Jaskyňa Driny pri Smoleniciach je prírodný skvost ukrytý v tôni lesov Malých Karpát. Pôsobí doslova ako skrytý poklad, ktorý by ste v tomto nevysokom pohorí snáď ani neočakávali. K jaskyni vedie nie príliš dlhý chodník z rekreačnej oblasti Jahodník, takže nie je problém sem vystúpiť ani rodinám s deťmi.
Sandberg (195 m n. m.) je mimoriadne zaujímavou lokalitou na západných svahoch najvyššieho vrchu Bratislavy – Devínskej Kobyly (514 m n. m.). Nájdete ju v mestskej časti Devínska Nová Ves, na úpätí uvedeného vrchu.
Expozícia Tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici je známa ako botanická záhrada a prírodná expozícia. Nájdete ju ľahko na severovýchodnej strane obce, pri hlavnej ceste smerom na Veľkú Lomnicu.
Prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka (Limbašská estravella - 335 m n. m.) patrí k najzaujímavejším prírodným lákadlám Medvedieho údolia (Limbašská dolina) resp. Borinského krasu v Malých Karpatoch.
Važecká jaskyňa (784 m n. m.) patrí vďaka bohatej výzdobe medzi najobľúbenejšie jaskyne na severnom Slovensku. Zároveň je táto jaskyňa významnou paleontologickou lokalitou z dôvodu nálezov kostí jaskynného medveďa.
Jaskyňa Deravá skala (460 m n. m.) je prírodným klenotom pomerne rozsiahlej krasovej oblasti v blízkostí obcí Plavecké Podhradie a Plavecký Mikuláš na Záhorí, presnejšie na severozápadnom úpätí pohoria Malých Karpát, pod vrchom Kršlenica (495 m n. m.) vklinená do západných svahov Mokrej doliny.
Ochtinská aragonitová jaskyňa (642 m n. m.) patrí k najoriginálnejším verejnosti prístupným jaskyniam Slovenska. Patrí k trom sprístupneným aragonitovým jaskyniam sveta a jedinou sprístupnenou tohto druhu v Európe.
Jaskyňa Domica je najpopulárnejšia a najdlhšia jaskyňa v rámci oblasti národného parku Slovenský kras. Nachádza sa pri hraniciach s Maďarskom, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Vstup do jaskyne je vo výške približne 339 m n. m.
Gombasecká jaskyňa (cca. 250 m n. m.) je krasová jaskyňa v južnej časti Slovenska, presnejšie v Národnom parku Slovenský kras v západnej časti Silickej planiny, v blízkosti obce Slavec medzi mestom Rožňava a obcou Plešivec.
Čutkovská dolina sa tiahne juhozápadne od Ružomberka, pod vrchom Čutkovo (737 m n. m.). Patrí k dolinám situovaných v malebnom prostredí Veľkej Fatry. Dolinou preteká Čutkovský potok. Postupne sa stala obľúbenou lokalitou na výlety predovšetkým pre miestnych.
Brestovská jaskyňa je situovaná na severe Slovenska – na Orave asi 3 km východne od centra Zuberca v nadmorskej výške cca. 867 m n. m. Južne od nej sa nachádza i známy vrch Brestová v Západných Tatrách, ktorý bol zrejme vzorom pre jej pomenovanie.
Morské oko, jazero sopečného pôvodu sa nachádza na krajnom východe Slovenska, vo Vihorlatských vrchoch v nadmorskej výške cca. 618 m n. m. V minulosti bolo známe aj ako Veľké Vihorslatské jazero. Pri pohľade z okolitých kopcov pôsobí priam ako perla, ako najvzácnejšia časť Vihorlatuských vrchov. Má rozlohu bezmála 14 ha, dĺžku asi 775 m a šírku približne 312 m. Jeho najväčšia hĺbka dosahuje okolo 25 m.
