúpanie na tento vrchol síce vyžaduje dobrú kondíciu, no je prakticky dostupný. Na rozdiel od iných kopcov v uvedenom pohorí, na jeho vrchol nevedie technicky náročný terén. Presnejšie okrem trasy cez Ostrý Roháč.
Hrubý vrch (2137 m n. m.) vo východnej časti Západných Tatier nie je až tak známym vrcholom. Svojim vzhľadom a krásou sa nám vždy videl ako veľmi príťažlivý cieľ. Je to skôr niečo pre tých, ktorým nevadí navštevovať odľahlejšie končiny a opustené miesta vyhľadávajú.
Ostrý Roháč (2088 m n. m.), čarovný žulový vrch, sa nachádza zhruba uprostred hlavného hrebeňa Západných Tatier. Svojimi atraktívnymi líniami patrí bezpochyby k najkrajším vrchom Slovenka. Pri pohľade od východu veľmi pripomína švajčiarsky Matterhorn. Okrem toho je medzi turistami známy aj ako horská technická výzva.
Klin (2 176 m n. m.) predstavuje významný vrchol v najvýchodnejšej časti oficiálnej – značenej hrebeňovej trasy v Západných Tatrách. Nachádza sa priamo na poľsko – slovenskej hranici. Hrebeňovka je v tejto lokalite ukončená Pyšným sedlom, z ktorého síce hrebeň pokračuje ďalej na východ, no táto trasa nie pre turistov povolená. Klin však nie je len časťou hrebeňovky, ale aj kopcom, na ktorý si môžete vyjsť samostatne z dolín na juhu, alebo od severu – z Poľska.
Pachoľa (2167 m n. m.) - druhý najvyšší vrch Západných Tatier, patrí k menej známym, no o to monumentálnejším vrcholom v tomto pohorí, ktorý poteší každého zarytého horala. Nachádza sa v jeho západnej polovici. Jeho najbližšími výraznými susedmi sú Spálená a Baníkov.
Plačlivé (2125 m n. m.) sa nachádza približne v strede hlavného hrebeňa Západných Tatier. Tento hojne navštevovaný vrchol patrí v uvedenom pohorí k tým lepšie dostupným a technicky menej náročným cieľov. V zásade je pre výstup na tento vrch potrebná najmä patričná dávka kondície.
Salatín (2047 m n. m.) je mohutný vrchol v západnej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier. Medzi turistami vyhľadávajúcich horské končiny mimo prebujnelej civilizácie patrí k veľmi obľúbeným cieľom. Tým, že sa v oblasti Salatína nenachádza žiadna horská chata, či bufet a nepremáva sem ani lanovka, zostáva vrchol pokojným miestom, kde nestretnete masy turistov. Tento kopec je tiež vyhľadávaným medzi skialpinistami.
Baníkov (2178 m n. m.) patrí k najžiadanejším trofejam vysokohorských turistov v Západných Tatrách. Názov vrcholu údajne vznikol ako dôsledok baníckej činnosti v 18. storočí, keď tu boli pokusy o hľadanie železnej rudy.
Sivý vrch (1 805 m n. m.) v Západných Tatrách možno označiť ako pomyselnú vstupnú bránu na hlavný hrebeň uvedeného pohoria v smere od západu a taktiež hranicu medzi Oravou a Liptovom. Je pôsobivým, osamotene pôsobiacim vápencovo-dolomitovým vrcholom, ktorý neunikne vašej pozornosti ani pri pohľade z iných kopcov v tejto oblasti.
Brestová (1 902 m n. m.) je horský vrchol na hlavnom hrebeni Roháčov v Západných Tatrách. Od populárneho Salatína ju oddeľuje sedlo Parichvost. Nepatrí k najlepšie dostupným, ani tvarovo najelegantnejším kopcom Slovenska. Poskytuje však špecifickú, pokojnú horskú atmosféru a úžasné výhľady na veľkú časť hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Rozhľadňa Rozbehy sa nachádza v časti Rozbehy obce Cerová, neďaleko mesta Jablonica na malebnom mieste na hranici lúk a lesov, neďaleko hradu Korlátko nad Záhorskou nížinou. Je to relatívne drobná, ale zaujímavá kamenná rozhľadňa, ktorá napriek svojej útlejšiej konštrukcii ponúka dobré výhľady na okolitú krajinu. Okrem toho je úplne pohodlne dostupná autom, čo z nej robí perfektný cieľ na výlet pre rodiny s deťmi a v zásade pre všetky vekové a výkonnostné kategórie.
