V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť. Tí, ktorí však vyhľadávajú nádherné hory, menej skrotené civilizáciou, si tu istotne prídu na svoje.

Chopok (2023,6m) je vrchol v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Po Ďumbieri a Štiavnici je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier, čo z neho robí výborný vyhliadkový bod. Nachádza sa priamo na hlavnom hrebeni tohto pohoria medzi Derešmi na západe a Ďumbierom na východe. Z turistického hľadiska patrí k najnavštevovanejším slovenským vrcholom.

Rozhľadňa na Devínskej Kobyle v Bratislave, nad mestskou časťou Devínska Nová Ves je turistickou vyhliadkovou vežou celkom kuriózneho tvaru. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej fauny a flóry. Má viacero podlaží prepojených klasicky schodíkmi. Devínska Kobyla (514m), na ktorej vrchole sa rozhľadňa nachádza je zároveň najvyšším vrcholom Bratislavy a keďže je obklopená šírou rovinou, má potenciál ponúknuť ďaleké výhľady.

Skalnaté pleso je populárne vysokohorské jazero vo Vysokých Tatrách nad Tatranskou Lomnicou, rozkladajúce sa v oblasti Skalnatej doliny, priamo pod pohľadnými južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Jeho poloha pod tak pútavými vrcholmi a súčasne s dobrými výhľadmi na Podtatranskú kotlinu ho predurčila na jeden z najatraktívnejších turistických cieľov v Tatrách. Významne k tomu prispieva i fakt, že na Skalnaté pleso vedie z Tatranskej Lomnice lanovka, ktorá sa tu vetví a dokáže vás dopraviť do Lomnického sedla, alebo až na vrchol Lomnického štítu, z ktorého je kúzelný výhľad.

Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete.

Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980m priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov.

Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.

Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609m a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.

Rozhľadňa Hrajky je drevenou vyhliadkovou vežou nachádzajúcou sa medzi Sobotišťom a Myjavou v oblasti Turej lúky. Ak sa pohybujete v týchto končinách, výlet k nej je naozaj nenáročný, pretože až priamo pod ňu sa pohodlne dopravíte autom. Nachádza sa totiž pri hlavnej ceste medzi uvedenými obcami. Rozhľadňa neponúka žiadne dychberúce výhľady a predstavuje skôr spríjemnenie a zaujímavú prestávku na vašich cestách týmto krajom. Z výšky 298m si budete môcť pozrieť oku lahodiaci kopaničiarsky kraj. Samotný objekt rozhľadne dosahuje výšku 10m.

Rozhľadňa Polomské očko je vyhliadková veža situovaná nad stredoslovenskou obcou Polomka v nadmorskej výške 900m. Samotná veža je vysoká 30m a nachádza sa na najvyššom bode svahu tunajšieho lyžiarskeho strediska. Výborné výhľady si môžete vychutnať, ak si vyšliapete kolmo nahor zjazdovkou v dĺžke 2km.

Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.

Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.

Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.

Marhát s výškou 748m je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.

Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline.

Koruna Liptova predstavuje prechod hlavných hrebeňov slovenských hôr týčiacich sa nad regiónom Liptov, alebo po starom nad Liptovskou župou. Zároveň je to pravá horalská výzva. Konkrétne túto výzvu predstavuje kontinuálny prechod všetkých horských hrebeňov v tejto oblasti teda Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočských brchov, Západných Tatier a sčasti i Vysokých Tatier.

Rozhľadňa Lipky je murovaná vyhliadková veža, vybudovaná nad záhoráckou obcou Unín, ktorú nájdete zhruba 12 km od Senice. Leží na južnom okraji miestneho lesa, v ktorom sa nachádza i najvyšší vrch okolia – Zámčisko 434,1m. Rozhľadňa je dobrou destináciou na realizáciu kratšieho, nenáročného výletu. Odmenou vám budú veľmi sympatické výhľady, najmä smerom na Záhorie a na západné pahorky Malých Karpát.

