Zobor nie je žiaden obor. Má iba 586,9m a na slovenské pomery ide o nižší kopec. V lokalite Tríbeča však patrí k najvýraznejším vrcholom. Jeho výšku umocňuje práve fakt, že sa dvíha nad okolitú nížinu a mesto Nitra. Okrem toho má Zobor mnoho iných špecifík, ktoré z neho robia ideálny cieľ na výlet.
Vrchol Zobora je ľahko dostupný a cesta k nemu je priam natrieskaná atraktivitami a vskutku bohatou históriou. Je dobre známe, že táto časť nášho územia patrila do Veľkej Moravy. Ak cestujete po diaľnici naprieč Slovenskom, Zobor si nemôžete nevšimnúť. A ak radi chodíte do prírody, istotne by ste ho nemali obísť.
Pohľad do nížin. Zo Zobora je perfektný výhľad na Podunajskú nížinu.
Ako sa dostať na Zobor?
Svahy Zobora sú husto obývané. Zástavba rokmi postupuje čoraz bližšie k jeho vrcholu a tak nie je problémom dostať sa relatívne vysoko autom, alebo autobusom mestskej hromadnej dopravy. Ale ani peší, alebo cyklistický výstup z centra Nitry nie je nijako špeciálne namáhavý. Samozrejme najdlhšiu variantu možno odporučiť skôr trénovanejším ľuďom. Naopak kratší výstup je vhodnejší, ak sa na Zobor vyberiete s menšími deťmi a podobne.
Na Zobor môžete vystúpiť modrou, červenou a zelenou turistickou značkou, resp. ich kombináciami. Kratšia trasa vedie o liečebného ústavu na konečnej autobusov. Začiatok dlhšej si môžete zvoliť ľubovoľne v meste Nitra, podľa toho aká vám vyhovuje prechádzka a napojiť sa na červenú značku začínajúcu v meste pri mieste známom ako Artin. Parkovanie pri liečebnom ústave je možné na menšom parkovisku a popri ceste. Je bezplatné.
Parkovanie pod Zoborom. Pri liečebnom ústave pod Zoborom je dostatok miesta na odstavenie auta. Tu sa nachádza i konečná autobusov.
Výstup na Zobor a zaujímavosti po ceste
Z dôvodu vhodnosti pre najširšie masy sme sa rozhodli vyskúšať a opísať kratšiu trasu, vedúcu od liečebného ústavu. Trasa je navyše veľmi príjemná a plná zaujímavostí. Ani deti sa tak nebudú nudiť a vy nebudete musieť každú chvíľku odpovedať na klasickú otázku vašich ratolestí: „A kedy tam už budemeee?“ Výstup na Zobor touto trasou vám zaberie približne trištvrte hodinku, hoci pre nás v detskom veku predstavovala táto trasa celkom veľkú túru. Naopak zdatní jedinci vybehnú hore raz-dva.
Náučný chodník. Výstupová trasa je plná atraktivít. Hneď na úvod vám ju spríjemní náučný chodník.
Svoradov prameň a náučný chodník
Od parkoviska pri liečebnom ústave sa takmer okamžite vnoríte do listnatého lesa a hneď sa zjaví prvá atraktivita - Svoradov prameň. Pramenitá voda je premenlivo pitná, alebo nepitná, čo uvádzajú konkrétne tabuľky pri prameni podľa jej aktuálneho rozboru. Prameň je v súčasnosti opatrený strieškou a sedením vyhotovenými v modernom štýle. Prameň je výdatný, zdá sa, že vyteká celoročne. Je možné, že v zime zamŕza, tak si vtedy radšej pribaľte čaj v termoske. Počas našej zimnej výpravy, keď bolo približne 5 stupňov pod nulou, voda vytekala. Nasvedčovalo tomu aj viacero bandasiek, ktoré boli rozmiestnené okolo prameňa.