Rozhľadňa na vrchu Vápenná (známeho aj ako Roštún) je atraktívne vyhliadkové miesto na západnom Slovensku, v pohorí Malé Karpaty. Nejde o klasický typ rozhľadne aké si obvykle predstavujete pod týmto pojmom. Je železnou konštrukciou šikovne upevnenou na betónovom vrcholovom monilite. Nižšie prinášame podrobnejšie informácie k tejto rozhľadni.
Sedlo Chlipavica sa nachádza vo Veporských vrchoch na hranici Ochranného pásma Národného parku Muránska planina vo výške približne 900 m n. m. nad Michalovou, Pohronskou Polhorou a Čiernym Balogom. Zistili sme, že miesto je obľúbené medzi turistami, bajkermi, motorkármi, ba minibusom sem vyvážajú i návštevníkov zo sedla Zbojská.
Počas našej cyklotúry cyklookruhom okolo Považského Inovca, sme narazili na viacero prístreškov, o ktorých sme predtým nevedeli. Jedným z nich bol i nový turistický prístrešok nad obcou Selec na západnej strane uvedeného horstva priamo na cyklotrase.
Turistický prístrešok pri prameni Kyselka v Brezinách sa nachádza na severnom okraji pohoria Považský Inovec tesne nad obcou Mníchova Lehota v blízkosti koryta Rígeľského potoka. Drevený prístrešok je relatívne zánovný, dobrej kvality a radi by sme ho odporučili najmä horským cyklistom, pre ktorých je uvedené pohorie skutočným rajom.
Táborisko a prameň pri Rotunde svätého Juraja sa nachádzajú v Považskom Inovci pod vrchom Marhát neďaleko hlavného hrebeňa. Predstavujú výbornú, ľahko dostupnú možnosť táborenia počas dlhších prechodov uvedeným horstvom, predovšetkým počas hrebeňovky, ktorá je známa medzi turistami, ale tiež horskými cyklistami.
Vrchhora (491 m n. m.) je horská lúka nad Klížskym Hradišťom (254 m n. m.) na severozápadnom okraji pohoria Tribeč. Na jej okraji sa nachádza zaujímavá ruina kostolíka a v súčasnosti už obnovená Kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Toto miesto bolo obľúbeným cieľom pútnikov. Dnes si sem môžete spraviť peknú turistickú, či cykloturistickú ,,púť“.
Rozhľadňa Hôrka sa nachádza na severozápadnom okraji pohoria Tribeč, nad obcou Podhorany, na rovnomennom vrchole s nadmorskou výškou 291 m n. m. Rozhľadňa je veľmi dobre dostupná pešo po modrej turistickej značke z Podhorian. Dostanete sa sem však i bicyklom, takže miesto je vhodné pre rôzne typy výletov i kategórií turistov.
Sekaniny sú andezitová skalná oblasť na západnej strane pohoria Vtáčnik neďaleko obce Lehota pod Vtáčnikom. Najvyšším bodom je tzv. Jitkina vyhliadka s nadmorskou výškou 777 m n. m. Miesto je vyhľadávane kvôli rozsiahlym skalám predovšetkým lezcami a vie o nej zrejme pomerne málo turistov. Aj im má však čo ponúknuť.
Oblasť Hrádku v pohorí Vtáčnik láka svojimi sto metrov vysokými bralami najmä lezcov, keďže sa v súčasnosti jedná o obľúbenú lezeckú lokalitu. Krásna príroda, pokoj a neuveriteľné výhľady zvábia však i nejedného turistu. Okrem toho je Hrádok známy tým, že tu v asi 1000 rokov pred n. l. bolo umiestnené hradisko a neskôr vybudovaný stredoveký hrádok.
