Maníska tiesňava je unikálnym kaňonom v západnej časti Súľovských vrchov, vytvorený Manínskym potokom pri Považskej Bystrici. Jeho krásu potvrdzuje i fakt, že je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Možno vás z tohto dôvodu počas návštevy tiesňavy mierne zaskočí, že ňou jazdia autá. Premávka je našťastie len mierna a možnosť dostať sa sem po asfaltke, robí z tejto nádhernej tiesňavy jeden z najľahšie dostupných cieľov Slovenska.
Kostolecký dóm, známy aj pod grandióznym názvom Strecha Slovenska patrí k najväčším skalným previsom vrámci celého Karpatského oblúka. Nachádza sa v Súľovských vrchoch medzi obcami Záskalie a Kostolec v blízkosti Považskej Bystrice. Je súčasťou vrchu s názvom Kavčia (601 m n. m.).
Bralce, pri Hliníku nad Hronom, presnejšie v lesnatých vrchoch nad Lehôtkou pod Brehmi sú bývalým ťažobným priestorom a zároveň skutočne zaujímavou turistickou lahôdkou. V súčasnosti predstavujú Bralce aj prírodnú rezerváciu, okolo ktorej vedie turistický chodník. Samotná prírodná rezervácia však až na zopár úsekov, turisticky prístupná nie je.
Obrovský vodopád patrí k turisticky najznámejším atraktivitám Vysokých Tatier. Je to veľmi efektný a navyše pomerne ľahko dostupný vodopád, takže sa k nemu môže vybrať široké spektrum turistov vrátane dôchodcov a rodín s deťmi. Obrovský vodopád sa nachádza priamo pri turistickom chodníku vedúceho z Hrebienka na Zamkovského chatu vo výške 1330 m n. m. Tento vodopád má obvykle dostatočný zdroj vody a tak si ho môžete vychutnať v plnej paráde. Obrovský vodopád má približne 20 m a vytvoril ho Malý Studený potok v ústí Malej Studenej doline.
Prielom Dunajca sa nachádza v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska pri obci Červený Kláštor. Rieka Dunajec sa zarezáva medzi strminy hôr týčiacimi sa do výšin na jeho pravom a ľavom brehu.
Králická tiesňava – prírodná pamiatka, je menší kaňon ležiaci neďaleko Banskej Bystrici, presnejšie pri obci Králiky. Záveru tiesňavy dominuje pôsobivý Králický vodopád. Táto tiesňava je ľahko dostupná a svojou minimálnou náročnosťou sa hodí na prechádzku pre rodiny s deťmi.
Harmanecká jaskyňa je nádhernou vápencovou jaskyňou nachádzajúcou sa na strednom Slovensku. Presnejšie v Harmaneckej doline, približne 1 km od Dolného Harmanca v smere na Turčianske Teplice.
Suchá Belá je roklinou nachádzajúcou sa v severozápadnej časti Slovenského raja v blízkosti Podleska. Patrí k turistickej klasike v uvedenom národnom parku. K výhodám pri návšteve tejto tiesňavy patrí najmä krátky čas prístupu na jej začiatok. Do tiesňavy vstupujete v zásade takmer priamo v Podleska. A rovnako hneď od začiatku môžete obdivovať prírodné atraktivity tohto miesta.
Roklina Piecky patrí medzi rokliny Slovenského raja. Je o niečo menej nápadná, keďže sa nachádza skrytá trošku mimo hlavných centier tohto národného parku ako je Podlesok, Čingov, alebo Palcmanská Maša. Vstup do nej sa nachádza na severozápadnej strane uvedeného národného parku. Na začiatok túry môžeme vyraziť z parkoviska v lokalite Píla.
Roklina Malý Kyseľ patrí ku kratším tiesňavám Slovenského raja. Patrí k tým, ktoré sú ukryté v srdci jeho severnej časti, takže prístup k nej je trošku dlhší. Roklina má dĺžku 2,2 km a jej samotný prechod vám zaberie okolo hodinky času. Nastúpate pri tom 220 výškových metrov. Záleží v akých podmienkach bude, a aj od toho koľko budete fotiť. Turistovi totiž má čo ponúknuť. Okrem jedinečnej prírody, charakteristickej pre všetky tunajšie rokliny sú to predovšetkým Malý a Machový vodopád.