Kúsok nad prameňom sa lesný chodníček vetví a my sa dáme doľava. Začína strmšie stúpanie, ale je na ňom situovaná ďalšia atraktivita - náučný chodník v podobe infotabulí so životmi tunajších svätcov. Informačných tabulí je tu skutočne požehnane :). Je známe, že na Zobore mali svoj kláštor Benediktíni a pustovníčili tu svätci Svorad a Beňadik. Takto ozvláštnené stúpanie rýchlo ubieha a ani sa nenazdáte, už sa blížite k prvej vyhliadke a ako bonus k tomu - k Svoradovej jaskyni.
Prameň sv. Svorada. Na úvod výstupu na Zobor, si môžete dopriať malé občerstvenie a doplniť vodu. Mala by byť pitná.
Svoradova jaskyňa
Prístup k Svoradovej jaskyni je odlesnený a tvorí ho exponovaný skalnatý chodníček. Nie je to však nič extrémne nebezpečného, ak zostanete ostražití. Z chodníčka aj od vchodu do jaskyne sú pekné, ďaleké výhľady na západ. Samotná jaskyňa slúžila ako pustovňa sv. Svorada, ktorý tu žil. Na jeho prítomnosť spomína kríž a čoraz viac zvetraný obraz s jeho podobizňou. Sú tu situované v interiéry jaskyne. Jaskyňa je verejnosti voľne prístupná. Väčšina návštevníkov, však nevyhľadáva jej zastrčenejšie časti (prístup je dosť komplikovaný), ale iba úvodných pár metrov, ktoré tvoria prírodnú skalnú kaplnku. Nad jaskyňou bol vybudovaný kríž, okolo ktorého budete pravdepodobne prechádzať počas túry na Zobor. Kríž vás však zároveň upozorní, že sa nachádzate na začiatku tzv. Zoborskej lesostepi, ktorá leží v 5. stupni ochrany a platí tu zákaz vstupu. Návštevník je preto povinný sa vrátiť na modrú značku. Hoci je chodník vedúci okrajom lesostepy zjavne od nepamäti masovo využívaný, v súčasnosti tu platí uvedený zákaz. Odporúčame preto dôkladne naštudovať mapu správnej trasy po modrej turistickej značke. V praxi to znamená zostup od jaskyne a návrat k rázcestiu nad Svoradovym prameňom.
Jaskyňa sv. Svorada. V tejto jaskyni žil údajne miestny pútnik. Je verejne prístupná, bez poplatkov.
Zoborská lesostep
Po návšteve jaskyne, ďalšia cesta vedie priamo nad ňu, ku krížu, a hneď tu máme ďalšiu prvotriednu zaujímavosť tzv. Zoborskú Lesostep. Ide o jedinečnú lúku, ktorá nemá na Slovensku obdoby. Na skalnatom podklade rastie najrôznejšia kvetena, po väčšinu roka však najmä trávy a veľmi výrazné, tunajšími klimatickými podmienkami formované borovice. Úvodu lúky dominuje spomínaný kríž, pripomínajúcu kresťanskú tradíciu na tomto mieste. Zároveň akoby mal odradiť od ďalšieho postupu výrazným chodníkom, vedúcim okrajom lesostepy. Tá totiž leží v 5. stupni ochrany, čo predstavuje pre turistu zákaz vstupu. Od kríža sa odporúčame vrátit k rázcestiu nad Svoradovym prameňom a postupovať k vrcholu Zobora po modrej turistickej značke.
Blízko kríža sú v skalách podložia zaujímavé zvetrané tvary, pripomínajúce ľudské stopy. Legenda hovorí, že keď tuhla láva na tomto kopci, sv. Svorad tu zanechal odtlačok svojej nohy. Fakt, že Zobor je vyhasnutým vulkánom sa však nepodarilo potvrdiť, hoci tvarom sopku veľmi pripomína. Zloženie hornín tomu však nenasvedčuje. Zoborská lesostep má niekoľko sto metrov dĺžku a je relatívne úzka. Jej vrcholom je tzv. Meškov vrch. Rastie tu 14 druhov chránených rastlín a z tohto dôvodu tu platí spomínaný najvyšší 5. stupeň ochrany. Po okraji lúky vedie hojne využívaný, hoci zakázaný chodník, ktorý je zjavne populárny medzi turistami, bežcami, či bajkermi.
