V tomto článku nadviažeme na predošlý úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier a prejdeme si ho v úseku od Plačlivého, cez Ostrý Roháč a Volovec, až po Račkovo sedlo. Ide o krajinársky veľmi peknú časť tohto pohoria zahŕňajúcu i technicky a fyzicky náročné pasáže. Pozvoľna, smerom na východ, však bude technických obtiaží ubúdať, hoci fyzické zostanú aj naďalej riadnou výzvou.

Tento článok popisuje letnú verziu túry zo Žiarskej doliny cez Jalovecké sedlo, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé a späť. Zároveň ide o túru ktorá nás prevedie technicky najnáročnejším a najexponovanejším úsekom hlavného hrebeňa Západných Tatier.

Kremnica je sama osebe jedno z najzaujímavejších miest Slovenska. Má viacero pútavých atraktivít i vo svojom bezprostrednom okolí. Jednou z nich je drevená vyhliadková veža na Krahuľskom vrchu priamo nad mestom vo výške 958 m n. m. Turistická rozhľadňa na Krahuľskom vrchu (niekde uvádzané aj ako Krahuľský štít) ponúka veľmi pekné výhľady na Kremnicu a kontrastnú kombináciu okolitých horstiev a kotlín, ktorá určite mnohých zaujme.

Už aj Brezno má svoju rozhľadňu. A nie hocijakú! Podľa informácií dostupných na internete by sa malo jednať o druhú najvyššiu turistickú rozhľadňu na Slovensku. Vyššia je len nová rozhľadňa na Štrbskom plese. Kovová vyhliadková veža s netradičným dvojsmerným schodiskom a svojimi 39,6m ponúka viac ako by ste z nadmorskej výšky vrcholu Horné lazy 805m očakávali. Tento vrchol nad Breznom bol donedávna celkom nenápadný. Okrem toho, že leží pod oveľa výraznejšími Nízkymi Tatrami, je celý porastený lesom. Vznik rozhľadne však jeho postavenie celkom zmenil. Razom je z Horných lazov jedna z najvyhľadávanejších lokalít na Pohroní, ako aj vážny konkurent rozhľadne Polomské očko nad Polomkou.

Považský Inovec je vďačné pohorie na množstvo zaujímavosti a menej, či stredne náročnú turistiku a cykloturistiku. Je dobre dostupný predovšetkým pre turistov zo západného Slovenska, najmä z Považia, či z nitrianskeho regiónu. Vhodnou alternatívou tiež môže byť pre obyvateľov Bratislavy, ktorým sa už zunovali Malé Karpaty. 

Starý háj, alebo Starohájsky ostrov je pomenovanie časti pevniny na juh od Bratislavy. V skutočnosti ide o polostrov obmývaný z jednej strany hlavným tokom Dunaja a z tej druhej Starohájskym ramenom a Ramenom Zuzana. Je zároveň prírodnou rezerváciou. Z pohľadu cykloturistu ide o veľmi pekný cieľ na poldňový, ale pokojne aj celodenný výlet spojený s prespatím pod širákom, do oblasti s pomerne dobre zachovanou prírodou lužného lesa.

Csillagvár, alebo Hviezdny, či Hviezdicový hrádok (v maďarčine csillag = hviezda), v súčasnosti predstavuje zvyšky protitureckej pevnosti zo 17. storočia. Túto lokalitu by sme radi odporučili ako tip na výlet neďaleko Bratislavy, spojený s poznávaním histórie a zároveň miesto, ktoré je charakteristické svojou nekomerčnosťou. Vďaka tomu tu nestretnete davy a budete si môcť dosýta vychutnať toto pekné miesto priamo pri Malom Dunaji.

K najobľúbenejším cyklistickým destináciám v Bratislave patria cyklochodníky na dunajskej hrádzi. Prinášame vám tip na cyklovýlet, ktorý vedie sčasti týmito trasami, no zároveň zaujímavo mapuje časť najväčšieho slovenského sídliska - Petržalky. Konkrétne časti rozkladajúce sa v blízkosti populárnych vodných plôch Veľký Draždiak a Chorvátske rameno.

V tomto článku by sme vám radi priniesli niekoľko tipov na výlet do prírody v Bratislave a jej bezprostrednom okolí. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, no hlavné mesto ponúka i napriek čoraz väčšej výstavbe mnoho možností, ako sa rýchlo dostať do prírody. Lesy Malých Karpát a prítomnosť európskeho veľtoku v podobe Dunaja priamo v meste, umožňujú pohodlný prístup do prírodného prostredia ako stvoreného na každodenný relax.