Jazero Blajzloch je menšia vodná nádrž situovaná na západnom okraji Slovenského raja, južne od Podleska v úvode Štvrtockej doliny, známej aj ako dolina Blajzloch. Je to atraktivita, ktorá poteší každého romantika a tých, ktorým sa nechce veľmi namáhať na ťažkých túrach a radi by si tiež pozreli niečo pekné v Slovenskom raji.
Kláštorská roklina je tiesňavou Slovenského raja. Nachádza sa v jeho severnej časti. Patrí ku kratším roklinám. Jej prechod predstavuje 1 km dlhú trasu s 220 metrami stúpania. Charakterizuje ju viacero skalných stupňov s peknými vodopádmi. Obdivovať tu môžete Dúhový, Machový a Strakov vodopád. Na začiatok tejto jednosmernej tiesňavy sa môžete dostať viacerými chodníčkami. K najzaujímavejším prístupovým trasám patrí populárne riečne údolie Prielom Hornádu.
Stratenský kaňon je tiesňava v južnej časti Slovenského raja. Táto tiesňava bola vytvorená dlhodobou eróziou rieky Hnilec. Ako naznačuje názov nachádza sa na západ od obce Stratená. Stratenským kaňonom vedie i náučný chodník. Svojou dĺžkou približne 1km, takmer bez prevýšenia a asfaltovým chodníkom je ideálnym miestom na krátku prechádzku hoci aj s kočíkom.
Vápeč s výškou 955 m n. m. sa nachádza v Strážovských vrchoch. Vrchol charakterizuje výrazná skalná špička, podľa ktorej ho ľahko spoznáte už z diaľky. Vápeč zďaleka nepatrí k najvyšším na Slovensku, no vďaka svojej polohe, v jednom z najfotogenickejších pohorí krajiny, patrí k veľmi obľúbeným.
Kopec Vlčinec (687 m n. m.) sa nachádza v oblasti Strážovských vrchov nad obcami Horná Poruba a Iliavka. Predstavuje absolútne nenápadný vrchol, ktorý sme si všimli až počas výstupu na protiľahlý, oveľa známejší vyhliadkový vrchol Vápeč. Napokon sme sa rozhodli počas jedného dňa, vrámci jedného záťahu preskúmať i Vlčinec, ktorý napriek nižšej nadmorskej výške vôbec nesklamal. Práve naopak, ukázal sa veľmi zaujímavým čo sa týka výhľadov práve na údolie a kopce v okolí Hornej Poruby. Ako sme zistili, zrejme z tohto dôvodu je veľmi populárny medzi znalými turistami, pretože tých sme tu v daný víkend stretli viac ako na samotnom Vápeči.
Výstup na Tri Koruny s výškou 982 m n. m. patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete v oblasti Pienin podniknúť. Nie je tomu až tak dávno, čo táto túra zo Slovenska nebola možná. Tri Koruny totiž ležia tesne za slovensko-poľskou hranicou. Jej prechod v minulosti nebol vôbec bežný, tak ako je tomu dnes, keď postačí pohodlne prekročiť lávku pre peších a tento vrchol máte v krátkom čase na dosah. Ak ste na výlete alebo dovolenke v oblasti Pienin, odporúčame pozrieť si toto pohorie práve zo skalnatého kopca Tri Koruny. Okolie si z neho budete môcť vychutnať ako sladkú dobrotu. Kruhový výhľad, panorámy okrášlené stuhou rieky Dunajec a zvyškami Červeného kláštora, to jednoducho chcete vidieť. Tri Koruny by sme zaradili k najkrajším vrcholom, ktoré máte možnosť navštíviť počas výletov v oblastiach našich národných parkov.
Baranec (2185 m n. m.) je mohutný, veľmi príťažlivý vrchol v Západných Tatrách. Týči sa nad Liptovom, konkrétne nad Žiarskou dolinou na západe a Jamníckou dolinou na východe. Nachádza sa v jednej z južných rázsoch, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa uvedeného pohoria cez Žiarske sedlo, kde susedí s vrchom Smrek (2072 m n. m.).