Zoborská lesostep. Leží v 5. stupni ochrany a vstup na ňu je zakázaný.
Lyžiarska lúka
Po vystúpaní po modrej značke vás chodník dovedie na ďalšiu tiahlu lúčku - lyžiarsku lúku. V minulosti sa tu zvyklo sánkovať i lyžovať, no vlek tu nebol vybudovaný. Na najvyššom bode lúky stál prístrešok, no dnes ho tu už nenájdete. Stále tu však zostalo ohnisko, zjavne využívané. Lúčka začína bodom s názvom Tri duby. Tu sa pripája i zelená značka, nadväzujúca na žltú prichádzajúcu z východných častí pohoria Tribeč.
V tomto bode sa trasa delí. Môžete sa vydať vpravo do sedla pod Zoborom a pokračovať na tzv. Pyramídu. Alebo ísť rovno k vrcholu Zobora, medzi niektorými pamätníkmi známemu aj ako Stará Pyramída. Odporúčame navštíviť oba body, sú vzájomne prepojené hrebeňom a blízko pri sebe. Je preto jedno, či sa najskôr vyberiete na prvý, alebo druhý z týchto bodov. Najlepšie je spraviť si cez ne menší okruh.
Križovatka cyklociest. Približne uprostred výstupovej trasy sa nachádzajú Tri duby - križovatka turistických chodníkov.
Na Pyramíde
Pyramída je hlavný vyhliadkový bod Zobora. Ide o trávnatú lúčku s výhľadom takmer na všetky svetové strany. Z východu je výhľad obmedzený lesom. Na lúke sa nachádza vysielač, tvarom evokujúci pyramídu. Okrem toho je tu zvyšok tzv. Miléniového pamätníka v tvare kamenného valca s výškou priblišne 3-4m. K ďalším objektom patrí pojazdný bufet, vrchná stanica niekdajšej lanovky a rozbehový mostík pre priaznivcov bezmotorového lietania.
Hneď ako na vrcholovú lúku vstúpite, otvorí sa vám exkluzívny výhľad na západ, na mesto a rieku Nitra a ďaleký horizont. Zdá sa akoby ste stáli na oveľa vyššom vrchu. Výhľady sú impozantné. Využiť môžete tunajší stacionárny ďalekohľad. Nižší ľudia si môžu stúpnuť na lavičku pod ďalekohľadom. Kvôli bezpečnosť je táto časť vyhliadky ohradená zábradlím.
Pod lúkou sa rozkladajú kremencové skalné bralá. Sú dosť impozantné a na ich hrebeňoch sa dajú robiť pekné exponované fotky. Tieto skaly občas vyhľadávajú lezci, podobne ako Malú skalku 406m - kúsok pod vrcholovou stanicou lanovky. Časť skalných brál si môžete pochodiť. Nezabudnite však pri tom zvýšiť pozornosť, aby sa vám noha nešmykla, najmä ak sú skaly vlhké.
Vrcholová lúčka je ináč celkovo veľmi príjemným miestom a dá sa tu zažiť prekrásny západ slnka.
Výhľadové plató na Pyramíde. Zoborská Pyramída patrí k snáď najľahšie dostupným luxusným výhľadovým miestam Slovenska.
Veža na Pyramíde. Zariadenie plné technológií je možné pozorovať už z diaľky, spod Zobora.
K vrcholu Zobora - k Starej Pyramíde
Značeným hrebeňom medzi Pyramídou najvyšším bodom tohto pekného kopca, v mapách označovaná ako Zobor, vedie krátka, no veľmi pekná prechádzka s výhľadmi. Neobyčajne fotogenicky sa odtiaľto vyníma predovšetkým budova vysielača. Z vrcholu Zobor, známeho aj ako Stará Pyramída, sú zase ďaleké výhľady najmä na juh Slovenska. Krajšie výhľady sú však z vyhliadky pri Pyramíde, kde vám v pohľadoch nebudú zavadzať vrcholky sromov. Z vrcholu je však veľmi pekný východ slnka, ktorý sme tu mali možnosť zažiť.