Jasovská jaskyňa sa nachádza pri obci Jasov medzi Moldavou nad Bodvou a Košicami. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších krasových jaskýň Slovenska, bola sprístupnená verejnosti. Patrí medzi najatraktívnejšíe miesta Národného parku Slovenský kras.
Dubový háj Gavurky je prírodnou atraktivitou južne od Zvolena, v Pliešovskej kotline, presnejšie medzi obcami Dobrá Niva a Sása. Význam lokality dokazuje i jej zaradenie medzi chránené územia európskeho významu. Rozloha tohto lesa je 68 ha.
Bystrianska jaskyňa patrí k tým najrýchlejšie a najpohodlnejšie dostupným jaskyniam Slovenska, ktoré sú sprístupnené verejnosti. Jedná sa o pekný turistický cieľ na strednom Slovensku, na južnom okraji centrálnej časti Nízkych Tatier.
Gaderská dolina pri Blatnici, na západe Veľkej Fatry, sa bezpochyby radí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie doliny Slovenska. Okrem krásnej horskej prírody sa tu nachádza i kvalitná asfaltka, takže je ideálnym tipom na výlet pre turistov, cyklistov, bežkárov, ba dokonca kolieskových korčuliarov. Stretnete tu i rodiny s deťmi na prechádzke ako aj kočíkujúcich rodičov.
V Demänovskej doline, v jej južnej časti v oblasti Jasnej, nájdete Vrbické pleso. Je učupené pod centrálnou časťou hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v oblasti Chopka. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 113 m n. m.
Vodopád Červené piesky sa nachádza na severe Slovenska v podmanivom prostredí doliny Červenej piesky, ktorá je slepou odbočkou Prosieckej doliny v Chočských vrchoch. Vodopád bol vytvorený strmým skalným prepadom na potoku Červené piesky. Ten pramení na východ od obce Malatiná. je ukrytý v nadmorskej výške približne 900 m. Leží takmer uprostred spojnice medzi obcami Prosiek a Veľké Borové, ktoré spája modrá turistická značka.
Velický vodopád by sme mohli pokojne zaradiť medzi najkrajšie slovenské vodopády. Nachádza sa vo Vysokých Tatrách v oblasti Velickej doliny pod najvyšším slovenským vrcholom – Gerlachovským štítom (2655 m n. m.), pričom efektne steká smerom do malebného Velického plesa.
Svoradova jaskyňa na Zobore, významnom vrchu nad Nitrou, sa nachádza na jeho západnom svahu vo výške približne 355 m n. m. Predstavuje síce len menší jaskynný systém s celkovou dĺžkou približne 30 m, no z turistického pohľadu ide o pozoruhodnú atraktivitu, z viacerých hľadísk.
Roháčsky vodopád patrí k prírodnému bohatstvu Západných Tatier. Pohoriu, ktoré považujeme za jedno z najdivokejších, najkrajších a najmenej zmenených komercionalizáciou v rámci Slovenska.
Prosiecka dolina patrí medzi najatraktívnejšie prírodné lokality Liptova. Nachádza sa medzi obcami Prosiek na juhu a Veľké Borové na severe, ktoré prepája modro značený turistický chodník, vedúci práve touto dolinou. Krásu tunajšej prírody chráni areál národnej prírodnej rezervácie.
Kvačianska dolina je pomerne vyhľadávanou lokalitou v na turistických potulkách na Slovensku. Patrí k obľúbeným cieľom na Liptove, aj preto, že okrem prírodnej krásy je dobre dostupná a priechodná pre najrôznejšie typy turistov. Bohatstvo Kvačianskej doliny je potvrdené i tým, že dolina je národnou prírodnou rezerváciou.
Čertova pec je menšia krasová jaskyňa na okraji pohoria Považského Inovca v blízkosti obce Radošina. Najbližšie väčšie mesto odkiaľ sa sem môžete vybrať sú Piešťany. Výhodou jaskyne je rýchla dostupnosť, voľný vstup, pričom k nej zároveň vedie značený chodník od motorestu Čertova pec.