Hovoriť o vodopádoch v Malých Karpatoch je tak trochu nadnesené. Geologicko-hydrologické pomery v tomto smere Malým Karpatom moc neprajú. No napriek tomu, aj toto malé pohorie dokáže počas vhodných hydrologických podmienok vykúzliť aspoň menšie, oku lahodiace vodopádiky a kaskády. Tie môžu byť dokonca niekoľko metrov vysoké. A ak máte šťastie, v Malých Karpatoch narazíte v zime i na nejaký ten ľadopád, ktorý dokonca meria okolo 15 metrov.

Ak by ste sa v radi vybrali na nejaké menej známe miesto na záhoráckej strane Malých Karpát, mali by sme tu pre vás jeden jeden veľmi vhodný tip na takýto výlet. Ide o zrúcaninu hradu nad obcou Kuchyňa. O tomto hrade tuší asi len málokto, azda len znalci malokarpatských pevností. Nevedie k nemu ani turistická značka, nezachovala sa o ňom dokonca ani žiadna písomná zmienka. Niečo málo informácií o histórii hradu je možné nájsť na internete. Navyše z neho ani veľa nezostalo, takže nepatrné zvyšky hradných múrov sa iba nenápadne skrývajú v lese. Hoci sa nachádzajú na výraznom kopci, hrad unikne vašej pozornosti. Nič už nenasvedčuje, že by sa v tejto oblasti niečo zaujímavé nachádzalo a všetku pozornosť návštevníkov a turistov na seba strháva neďaleká a populárna malokarpatská sedemstovka – Vysoká.

Čertov kopec (751,8m) je štvrtou najvyššou malokarpatskou sedemstovkou. Nachádza sa v úseku hlavného hrebeňa medzi značkou dostupnými sedemstovkami Čmeľok a Skalnatá v tesnom susedstve najnižšej malokarpatskej sedemstovky - Javoriny. Všetky tieto vrcholy sa nachádzajú v oblasti medzi obcami Pernek a Pezinok. Dobrý prístup k nim je či už priamo z Perneka, zo Zochovej chaty, alebo zo sedla Pezinská Baba, kam sa dá doviezť autom, či autobusom.

Muránsky hrad je ruinou nad obcou Muráň v národnom parku Muránska planina. Zaujal nás najmä tým, kde je situovaný. Celé jeho okolie je totiž špecifické prekrásnou prírodou, ktorej dominujú pohľadné horské lúky vtisnuté medzi strechovité kopce, porastené zmiešanými lesmi, a pretkané výraznými skalami. Okrem toho je tento hrad vybudovaný celkom vysoko. Až takmer v tisícmetrovej výške (935m) na vrchole Cigánka. To z neho robí výborný vyhliadkový bod.

V tomto článku vám prinášame krátky prehľad vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách. Na chaty pravdepodobne narazíte počas potuliek vysokotatranským horstvom. Chaty tak isto odporúčame navštíviť všetkým, ktorí tak ešte nespravili, keďže predstavujú skvelý tip na výlet vo Vysokých Tatrách. Navyše sa v nich dá i občerstviť, čo počas túry príde vhod. Náročnosť prístupu k jednotlivým chatám je rôzna. Na svoje si preto prídu turisti začiatočníci, ale i pokročilí. K niektorým chatám je možný prístup po cyklotrase, čo isto poteší fanúšikov horskej cyklistiky.

V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť. Tí, ktorí však vyhľadávajú nádherné hory, menej skrotené civilizáciou, si tu istotne prídu na svoje.

Chopok (2023,6m) je vrchol v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Po Ďumbieri a Štiavnici je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier, čo z neho robí výborný vyhliadkový bod. Nachádza sa priamo na hlavnom hrebeni tohto pohoria medzi Derešmi na západe a Ďumbierom na východe. Z turistického hľadiska patrí k najnavštevovanejším slovenským vrcholom.

Muránska planina je horský celok v západnej časti Slovenského rudohoria. Prelína sa v nej prírodný charakter náhorných plošín Slovenského krasu a zalesnených strání Nízkych Tatier. Je to kus nádhernej prírody, ktorá človeku ľahko prirastie k srdcu. Rád sa sem vraciam.

