Niektoré čisto turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Petrklín (587 m n. m.) kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad, a výstup naň tiež nie je nuda. Je to riadna strmina, a určite zaujme, hoci sa nachádza v blízkosti mimoriadne populárnej sedemstovky Vápenná, ktorá mu celkom ukrajuje z návštevnosti.
Stožiar a plošina. Vyhliadková plošina je približne 10 m nad zemou. Výstup k nej je celkom bezpečný, no zrejme len na vlastné riziko.
Video
Ako sa dostať pod kopec a kde zaparkovať?
Veľký Petrklín sa nachádza nad obcou Sološnica. Sem je ideálne priviezť sa autom. Prístup je možný i autobusom, ale spoje nemajú ideálne intervaly. Preto odporúčame, pozrieť si ich dopredu a prispôsobiť tomu harmonogram túry. Samozrejme, ak by ste na autobus museli čakať po vykonanej túre, v Sološnici sa môžete príjemne usadiť v miestnej krčme, ktorá je hneď pri autobusovej zastávke.
Ak sa chcete dostať na vrchol čo najrýchlejšie, oplatí sa zaparkovať v Sološníckej doline pri rázcestí žltej a červenej značky. V týchto miestach na asfaltke z dediny narazíte na zákaz vjazdu, pred ktorým je možné odstaviť na viacerých miestach popri ceste. Parkovanie je tu zatiaľ bezplatné. Odtiaľto pokračujte krátko po červenej značke až na rázcestie s modrou, ktorá predstavuje okruh cez vrchol Veľkého Petrklína. Je len na vás, či si zvolíte približne dvojhodinový okruh, alebo výstup a zostup po rovnakej trase.
Kto by chcel trochu dlhšiu trasu, môže zaparkovať v Sološnici trochu severnejšie - na konci obce pri zelenej značke vedúcej na Vápennú. Táto lokalita sa nazýva Slanisko a je tu vybudované menšie parkovisko. Zatiaľ je taktiež bezplatné. Od parkoviska sa neznačenou lesnou cestou ľahko presuniete do Sološnickej doliny. Ide o peknú prechádzku lesom, na ktorej sa ideálne rozdýchate pred strmým výstupom na Veľký Petrklín.
Výstup na vrchol Veľkého Petrklína
Ak si výstup na Veľký Petrklín budete plánovať podľa mapy, hoci aj internetovej, zistíte, že naň vedie modro značený chodník zo Sološníckej doliny. Výstup je možné realizovať ako okruh po tejto značke, hoci osobne sme to zatiaľ neskúsili. Šli sme najkratšou možnou cestou zo Sološníckej doliny smerom nahor, čo predstavuje poriadnu strminu kolmo na vrstevnice. Cestou z doliny pôjdete chvíľku po červenej značke, takže sledujte trasu, nakoľko modrá značka sa odpája napravo do strmého lesného svahu. Výstup je naozaj príkry, v nepríjemnom teréne charakteristickom drolivou pôdou, ktorá vám ustreľuje pod nohami. Je to tu naozaj nepríjemné ak je blato, alebo sneh. Postupne prekonáte dve križovatky s kolmými lesnými cestami, až dosiahnete miernejší terén. Narazíte tu na krásne dubiny, ktoré sú ďalším bonusom tohto kopca. Okrem toho nás zaujali horniny, z ktorých je terén zložený. Pripomínajú rozdrobené sopečné horniny, železitých a miestami medených farieb.
Hrebeň Veľkého Petrklína je naozaj strmý, ale zároveň je to jasné vodítko pre určenie smeru výstupu. Ak sa sem vyberiete v zime a nájdete ho pokrytý snehom, je poriadne šmykľavý. Pod snehom môžu byť prekážky v podobe popadaných konárov, čo výstup znepríjemňuje. Na druhej strane však rýchlo naberiete výškové metre. Je nutné podotknúť, že toto nie je príjemný malokarpatský, turistický chodníček, ktoré si tu obvykle turisti pochvaľujú. Je absolútne nevhodný na nejaký výlet rodín s malými deťmi. Pre zdatnejších môžeme odporučiť paličky, ktoré výstup istotne uľahčia. Rovnako tak v zime zoberte protišmykové návleky na obuv.
Neskôr sa sklon svahu zmierni. Čoskoro strmina dočasne skončí a hrebeň, zatáčajúci sa mierne doľava, vás dovedie k finálnemu výstupovému svahu, ktorý končí priamo pod vrcholovým stožiarom. Ten bol kedysi údajne signalizačným stožiarom vojenského letiska pri Kuchyni. V týchto miestach si istotne všimnete zvyšky stĺpov elektrického vedenia. Ide o klasické základové kvádre z betónu a drevené stožiare, ktoré už sú v rozklade resp. spílené. Zrejme napájali zariadenia umiestnené na stožiari. Zvyšky stĺpov vás bezpečne dovedú k vrcholu.
Záverečný, výstupový svah je znova strmý, miestami s popadanými stromami. Treba pomedzi ne trochu kľučkovať. Nie je to však nič extrémne problematické. Na vrchol sa dá zo Sološnice dostať behom hodiny až hodiny a pol. Extrémisti to zvládajú svižnou chôdzou do 20 min.
Bývalý komunikačný stožiar kuchynského vojenského letiska. Na stožiar sa dá vyliezť a z vyhliadkovej plošiny si pozrieť celé okolie.
Výstup k vyhliadkovej plošine. Výstup zvládnete v pohode, ak Vám nevadia výšky, no treba sa mať na pozore pred pošmyknutím. Stožiar sa vplyvom vetra veľmi mierne kýve.
