Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Príroda

Kmeťov vodopád - najvyšší vodopád Slovenska

Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245m.

Kráľova hoľa - symbol Nízkych Tatier pod lupou

Kráľova hoľa s výškou 1946m, predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.

Krakova hoľa - tip na top výhľad na Liptov

Krakova hoľa 1751,6m je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.

Jánošíkove diery - najkrajšie tiesňavy v Malej Fatre

Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.

Mojtínska jaskyňa (Jaskyňa sv. Jozefa) - nenápadný poklad nad Mojtínom

V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.

Tip na túru – dobrodružná štrbina Bystrá lávka

Bystrá lávka (2297 m) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.

Zámčisko nad Modrou - ideálny tip na výlet pre rodiny s deťmi

Zámčisko 468m je malokarpatský vrchol nad Modrou-Harmóniou. Jedná sa o vrchol absolútne ideálny na nenáročný, no zaujímavý výlet pre rodinky s malými deťmi. Cesta k nemu je naozaj nenáročná a celkom krátka, plná zaujímavostí, zavŕšená pekným výhľadom na Modru s možnosťou posedenia na lavičkách v oblasti vrchola.

Vodopád Skok - 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline

Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800m. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.

Dolnoždanská skala - TOP výhľady do Žiarskej kotliny

Jednou z túr, ktoré sa oplatí podniknúť v okolí Žiaru nad Hronom je návšteva Dolnoždanskej skaly. Skala predstavuje sympatický vrchol v pohorí Vtáčnik, núkajúci výhľady najmä smerom do Žiarskej kotliny a priľahlé pahorky Štiavnických vrchov. Nás Dolnoždanská skala oslovila aj svojou dostupnosťou, v podstate sme si na ňu vybehli ako súčasť medzizastávky, po ceste do Žiaru nad Hronom. Navyše zdolať vrchol nie je až tak náročné a preto by si na svoje mohli prísť aj tí, čo nemajú veľa kilometrov v nohách. Aj keď treba počítať s prevýšením približne 400 metrov, pokiaľ vyrážate z Dolnej Ždane, čo je ideálny východiskový bod. Fajn môže byť i výlet pre deti, ktoré prežijú približne 2 – 3 hodinovú túru tam i späť.

Ďumbier – najvyšší vrch Nízkych Tatier

Ďumbier (2046m) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Aj z tohto dôvodu je veľmi dobre známy. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Vďaka jednoduchej dostupnosti sa jedná o veľmi populárny kopec. Láka skvelým kruhovým výhľadom na kraj i horstvá stredného Slovenska i svojou majestátnosťou. Je to vskutku jedinečný kopec.

Skalné okno Ohnište - top pohľad na Nízke Tatry cez najväčšie skalné okno Slovenska

Skalné okno Ohnište je skalný útvar v masíve neobvyklého vrcholu Ohnište. Nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu neodporúčame. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr. Túto oblasť sme sa vybrali navštíviť najmä z dokumentačných dôvodov. Samotné skalné okno má výšku približne 20 metrov. Pocitovo, keď pod oknom stojíte, javí sa naozaj veľké.

Dobšinská ľadová jaskyňa - tip na letné schladenie

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam sveta, čo potvrdzuje jej zaradenie na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hlavnej cesty medzi Telgártom a Stratenou. Výnimočná je v tom, že napriek pomerne nízkej nadmorskej výške, tesne cez 900m, je stále masívne zaľadnená. Iné ľadové jaskyne totiž vďačia zaľadneniu práve vďaka vyššej nadmorskej výške, často cez 1000m.

Veľký bok - osamelá vyhliadková špička s históriou SNP

Veľký bok (1727m) je vrchol nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách na sever od hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nie je zalesnený a vďaka svojej vysunutej polohe a nadmorskej výške, ktorá je vrámci Nízkych Tatier pomerne výrazná, poskytuje nevšedné a hlavne neopozerané výhľady, či už na samotné pohorie, ktorého je súčasťou, ale aj šíre okolie, až po Vysoké Tatry.