Veľký Manín (890,6 m n. m.) je možno menej známy vrchol v dôsledku populárnejšej Manínskej tiesňavy, ktorá sa vytvorila medzi uvedeným vrcholom a protiľahlým Malým Manínom. Nachádza sa na krajnom západe Súľovských vrchov a možno málokto tuší, že je ich najvyšším vrcholom.
Stratenská píla je považovaná za časť obce Stratená. Nachádza sa na juhu Slovenského raja na brehu rieky Hnilec, obkolesená strmými svahmi, ktoré pokrýva smrekový les. Je to taký menší poklad, ukrytý v mimoriadne peknej prírodnej scenérii. Vzdialene pripomína divočinu niekde na Aljaške.
Poludnica (1548 m n. m.) je mimoriadne zaujímavým, turisticky celoročne prístupným, vrcholom na severnej strane Nízkych Tatier. Nachádza sa nad obcami Liptovský Ján, Závažná Poruba a Iľanovo, z ktorých sem vedú i turistické výstupy.
Rovná hoľa (1723 m n. m.) patrí k tým utajenejším končinám slovenských hôr. Nachádza sa na severe ďumbierskej časti Nízkych Tatier, presnejšie na severovýchod od Ďumbiera na bočnej rázsoche hlavného hrebeňa nad obcami Nižná a Vyšná Boca.
Krajina kopaníc, štálov a lesov v oblasti Pohronského Inovca, severne od Novej Bane, skrýva pomerne neznámy vrchol s názvom Vojšín (818,9 m n. m.). Paradoxne v oblasti kartografie sa jedná o významný kopec. Je tomu tak z dôvodu, že je dôležitým triangulačným bodom. Málokto tuší, že tu v prvej polovici 18. storočia uskutočňoval svoje merania i polyhistor Samuel Mikovíni.
Veľký Inovec (900,6 m n. m.) je najvyšším vrcholom tak trochu prehliadaného pohoria Pohronský Inovec. Nachádza sa medzi Zlatými Moravcami a Novou Baňou, odkiaľ sa naň dá dostať po turistických značkách a čiastočne tiež cyklotrasách. Vrcholom prechádza Rudná magistrála.
Ak ste typ, ktorý vyhľadáva ľahko dostupné, no prírodne atraktívne ciele trebárs na fotenie, odporúčame vybrať sa na rozhľadňu na Drieňovej. V podstate dosť nenápadný vrch Drieňová (551 m n. m.) sa nachádza na okraji pohoria Tribeč nad Jedľovými Kostoľanmi.
Pilsko (1557 m n. m.) je osamelý vrchol v Oravských Beskydách v slovensko-poľskom pohraničí nad obcami Oravské Veselé, Mútne a Oravská Polhora, z ktorých naň vedú turistické značené trasy. Tento vrch sa vyznačuje odľahlosťou, peknou prírodou a výbornými kruhovými výhľadmi na Oravu a Poľsko.
Benát (702 m n. m.) je vrcholom v menej navštevovanom pohorí Pohronský Inovec. Nachádza sa nad ocbou Žitavany pri Zlatých Moravciach. Tesne pod vrcholom možno nájsť výbornú vyhliadku vo výške 692 m n. m. Benát je situovaný na vrchnom okraj andezitového lomu Kamenné vráta, pričom aj vrch samotný je tvorený veľmi zaujímavými andezitovými útvarmi a vežami. Sú naozaj fotogenické. Vyhliadka na Benáte poskytuje perfektné polkruhové výhľady na západ od Pohronského Inovca.
Osnica (1363 m n. m.) je menej výrazný vrchol na severovýchode Krivánskej Malej Fatry, ktorý vyčnieva predovšetkým krásnymi výhľadmi na Veľký Rozsutec a Stoh. Výstup sem vedie zo Štefanovej, Párnice, Lučivnej, alebo odbočením z hlavného hrebeňa Malej Fatry.