Výhľad a vyhliadková plošina na Veľkom Petrklíne
Zo samotného vrcholu Veľkého Petrklína nie je žiaden výhľad, pretože ho obkolesuje vysoký les. Preto si musíte vyliezť na tamojší stožiar a vyhliadkovú plošinku. Tam už je výhľad omnoho lepší. Neodporúčame tam liezť počas silného vetra, alebo ak sa vám na stožiari niečo nepozdáva. Dá sa povedať, že táto vyhliadka má vstup na vlastné riziko.
Všetku námahu z výstupu vynahradí špičkový výhľad zo stožiara na všetky svetové strany. Ale najmä na blízke sedemstovky v okolí Veľkého Petrklína - Vápennú a Vysokú. Kopec je situovaný medzi nimi a to mu dáva špecifickú výhľadovú pozíciu na tieto malokarpatské velikány. Najskôr však musíte vyliezť na spomínanú vyhliadkovú plošinu, situovanú približne uprostred stožiara. Je to asi vo výške 10 m nad zemou. Na plošinku vyleziete po vcelku dobre, kovovými obručami zabezpečenom rebríku. Nie je to však nič pre menšie deti a ani osoby, ktoré trpia závraťou. Ak fúka, stožiar sa navyše mierne kýve. Pôsobí však pomerne stabilne. Na stožiari sme si okrem plošinky všimli nainštalované aj meteorologické zariadenia.
Výhľad z plošiny je skvelý. Sološnica je akoby o tisíc metrov nižšie. Toto zdanie zrejme spôsobuje aj rozľahlá rovina pod Karpatmi. Okrem toho sa pod Vami pri pohľade z plošiny rozvinú šíre malokarpatské lesy spájajúce výhľad s vrchmi ako Vápenná, Vysoká, ale aj ďalšími dominantami ako je lom Vajarská na západe a Plavecký hrad na severovýchode. Z vrchov vidno napríklad aj Jelenec a Geldek.
Za ideálnych podmienok je z Veľkého Petrklína cenný hlavne spomínaný výhľad na Vápennú a Vysokú. Výhľad je impozantný a neveľmi známy. Turisti totiž oveľa častejšie vystupujú na spomínané dva kopce. Tie sú dostupné príjemnejším chodníkom ako Veľký Petrklín, navyše bez nutnosti driapať sa za výhľadmi na vratký, železný stožiar.
Výhľad. Na výhľady sme tentokrát nemali veľmi šťastie.
Pohľad dole. Vyhliadková plošina nie je nič pre ľudí so závraťou.
Čo ešte možno nájsť na vrchole?
Hneď vedľa stožiara sa nachádza niečo ako minitáborisko. Je tu zriadené ohnisko, obkolesené jednoduchými lavičkami. Nad ohniskom je umiestnený mechanizmus s kovovou mriežkou, slúžiacou na opekanie a dreveným stolíkom, kde si môžete jednotlivé suroviny pohodlne rozložiť. Dalo by sa tu i núdzovo prebivakovať. Na samotnom stožiari je ďalej uchytená nádob obsahujúca vrcholovú knižku. Prameň tu k dispozícii nie je, no všimli sme si provizórnu plastovú nádobu na odkladanie smetí, ako aj menšiu kasičku takisto pripevnenú na stožiari, kde môžete dobrovoľne prispieť na údržbu tohto miesta.
Táborisko. Na Veľkom Petrklíne je vybudované príjemné táborisko vrátane stolčeka, kde si môžete pohodlne rozložiť veci na grilovanie.
Zostup
Z vrcholu Veľkého Petrklína môžete zostúpiť po modro značenom okruhu a podniknúť tak túru v celkovej dĺžke cca. 2 h. Okruh sme neprebádali a tak zatiaľ vieme povedať len toľko, že zostup smerom na východ - do Soločnickej doliny je brutálna strmina s nepríjemným podkladom.
V súčasnosti je trasa veľmi dobre preznačená a nemal by byť problém trafiť späť do Soločnickej doliny. Horšie je to s terénom, ktorý poriadne preverí silu Vaších chodidiel. Ak je v lese blato, radšej sem ani nechoďte. Ak je sneh, počkajte si na podmienky, kedy sa po ňom dobre chodí. Ak je hlbší, mohol by dobre pribrzďovať Vaše kroky smerom nadol. Prípadne si vezmite návleky s hrotmi, ktoré dobre držia na tvrdom snehu. Paličky by sme sem brali za každých okolností. Na zostupe sa fakt zídu.
Na dvoch miestach zostupu narazíte na križovatku s lesnou cestou. Pár metrov k cestám sa naozaj nepríjemne sa zlieza za pomoci koreňov stromov, ktoré trčia zo svahu. Je to síce zábava, no istotne sa nájdu i taký, ktorí by tu zanadávali a chodník by sa im zdal možno až nebezpečne vedený. Veru nič pre slabšie kolená. Najmä, ak je rozbahnený. Záver zostupu je už iba čistá strmina smerom k miestu, kde sa hrebeňová modrá značka napája na červenú značku hlavného hrebeňa Malých Karpát a žltú, smerujúcu zo Sološnice na Sklený vrch. Z tejto križovatky značiek je to do dediny už iba kúsoček.
Ak sa rozhodnete vyjsť na kopec jedným a zísť druhým hrebeňom, nemáte kde zablúdiť a spravíte si pekný okruh v nie nudnom teréne. Treba sa však pripraviť, že to nie je nič pre malé deti, alebo fyzicky menej zdatné osoby. Je to skôr taká akčnejšia prechádzka na dve-tri hodiny.
Zostup po modrej značke. Z Petrklína sme zostúpili zaujímavým hrebeňom do Sološnickej doliny. Je značený modrou značkou.