Ak máte dobrodružného ducha, milujete prírodu, lezenie po skalách a radi spoznávate nové miesta, určite by ste nemali obísť ferratu na Martinských holiach. Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, ktorú ponúkajú alebo nádherným túram v lete i zime. Martinky však ukrývajú jednu z najkrajších ferrát na Slovensku - Ferratu HZS. Aj keď je na Slovensku zaistených trás (ferrát) niekoľko, a to hlavne na krátkych úsekoch v Tatrách či Slovenskom raji, ferrata v Martinkách je prvou oficiálnou ferratou na Slovensku. A tá má veru čo ponúknuť. Pri jej prechode sa poriadne zapotíte a zároveň si užijete prenádhernú slovenskú prírodu.

Vtáčia rozhľadňa pri Adamovských jazerách je klasická drevená vyhliadková veža neďaleko mestečka Gbely. Nachádza sa na Záhorí a má výšku 8 metrov. Tým, že je rozhľadňa situovaná na hranici vodných plôch dvoch tunajších jazier, ktoré vznikli ťažbou štrku, predstavuje ideálny bod na pozorovanie vodného vtáctva, ale za ideálnych podmienok je z nej údajne vidno až na Biele a Malé Karpaty.

Považský Inovec je pohorie na západe Slovenska, rozkladajúce sa od Trenčína na severe až po Hlohovec na juhu a od Nového Mesta nad Váhom na západe až po Bánovce nad Bebravou na východe. Je to rozložité, prevažne lesnaté pohorie s najvyšším bodom vo výške 1042m v podobe vrcholu s názvom Inovec.

Mikovčákova rozhľadňa je nevysoká kamenno-drevená turistická rozhľadňa, nachádzajúca sa neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Vybudovaná bola na vrchu Kamenité (834 m. n. m.). Autormi rozhľadne sú Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci, po ktorých je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach.

Keď už máte Malé Karpaty prechodené krížom-krážom a času na prieskum iných hôr je minimum, istotne vás bude mátať myšlienka na možnosť na nejaký zaujímavý a neošúchaný prechod týmto drobným pohorím. Je ešte niečo, čo by sa tu dalo inšpiratívne nakombinovať?

Niektoré čisto turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Petrklín 587m kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad, a výstup naň tiež nie je nuda. Je to riadna strmina, a určite zaujme, hoci sa nachádza v blízkosti mimoriadne populárnej sedemstovky Vápenná.

Veľká Fatra je ideálnym terénom pre peknú zimnú turistiku. Hôľnaté kopce pokryté snehom pôsobia ako obrovské cukrové planéty. Predovšetkým vrch Ploská. Hlavné turistické trasy, vrátane hrebeňa, sú poctivo vyznačené tyčovým značením a tak je minimalizované riziko zablúdenia, alebo neželaného vstupu do lavinózneho terénu. V pohorí je niekoľko chát a kolíb, kde sa je možné občerstviť, alebo skryť v prípade nepohody.

Hrebeň Vápennej mnohí poznajú, pretože po jeho veľkej časti vedie červená turistická značka. Predstavujú ho pekné, exponované pasáže, pričom v lete ním vedie chodníček uprostred vysokej pŕhľavy. Červená značka sa na hrebeň Vápennej napája v mieste vrcholu. Ako však vyzerá celý hrebeň tiahnuci sa od Malej Vápennej?

Zobor nie je žiaden obor. Má iba 586,9m a na slovenské pomery ide o nižší kopec. V lokalite Tríbeča však patrí k najvýraznejším vrcholom. Jeho výšku umocňuje práve fakt, že sa dvíha nad okolitú nížinu a mesto Nitra. Okrem toho má Zobor mnoho iných špecifík, ktoré z neho robia ideálny cieľ na výlet.

Veľká homoľa (709m) sa pokojne rozkladá nad ešte pokojnejším, pitoreskným vinárskym krajom pod juhovýchodnými, viničom zarastenými svahmi roztomilého pohoria Malých Karpát. Vrch čnie nad okolité kopce. Je situovaný na juhovýchodnom okraji pohoria. Korunovaný je drevenou, 20,4m vysokou rozhľadňou, ktorá tvorí hlavnú turistickú atrakciu.

Ocitnúť sa v Bielovodskej doline je už samo o sebe tak trochu výkon. Toto neopakovateľné miesto leží pre našinca takpovediac „za rohom“. Cesta sem cez jednotlivé horské dedinky len umocňuje odľahlosť týchto končín. My plánujeme túru začať i skončiť v Tatranskej Javorine. Chceli by sme prekonať dve divoké tatranské doliny behom nepretržitého pochodu.