Jednou z pamiatok, ktoré sme navštívili v rámci našej rodinnej dovolenky v Novom Tekove, bol aj Vodný mlyn Bohunice, ktorý leží pri obci s rovnomenným názvom Bohunice a nachádza sa pri potoku Sikenica približne 2 km od horného konca uvedenej dediny.

Zejmarská roklina je jedným z množstva kaňonov, ktoré sa stali charakteristickou črtou pohoria Slovenský raj. Nachádza sa na juhu uvedeného horstva pri Palcmanskej Maši a obci Dedinky. Nájdete v nej všetko, čo preslávilo Slovenský raj. Hlboký skalný kaňon, vodopády, rebríky a stúpačky. Všetko korunované jedinečnou prírodou.

Vysoká pec pri obci Sirk, v časti Červeňany, ležiaca južne od mesta Revúca v Turskej doline, je významnou technickou pamiatkou z čias živého baníctva na Gemeri. Predstavovala hutnícky symbol železorudného baníctva tohto regiónu. Spracovávala železnú rudu z okolitých baní v oblasti Železníka v období koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Ludárova veža 1859m je vrcholom v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Nachádza sa na severozápad od vrchola Ďumbier v jednom z jeho hrebeňov - konkrétne v Ludárovom hrebeni, ktorý smeruje od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, z Ludárovej kopy k Ludárovej holi.

Objavte čaro jedného z najkrajších kútov severného Slovenska, údolia Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Levočskej vrchoviny, kde v roku 2012 vyrástol obdivuhodný areál Nestville Park a súčasne s ním aj expozícia liehovarníctva a tradičných ľudových remesiel – Nestville Distillery. Nachádza sa len 5 km západne od Starej Ľubovne, v bývalom najmenšom meste Uhorska, v dedinke Hniezdne.

Vysoká pec v lokalite Tri Vody je pozostatok hutníctva v tejto oblasti. Ide o v minulosti významné miesto spracovania železnej rudy a zároveň jednu z najstarších takýchto pecí v strednej Európe. Postavili ju koncom 18. storočia ako výsledok pokroku v spracovaní železnej rudy. Nachádza sa pri Osrblí, takmer celkom v centre stredného Slovenska neďaleko Podbrezovej a Brezna.

Rozhľadňa na Devínskej Kobyle v Bratislave, nad mestskou časťou Devínska Nová Ves je turistickou vyhliadkovou vežou celkom kuriózneho tvaru. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej fauny a flóry. Má viacero podlaží prepojených klasicky schodíkmi. Devínska Kobyla (514m), na ktorej vrchole sa rozhľadňa nachádza je zároveň najvyšším vrcholom Bratislavy a keďže je obklopená šírou rovinou, má potenciál ponúknuť ďaleké výhľady.

Veľký Rozsutec s výškou 1610m patrí k najvýraznejším a najvyhľadávanejším vrcholom Malej Fatry a Slovenska vôbec. Svojim jedinečným, rozoklaným tvarom sa stal symbolom Krivánskej Malej Fatry, podobne ako platňovitý vrchol Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre.

Malý Rozsutec (1343m) je obľúbený vrchol v Malej Fatre, menší skalnatý brat vedľajšieho Veľkého Rozsutca (1610m). Je rovnako pútavým turistickým cieľom. Nachádza sa neďaleko Terchovej, Štefanovej a Zázrivej. Aj keď nie je až natoľko grandiózny, stále dokáže ponúknuť pekné výhľady a adrenalínovejší výstup po skalných pasážach. Spolu s Veľkým Rozsutcom svojou siluetou už zďaleka charakterizujú túto časť pohoria Malej Fatry.

V časoch, keď sme čoraz viac voľného času nútení stráviť v najbližšom okolí, sme sa rozhodli priniesť tipy na výlet v Bratislave pre rodinky s deťmi. Možno práve dnešná doba nás mierne dotlačila hľadať zaujímavé ciele, kam zobrať deti na výlet a objaviť pri tom nové miesta, o ktorých sme možno ani netušili, hoci ich máme doslova pod nosom.