Hneď pod vrcholom je postavený drevený turistický prístrešok s priľahlým ohniskom. Dá sa tu posedieť pod strechou a rozložiť si poživeň na stolíku. Prípadne tu môžete stráviť noc, tak ako sme to spravily my :). Prístrešok je skrytý v miernej depresii, pár metrov pod hlavným hrebeňom, preto je lepšie chránený pred vetrom a nie je až tak vystavený na nemilosť prírode.
Samotný vrchol je označený geodetickou tyčou. Obzvlášť pekný pohľad je na starú, osamotenú sóloborovicu, ktorej konáre sú formované vetrom do prehnutého, aerodynamického tvaru ako halúzky bonsaja. Borovica rastie priamo na hlavnom hrebeni a v zime sa na jej ihličí vytvára, prekrásna, niekoľkocentimetrová inovať. Hrebeň medzi Pyramídou a Zoborom je okrem iného značený červenou značkou a predstavuje západnú časť Ponitrianskej magistrály. Rozhodne stojí za to pokračovať ňou až na vrchol Žibrica.
Vrchol Zobora (588m). Nemôže chýbať turistický smerovník.
Objekt veže. Z vrcholu Zobora (Starej Pyramídy) sú pekné pohľady na predvrchol - Pyramídu.
Zostup
Zo Zobora je možné zostúpiť kombináciou viacerých trás. Je na vás ako si výlet naplánujete. Ak parkujete pri liečebnom ústave môžete si cestu pozmeniť cez Meškov vrch, aby ste nezostupovali rovnako, ako ste šli hore. V oblasti tohto bodu sú ďalšie pekné výhľady. Po návšteve Zobora za hocikotrého ročného obdobia budete odchádzať isto nadmieru spokojní.
Vetrom formovaná vegetácia. Na vrchole Zobora zaujmú vetrom formované, divoké borovice.
Zaujímavosti o Zobore
Pôvod názvu Zobor
Existuje viacero domienok o vzniku názvu „Zobor“. Názov mohol mať základ v slove zbor, alebo zubor. Zubry sú známym kopytníkom týchto končín. V súčasnosti najmä zo zubrej obory v neďalekých Topoľčiankach. Ide o rešpekt-budiaceho cicavca a tak nečudo, že mohol slúžiť i ako motivácia pre rôzne názvy.
Čo sa týka zboru, historici sa domnievajú, že v tomto smere mohlo ísť o istú formu združenia, najpravdepodobnejšie o združenie vrámci tunajšieho benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Ten bol najstarším na území Slovenska. Ale mohlo ísť i o jedno z hlavných zhromaždísk Veľkomoravskej ríše, keďže oblasť Nitry bola dôležitým sídlom tej doby. História spomína i vodcu Slovanov Zobora, ktorý bol po dlhej a odvážnej obrane na vrchu údajne obesený Arpádovským vojskom.
Miléniový pamätník. Pamätník na Pyramíde je zaujímavým objektom. Zdá sa, že sa pomaly rozpadáva.
Hradisko Zobor
Vo vrcholových partiách Zobora, viaceré tabuľky i samotný profil terénu upozorňujú na existenciu niekdajšieho hradiska v tejto lokalite. Dnes už sú to len lístím a lesnou pôdou pokryté rozvaliny uprostred lesa. Hlavné obrysy hradiska sú však dobre badateľné. Ak by vás na to neupozornili tabuľky asi si žiadne hradisko nevšimnete, ale napriek tomu ide o Národnú kultúrnu pamiatku. Dokonca ide o najstaršiu pamiatku v oblasti Nitry, navyše s obrovskou rozlohou v podobe 2km obranného valu s výškou do úctyhodných 7m.
Vznik hradiska sa spája s 8.stor pred n.l., čo je neskoršia doba bronzová a to je už naozaj predstavuje obdivuhodnú dávku histórie. Aj neznalému pozorovateľovi je jasné, že založenie hradiska na tomto mieste vôbec nie je náhodou. Ide jednoznačne o najlepší vyhliadkový bod v šírom okolí, z ktorého bolo možné sledovať a tak aj lepšie brániť obrovské územie.