Zadný Šíp – menej známy vrchol vo Veľkej Fatre

Zadný Šíp (1142,7m) je menej známy vrchol, ktorý je súčasťou populárneho pohoria Veľká Fatra. Spolu so susediacim Šípom 1169,5m tvoria tzv. Šípsku Fatru. Jedná sa o geomorfologický podcelok Veľkej Fatry, ktorý je ale oveľa menej navštevovaný. Veď, kto by sa tam už trepal kvôli jednému-dvom vrcholom?

Ostrva (1984m) predstavuje jeden z nižších vrcholov Vysokých Tatier, ktorý ohraničuje juhovýchodnú stranu Popradského plesa. A hoc je vrchol Ostrvy nevysoký, je medzi turistami značne obľúbený. Je to vďaka jeho výbornej dostupnosti, relatívnej nenáročnosti a tak isto úžasným výhľadom do Mengusovskej doliny okolo Popradského plesa a na priľahlé kopce.

Sitno – príťažlivý vrchol v Štiavnických vrchoch

Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009m. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti.

Buchlov - neopozeraný vrchol v pohorí Vtáčnik

Buchlov je 1041m vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad Oslanmi, resp. obcami Ostrý Grúň a Kľak. Je to veľmi atraktívny vrchol, pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady. Tie nie sú „opozerané“, pretože Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že ste o ňom nikdy predtým nepočuli.

Vyšehrad - skrytá osemstovka v málo známom pohorí Žiar

Vyšehrad (829,1m) je kopec nachádzajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Leží v nie príliš známom pohorí Žiar, v oblasti Prievidze, presnejšie nad Nitrianskym Pravnom, medzi Vyšehradným a Jasenovom. Turisticky ide o pomerne jednoducho dostupný kopec s veľmi pekným výhľadom.

Veľký Plešivec - vyhliadková špička v Čachtických Malých Karpatoch

Veľký Plešivec 484m je vrcholom Malých Karpát nachádzajúcim sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom.

Mengusovské sedlo

Mengusovské sedlo (2307 m) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.

Veľký Choč – jedinečný výhľadový vrchol v Chočských vrchoch

Veľký Choč s výškou 1611m predstavuje jedinečný vrchol nad Ružomberkom, ktorý je vyhľadávaný najmä kvôli výborným kruhovým výhľadom. Kopec dominuje Chočským vrchom, ktoré ležia v návštevnom tieni populárnejších Západných a Vysokých Tatier. Pri pohľade z okolitých pohorí Choč vystupuje na obzore ako krásna, osamelá hora veľmi pekných línií. Je zrejmé, že z nej musia byť perfektné výhľady, hoci nepatrí k najvyšším na Slovensku.

Lúčanský vodopád v kúpeľnej obci Lúčky

Lúčanský vodopád bol vytvorený potokom Lúčanka, ktorý tečie dolinou tiahnúcou sa popod Veľký Choč. Jedná sa o neobvykle fotogenický vodopád a niet divu, že bol zaradený medzi národné prírodné pamiatky. Vodopád sa nachádza v kúpeľnej obci Lúčky, neďaleko Ružomberka. Vznikol na dobre viditeľnom travertínovom podloží, ktoré mu dodáva na pohľadnosti. Táto prírodná pamiatka patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré sa hrdia týmto titulom. Vodopád má výšku 13 metrov, pričom pod sebou vytvára jazierko, v ktorom sa dokonca môžete na vlastné riziko vykúpať.

Lomnické sedlo - obľúbené miesto v Tatrách s výhľadmi a lanovkou

Lomnické sedlo (2190m) patrí k populárnym bodom vo Vysokých Tatrách. Je tomu tak aj preto, že je veľmi ľahko dostupné lanovkou a zároveň sa z neho vinie zjazdovka až do Tatranskej Lomnice. Okrem toho je to špičková vyhliadková lokalita. Lomnické sedlo sa nachádza na ramene extrémne populárneho Lomnického štítu.

Kráľova hora - miesto každodenného relaxu na Dlhých Dieloch

Nie, v tomto článku sa nebudeme venovať významnému nízkotatranskému vrcholu s veľmi podobným názvom. Práve naopak, pôjde o zaujímavú lúčku nachádzajúcu sa nad nížinatým krajom Bratislavy. Kráľova hora je veľká trávnaté priestranstvo nad bratislavským sídliskom Dlhé Diely v Karlovej Vsi. Táto lokalita tvorí jedno z najznámejších miest Malých Karpát. Leží na samotnej hranici malokarpatských listnatých lesov a sídliska, neďaleko vrcholu Devínskej Kobyly. V mapách možno naraziť i na geografické pomenovanie Kráľov vrch a nadmorskú výšku 281m. V skutočnosti sa vďaka krásnym výhľadom z lúky zdá táto lokalita celkovo vyššie položená.