Malé Karpaty na prvý pohľad neevokujú predstavu veľkého výhľadového potenciálu. Nižšie kopce, zarastené hustými lesmi príliš nenaznačujú, že by sa tu dalo nájsť niečo podobné. Ako to často býva, aj tu je opak pravdou. Malé Karpaty totiž vystupujú z obrovskej plochy okolitých nížin až do výšky cez sedemsto metrov. To už je celkom slušný základ na dobré výhľady do krajiny. Navyše niektoré z vrcholov sú odlesnené a na iných sú v súčasnosti vybudované turistické rozhľadne.

V tomto článku prinášame výber lokalít v ultrapopulárnych Vysokých Tatrách, ktoré sa nám javia ako najvhodnejšie pre návštevu rodín s deťmi. Nájdete tu miesta v najpopulárnejších slovenských horách vhodné pre celkom malé deti putujúce ešte v kočíku, ako aj deti skúšajúce prvé ľahšie túry, ale taktiež vhodné pre deti, ktoré by už v Tatrách mohli vyskúšať čosi kondične náročnejšie.

Mesto Spišské Podhradie a jeho blízke okolie predstavuje jednu z tých lokalít, kde na malom území nájdeme veľa rôznych zaujímavostí. Najväčším turistickým lákadlom je dozaista monumentálny Spišský hrad so svojimi okolitými pamiatkami. Kulisu stredovekých zachovalých pamiatok dotvára nádherná okolitá príroda a výhľady na Branisko a dokonca i Tatry.

Slovensko ponúka ideálne možnosti na skituristiku a skialpinizmus. Hlavnú úlohu zohráva fakt, že sa tu na relatívne malom území nachádza množstvo pohorí s rôznou obtiažnosťou terénu. Nájdete ľahké kopce s pohodovými hrebeňovkami, ale aj skutočne extrémne zjazdy vo vysokých horách. Vďaka tomu máte možnosť postupne rozvíjať svoje skialpinistické zručnosti. Jednotlivé horské oblasti sú navyše blízko seba a dobre dostupné autom, či kombináciou verejnej dopravy. Na výber tak jestvuje nepreberné množstvo túr. Okrem toho má Slovensko výhodu v tom, že vďaka dostatočnej nadmorskej výške tunajších hôr existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že v zimnom období budete mať k dispozícii dostatok snehu.

Región Spiš sa pýši mnohými historickými mestečkami s bohatou minulosťou a hodnotnými pamiatkami. Kežmarok je jedným z nich. Pri návšteve podtatranskej oblasti by ste sa jeho návšteve nemali vyhnúť, prišli by ste o nádherné pamiatky, ktoré toto mesto charakterizujú.

Stropkov je mestečko na severovýchode Slovenska, ktoré leží na pomedzí dvoch regiónov- Zemplína a Šariša. Tieto dva historické regióny oddeľuje rieka Ondava, Stropkov sa preto nachádza na Zemplíne, ale po prekročení rieky ste už na Šariši. 

Podolínec je menej známe, malé mestečko pod Tatrami, ktorému väčšina ľudí nevenuje väčšiu pozornosť. Nachádza sa na severe Slovenska, na hlavnej ceste vedúcej z Popradu do Starej Ľubovne. Avšak toto mesto si zaslúži našu pozornosť. Pri prechádzke po hlavnom námestí si ihneď všimnete pozostatky z histórie bývalého kráľovského mestečka a prechádzky jeho starobylými vedľajšími uličkami vás prenesú v čase do stredoveku.

Mólo v dedinke pri Bratislave s názvom Korzo Zálesie predstavuje drevenú promenádu naprieč tokom rieky Malý Dunaj. Dalo by sa povedať, že predstavuje, čo sa týka Slovenska, relatívne moderný trend budovania cestovného ruchu a relaxu formou budovania lokálne významných atraktivít menšieho rozsahu. Jednoducho drobné projekty, bez megalomanských cieľov, ktoré v konečnom dôsledku aj tak lákajú množstvo návštevníkov. Vďaka tomu zatraktívňujú i okrajové obce a oblasti. Častokrát ich nájdeme v podobe čoraz populárnejších vyhliadok všetkého druhu. Toto je i prípad korza v Zálesí.

Náučný chodník Pramenisko je náučnou trasou naprieč horským typom lužného lesa a rašelinísk prírodnej rezervácie Pramenište, na okraji vysokotatranskej obce Tatranská Lomnica. Návšteva tohto chodníčka je ideálnym spôsobom ako zaujímavou formou stráviť časť pobytu vo Vysokých Tatrách, ak sa práve necítite, alebo nie je čas na väčšiu túru v najvyšších horách Slovenska.