Hradisko Zobor. Dodnes sú z hradiska zachované rozsiahle valy. Pohltil ich však les.
Veľká biela skala
Ak by ste si chceli vychutnať pokojnejšie miesto na Zobore ako sú vrcholové partie, ale zároveň si užiť podobne nadupané výhľady, zbehnite zopár výškových metrov nižšie – na Veľkú bielu skalu. Postačí ak obídete vrcholovú stanicu lanovky po modrej značke a krátko za ňou zabočíte doľava. Potom je potrebné sa držať spádnice nadol. Priamy zostup, čiastočne po modrej značke, neskôr po vychodenom chodníku vás dovedie priamo na vrch týchto kremencových skál. Nachádzajú sa vo výške približne 450 m a sú dobre viditeľné i pri pohľade na Zobor z diaľky. Ide o jedno z najkrajších miest a lokálnu zaujímavosť Zobora. Výhľady z týchto miest sú prekrásne. Rozhodne majú neopakovateľné čaro. Veľkú bielu skalu si zjavne obľúbili i lezci. Pri dôkladnejšom prieskume sme tu objavili zaistené lezecké cesty od najľahších, zhruba po šestkové obťiažnosti. Ak máte radi tento šport, určite sa tu dá stráviť pekný lezecký deň. Dá sa povedať, že Veľká biela skala je niečo pre romantikov, takže sem pokojne môžete zobrať aj vašu polovičku, ak by ste ju chceli prekvapiť niečim jedinečným. Až na trochu strmý zostup z vrcholu ku skalke tu spolu môžete prežiť pekné chvíľky najmä pri západe slnka. Ak sa vyberiete na Zobor a máte trochu viac času, Veľkú bielu skalu rozhodne nevynechajte.
Veľká biela skala a výhľad z nej na juh. Patrí k najväčším zaujímavostiam na Zobore.
Zimný, silvestrovský bivak na Zobore
Na prelome rokov 2016/2017 sme sa ocitli práve na Zobore. Bolo to doslova o päť minút dvanásť, keďže cesta do Nitry bola neočakávane sťažená náramne hustou hmlou a tak sme na miesto diaľničných 130 km/hod, išli medzimestských 80-90km/hod. K liečebnému ústavu sme preto prišli s 20 minútovým oneskorením.
Zobor nám prišiel ako ideálny silvestrovský vrchol, ktorý ponúka skvelé výhľady na mesto Nitra. Je navyše veľmi rýchlo dostupný behom pol hodinky až trištvrte z parkoviska pri liečebnom ústave. Dá sa to stihnúť i rýchlejšie a preto mnoho ľudí volí vyhliadku na Novej Pyramíde, pri vysielači, za miesto, kde strávia odpočítavanie posledných minút roka.
Cesta pod silvestrovksý Zobor bola samostatným zážitkom. Nad nížinou sa rozkladal rozsiahly mrak hmly zhruba v rozsahu od Senca až ďaleko za Nitru. Bol to chladný vzduch plný voľnej pary, ktorá sa na aute zrážala vo forme hrubých nánosov. Spätné zrkadlá sme mali čoskoro ovenčené inovaťou ako to býva na stromoch na vrcholoch kopcov. Svetlá sa nám odrážali od hmly priamo do očí a jazda bola veľmi nepríjemná. Darmo sme menili ich náklon. Vtipné bolo, že pri pohľade na google traffic v mobile, systém ukazoval zápchu na diaľnici D1, ktorou sme práve cestovali. Pritom sme tu boli široko-ďaleko jediné auto. Naša rýchlosť zťažka presahovala osemdesiatku a tak to zaznamenával i traffic.
Pohľad na zoborskú pyramídu. Z vrcholu Zobora je pekne vidieť pyramídu. V područí hviezd a prízemných inverzií to má svoje neopísateľné čaro.
Naše silvestrovské minidobrodružstvo teda začínalo veselo. Hlavne, že sme si naplánovali vyraziť až o desiatej. Veď „čo tam budeme robiť tak dlho“. Nakoniec sme úspešne „pristáli“ na parkovisku pod vrchom Zobor, čo sa podarilo práve vďaka výdatnej pomoci navigácie. Odbočky na diaľnici boli totiž takmer neidentifikovateľné. Na parkovisku bolo odstavených množstvo áut - dôkaz, že tu nebudeme sami. Chceli sme prebivakovať na vrchole, a tak sme dúfali, že sa krátko po polnoci miesto vyľudní, čo sa našťastie aj stalo :).