Každý turista sa špeciálne poteší, ak je cieľom výletu nejaký bod, kam sa možno vyškriabať. Vysoký vrchol, ruina na kopci, alebo rozhľadňa. V tomto smere sa „pošťastilo“ Bratislave. Mestské lesy sa rozhodli vybudovať kúsok pod vrcholom Kamzíka drevenú vyhliadkovú vežu. Nachádza sa na tzv. Americkom námestí (lúke).

Žalostiná je vrchol a rozhľadňa lokálneho významu, ale ak chcete spoznať Slovensko, odporúčame vám sem zamieriť. Cesta bude síce trochu kľukatá, rozhodne však stojí za to podniknúť ju. Koniec koncov, vždy je lepšie dakam vyraziť ako sedieť doma. Okrem toho je vrchol pekný, oblý a v okolí patrí k najvyšším. Má 621m.

Už dávnejšie nás zaujal vrch Veľký Lopeník v československom pohraničí. Predovšetkým chýry o nepríjemnom, zdĺhavom výstupe naň. Nadmorská výška 911 metrov, sľubovala možnosť pekných výhľadov, keďže vrch patrí do pohoria Bielych Karpát, ktoré sú v širšom okolí dominantným pohorím. To sme najskôr ani netušili, že na vrchole sa nachádza vcelku vysoká vyhliadková veža.

Veľká Fatra je známa predovšetkým svojim hlavným hrebeňom a vrcholmi ako Krížna, Ostredok, Ploská a Rakytov. Táto hrebeňovka patrí k najpopulárnejším na Slovensku. Veľká Fatra ako národný park má však svoje hlavné poklady ukryté v oveľa nenápadnejších kútoch. Jedná sa o oblasť Blatnice. Je len málo miest, ktoré má tak nahustené prírodné bohatstvo, ako práve táto časť uvedeného pohoria. Počas prechádzok v tejto lokalite, fotoaparát takmer neodložíte. Nudné pasáže tu snáď ani neexistujú. Jednotlivé poklady navyše spája extrémne prívetivý chodníček - Chodník Janka Bojmíra.

Máme tu tip pre pracujúcich, ktorým zostáva na návštevu prírody len minimum času, len niekoľko hodín počas krátkeho víkendu. Tento výlet môže byť aj vhodným cieľom výletu pre rodiny s deckami. Okrem vyhliadkového vrcholu môžete v blízkosti navštíviť množstvo ďalších atraktivít, keďže táto oblasť Malých Karpát je jedným z centier rekreácie okolitého regiónu.

Tento článok popisuje zrýchlený prechod hrebeňa Veľkej Fatry v úseku Turecká - Rakytov, pre tých, ktorý nemajú práve najviac voľného času a chceli by sa do tohto pohoria vydať povedzme cez víkend na jeden deň a vidieť pritom z hrebeňa to najzaujímavejšie. Zároveň upozorňujeme, že takýto typ prechodu je vhodný len pre fyzicky zdatných, trénovaných turistov s dôkladnou znalosťou pohybu v horách.

Hrebeňovka Malých Karpát predstavuje trasu, ktorá sa rozkladá medzi Novým Mestom nad Váhom a Bratislavou. Hraničnými bodmii sú Devínska Kobyla resp. sútok Dunaja a Moravy na západe a Salášky na východe. Cez druhý menovaný vrchol značka nevedie. Je nutné neopomenúť, že Malé Karpaty svojim výbežkom zasahujú i ďalej na západ, mimo územia Slovenska. V Rakúsky, za Dunajom sa totiž rozkladá menšia sústava vrchov, ktorá ku Karpatom geomorfologicky patrí. Tiahne sa približne po obec Edelstal. Pravda, prechod hrebeňa Malých Karpát sa často stotožňuje čisto s prechodom po červenej turistickej značke. Takto vnímaní prechod v podstate vylučuje Čachtické Malé Karpaty, čo je tak trochu na škodu. V tomto článku si ,,prejdeme" hrebeň od Devína po Čachtice, teda od západu na východ.

