Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca sa nachádza neďaleko sedla Zbojská na západnom okraji Muránskej Planiny. Dostanete sa sem po ceste medzi Breznom a Tisovcom. Chodníček predstavuje turisticky atraktívny prechod tiesňavou po kramliach a oceľových lanách. Aj keď je technicky mierne náročný, zvládne ho i aktívnejší dôchodca, alebo dieťa.
Azda možno povedať, že hrebeň Červených vrchov nepatrí medzi najvyhlásenejšie hrebeňovky medzi slovenskými turistami, čo je však škoda, pretože ide o jednu z najmagickejších oblastí Tatier. Tento pekný vysokohorský kút na pomedzí Slovenska a Poľska patrí k tomu najkrajšiemu, čo tunajšie turistické možnosti ponúkajú. Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) tvoria najvýchodnejšiu časť hlavného hrebeňa Západných Tatier. Názov Červeným vrchom prischol vďaka rastline sítine trojklanej (Juncus trifidus), ktorá sa tu behom leta smerom k jeseni postupne sfarbuje do červenohneda.
Siná (1560 m n. m.) je vrchol severného výbežku Nízkych Tatier v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Ako jemne zelený drahokam sa podmanivo týči nad modrou hladinou Liptovskej Mary. Zelenkavý nádych spôsobujú jej strmé, trávnaté stráne.
Kasprov vrch 1987 m n. m. (poľ. Kasprowy Wierch) je vrcholom v najvýchodnejšej časti Západných Tatier. Nachádza sa tesne pri hranici s Vysokými Tatrami, presnejšie v blízkosti Ľaliového sedla. Leží na hranici Slovenska a Poľska, z ktorého naň vedie populárna lanovka.
Sedlo Prielom (2290 m n. m.) je sedlo vo Vysokých Tatrách prepájajúce Litvorovú a Veľkú Studenú dolinu. Presnejšie, vďaka sieti turistických chodníkov, umožňuje prechod z Bielovodskej a Velickej doliny do Veľkej Studenej doliny a naopak. Sedlo Prielom je priestorovo dosť obmedzená plošinka zovretá strmými stenami Divej veže a Východnej Vysokej.
Priečne sedlo (2352 m n. m.) patrí k najväčším magnetom pre pokročilejších turistov vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou a Priečnou vežou. Výstup do tohto sedla od Téryho chaty predstavuje exponovaný terén, ktorý nie je vhodný pre každého. Neraz sa tu prekvapení návštevníci doslova zaseknú a nevedia sa pohnúť ani hore ani dole.
Biely kríž predstavuje lúku v Malých Karpatoch nad Račou, ktorá je križovatkou viacerých turistických chodníkov a cyklotrás priamo na hlavnom hrebeni spomínaného pohoria. Je to veľmi obľúbené miesto relaxu obyvateľov Bratislavy.
Tomášovský výhľad (667 m n. m.) v Slovenskom raji patrí k absolútnym kultovkám turistiky na Slovensku. Tento vrchol, alebo presnejšie prírodná vyhliadka na okraji podmanivého skalného brala sa nachádza v severnej časti pohoria Slovenský raj. Ročne ju navštívi nepreberné množstvo turistov. Okrem jedinečnosti výhľadu, prírodnej kompozície celej oblasti vysokej návštevnosti v nemalej miere vďačí tiež relatívne rýchlej dostupnosti.
K pekným turistickým cieľom na severe Slovenska, presnejšie na Orave patrí Kubínska hoľa (1347 m n. m.). Nachádza sa severne od Dolného Kubína v pohorí Oravská Magura, ktorá je plynulým pokračovaním horstva Malej Fatry.
Sedlo Zbojská, neďaleko Brezna sa v posledných rokoch stalo obľúbenou destináciou mnohých skupín návštevníkov. Azda najväčším magnetom je pre nich tunajší salaš. Ten prezentuje činnosť, ktorá ma na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Okrem salašníctva a dobrého jedla v tamojšej reštaurácii s tradičnou slovenskou kuchyňou, tu bola vybudovaná i drevená rozhľadňa. Dá sa povedať, že je originálnej konštrukcie, pripomínajúcej taktiež tradičnú slovenskú architektúru. Vzhľad tejto vyhliadkovej veže pripomína zvonice historických drevených kostolíkov, ktoré poznáme zo skanzenov.
V tomto článku si bližšie predstavíme úvodnú časť hrebeňovky Západných Tatier v úseku Hutianske sedlo, Radové Skaly, Sivý vrch, až po Brestovú, ktorý predstavuje fyzicky pomerne náročný vstup do arény tohto pohoria, najmä ak ste nabalený na kompletný prechod.