Botanická záhrada UK v Bratislave - oáza prírody v Karlovej Vsi

Aj v hlavnom meste máte kus exotickej prírody doslova na dosah. Ohraničená mostom Lafranconi, Dunajom a električkovou traťou, vedúcou do Karlovej Vsi, sústreďuje Botanická záhrada vzácnu flóru do veľmi príjemného areálu o rozlohe ca. 60ha, ktorý patrí Univerzite Komenského. Okrem toho, že tu prebieha vedecký výskum, je toto miesto veľmi zaujímavé i ako cieľ najbežnejšej prechádzky.

Minipohorie Burda - utajený kraj Dunaja

Burda je drobné pohorie v slovensko-maďarskom pohraničí, kde prirodzenú hranicu tvorí rieka Dunaj. Pohorie je pokryté lužnými lesmi a lúčkami, ktoré tvoria dobrý základ pre zaujímavú faunu a flóru. Najvyšším bodom je Burdov 388m. Hlavné sídla predstavujú Štúrovo, Chľaba, Kováčov, Kamenica nad Hronom a maďarský Ostrihom.

Kľak (1352 m.) je obľúbený a hlavne veľmi pekný výhľadový kopec, ktorý sa majestátne týči nad Fačkovským sedlom. Vrchol je súčasťou Lúčanskej Fatry, ktorá tvorí južnú časť pohoria Malá Fatra. Kľak je poznať už z diaľky, keďže má veľmi špecifický tvar v porovnaní s okolitými kopcami. Ide o výrazný skalný masív, ktorý vyčnieva z ponad lesa a na pohľad zaujme už z väčšej vzdialenosti. Tento nádherný kopec je známy najmä svojimi 360 stupňovými výhľadmi a je skvelou voľbou na príjemný poldňový výlet.

Vyhliadka pod hradom Pajštún

Oblasť v okolí Borinky ponúka turistom viacero zaujímavostí. Jednou z nich, hoci málo známou, je skalná vyhliadka pod hradom Pajštún. Vyhliadka predstavuje akési bralo v tvare skalného hrebeňa, ktoré vytŕča niekoľko metrov ponad koruny stromov. Skala tak trochu leží v tieni neďalekého hradu Pajštún a prístupná je len neoficiálnym bočných chodníčkom, ktorý sa odpája zo žltej značenej turistickej trasy.

Bystrá - Kráľovná Západných Tatier

Ako je tomu u množstva najvyšších vrcholov Tatier, i Bystrá leží v bočnej rázsoche uvedeného pohoria. Preto sa málokomu chce resp. neumožňujú to časové dôvody, driapať sa na ňu počas hrebeňovky Západných Tatier. Hoci s výškou 2248m je najvyšším vrcholom Západných Tatier a pri pohľade zdiaľky láka svojou krásou.

Salatín - opustený nízkotatranský vrch, alebo vrch vreteníc

Keď sa zdá, že v mori hôr Slovenska už naozaj nie je čo objavovať. Keď to vyzerá, že všetky „podstatné“ turistické vrcholy už boli navštívené, oplatí sa zobrať mapu a ešte raz sa dobre pozrieť, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti. Presne takto sme si všimli vrchol Salatín. Ale nie ten západotatranský, ktorý je pomerne populárny. Vrch, o ktorom je tento článoček sa nachádza v kráľovstve Nízkych Tatier.

Výstup na Skalku v Nízkych Tatrách

Nízke Tatry priťahujú najmä oblasťou Chopka a Ďumbiera, ako aj jednou z najklasickejších hrebeňoviek Slovenska. My sme sa však vybrali pozrieť na vrchol Skalky. Vrchol opradený záhadou zvukovej anomálie, krásnymi výhľadmi a známy jeho polohou mimo hlavného hrebeňa tohto prekrásneho pohoria. Sem sa totiž len-tak vyberie málokto.