Z parkoviska už začína náš rýchly silvestrovský výstup. Pretože trasa ide stále do kopca, čochvíľa sme spotení a vonkajšiu zimu vôbec necítime. Pri výšľape na Zobor však nie sme opustení. V pravidelných rozostupoch na vrch stúpajú i ďalší ľudia, svietiac si baterkami popod nohy. Čoskoro sa dostávame nad hmlu. Vrch je absolútne bez snehu, či námrazy, hoci mierne mrzne. Námraza bola skôr pod vrcholom, ako na ňom. Orientácia nepredstavuje problém, no i tak stihneme na Novú Pyramídu doraziť tesne pred vypuknutím silvestrovského ohňostroja.
Je tu množstvo ľudí a tak rýchlo hľadáme miesto, odkiaľ by sme mohli fotiť. Nachádzame ho na skalách pod trávnatou plošinou v okolí vysielača. Počuť hlasné odpočítavanie a hneď vypuknú i ohňostroje, ani sme poriadne nestihli vybaliť fotoaparáty. Mesto nevidno. Je ponorené do hmly. Sme pútnici nad morom oblakov, v ktorom žiaria pestrofarebné výbuchy. Pripomína to pohľad na nejaký vzdialený intergalaktický oceán. V hmle akoby sa vznášali tisíce galaxií. Sú to jednotlivé mestečká a dedinky. Zo snového fotenia nás vytrhne delobuch, ktorý niekto hodil z vyhliadkovej plošiny. Kamaráta výbuch takmer zhodí zo skál. Tím PlanetSlovakia skoro prišiel o jedného člena :). Pokojne však pokračuje vo fotení. Možno preto, že v tme zráz pod skalami nie je až tak viditeľný.
Silvestrovský ohňostroj. Ohňostroje sme moc nevideli, ale zato impozantnú farebnú show v abstraktnom štýle áno :)
Novoročná smrť? Počas fotenia to bolo niekedy ako na bojovom fronte. Tento delobuch pristál len neďaleko a doslova vytvoril tlakovú vlnu. V ušiach nám pískalo ešte ďalších pár minút.
Všetko má svoj koniec, i prelom rokov. Na tomto mieste mal nesmierne fotogenický priebeh, no mráz nakoniec krátko po polnoci zaženie väčšinu ľudí dole z kopca. Zostaneme tu len my a partička zvláštnych týpkov, ktorý si krátia čas pri ohníku strieľaním z poplašnej pištole. Bolo by fajn prebivakovať na vrchnej trávnatej plošine, ale pokoja by tu nebolo. Tunajší altánok taktiež neprichádza do úvahy, pretože priamo tam vykonáva svoje čoromoro spomínaná skupinka nadšencov ohlušovania sa z revolveru.
Nezostáva iné, len vyskúšať turistický altánok na vrchole Zobora - na Starej Pyramíde. Miesto je to odtiaľto vzdialené asi len päť až desať minút chôdze a tak sme skoro tam. Altánok je prázdny, čomu sa úprimne zaradujeme. Behať po vrchole Zobora a hľadať nocľah o jednej v noci sme vôbec netúžili. Preto nám voľný prístrešok prišiel veľmi vhod.
Prístrešok na Zobore. Počas Silvestrovskej noci 2016 sme ho využili ako núdzové nocľažisko
Stretávame tu pár návštevníkov, obzerajúcich si zvrchu okolité dedinky smerom na juh od Zobora. Aj tí sa však čochvíľa poberú domov, do tepla. My fotíme až do druhej ráno, kým si ešte prsty cítime. Sú mínus tri stupne, ale zima ide pod kožu, preto čoskoro rozbaľujeme bivak v podobe páperových spacákov uprostred altánku. Miesto je presne pre dvoch. Zaľahneme a nejako sa pretlčieme k ránu, každý so svojimi myšlienkami. Zima je však spoločná. O to krajšie je, keď ráno vyjde na horizonte slniečko nad súvislou masou inverzných oblakov.