Prekrásne prostredie divokej prírody Západných Tatier ponúka okrem obrovitých končiarov i mnoho ďalších, relatívne ľahko dostupných prírodných výtvorov. Čo sa týka tunajšieho vodstva je takým cieľom okrem iného aj Šarafiový vodopád, nachádzajúci sa kúsok nad centrom Žiarskej doliny, na svahoch spadajúcich z Príslopu (2142 m n. m.), neďaleko turistami hojne navštevovanej Žiarskej chaty.
Čertov kopec (751,8 m n. m.) je štvrtou najvyššou malokarpatskou sedemstovkou. Nachádza sa v úseku hlavného hrebeňa medzi značkou dostupnými sedemstovkami Čmeľok a Skalnatá v tesnom susedstve najnižšej malokarpatskej sedemstovky - Javoriny. Všetky tieto vrcholy sa nachádzajú v oblasti medzi obcami Pernek a Pezinok. Dobrý prístup k nim je či už priamo z Perneka, zo Zochovej chaty, alebo zo sedla Pezinská Baba, kam sa dá doviezť autom, či autobusom.
Zejmarská roklina je jedným z množstva kaňonov, ktoré sa stali charakteristickou črtou pohoria Slovenský raj. Nachádza sa na juhu uvedeného horstva pri Palcmanskej Maši a obci Dedinky. Nájdete v nej všetko, čo preslávilo Slovenský raj. Hlboký skalný kaňon, vodopády, rebríky a stúpačky. Všetko korunované jedinečnou prírodou.
Ludárova veža 1859 m n. m. je vrcholom v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Nachádza sa na severozápad od vrchola Ďumbier v jednom z jeho hrebeňov - konkrétne v Ludárovom hrebeni, ktorý smeruje od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, z Ludárovej kopy k Ludárovej holi.
Veľký Rozsutec s výškou 1610 m n. m. patrí k najvýraznejším a najvyhľadávanejším vrcholom Malej Fatry a Slovenska vôbec. Svojim jedinečným, rozoklaným tvarom sa stal symbolom Krivánskej Malej Fatry, podobne ako platňovitý vrchol Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre.
Malý Rozsutec (1343 m n. m.) je obľúbený vrchol v Malej Fatre, menší skalnatý brat vedľajšieho Veľkého Rozsutca (1610 m n. m.). Je rovnako pútavým turistickým cieľom. Nachádza sa neďaleko Terchovej, Štefanovej a Zázrivej. Aj keď nie je až natoľko grandiózny, stále dokáže ponúknuť pekné výhľady a adrenalínovejší výstup po skalných pasážach. Spolu s Veľkým Rozsutcom svojou siluetou už zďaleka charakterizujú túto časť pohoria Malej Fatry.
Náučný chodník Pramenisko je náučnou trasou naprieč horským typom lužného lesa a rašelinísk prírodnej rezervácie Pramenište, na okraji vysokotatranskej obce Tatranská Lomnica. Návšteva tohto chodníčka je ideálnym spôsobom ako zaujímavou formou stráviť časť pobytu vo Vysokých Tatrách, ak sa práve necítite, alebo nie je čas na väčšiu túru v najvyšších horách Slovenska.
Brankovský vodopád je najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Má výšku 55 m. Napriek svojmu prvenstvu a veľkej prírodnej kráse, na počudovanie, nie je príliš známy. Nachádza sa v oblasti Donovál, konkrétnejšie Podsuchej, čo je jedna z osád Ružomberka. Je zvláštne, že vodopád nepriťahuje masy turistov, pritom sa nachádza len trištvrtehodinku pohodovej chôdze od hlavného ťahu Donovaly - Ružomberok. Možno je to len tým, že nikomu sa nechce prerušovať v týchto miestach obyčajne celkom svižnú jazdu autom.
Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245 m n. m..
Kráľova hoľa s výškou 1946 m n. m., predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.
Krakova hoľa 1751,6 m n. m. je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.
Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.
V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.
Bystrá lávka (2297 m n. m.) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.
Zámčisko 468 m n. m. je malokarpatský vrchol nad Modrou-Harmóniou. Jedná sa o vrchol absolútne ideálny na nenáročný, no zaujímavý výlet pre rodinky s malými deťmi. Cesta k nemu je naozaj nenáročná a celkom krátka, plná zaujímavostí, zavŕšená pekným výhľadom na Modru s možnosťou posedenia na lavičkách v oblasti vrchola. Zámčisko je cieľ viac ako vhodný na prvé kroky v spoznávaní slovenských hôr, alebo ak je málo času na väčšie dobrodružstvo a vám príde vhod skôr zaujímavá krátka prechádzka. My sme sa sem vybrali s deťmi vo veku 4 a 6 rokov.
Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800 m n. m.. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.
Jednou z túr, ktoré sa oplatí podniknúť v okolí Žiaru nad Hronom je návšteva Dolnoždanskej skaly. Skala predstavuje sympatický vrchol v pohorí Vtáčnik, núkajúci výhľady najmä smerom do Žiarskej kotliny a priľahlé pahorky Štiavnických vrchov. Nás Dolnoždanská skala oslovila aj svojou dostupnosťou, v podstate sme si na ňu vybehli ako súčasť medzizastávky, po ceste do Žiaru nad Hronom. Navyše zdolať vrchol nie je až tak náročné a preto by si na svoje mohli prísť aj tí, čo nemajú veľa kilometrov v nohách. Aj keď treba počítať s prevýšením približne 400 metrov, pokiaľ vyrážate z Dolnej Ždane, čo je ideálny východiskový bod. Fajn môže byť i výlet pre deti, ktoré prežijú približne 2 – 3 hodinovú túru tam i späť.
Ďumbier (2046 m n. m.) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Aj z tohto dôvodu je veľmi dobre známy. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Vďaka jednoduchej dostupnosti sa jedná o veľmi populárny kopec. Láka skvelým kruhovým výhľadom na kraj i horstvá stredného Slovenska i svojou majestátnosťou. Je to vskutku jedinečný kopec.
Skalné okno Ohnište je skalný útvar v masíve neobvyklého vrcholu Ohnište. Nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu neodporúčame. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr. Túto oblasť sme sa vybrali navštíviť najmä z dokumentačných dôvodov. Samotné skalné okno má výšku približne 20 metrov. Pocitovo, keď pod oknom stojíte, javí sa naozaj veľké.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam sveta, čo potvrdzuje jej zaradenie na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hlavnej cesty medzi Telgártom a Stratenou. Výnimočná je v tom, že napriek pomerne nízkej nadmorskej výške, tesne cez 900m, je stále masívne zaľadnená. Iné ľadové jaskyne totiž vďačia zaľadneniu práve vďaka vyššej nadmorskej výške, často cez 1000 m n. m..
Veľký bok (1727 m n. m.) je vrchol nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách na sever od hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nie je zalesnený a vďaka svojej vysunutej polohe a nadmorskej výške, ktorá je vrámci Nízkych Tatier pomerne výrazná, poskytuje nevšedné a hlavne neopozerané výhľady, či už na samotné pohorie, ktorého je súčasťou, ale aj šíre okolie, až po Vysoké Tatry.
Zadný Šíp (1142,7 m n. m.) je menej známy vrchol, ktorý je súčasťou populárneho pohoria Veľká Fatra. Spolu so susediacim Šípom 1169,5m tvoria tzv. Šípsku Fatru. Jedná sa o geomorfologický podcelok Veľkej Fatry, ktorý je ale oveľa menej navštevovaný. Veď, kto by sa tam už trepal kvôli jednému-dvom vrcholom?
My sme sa mali možnosť presvedčiť, navyše v počas takmer dokonalých zimných podmienok, že sa sem vyplatí zavítať. Zadný Šíp sa ukázal ako výborný vyhliadkový kopec, hoci v okolitej oblasti nepatrí k najvyšším kopcom. Výlet naň však môžeme vrele odporučiť.
Ostrva (1984 m n. m.) predstavuje jeden z nižších vrcholov Vysokých Tatier, ktorý ohraničuje juhovýchodnú stranu Popradského plesa. A hoc je vrchol Ostrvy nevysoký, je medzi turistami značne obľúbený. Je to vďaka jeho výbornej dostupnosti, relatívnej nenáročnosti a tak isto úžasným výhľadom do Mengusovskej doliny okolo Popradského plesa a na priľahlé kopce.
Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009 m n. m.. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti. Okrem toho, že Sitno je celkom jednoducho dostupná hora s veľmi pekným výhľadom, na jeho vrchole láka turistov i bufet a Chata A. Kmeťa. Jeho skaliská sú cieľom lezcov. A pozrieť si tu môžete i zvyšky spomínaného hradu. Ideálna destinácia na víkendový výlet. Čo poviete?
Buchlov je 1041 m n. m. vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad Oslanmi, resp. obcami Ostrý Grúň a Kľak. Je to veľmi atraktívny vrchol, pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady. Tie nie sú „opozerané“, pretože Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že ste o ňom nikdy predtým nepočuli.
Vyšehrad (829,1 m n. m.) je kopec nachádzajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Leží v nie príliš známom pohorí Žiar, v oblasti Prievidze, presnejšie nad Nitrianskym Pravnom, medzi Vyšehradným a Jasenovom. Turisticky ide o pomerne jednoducho dostupný kopec s veľmi pekným výhľadom.
Veľký Plešivec 484 m n. m. je vrcholom Malých Karpát nachádzajúcim sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom.
Mengusovské sedlo (2307 m n. m.) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.
Veľký Choč s výškou 1611 m n. m. predstavuje jedinečný vrchol nad Ružomberkom, ktorý je vyhľadávaný najmä kvôli výborným kruhovým výhľadom. Kopec dominuje Chočským vrchom, ktoré ležia v návštevnom tieni populárnejších Západných a Vysokých Tatier. Pri pohľade z okolitých pohorí Choč vystupuje na obzore ako krásna, osamelá hora veľmi pekných línií. Je zrejmé, že z nej musia byť perfektné výhľady, hoci nepatrí k najvyšším na Slovensku.
Lúčanský vodopád bol vytvorený potokom Lúčanka, ktorý tečie dolinou tiahnúcou sa popod Veľký Choč. Jedná sa o neobvykle fotogenický vodopád a niet divu, že bol zaradený medzi národné prírodné pamiatky. Vodopád sa nachádza v kúpeľnej obci Lúčky, neďaleko Ružomberka. Vznikol na dobre viditeľnom travertínovom podloží, ktoré mu dodáva na pohľadnosti. Táto prírodná pamiatka patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré sa hrdia týmto titulom. Vodopád má výšku 13 metrov, pričom pod sebou vytvára jazierko, v ktorom sa dokonca môžete na vlastné riziko vykúpať.
Lomnické sedlo (2190 m n. m.) patrí k populárnym bodom vo Vysokých Tatrách. Je tomu tak aj preto, že je veľmi ľahko dostupné lanovkou a zároveň sa z neho vinie zjazdovka až do Tatranskej Lomnice. Okrem toho je to špičková vyhliadková lokalita. Lomnické sedlo sa nachádza na ramene extrémne populárneho Lomnického štítu.
Nie, v tomto článku sa nebudeme venovať významnému nízkotatranskému vrcholu s veľmi podobným názvom. Práve naopak, pôjde o zaujímavú lúčku nachádzajúcu sa nad nížinatým krajom Bratislavy. Kráľova hora je veľká trávnaté priestranstvo nad bratislavským sídliskom Dlhé Diely v Karlovej Vsi. Táto lokalita tvorí jedno z najznámejších miest Malých Karpát. Leží na samotnej hranici malokarpatských listnatých lesov a sídliska, neďaleko vrcholu Devínskej Kobyly. V mapách možno naraziť i na geografické pomenovanie Kráľov vrch a nadmorskú výšku 281m. V skutočnosti sa vďaka krásnym výhľadom z lúky zdá táto lokalita celkovo vyššie položená.
Aj v hlavnom meste máte kus exotickej prírody doslova na dosah. Ohraničená mostom Lanfranconi, Dunajom a električkovou traťou, vedúcou do Karlovej Vsi, sústreďuje Botanická záhrada vzácnu flóru do veľmi príjemného areálu o rozlohe ca. 60ha, ktorý patrí Univerzite Komenského. Okrem toho, že tu prebieha vedecký výskum, je toto miesto veľmi zaujímavé i ako cieľ najbežnejšej prechádzky.