Kršlenica - vrch, prírodná rezervácia a lezecká oblasť v Malých Karpatoch

Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.

Konopiská – bývala ťažobná jama a súkromný prírodný chránený areál

Pôvodne ťažobná jama Konopiská je pozoruhodná lokalita, na ktorú narazíte neďaleko obce Rohožník. Bývalý ťažobný areál je v súčasnosti rekultivovaný a do značnej miery zaplnený vodou. V podstate ide o akýsi mix jazera, lúky a lesného spoločenstva. Miesto je tiež považované za významnú paleontologickú lokalitu, keďže sa tu našlo viacero pozostatkov a fosílií morských a suchozemských živočíchov.

Malá Baňa - nevysoký vrch v Rači so samoobslužným bufetom

Malá Baňa v Malých Karpatoch je ideálny vrchol na turistiku, keď je málo času a chcete vybehnúť niekam do prírody v rámci Bratislavy. Tento nevysoký vrch sa nachádza nad Račou a má 361m. V súčasnosti sem vedie modro značený turistický chodníček. Na vrchole sa môžete tešiť na prijateľné polkruhové výhľady a ak máte šťastie tak i na pivo zo samoobslužného automatu :).

Ostrá - jeden z najkrajších vrcholov Veľkej Fatry

Veľkú Fatru má zrejme väčšina horalov zafixovanú predovšetkým v podobe pekného, hôľneho hlavného hrebeňa. Preto je dosť možné, že mnoho z nich ani len nenapadne prehľadať zákutia ako je okolie Blatnice. Práve tu sa nachádza zaiste jeden z najkrajších vrcholov nielen Veľkej Fatry ale i Slovenska - Ostrá s výškou 1247m.

Vysoká - druhá najvyššia malokarpatská sedemstovka

Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Má 754,3m, čím sa radí za Záruby 767,4m a pred Vápennú 752,2m. Podobne ako ostatné vrcholy v prvej trojke, je aj tento kopec turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom.

Belianska jaskyňa - jediná prístupná jaskyňa v Tatranskom národnom parku

Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskom národnom parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu pri osade Tatranská Kotlina. Návšteva jaskyne je výborným tipom na výlet počas vašej dovolenky v Tatrách. Návšteva jaskyne je tiež skvelým tipom, ak Vám nevyjde počasie na výlet do Tatier, prípadne okolia. Môžete vyskúšať práve túto jaskyňu, vzhľadom na to že sa jedna o najväčšiu a jedinú prístupnú jaskyňu v Tatranskom národnom parku.

Krasová oblasť Gemeru sa pýši nielen bohatou históriou a krásnymi prírodnými pamiatkami, ale aj veľkým množstvom jaskýň. Najzaujímavejšou z nich je iste Krásnohorská jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO a milovníci jaskýň by ju nemali obísť. 

Jaskyňa Komín

Jaskyňa Komín je neveľká jaskyňa v pohorí Branisko, ktorá sa nachádza na južnom svahu vrchu Červená skala. Táto oblasť je aj súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Jedná sa o jaskyňu dlhú približne 18 metrov. Väčšinou slúži ako medzizastávka pri túre na Červenú skalu, prípadne je obľúbeným miestom na prespanie pre poľovníkov, trampov alebo turistov, ktorí obľubujú prespávanie v prírode.

Kriváň - povinná jazda vo Vysokých Tatrách

Kriváň, to je povinná jazda počas vašej návštevy vo Vysokých Tatrách. Tento nádherný vrch nachádzajúci sa na západe Vysokých Tatier je svojou charakteristickou siluetou nezameniteľný s iným vrcholom Slovenska. Aj preto si ho za národný symbol zvolili Štúrovci. Máločo tak výrazne pripomína slovenskú krajinu a identitu ako tento vrch. Jeho tvar i poloha Kriváň predurčuje, aby bol ,,stredobodom" pozornosti.

Diablova výverová diera

Diablova výverová diera je zaujímavý prírodný úkaz, neďaleko sedla priesmyku Branisko. Ide v podstate o maličkú jaskyňu v skale, z ktorej vyteká potok. Potok vchádza do skaly vo východnej časti a následne vyviera v západnej časti na druhej strane hrebeňa prostredníctvom tejto vyvieračky.