Haluzická roklina patrí k najzaujímavejším lákadlám Považia v blízkosti Nového Mesta nad Váhom pri obci Haluzice. Síce je pomerne krátka, no o to pôsobivejšia.
Dreveník je unikátne skalné mesto na východe Slovenska. Jedná sa totiž o najväčší travertínový útvar Slovenska. Leží v nadmorskej výške 500-609 m n. m., v oblasti Spišského Podhradia a Žehry. Najvyšším bodom je Dreveník (609 m n. m.).
Červenokamenské bradlo sa nachádza v Bielych Karpatoch nad obcou Červený Kameň neďaleko Ilavy. Krásu tejto lokality dokazuje aj existencia prírodnej rezervácie. Tunajšia skalná veža – Červená skala, ktorá je súčasťou bradla, patrí k najmonumentálnejším monolitom Slovenska. Nečudo, veď meria až 45 metrov!
Radové skaly (cca. 1556 m n. m.) sa nachádzajú v Západných Tatrách v blízkosti hranice Oravy a Liptova. Sú jedinečným skalným mestečkom, ktoré tvorí súčasť západného hrebeňa vedúceho na Sivý vrch. Táto unikátna a turisticky mimoriadne atraktívna časť hlavného hrebeňa Západných Tatier je však napočudovanie tak trochu opomíňaná.
Maníska tiesňava je unikálnym kaňonom v západnej časti Súľovských vrchov, vytvorený Manínskym potokom pri Považskej Bystrici. Jeho krásu potvrdzuje i fakt, že je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Možno vás z tohto dôvodu počas návštevy tiesňavy mierne zaskočí, že ňou jazdia autá. Premávka je našťastie len mierna a možnosť dostať sa sem po asfaltke, robí z tejto nádhernej tiesňavy jeden z najľahšie dostupných cieľov Slovenska.
Kostolecký dóm, známy aj pod grandióznym názvom Strecha Slovenska patrí k najväčším skalným previsom vrámci celého Karpatského oblúka. Nachádza sa v Súľovských vrchoch medzi obcami Záskalie a Kostolec v blízkosti Považskej Bystrice. Je súčasťou vrchu s názvom Kavčia (601 m n. m.).
Bralce, pri Hliníku nad Hronom, presnejšie v lesnatých vrchoch nad Lehôtkou pod Brehmi sú bývalým ťažobným priestorom a zároveň skutočne zaujímavou turistickou lahôdkou. V súčasnosti predstavujú Bralce aj prírodnú rezerváciu, okolo ktorej vedie turistický chodník. Samotná prírodná rezervácia však až na zopár úsekov, turisticky prístupná nie je.
Obrovský vodopád patrí k turisticky najznámejším atraktivitám Vysokých Tatier. Je to veľmi efektný a navyše pomerne ľahko dostupný vodopád, takže sa k nemu môže vybrať široké spektrum turistov vrátane dôchodcov a rodín s deťmi. Obrovský vodopád sa nachádza priamo pri turistickom chodníku vedúceho z Hrebienka na Zamkovského chatu vo výške 1330 m n. m. Tento vodopád má obvykle dostatočný zdroj vody a tak si ho môžete vychutnať v plnej paráde. Obrovský vodopád má približne 20 m a vytvoril ho Malý Studený potok v ústí Malej Studenej doline.
Prielom Dunajca sa nachádza v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska pri obci Červený Kláštor. Rieka Dunajec sa zarezáva medzi strminy hôr týčiacimi sa do výšin na jeho pravom a ľavom brehu.
Králická tiesňava – prírodná pamiatka, je menší kaňon ležiaci neďaleko Banskej Bystrici, presnejšie pri obci Králiky. Záveru tiesňavy dominuje pôsobivý Králický vodopád. Táto tiesňava je ľahko dostupná a svojou minimálnou náročnosťou sa hodí na prechádzku pre rodiny s deťmi.