Každopádne hrebeňovka Malých Karpát patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete počas alternatívnej dovolenky, prípadne počas voľného víkendu na západnom Slovensku uskutočniť. Jednoducho za málo peňazí, dostanete veľa muziky. Nevysoké pohorie z diaľky možno neláka ako Tatry, ale aj tak si vás získa, ak vkročíte do jeho lesov a medzi jeho sedemstovky.

Hrebeňovka Krivánskej Malej Fatry predstavuje prechod tohto pohoria po červeno značenom turistickom chodníku zo Strečna do Zázrivej. Najvyšším bodom na trase je Veľký Kriváň 1709m. Samozrejme zvyknú sa robiť rôzne varianty tohto prechodu, často podľa toho, koľko voľného času naň máte k dispozícii.

Tento článok popisuje hrebeňovku Malej Fatry v zimnom aj letnom období v úseku obec Štefanová, Chleb, Suchý so zakončením vo Vrútkach. Tento mierne skrátený variant hrebeňovky môže byť výborný tip na výlet počas vašej dovolenky na Slovensku v oblasti Malej Fatry. Pri troche kondície sa dá zvládnuť pohodlne behom dvoch dní, vrátane cesty k pohoriu. Celkové smerovanie prechodu umožní hrebeňovku ukončiť na frekventovanej trase rýchlikov, ktorá prechádza aj Vrútkami. Vďaka tomu nebude nutné riešiť komplikované prevozy naspäť do civilizácie.

Vodné dielo Gabčíkovo je enormne známa slovenská priehrada na Dunaji, pri hraniciach s Maďarskom. Ide o mohutné železobetónové dielo pri s dvoma, bežného smrteľoníka, ohromujúcimi plavebnými komorami pri mestečku Gabčíkovo. Vodné dielo sa rozkladá na juh od Bratislavy. Hlavným zámerom bolo vytvoriť spoľahlivú plavebnú dráhu, keďže tok Dunaja mal tendenciu neustále sa meniť. Ďalším dôvodom bola výroba elektrickej energie. Spolu s praktickými dôvodmi pre vybodovanie priehrady vznikli i pozitívne postranné efekty v podobe vytvorenia nových možností na rekreáciu obyvateľov Bratislavy, okrem iného otvorením skvelých možností na cykloturistiku.

Vodné nádrže koncentrujú rôzne športové aktivity. Vodné dielo Gabčíkovo ponúka ideálne podmienky pre čoraz populárnejšiu cestnú cyklistiku. Výhodou je najmä asfaltová cyklocesta po jeho celkovom obvode. Má dĺžku približne 100km a dá sa zvládnuť za 5 hodín jazdy. Poskytuje tak možnosti pre kratšie i dlhšie cyklovýlety, prípadne poslúži ako plocha na cyklotréning. Zaujímavou možnosťou pre cyklistov je práve kompletný prejazd okolo celej vodnej nádrže Gabčíkovo. Trasa vedie po hrádzi a preto je tu vylúčená resp. minimalizovaná premávka áut.

Západné Tatry neposkytujú na hrebeni žiadne ubytovanie a preto je výhodné mať prehľad o podobných kolibách, ktorých je v tejto oblasti viacero. Okrem tejto koliby je to napríklad Koliba pod Klinom, alebo Koliba pod Pustým.

Koliba sa nachádza neďaleko vrchu Klin a je dobrou východiskovou resp. záverečnou pozíciou pri plánovaní hrebeňového prechodu Západných Tatier. Primárnou úlohou Koliby pod Klinom je poskytnúť núdzové útočisko počas pobytu v Západných Tatrách - Roháčoch. Viacdenné prenocovanie preto nie je povolené. Koliba bola v nedávnych mesiacoch obnovená. A čo je zaujímavejšie, bola tu vybudovaná miniexpozícia salašníctva.

Malé Karpaty sú na prvý pohľad málo zaujímavým a nenápadným pohorím. Ak sa však rozhodnete podniknúť v nich letnú, alebo zimnú akciu, veľmi rýchlo sa presvedčíte o opaku. Tento článok popisuje jednu z možností, ako zažiť netradičnú, zimnú turistiku plnú dobrodružných zážitkov.

Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry má začiatok vo Fačkovskom sedle, prechádza Martinskými hoľami a končí v dedinke Strečno pri rieke Váh, pod ruinami starého a nového strečnianskeho hradu. Ak sa chcete stratiť v divočine aspoň na dva dni a pritom zažiť nezabudnuteľné, takmer nikým nerušené chvíle relaxu a dovolenky ďaleko od civilizácie, ale aj dobrodružstva, vyrazte do tohto pohoria.

Útulňa Limba 1210m je menšia horská chata situovaná pod Rakytovom 1567m. Vedie k nej žltá turistická značka zo severného Rakytovského sedla resp. z Teplej doliny z miesta Teplô horáreň, pri Litovskej Osade. Je otvorená celoročne a má stály personál.

Hrebeň Veľkej Fatry bol známy tým, že sa tu spí na opustených salašoch. Teda v rôznych búdach bez personálu. Jedinou horskou chatou bola Chata pod Borišovom, ktorá sa na vás za dobrého počasia "usmieva" už zdiaľky a všimnete si ju podľa výraznej červenej strechy. Od nej smerom do Ružomberka nebolo takmer žiadne ubytovanie, snáď len zariadenia v oblasti vojenskej zotavovne Smrekovica.

Výstup na Rysy v súčasnosti patrí ku klasikám turistiky vo Vysokých Tatrách. Ak ste sem ešte nevystúpili, možno práve vaša najbližšia dovolenka, či výlet v Tatrách bude vhodnou príležitosťou na uskutočnenie tohto plánu.

Lacná dovolenka na Slovensku, či nedostatok voľných dní to je motivácia pre hľadanie oddychu v blízkom okolí. Nemusí to však vôbec znamenať menej hodnotne strávený čas. Malé Karpaty sú totiž pohorím, ktoré nesklame, hoci má len niečo cez sedemsto metrov nadmorskej výšky. Napokon, častokrát to najcennejšie je to, čo je napohľad najmenej nápadné.

Slovenské hory sa vyplatí spoznávať nielen pešo, ale i na bicykli. Presvedčiť sa o tom je možné aj počas cykloprechodu okolo Tatier - konkrétne okolo Západných a Vysokých. Trasa dlhá 200 km rozhodne má čo ponúknuť a vedie navyše po pomerne kvalitnom asfalte.

Starina je vodárenská nádrž, ktorá primárne slúži na zásobovanie východného Slovenska pitnou vodou. V rámci Slovenska je to najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu a dokonca je jednou z najväčších umelých zásobární pitnej vody v celej Strednej Európe. Pretože je Starina významný zdroj pitnej vody, platia tu prísne pravidlá správania sa (I. a II. stupeň hygienickej ochrany). Je zakázané sa tu kúpať, člnkovať, alebo chytať ryby, prípadne kempovať v jej okolí. Dokonca aj približovať sa k jej brehom je zakázané.

Čermáková lúka 590m je obľúbené táborisko v Malých Karpatoch a významná križovatka turistických ciest. Nachádza sa na rázcestí značiek zelenej z Kuchyne smerujúcej na Veľkú Homoľu, žltej zo Zochovej chaty a hrebeňovej červenej značky. Ide o veľmi príjemnú lúku s celoročne tečúcim prameňom pitnej vody s názvom Modranská baba.

Toto populárne miesto na opekanie, či iné radovánky, je vlastne horským sedlom vrchu Modranská baba, hoci pri jeho návšteve vám to nenapadne. Zaujímavosťou je, že miesto dostalo názov podľa horára a jeho rodine, ktorých tu v 19. storočí pochovali.

Zima sa pomaly prehupne do druhej polovice a vy možno začínate rozmýšlať nad letnou dovolenkou, strávenou niekde na Slovensku. Hľadáte však niečo lacnejšie, pričom neznížite kvalitu dovolenkových chvíľ strávených s blízkymi, alebo priateľmi.

Západné Tatry patria k turisticky najatraktívnejším pohoriam Slovenska. Prechod ich, miestami ako ostrie noža exponovaného hlavného hrebeňa, možno považovať za pravú horalskú výzvu. Je kondične náročný a vyžaduje predošlé skúsenosti s pobytom v horách.