Okosená (831 m n. m.) je vrchol v Horehronskom podolí na južnom predhorí Nízkych Tatier. Nachádza sa severne od obcí Dolná a Horná Lehota. Z niektorých strán ani veľmi nevyzerá ako kopec, skôr ako svah v lese. Výraznejšie pôsobí pri pohľade z lúk nad spomínanými obcami. V skutočnosti ide o zalesnený vrch, ktorý je turisticky zaujímavý najmä krásnou prírodou. Je to niečo pre milovníkov osamelých potuliek lesmi.
Chodník Sama Chalupku predstavuje veľmi príjemnú minitúru na juhu Nízkych Tatier v oblasti obce Horná Lehota. Chodník vedie priamo z obce prekrásnymi lúkami a pasienkami pomedzi bujné lesné porasty smerom do rekreačnej oblasti pri vodnej nádrži Krpáčovo. Chodník Sama Chalupku môžete absolvovať i na horskom bicykli.
Zvyšky antimónových baní sa nachádzajú na južnej strane Nízkych Tatier, severne od vodnej nádrže Krpáčovo. Je to niečo pre obdivovateľov opustených banských diel a technických pamiatok. Hoci sa z baní zachovalo len minimum, dá sa tu podniknúť takmer 10 km dlhá prechádzka, ktorú vylepšilo vybudovanie náučného chodníka s názvom Medvedia cestička. Dozviete sa tak viacero informácií o tunajších baniach, prírode, ale aj histórii v podobe SNP.
Chata pri Zelenom plese, ktorá je známa aj pod názvom „Brnčalka“ podľa horolezeckého inštruktora Alberta Brnčala bola vybudovaná v nadmorskej výške 1551 m n. m. v Doline Zeleného plesa na brehu jazera s rovnakým názvom. Tento objekt patrí k veľmi populárnym tatranským chatám s dlhou históriou. Patrí k najobľúbenejším cieľom tatranských túr. Chata je otvorená celoročne a má stály personál.
Na pohľad vcelku obyčajné horské sedlo Pezinská Baba vo výške 527 m n. m., sústreďuje viaceré dôležité body. V prvom rade ide o dôležitý horský priechod - prepojenie južnej a severnej strany Malých Karpát. Taktiež je to, síce malé, no veľmi populárne lyžiarske stredisko na západnom Slovensku.
Kláštorisko predstavuje peknú horskú lúku, obkolesenú lesom s atraktivitou v podobe ruiny starobylého kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Nachádza sa v srdci severnej časti Slovenského raja vo výške takmer 800 m n. m.
Ferrata HZS Kyseľ je trvalo zaistenou cestou v rokline Kyseľ v Národnom parku Slovenský raj. Radíme ju k najlákavejším atraktivitám v tejto oblasti. Je tomu tak najmä preto, že zaujímavým spôsobom pomohla sprístupniť 4 desaťročia uzatvorenú roklinu.
Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca sa nachádza neďaleko sedla Zbojská na západnom okraji Muránskej Planiny. Dostanete sa sem po ceste medzi Breznom a Tisovcom. Chodníček predstavuje turisticky atraktívny prechod tiesňavou po kramliach a oceľových lanách. Aj keď je technicky mierne náročný, zvládne ho i aktívnejší dôchodca, alebo dieťa.
Azda možno povedať, že hrebeň Červených vrchov nepatrí medzi najvyhlásenejšie hrebeňovky medzi slovenskými turistami, čo je však škoda, pretože ide o jednu z najmagickejších oblastí Tatier. Tento pekný vysokohorský kút na pomedzí Slovenska a Poľska patrí k tomu najkrajšiemu, čo tunajšie turistické možnosti ponúkajú. Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) tvoria najvýchodnejšiu časť hlavného hrebeňa Západných Tatier. Názov Červeným vrchom prischol vďaka rastline sítine trojklanej (Juncus trifidus), ktorá sa tu behom leta smerom k jeseni postupne sfarbuje do červenohneda.
Siná (1560 m n. m.) je vrchol severného výbežku Nízkych Tatier v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Ako jemne zelený drahokam sa podmanivo týči nad modrou hladinou Liptovskej Mary. Zelenkavý nádych spôsobujú jej strmé, trávnaté stráne.