Harmanecká jaskyňa je nádhernou vápencovou jaskyňou nachádzajúcou sa na strednom Slovensku. Presnejšie v Harmaneckej doline, približne 1 km od Dolného Harmanca v smere na Turčianske Teplice.
Suchá Belá je roklinou nachádzajúcou sa v severozápadnej časti Slovenského raja v blízkosti Podleska. Patrí k turistickej klasike v uvedenom národnom parku. K výhodám pri návšteve tejto tiesňavy patrí najmä krátky čas prístupu na jej začiatok. Do tiesňavy vstupujete v zásade takmer priamo v Podleska. A rovnako hneď od začiatku môžete obdivovať prírodné atraktivity tohto miesta.
Roklina Piecky patrí medzi rokliny Slovenského raja. Je o niečo menej nápadná, keďže sa nachádza skrytá trošku mimo hlavných centier tohto národného parku ako je Podlesok, Čingov, alebo Palcmanská Maša. Vstup do nej sa nachádza na severozápadnej strane uvedeného národného parku. Na začiatok túry môžeme vyraziť z parkoviska v lokalite Píla.
Roklina Malý Kyseľ patrí ku kratším tiesňavám Slovenského raja. Patrí k tým, ktoré sú ukryté v srdci jeho severnej časti, takže prístup k nej je trošku dlhší. Roklina má dĺžku 2,2 km a jej samotný prechod vám zaberie okolo hodinky času. Nastúpate pri tom 220 výškových metrov. Záleží v akých podmienkach bude, a aj od toho koľko budete fotiť. Turistovi totiž má čo ponúknuť. Okrem jedinečnej prírody, charakteristickej pre všetky tunajšie rokliny sú to predovšetkým Malý a Machový vodopád.
Jazero Blajzloch je menšia vodná nádrž situovaná na západnom okraji Slovenského raja, južne od Podleska v úvode Štvrtockej doliny, známej aj ako dolina Blajzloch. Je to atraktivita, ktorá poteší každého romantika a tých, ktorým sa nechce veľmi namáhať na ťažkých túrach a radi by si tiež pozreli niečo pekné v Slovenskom raji.
Kláštorská roklina je tiesňavou Slovenského raja. Nachádza sa v jeho severnej časti. Patrí ku kratším roklinám. Jej prechod predstavuje 1 km dlhú trasu s 220 metrami stúpania. Charakterizuje ju viacero skalných stupňov s peknými vodopádmi. Obdivovať tu môžete Dúhový, Machový a Strakov vodopád. Na začiatok tejto jednosmernej tiesňavy sa môžete dostať viacerými chodníčkami. K najzaujímavejším prístupovým trasám patrí populárne riečne údolie Prielom Hornádu.
Stratenský kaňon je tiesňava v južnej časti Slovenského raja. Táto tiesňava bola vytvorená dlhodobou eróziou rieky Hnilec. Ako naznačuje názov nachádza sa na západ od obce Stratená. Stratenským kaňonom vedie i náučný chodník. Svojou dĺžkou približne 1km, takmer bez prevýšenia a asfaltovým chodníkom je ideálnym miestom na krátku prechádzku hoci aj s kočíkom.
Vápeč s výškou 955 m n. m. sa nachádza v Strážovských vrchoch. Vrchol charakterizuje výrazná skalná špička, podľa ktorej ho ľahko spoznáte už z diaľky. Vápeč zďaleka nepatrí k najvyšším na Slovensku, no vďaka svojej polohe, v jednom z najfotogenickejších pohorí krajiny, patrí k veľmi obľúbeným.
Kopec Vlčinec (687 m n. m.) sa nachádza v oblasti Strážovských vrchov nad obcami Horná Poruba a Iliavka. Predstavuje absolútne nenápadný vrchol, ktorý sme si všimli až počas výstupu na protiľahlý, oveľa známejší vyhliadkový vrchol Vápeč. Napokon sme sa rozhodli počas jedného dňa, vrámci jedného záťahu preskúmať i Vlčinec, ktorý napriek nižšej nadmorskej výške vôbec nesklamal. Práve naopak, ukázal sa veľmi zaujímavým čo sa týka výhľadov práve na údolie a kopce v okolí Hornej Poruby. Ako sme zistili, zrejme z tohto dôvodu je veľmi populárny medzi znalými turistami, pretože tých sme tu v daný víkend stretli viac ako na samotnom Vápeči.