V tomto článku nadviažeme na predošlý úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier a prejdeme si ho v úseku od Plačlivého, cez Ostrý Roháč a Volovec, až po Račkovo sedlo. Ide o krajinársky veľmi peknú časť tohto pohoria zahŕňajúcu i technicky a fyzicky náročné pasáže. Pozvoľna, smerom na východ, však bude technických obtiaží ubúdať, hoci fyzické zostanú aj naďalej riadnou výzvou.
Tento článok popisuje letnú verziu túry zo Žiarskej doliny cez Jalovecké sedlo, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé a späť. Zároveň ide o túru ktorá nás prevedie technicky najnáročnejším a najexponovanejším úsekom hlavného hrebeňa Západných Tatier. Ide o jednu z najatraktívnejších vysokohorských túr v slovenských horách, ktorá si zároveň vyžaduje veľmi dobrú kondíciu. Radí sa k tým, kde si prídu na svoje hľadači exponovaného terénu. Naopak, nie je to nič pre ľudí, čo sa boja výšok. Ak sem vyrazíte za vhodného počasia s patričnou prípravou a výbavou, mala by táto túra predstavovať veľmi pekný zážitok v autentických horách, ktoré zatiaľ komercia „relatívne“ obchádza.
Kremnica je sama osebe jedno z najzaujímavejších miest Slovenska. Má viacero pútavých atraktivít i vo svojom bezprostrednom okolí. Jednou z nich je drevená vyhliadková veža na Krahuľskom vrchu priamo nad mestom vo výške 958 m n. m.. Turistická rozhľadňa na Krahuľskom vrchu (niekde uvádzané aj ako Krahuľský štít) ponúka veľmi pekné výhľady na Kremnicu a kontrastnú kombináciu okolitých horstiev a kotlín, ktorá určite mnohých zaujme.
Už aj Brezno má svoju rozhľadňu. A nie hocijakú! Podľa informácií dostupných na internete by sa malo jednať o druhú najvyššiu turistickú rozhľadňu na Slovensku. Vyššia je len nová rozhľadňa na Štrbskom plese. Kovová vyhliadková veža s netradičným dvojsmerným schodiskom a svojimi 39,6 m ponúka viac ako by ste z nadmorskej výšky vrcholu Horné lazy 805 m n. m. očakávali.
V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť. Tí, ktorí však vyhľadávajú nádherné hory, menej skrotené civilizáciou, si tu istotne prídu na svoje.
Chopok (2023,6 m n. m.) je vrchol v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Po Ďumbieri a Štiavnici je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier, čo z neho robí výborný vyhliadkový bod. Nachádza sa priamo na hlavnom hrebeni tohto pohoria medzi Derešmi na západe a Ďumbierom na východe. Z turistického hľadiska patrí k najnavštevovanejším slovenským vrcholom.
Rozhľadňa na Devínskej Kobyle v Bratislave, nad mestskou časťou Devínska Nová Ves je turistickou vyhliadkovou vežou celkom kuriózneho tvaru. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej fauny a flóry. Má viacero podlaží prepojených klasicky schodíkmi. Devínska Kobyla (514 m n. m.), na ktorej vrchole sa rozhľadňa nachádza je zároveň najvyšším vrcholom Bratislavy a keďže je obklopená šírou rovinou, má potenciál ponúknuť ďaleké výhľady.
Skalnaté pleso je populárne vysokohorské jazero vo Vysokých Tatrách nad Tatranskou Lomnicou, rozkladajúce sa v oblasti Skalnatej doliny, priamo pod pohľadnými južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Jeho poloha pod tak pútavými vrcholmi a súčasne s dobrými výhľadmi na Podtatranskú kotlinu ho predurčila na jeden z najatraktívnejších turistických cieľov v Tatrách. Významne k tomu prispieva i fakt, že na Skalnaté pleso vedie z Tatranskej Lomnice lanovka, ktorá sa tu vetví a dokáže vás dopraviť do Lomnického sedla, alebo až na vrchol Lomnického štítu, z ktorého je kúzelný výhľad.
Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.
Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4 m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete. K rozhľadni sa môžete vyviezť autom, alebo si dopriať krátku vychádzku z dediny naprieč vinohradmi. Výlet na túto rozhľadňu je vhodný pre naozaj všetky kategórie turistov, na nenáročnú prechádzku, alebo na minivýlet na bicykli, či zaujímavý bod na vašej bežeckej trase.
Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980 m n. m., priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov. Pri vašich cestách po hlavných ťahoch Slovenska predstavuje jej návšteva len malé zdržanie, ktoré rozhodne nie je stratou času. Na rozhľadni si môžete spraviť krátku, aktívnu prestávku od šoférovania a pokochať sa krásou tejto časti Nízkych Tatier.
Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.
Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609 m n. m. a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.
Bilíková chata, v súčasnosti klasifikovaná ako hotel, je situovaná vo výške 1255 m n. m. neďaleko Hrebienka a je pomerne rýchlo dostupná zo Starého Smokovca po asfaltovej ceste. Vzdialenosť od menovanej tatranskej osady je 2,5 km. Chata je otvorená celoročne a často slúži ako oddychový bod počas túr do širšieho okolia.
Rainerova chata, známa aj ako Rainerova útulňa sa nachádza v nadmorskej výške 1301 metrov. Rainerovu útulňu - najstaršiu chatu na južnej strane Vysokých Tatier postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Neskôr, po postavení chaty Kamzík v roku 1884, chata zanikla a k jej obnove došlo až v roku 1998. Počas vašich potulkách Slovenskom môže byť táto chata a múzeum v nej vhodným cieľom kratšej túry.
Rozhľadňa Hrajky je drevenou vyhliadkovou vežou nachádzajúcou sa medzi Sobotišťom a Myjavou v oblasti Turej lúky. Ak sa pohybujete v týchto končinách, výlet k nej je naozaj nenáročný, pretože až priamo pod ňu sa pohodlne dopravíte autom. Nachádza sa totiž pri hlavnej ceste medzi uvedenými obcami. Rozhľadňa neponúka žiadne dychberúce výhľady a predstavuje skôr spríjemnenie a zaujímavú prestávku na vašich cestách týmto krajom. Z výšky 298m si budete môcť pozrieť oku lahodiaci kopaničiarsky kraj. Samotný objekt rozhľadne dosahuje výšku 10m.
Rozhľadňa Polomské očko je vyhliadková veža situovaná nad stredoslovenskou obcou Polomka v nadmorskej výške 900 m n. m.. Samotná veža je vysoká 30m a nachádza sa na najvyššom bode svahu tunajšieho lyžiarskeho strediska. Výborné výhľady si môžete vychutnať, ak si vyšliapete kolmo nahor zjazdovkou v dĺžke 2km.
Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.
Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.
Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.
Marhát s výškou 748 m n. m. je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.
Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline.
Koruna Liptova predstavuje prechod hlavných hrebeňov slovenských hôr týčiacich sa nad regiónom Liptov, alebo po starom nad Liptovskou župou. Zároveň je to pravá horalská výzva. Konkrétne túto výzvu predstavuje kontinuálny prechod všetkých horských hrebeňov v tejto oblasti teda Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočských brchov, Západných Tatier a sčasti i Vysokých Tatier.
Rozhľadňa Lipky je murovaná vyhliadková veža, vybudovaná nad záhoráckou obcou Unín, ktorú nájdete zhruba 12 km od Senice. Leží na južnom okraji miestneho lesa, v ktorom sa nachádza i najvyšší vrch okolia – Zámčisko 434,1 m n. m.. Rozhľadňa je dobrou destináciou na realizáciu kratšieho, nenáročného výletu. Odmenou vám budú veľmi sympatické výhľady, najmä smerom na Záhorie a na západné pahorky Malých Karpát.
Ak máte dobrodružného ducha, milujete prírodu, lezenie po skalách a radi spoznávate nové miesta, určite by ste nemali obísť ferratu na Martinských holiach. Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, ktorú ponúkajú alebo nádherným túram v lete i zime. Martinky však ukrývajú jednu z najkrajších ferrát na Slovensku - Ferratu HZS. Aj keď je na Slovensku zaistených trás (ferrát) niekoľko, a to hlavne na krátkych úsekoch v Tatrách či Slovenskom raji, ferrata v Martinkách je prvou oficiálnou ferratou na Slovensku. A tá má veru čo ponúknuť. Pri jej prechode sa poriadne zapotíte a zároveň si užijete prenádhernú slovenskú prírodu.
Vtáčia rozhľadňa pri Adamovských jazerách je klasická drevená vyhliadková veža neďaleko mestečka Gbely. Nachádza sa na Záhorí a má výšku 8 metrov. Tým, že je rozhľadňa situovaná na hranici vodných plôch dvoch tunajších jazier, ktoré vznikli ťažbou štrku, predstavuje ideálny bod na pozorovanie vodného vtáctva, ale za ideálnych podmienok je z nej údajne vidno až na Biele a Malé Karpaty.
Považský Inovec je pohorie na západe Slovenska, rozkladajúce sa od Trenčína na severe až po Hlohovec na juhu a od Nového Mesta nad Váhom na západe až po Bánovce nad Bebravou na východe. Je to rozložité, prevažne lesnaté pohorie s najvyšším bodom vo výške 1042m v podobe vrcholu s názvom Inovec.