Smrekovica – najvyšší vrch pohoria Branisko

Branisko je veľmi zaujímavé pohorie, avšak medzi ľuďmi nie je veľmi známe. Známy je skôr diaľničný tunel, ktorý pohorím prechádza. Turistika v Branisku teda určite nespadá do kategórie komerčných masoviek typu Vysoké Tatry. Je to skôr taký prechádzkový typ pohoria, kde nenarazíte na davy ľudí.

Jarabinský prielom (Jarabinské tiesňavy)

Ak máte radi tiesňavy a kaňony, tak Vám určite odporúčame navštíviť prírodnú rezerváciu Jarabinský prielom. Jedná sa o neveľké údolie okolo potoka Malý Lipník. Údolie má charakter tiesňavy až kaňonu podľa toho, v ktorej časti prielomu sa nachádzate.

Vrátnica – skalná veža s bránou

Zaujímavým tipom na výlet v severovýchodnej časti pohoria Branisko je Vrátnica. Jedná sa o skalnú vežu s bránou a s výškou približne štyridsať metrov. Nečakajte však nejaký výrazný highlight z ktorého padnete do kolien. Nečakajte ani miesto s veľmi pekným výhľadom, keďže skala leží v lese. Ide skôr o milú, mini atraktivitu, na ktorú narazíte v lese, kde môžete chvíľku rozjímať. Navyše skala na Vrátnici môže byť peknou medzizastávkou počas túry touto časťou pohoria Branisko.

Skalný hríb Čertova skala

Skalný hríb Čertova skala (465 m.n.m.) je ojedinelý prírodný úkaz nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Jedná sa o balvan s objemom približne 6,5m³ a hmotnosťou 17 ton, ktorý leží na malej vztykovej ploche podložia s rozmermi len 58x38cm.

Vlčia - prvá súkromná rezervácia na Slovensku

Vedeli ste, že uprostred malebného pohoria Čergov na severovýchode Slovenska sa rozprestiera prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia? Zaujímavosťou je, že sa prvenstvom nepýši len na Slovensku, ale je to zároveň aj prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej Európe. 

Kôprovský štít

Kôprovský štít je vrchol vo Vysokých Tatrách týčiaci sa na spojnici Temnosmrečianskej, Hlinskej a Mengusovskej doliny. Hoci sú z neho podmanivé, kruhové výhľady na celé pohorie, o pozornosť, ktorú si určite zaslúži, ho oberajú neďaleké Rysy. Na druhej strane je tak oveľa pokojnejšim a menej masovým vrcholom.

Ak plánujete dovolenku vo Vysokých Tatrách a hľadáte cieľ na vysokohorksú túru, vydajte sa na Kôprovský štít. Tento 2363 metrový velikán patrí k neprávom opomíňaným vrcholom Tatier, možno práve preto, že na spoločnej trase sa väčšina turistov rozhodne vystúpiť radšej na vyššie Rysy, ktoré majú navyše bonus v podobe vysokohorskej Chaty pod Rysmi, kde je možné sa ubytovať a občerstviť.

Devínska Kobyla - najvyšší vrch Bratislavy

Devínska Kobyla je so svojimi 514 metrami najvyšším bodom Bratislavy a zároveň jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľov hlavného mesta. Masív Devínskej Kobyly sa rozprestiera od okraja sídliska Dlhé Diely až po Devínsku Novú Ves, čo ju predurčuje na miesto trávenia voľného času a športové aktivity obyvateľov týchto mestských častí.

Zaujímavým tipom na malokarpatský výstup by mohol byť vrchol Vápennej (752 m.n.m.). Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obcí Sološnica a Plavecké Podhradie.

Záruby - najvyšší vrchol Malých Karpát

Záruby sú najvyšším vrcholom Malých Karpát a majú výšku 768 m.n.m. Na tento vrchol je možné vystúpiť žltou z vlakovej stanice Smolenice a modrou turistickou značkou z centra Smoleníc, resp. po hrebeni červenou značkou. Červená značka vedie zo zrúcaniny Ostrý Kameň, pri vodnej nádrži Buková. V konečnom dôsledku sa všetky značky stretávajú na vrcholovom hrebeni Zárub, ktorý je značený červenou značkou. Takže je len na Vás akú cestu si zvolíte.

TOPlist TOPlist