Brankovský vodopád je najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Má výšku 55m. Napriek svojmu prvenstvu a veľkej prírodnej kráse, na počudovanie, nie je príliš známy. Nachádza sa v oblasti Donovál, konkrétnejšie Podsuchej, čo je jedna z osád Ružomberka. Je zvláštne, že vodopád nepriťahuje masy turistov, pritom sa nachádza len trištvrtehodinku pohodovej chôdze od hlavného ťahu Donovaly - Ružomberok. Možno je to len tým, že nikomu sa nechce prerušovať v týchto miestach obyčajne celkom svižnú jazdu autom.

Skalnaté pleso je populárne vysokohorské jazero vo Vysokých Tatrách nad Tatranskou Lomnicou, rozkladajúce sa v oblasti Skalnatej doliny, priamo pod pohľadnými južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Jeho poloha pod tak pútavými vrcholmi a súčasne s dobrými výhľadmi na Podtatranskú kotlinu ho predurčila na jeden z najatraktívnejších turistických cieľov v Tatrách. Významne k tomu prispieva i fakt, že na Skalnaté pleso vedie z Tatranskej Lomnice lanovka, ktorá sa tu vetví a dokáže vás dopraviť do Lomnického sedla, alebo až na vrchol Lomnického štítu, z ktorého je kúzelný výhľad.

Cyklomost Kopčany - Mikulčice je cyklolávkou vedúcou ponad tok rieky Moravy, prekonávajúc tak hranicu medzi Českom a Slovenskom. Objekt mosta má oblúkový charakter, dĺžku 143m a prepája cyklotrasy vedúce po jednotlivých brehoch rieky. Most umožnil spojiť viacero príťažlivých atraktivít v česko-slovenskom pomedzí ako je kostolík sv. Margity Antiochijskej, žrebčín v Kopčanoch, rodný dom T.G.Masaryka, arecheologické nálezisko na území niekdajšieho slovanského hradiska v Mikulčiciach, či ruinu kačenárne pri Kopčanoch. Ďaleko nie sú ani tak významné pamiatky ako kaštieľ v Holíči, alebo netradičné atraktivity typu holíčskych menhirov, alebo tamojší veterný mlyn.

Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245m.

Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.

Letisko Vajnory je bývalým hlavným bratislavským letiskom. Slúžilo ako dopravné letisko, až do doby, kým nebolo vybudované nové letisko v Ivanke pri Dunaji. Neskôr slúžilo ako klasické športové letisko, pre motorové a bezmotorové lietanie, ako aj pre zoskoky parašutistov. V súčasnosti je pravou čiernou dierou Bratislavy.

Teplo je základ. Ak ste na výlete niekde v horách a neobliekli ste sa celkom najlepšie teda tak, aby vám bolo teplo, z výletu v horách nakoniec nemáte nič alebo si ho nemôžete užiť naplno. Preto je dôležité sa pred výletom do hôr poriadne obliecť, aby ste si mohli výlet naplo užiť a nemuseli by ste celý výlet trkotať so zubami. Okrem zimnej bundy je dôležité aj to, čo máte oblečené pod bundou. Preto nezabúdajte na tu správnu pánsku mikinu.

Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete.

Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980m priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov.

Sútok Dyje a Moravy je veľmi príjemnou lokalitou na krajnom západe Slovenska, kde sa spájajú uvedené rieky a zároveň vytvárajú prirodzenú hranicu troch štátov - trojštátie Česka, Slovenska a Rakúska. Dyje je pravostranným prítokom Moravy. Z miesta sútoku potom Morava ďalej pokračuje vo svojej lenivej púti až pod devínske hradné bralo, kde sa vlieva do Dunaja.

Kráľova hoľa s výškou 1946m, predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.

Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.

Krakova hoľa 1751,6m je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline je múzeom uprostred lesov Veporských vrchov neďaleko Čierneho Balogu. Tento skanzen vybudovali v roku 2002 Lesy SR ako unikátnu expozíciu lesníctva. Skanzeny na Slovensku sú vo všeobecnosti veľmi príjemnými miestami a ani ten vo Vydrove nie je výnimkou. Neobjavíte tu iba zaujímavé historické budovy súvisiace s lesníctvom, ale aj prezentáciu hlavných úloh lesníctva, pričom všetko je sprístupnené veľmi pútavou formou.