Zbalíme sa a porobíme fotky vychádzajúceho slnka. Chvíľu na to prejdeme naspäť na lúčku na Novej Pyramíde. Tá je už absolútne opustená. Sú tu iba jej veční strážcovia, starý vojnový pomník, vysielač a opustená vrcholová stanica lanovky. Tak trochu minimestečko duchov. Pokoj na vrchole sporadicky narušia osamotení turisti, ktorí si sem prišli vychutnať svieže zoborské ráno.
Ranné slnko. Východ slnka na Zobore bol nádherný. Inverzie pokrývali celý horizont.
Lúka na zoborskej vyhliadke zaliata lúčmi svetla. Hoci sa Nitra prebúdzala do hustej hmly, na kopci bolo príjemne slnečno.
Slnko príjemne hreje, vrch je tmavý a mesto pod nami celé omrznuté, v bielom závoji. Hmla zmrzla a obalila všetko v údolí dokonalou inovaťou. Mesto zhora vyzerá, akoby bolo celé posypané vrstvičkou belavého popola. Hmla pokrýva komplet celý horizont do výšky odhadom 300-400 metrov. Je to nádhera!
V pohodičke si na skalách uvaríme novoročné koťogo a spravíme pár povinných záberov. Ku káve si vybalíme ešte zopár medovníkov, čo nám ostali z Vianoc. Tu sa na nás usmialo vcelku šťastie. Ponad hlavy nám zrejme preletel vták (ktorého sme si nevšimli) a pár centimetrov od medovníčkov vykonal svoju novoročnú potrebu. Ešte že slony nemajú krídla, to by sme potom dopadli oveľa horšie :)
Vrchol Zobora si v zaliatom slnku a inverznou kulisou dosýta užívame. Všetko však má svoj koniec a tak aj my sa po príjemne strávenom čase na Zobore poberáme domov, k našim rodinám. Cestou späť k autu nevynecháme oblasť Meškovho vrchu s výhľadmi na Veľký Tribeč a návštevu Svoradovej jaskyne. V doline je ešte o dva-tri stupne chladnejšie ako na vrchole. Je jasne vidieť i cítiť, že pomaly vstupujeme do pásma hmly. Cesta domov prebieha v neskutočne peknej rozprávkovo zimnej krajine, obalenej čerstvou námrazou.
Na Zobore čisto. Pod Zoborom hmlisto :)
Ranná kávička musí byť! A k tomu ešte zopár medovníkov + ako bonus pekný výhľad navyše :)
Čo si pozrieť v okolí?
- Nitra - historicky jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, nevynechajte Nitriansky hrad, Kalváriu, sochu Pribinu a predovšetkým Corgoňa
- Kostolík sv. Michala v Dražovciach - až gýčovito nádherná stavba na pahorku pri obci Dražovce, ide o románsky kostolík, jeden z najstarších na Slovensku, pri parkovaní si zabezpečte auto,zvyknú ich tu vykrádať.
- Veľký Tribeč - najvyšší bod pohoria Tribeč, má výšku 830m
- Hrebeňovka Zobor-Žibrica - veľmi pekný nenáročný hrebeň
- Hrad Gýmeš - ruiny hradu nad obcou Jelenec
- Lezenie na Kalvárii - lokálne populárna lezecká oblasť pod nitrianskou Kalváriou, nájdete ju takmer v centre mesta, čo je samo o sebe dosť zaujímavé, rovnako ako tamojšia kvapľovitá skala
- Národný žrebčín, Zubria obora a prezidentský zámoček v Topoľčiankach - zaujmú rôzne akcie, ktoré sa tu zvyknú organizovať
- Oponický hrad – zrúcanina hradu nad obcou Oponice, ktorá leží pár kilometrov severne od Nitry. V obci si navyše môžete pozrieť dva kaštiele.
Nitra pri nohách. Na Zobore vám Nitra a šíry kraj ležia priamo pri nohách.