Mikovčákova rozhľadňa je nevysoká kamenno-drevená turistická rozhľadňa, nachádzajúca sa neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Vybudovaná bola na vrchu Kamenité (834 m n. m.). Autormi rozhľadne sú Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci, po ktorých je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach.
Keď už máte Malé Karpaty prechodené krížom-krážom a času na prieskum iných hôr je minimum, istotne vás bude mátať myšlienka na možnosť na nejaký zaujímavý a neošúchaný prechod týmto drobným pohorím. Je ešte niečo, čo by sa tu dalo inšpiratívne nakombinovať?
Niektoré čisto turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Petrklín 587 m n. m. kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad, a výstup naň tiež nie je nuda. Je to riadna strmina, a určite zaujme, hoci sa nachádza v blízkosti mimoriadne populárnej sedemstovky Vápenná.
Veľká Fatra je ideálnym terénom pre peknú zimnú turistiku. Hôľnaté kopce pokryté snehom pôsobia ako obrovské cukrové planéty. Predovšetkým vrch Ploská. Hlavné turistické trasy, vrátane hrebeňa, sú poctivo vyznačené tyčovým značením a tak je minimalizované riziko zablúdenia, alebo neželaného vstupu do lavinózneho terénu. V pohorí je niekoľko chát a kolíb, kde sa je možné občerstviť, alebo skryť v prípade nepohody.
Hrebeň Vápennej mnohí poznajú, pretože po jeho veľkej časti vedie červená turistická značka. Predstavujú ho pekné, exponované pasáže, pričom v lete ním vedie chodníček uprostred vysokej pŕhľavy. Červená značka sa na hrebeň Vápennej napája v mieste vrcholu. Ako však vyzerá celý hrebeň tiahnuci sa od Malej Vápennej?
Zobor nie je žiaden obor. Má iba 586,9 m n. m. a na slovenské pomery ide o nižší kopec. V lokalite Tríbeča však patrí k najvýraznejším vrcholom. Jeho výšku umocňuje práve fakt, že sa dvíha nad okolitú nížinu a mesto Nitra. Okrem toho má Zobor mnoho iných špecifík, ktoré z neho robia ideálny cieľ na výlet.
Veľká homoľa (709 m n. m.) sa pokojne rozkladá nad ešte pokojnejším, pitoreskným vinárskym krajom pod juhovýchodnými, viničom zarastenými svahmi roztomilého pohoria Malých Karpát. Vrch čnie nad okolité kopce. Je situovaný na juhovýchodnom okraji pohoria. Korunovaný je drevenou, 20,4m vysokou rozhľadňou, ktorá tvorí hlavnú turistickú atrakciu.
Ocitnúť sa v Bielovodskej doline je už samo o sebe tak trochu výkon. Toto neopakovateľné miesto leží pre našinca takpovediac „za rohom“. Cesta sem cez jednotlivé horské dedinky len umocňuje odľahlosť týchto končín. My plánujeme túru začať i skončiť v Tatranskej Javorine. Chceli by sme prekonať dve divoké tatranské doliny behom nepretržitého pochodu.
Každý turista sa špeciálne poteší, ak je cieľom výletu nejaký bod, kam sa možno vyškriabať. Vysoký vrchol, ruina na kopci, alebo rozhľadňa. V tomto smere sa „pošťastilo“ Bratislave. Mestské lesy sa rozhodli vybudovať kúsok pod vrcholom Kamzíka drevenú vyhliadkovú vežu. Nachádza sa na tzv. Americkom námestí (lúke).
Zbojnícka chata sa nachádza vo Vysokých Tatrách v závere Veľkej Studenej doliny vo výške 1960 m n. m.. Patrí k najnavštevovanejším turistickým chatám vo Vysokých Tatrách. Zároveň plní funkciu dôležitého útočiska v našich najvyšších horách.
Žalostiná je vrchol a rozhľadňa lokálneho významu, ale ak chcete spoznať Slovensko, odporúčame vám sem zamieriť. Cesta bude síce trochu kľukatá, rozhodne však stojí za to podniknúť ju. Koniec koncov, vždy je lepšie dakam vyraziť ako sedieť doma. Okrem toho je vrchol pekný, oblý a v okolí patrí k najvyšším. Má 621 m n. m..
Už dávnejšie nás zaujal vrch Veľký Lopeník v československom pohraničí. Predovšetkým chýry o nepríjemnom, zdĺhavom výstupe naň. Nadmorská výška 911 metrov, sľubovala možnosť pekných výhľadov, keďže vrch patrí do pohoria Bielych Karpát, ktoré sú v širšom okolí dominantným pohorím. To sme najskôr ani netušili, že na vrchole sa nachádza vcelku vysoká vyhliadková veža.