Výstup na Tri Koruny s výškou 982 m n. m. patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete v oblasti Pienin podniknúť. Nie je tomu až tak dávno, čo táto túra zo Slovenska nebola možná. Tri Koruny totiž ležia tesne za slovensko-poľskou hranicou. Jej prechod v minulosti nebol vôbec bežný, tak ako je tomu dnes, keď postačí pohodlne prekročiť lávku pre peších a tento vrchol máte v krátkom čase na dosah. Ak ste na výlete alebo dovolenke v oblasti Pienin, odporúčame pozrieť si toto pohorie práve zo skalnatého kopca Tri Koruny. Okolie si z neho budete môcť vychutnať ako sladkú dobrotu. Kruhový výhľad, panorámy okrášlené stuhou rieky Dunajec a zvyškami Červeného kláštora, to jednoducho chcete vidieť. Tri Koruny by sme zaradili k najkrajším vrcholom, ktoré máte možnosť navštíviť počas výletov v oblastiach našich národných parkov.
Baranec (2185 m n. m.) je mohutný, veľmi príťažlivý vrchol v Západných Tatrách. Týči sa nad Liptovom, konkrétne nad Žiarskou dolinou na západe a Jamníckou dolinou na východe. Nachádza sa v jednej z južných rázsoch, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa uvedeného pohoria cez Žiarske sedlo, kde susedí s vrchom Smrek (2072 m n. m.).
Prekrásne prostredie divokej prírody Západných Tatier ponúka okrem obrovitých končiarov i mnoho ďalších, relatívne ľahko dostupných prírodných výtvorov. Čo sa týka tunajšieho vodstva je takým cieľom okrem iného aj Šarafiový vodopád, nachádzajúci sa kúsok nad centrom Žiarskej doliny, na svahoch spadajúcich z Príslopu (2142 m n. m.), neďaleko turistami hojne navštevovanej Žiarskej chaty.
Čertov kopec (751,8 m n. m.) je štvrtou najvyššou malokarpatskou sedemstovkou. Nachádza sa v úseku hlavného hrebeňa medzi značkou dostupnými sedemstovkami Čmeľok a Skalnatá v tesnom susedstve najnižšej malokarpatskej sedemstovky - Javoriny. Všetky tieto vrcholy sa nachádzajú v oblasti medzi obcami Pernek a Pezinok. Dobrý prístup k nim je či už priamo z Perneka, zo Zochovej chaty, alebo zo sedla Pezinská Baba, kam sa dá doviezť autom, či autobusom.
Zejmarská roklina je jedným z množstva kaňonov, ktoré sa stali charakteristickou črtou pohoria Slovenský raj. Nachádza sa na juhu uvedeného horstva pri Palcmanskej Maši a obci Dedinky. Nájdete v nej všetko, čo preslávilo Slovenský raj. Hlboký skalný kaňon, vodopády, rebríky a stúpačky. Všetko korunované jedinečnou prírodou.
Ludárova veža 1859 m n. m. je vrcholom v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Nachádza sa na severozápad od vrchola Ďumbier v jednom z jeho hrebeňov - konkrétne v Ludárovom hrebeni, ktorý smeruje od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, z Ludárovej kopy k Ludárovej holi.
Veľký Rozsutec s výškou 1610 m n. m. patrí k najvýraznejším a najvyhľadávanejším vrcholom Malej Fatry a Slovenska vôbec. Svojim jedinečným, rozoklaným tvarom sa stal symbolom Krivánskej Malej Fatry, podobne ako platňovitý vrchol Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre.