Morské oko, jazero sopečného pôvodu sa nachádza na krajnom východe Slovenska, vo Vihorlatských vrchoch v nadmorskej výške cca. 618 m n. m. V minulosti bolo známe aj ako Veľké Vihorslatské jazero. Pri pohľade z okolitých kopcov pôsobí priam ako perla, ako najvzácnejšia časť Vihorlatuských vrchov. Má rozlohu bezmála 14 ha, dĺžku asi 775 m a šírku približne 312 m. Jeho najväčšia hĺbka dosahuje okolo 25 m.
Jasovská jaskyňa sa nachádza pri obci Jasov medzi Moldavou nad Bodvou a Košicami. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších krasových jaskýň Slovenska, bola sprístupnená verejnosti. Patrí medzi najatraktívnejšíe miesta Národného parku Slovenský kras.
Dubový háj Gavurky je prírodnou atraktivitou južne od Zvolena, v Pliešovskej kotline, presnejšie medzi obcami Dobrá Niva a Sása. Význam lokality dokazuje i jej zaradenie medzi chránené územia európskeho významu. Rozloha tohto lesa je 68 ha.
Bystrianska jaskyňa patrí k tým najrýchlejšie a najpohodlnejšie dostupným jaskyniam Slovenska, ktoré sú sprístupnené verejnosti. Jedná sa o pekný turistický cieľ na strednom Slovensku, na južnom okraji centrálnej časti Nízkych Tatier.
Bohato zdobené steny Bystrianskej jaskyne.
Návšteva tejto jaskyne je vhodná pre širokú paletu návštevníkov. Útroby jaskyne sú totiž relatívne dobre schodné, bez veľmi strmých úsekov, či množstva schodov. Odporučiť ju tak možno rodinám s deťmi i seniorom.
Jaskyňa sa nachádza na Horehroní v obci Bystrá, v tesnej blízkosti hlavného ťahu medzi Podbrezovou a Čertovicou. Ideálne je vybrať sa sem autobusom, alebo autom. Autobusová zastávka i parkovisko sú situované v rovnakej lokalite.
Parkovanie tu bolo počas našej poslednej návštevy bezplatné, no môže sa to meniť, tak si to radšej overte vopred. Parkovisko taktiež nie je najväčšie. Mohli by ste sa stretnúť s problémami tu odstaviť.
Do Bystrej vedie i sústava horských cyklotrás, alebo sa dá prísť priamo po asfaltke na cestnom bicykli, či na motorke. Samozrejme sú v okolí i turistické značky.
K jaskyni vedie trasa z parkoviska mostom ponad potok Bystrianka. Výstup k vchodu do jaskyne predstavuje len kratučkú prechádzku po asfaltke s miernym stúpaním, ktorá vás privedie priamo k budove, kde je situovaná pokladňa. Môžete si v nej okrem vstupenky zakúpiť aj drobné suveníry.
Bystrianska jaskyňa je prístupná so sprievodcom počas väčšiny roka mimo najchladnejšieho obdobia. Oplatí sa presondovať priamo stránku jaskyne, kde sú uvedené jej aktuálne otváracie hodiny. Vstup najmä väčších skupín je vhodné nahlásiť vopred, nakoľko jaskyňa býva počas sezóny často dosť vybookovaná. Aspoň nám sa to stalo.
Nemusíte sa tak v daný deň ani dostať na rad a odídete sklamaní. Ak sa dá, voľte radšej návštevu mimo najkritickejšie letné mesiace. Platí i spodné obmedzenie vstupu pre minimálny počet návštevníkov v podobe 4 osôb pre jeden vstup.
Miesto, kde si môžete zakúpiť vstupenky na prehliadku jaskyne.
Prehliadka jaskyne prebieha klasicky so sprievodcom v stanovených časových intervaloch.
Bystrianska jaskyňa bola vytvorená vo vápencových horninách tektonicko-eróznymi vplyvmi. Rovnako bola modelovaná i podzemným vodným tokom, ktorý v súčasnosti stále preteká priestormi jaskyne v hĺbkach 15-20 m pod prehliadkovou trasou.
Možno to vo vás vyvolá zvláštne pocity, no zdá sa, že jaskynné priestory sú stabilné už množstvo rokov. Jaskyňa celkovo dosahuje dĺžku približne 3,5 km a má vertikálne rozpätie 99 m. Sprístupnených verejnosti je 580 m.
Útroby tejto jaskyne sú charakteristické mohutnosťou, rôznorodosťou i autentickými skalnými útvarmi, ale i troma priepasťami s hĺbkou cca 20 m. Do spodných partií tzv. Novej jaskyne ústí pôsobivá priepasť Peklo hlboká až 70 m.
Trasa prehliadky vedie cez niekoľko siení a chodby akoby pre trpaslíkov, či banníkov, pričom tu môžete obdivovať aj sintrovú výzdobu. V jaskyni zaujmú predovšetkým sieňovité a dómovité priestory rútivého charakteru. Reprezentujú ich Zrútený dóm, Mostárenské siene.
Zaujímavý „tunel“ počas prehliadky Bystrianskej jaskyne.
Výzdoba Bystrianskej jaskyne.
Prehliadka jaskyne trvá zhruba 45 minút. Dĺžka sprístupnených častí je 580 metrov.
Východ z Bystrianskej jaskyne.
Posedenie s prístreškom pri Bystrianskej jaskyni.
K najväčším zaujímavostiam tunajšej jaskyne by sme zaradili pamätnú tabuľu v Zrútenom dóme. Pripomína boje počas protifašistického odboja za 2. svetovej vojny. V jaskyni vtedy údajne prišli počas boja o život niekoľkí partizáni. Skutočnosť bude však asi trochu odlišná.
V roku 1945, keď nemeckí vojaci obsadili obec Bystrá, v jaskyni našlo úkryt mnoho tunajších obyvateľov. Do jej labyrintu ich zaviedli speleológovia F. Majka a bratia Mitterpachovci. Pamätná tabuľa pripomína obeť Gabriela Krupu, ktorý sa zrejme nestihol skryť a zasiahla ho guľka.
Okrem turistického významu má jaskyňa aj významné liečebné využitie. Ide najmä o liečbu ochorení dýchacích ciest formou speleoterapie. V súčasnosti ju zabezpečuje Kúpeľno-rehabilitačného ústavu MV SR v Brezne.
V minulosti napríklad speleoterapia detí prebiehala v sieňach jaskyne formou ležania na lehátkach a spievania piesní, čím sa do pľúc dostával liečivý jaskynný vzduch. Jednotliví pacienti pri tom boli zabalení v hrubých dekách. V blízkosti jaskyne bola na účel ubytovania zriadená menšia chatková oblasť, ktorej zvyšky sú v súčasnosti leda badateľné.
Prístup i prehliadka tejto Bystrianskej jaskyne sa nám zdá byť pomerne nenáročnou. Od parkoviska je to k jej vstupu len asi 120 m po asfaltke s miernym stúpaním. Prehliadka meria 580 m a len minimálne prevýšenie. Je tu situovaných 26 schodov.
Prehliadka vám zaberie 45 minút. Teploty v jaskyni sa pohybujú od 5,7 do 6,7° C. V blízkosti jaskyne sa nachádza mnoho hodnotných turistických cieľov. K pomerne zaujímavým pre širokú škálu turistov patrí napríklad neďaleká Dedečkova chata.
Gaderská dolina pri Blatnici, na západe Veľkej Fatry, sa bezpochyby radí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie doliny Slovenska. Okrem krásnej horskej prírody sa tu nachádza i kvalitná asfaltka, takže je ideálnym tipom na výlet pre turistov, cyklistov, bežkárov, ba dokonca kolieskových korčuliarov. Stretnete tu i rodiny s deťmi na prechádzke ako aj kočíkujúcich rodičov.
V Demänovskej doline, v jej južnej časti v oblasti Jasnej, nájdete Vrbické pleso. Je učupené pod centrálnou časťou hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v oblasti Chopka. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 113 m n. m.
Vodopád Červené piesky sa nachádza na severe Slovenska v podmanivom prostredí doliny Červenej piesky, ktorá je slepou odbočkou Prosieckej doliny v Chočských vrchoch. Vodopád bol vytvorený strmým skalným prepadom na potoku Červené piesky. Ten pramení na východ od obce Malatiná. je ukrytý v nadmorskej výške približne 900 m. Leží takmer uprostred spojnice medzi obcami Prosiek a Veľké Borové, ktoré spája modrá turistická značka.
Velický vodopád by sme mohli pokojne zaradiť medzi najkrajšie slovenské vodopády. Nachádza sa vo Vysokých Tatrách v oblasti Velickej doliny pod najvyšším slovenským vrcholom – Gerlachovským štítom (2655 m n. m.), pričom efektne steká smerom do malebného Velického plesa.
Svoradova jaskyňa na Zobore, významnom vrchu nad Nitrou, sa nachádza na jeho západnom svahu vo výške približne 355 m n. m. Predstavuje síce len menší jaskynný systém s celkovou dĺžkou približne 30 m, no z turistického pohľadu ide o pozoruhodnú atraktivitu, z viacerých hľadísk.
Roháčsky vodopád patrí k prírodnému bohatstvu Západných Tatier. Pohoriu, ktoré považujeme za jedno z najdivokejších, najkrajších a najmenej zmenených komercionalizáciou v rámci Slovenska.
Prosiecka dolina patrí medzi najatraktívnejšie prírodné lokality Liptova. Nachádza sa medzi obcami Prosiek na juhu a Veľké Borové na severe, ktoré prepája modro značený turistický chodník, vedúci práve touto dolinou. Krásu tunajšej prírody chráni areál národnej prírodnej rezervácie.
Kvačianska dolina je pomerne vyhľadávanou lokalitou v na turistických potulkách na Slovensku. Patrí k obľúbeným cieľom na Liptove, aj preto, že okrem prírodnej krásy je dobre dostupná a priechodná pre najrôznejšie typy turistov. Bohatstvo Kvačianskej doliny je potvrdené i tým, že dolina je národnou prírodnou rezerváciou.
Čertova pec je menšia krasová jaskyňa na okraji pohoria Považského Inovca v blízkosti obce Radošina. Najbližšie väčšie mesto odkiaľ sa sem môžete vybrať sú Piešťany. Výhodou jaskyne je rýchla dostupnosť, voľný vstup, pričom k nej zároveň vedie značený chodník od motorestu Čertova pec.
Haluzická roklina patrí k najzaujímavejším lákadlám Považia v blízkosti Nového Mesta nad Váhom pri obci Haluzice. Síce je pomerne krátka, no o to pôsobivejšia.
Dreveník je unikátne skalné mesto na východe Slovenska. Jedná sa totiž o najväčší travertínový útvar Slovenska. Leží v nadmorskej výške 500-609 m n. m., v oblasti Spišského Podhradia a Žehry. Najvyšším bodom je Dreveník (609 m n. m.).
Červenokamenské bradlo sa nachádza v Bielych Karpatoch nad obcou Červený Kameň neďaleko Ilavy. Krásu tejto lokality dokazuje aj existencia prírodnej rezervácie. Tunajšia skalná veža – Červená skala, ktorá je súčasťou bradla, patrí k najmonumentálnejším monolitom Slovenska. Nečudo, veď meria až 45 metrov!
Radové skaly (cca. 1556 m n. m.) sa nachádzajú v Západných Tatrách v blízkosti hranice Oravy a Liptova. Sú jedinečným skalným mestečkom, ktoré tvorí súčasť západného hrebeňa vedúceho na Sivý vrch. Táto unikátna a turisticky mimoriadne atraktívna časť hlavného hrebeňa Západných Tatier je však napočudovanie tak trochu opomíňaná.
Maníska tiesňava je unikálnym kaňonom v západnej časti Súľovských vrchov, vytvorený Manínskym potokom pri Považskej Bystrici. Jeho krásu potvrdzuje i fakt, že je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Možno vás z tohto dôvodu počas návštevy tiesňavy mierne zaskočí, že ňou jazdia autá. Premávka je našťastie len mierna a možnosť dostať sa sem po asfaltke, robí z tejto nádhernej tiesňavy jeden z najľahšie dostupných cieľov Slovenska.
Kostolecký dóm, známy aj pod grandióznym názvom Strecha Slovenska patrí k najväčším skalným previsom vrámci celého Karpatského oblúka. Nachádza sa v Súľovských vrchoch medzi obcami Záskalie a Kostolec v blízkosti Považskej Bystrice. Je súčasťou vrchu s názvom Kavčia (601 m n. m.).
Bralce, pri Hliníku nad Hronom, presnejšie v lesnatých vrchoch nad Lehôtkou pod Brehmi sú bývalým ťažobným priestorom a zároveň skutočne zaujímavou turistickou lahôdkou. V súčasnosti predstavujú Bralce aj prírodnú rezerváciu, okolo ktorej vedie turistický chodník. Samotná prírodná rezervácia však až na zopár úsekov, turisticky prístupná nie je.
Obrovský vodopád patrí k turisticky najznámejším atraktivitám Vysokých Tatier. Je to veľmi efektný a navyše pomerne ľahko dostupný vodopád, takže sa k nemu môže vybrať široké spektrum turistov vrátane dôchodcov a rodín s deťmi. Obrovský vodopád sa nachádza priamo pri turistickom chodníku vedúceho z Hrebienka na Zamkovského chatu vo výške 1330 m n. m. Tento vodopád má obvykle dostatočný zdroj vody a tak si ho môžete vychutnať v plnej paráde. Obrovský vodopád má približne 20 m a vytvoril ho Malý Studený potok v ústí Malej Studenej doline.
Prielom Dunajca sa nachádza v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska pri obci Červený Kláštor. Rieka Dunajec sa zarezáva medzi strminy hôr týčiacimi sa do výšin na jeho pravom a ľavom brehu.
Králická tiesňava – prírodná pamiatka, je menší kaňon ležiaci neďaleko Banskej Bystrici, presnejšie pri obci Králiky. Záveru tiesňavy dominuje pôsobivý Králický vodopád. Táto tiesňava je ľahko dostupná a svojou minimálnou náročnosťou sa hodí na prechádzku pre rodiny s deťmi.
Harmanecká jaskyňa je nádhernou vápencovou jaskyňou nachádzajúcou sa na strednom Slovensku. Presnejšie v Harmaneckej doline, približne 1 km od Dolného Harmanca v smere na Turčianske Teplice.
Suchá Belá je roklinou nachádzajúcou sa v severozápadnej časti Slovenského raja v blízkosti Podleska. Patrí k turistickej klasike v uvedenom národnom parku. K výhodám pri návšteve tejto tiesňavy patrí najmä krátky čas prístupu na jej začiatok. Do tiesňavy vstupujete v zásade takmer priamo v Podleska. A rovnako hneď od začiatku môžete obdivovať prírodné atraktivity tohto miesta.
Roklina Piecky patrí medzi rokliny Slovenského raja. Je o niečo menej nápadná, keďže sa nachádza skrytá trošku mimo hlavných centier tohto národného parku ako je Podlesok, Čingov, alebo Palcmanská Maša. Vstup do nej sa nachádza na severozápadnej strane uvedeného národného parku. Na začiatok túry môžeme vyraziť z parkoviska v lokalite Píla.
Roklina Malý Kyseľ patrí ku kratším tiesňavám Slovenského raja. Patrí k tým, ktoré sú ukryté v srdci jeho severnej časti, takže prístup k nej je trošku dlhší. Roklina má dĺžku 2,2 km a jej samotný prechod vám zaberie okolo hodinky času. Nastúpate pri tom 220 výškových metrov. Záleží v akých podmienkach bude, a aj od toho koľko budete fotiť. Turistovi totiž má čo ponúknuť. Okrem jedinečnej prírody, charakteristickej pre všetky tunajšie rokliny sú to predovšetkým Malý a Machový vodopád.
Jazero Blajzloch je menšia vodná nádrž situovaná na západnom okraji Slovenského raja, južne od Podleska v úvode Štvrtockej doliny, známej aj ako dolina Blajzloch. Je to atraktivita, ktorá poteší každého romantika a tých, ktorým sa nechce veľmi namáhať na ťažkých túrach a radi by si tiež pozreli niečo pekné v Slovenskom raji.
Kláštorská roklina je tiesňavou Slovenského raja. Nachádza sa v jeho severnej časti. Patrí ku kratším roklinám. Jej prechod predstavuje 1 km dlhú trasu s 220 metrami stúpania. Charakterizuje ju viacero skalných stupňov s peknými vodopádmi. Obdivovať tu môžete Dúhový, Machový a Strakov vodopád. Na začiatok tejto jednosmernej tiesňavy sa môžete dostať viacerými chodníčkami. K najzaujímavejším prístupovým trasám patrí populárne riečne údolie Prielom Hornádu.
Stratenský kaňon je tiesňava v južnej časti Slovenského raja. Táto tiesňava bola vytvorená dlhodobou eróziou rieky Hnilec. Ako naznačuje názov nachádza sa na západ od obce Stratená. Stratenským kaňonom vedie i náučný chodník. Svojou dĺžkou približne 1km, takmer bez prevýšenia a asfaltovým chodníkom je ideálnym miestom na krátku prechádzku hoci aj s kočíkom.
Vápeč s výškou 955 m n. m. sa nachádza v Strážovských vrchoch. Vrchol charakterizuje výrazná skalná špička, podľa ktorej ho ľahko spoznáte už z diaľky. Vápeč zďaleka nepatrí k najvyšším na Slovensku, no vďaka svojej polohe, v jednom z najfotogenickejších pohorí krajiny, patrí k veľmi obľúbeným.
Kopec Vlčinec (687 m n. m.) sa nachádza v oblasti Strážovských vrchov nad obcami Horná Poruba a Iliavka. Predstavuje absolútne nenápadný vrchol, ktorý sme si všimli až počas výstupu na protiľahlý, oveľa známejší vyhliadkový vrchol Vápeč. Napokon sme sa rozhodli počas jedného dňa, vrámci jedného záťahu preskúmať i Vlčinec, ktorý napriek nižšej nadmorskej výške vôbec nesklamal. Práve naopak, ukázal sa veľmi zaujímavým čo sa týka výhľadov práve na údolie a kopce v okolí Hornej Poruby. Ako sme zistili, zrejme z tohto dôvodu je veľmi populárny medzi znalými turistami, pretože tých sme tu v daný víkend stretli viac ako na samotnom Vápeči.
Výstup na Tri Koruny s výškou 982 m n. m. patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete v oblasti Pienin podniknúť. Nie je tomu až tak dávno, čo táto túra zo Slovenska nebola možná. Tri Koruny totiž ležia tesne za slovensko-poľskou hranicou. Jej prechod v minulosti nebol vôbec bežný, tak ako je tomu dnes, keď postačí pohodlne prekročiť lávku pre peších a tento vrchol máte v krátkom čase na dosah. Ak ste na výlete alebo dovolenke v oblasti Pienin, odporúčame pozrieť si toto pohorie práve zo skalnatého kopca Tri Koruny. Okolie si z neho budete môcť vychutnať ako sladkú dobrotu. Kruhový výhľad, panorámy okrášlené stuhou rieky Dunajec a zvyškami Červeného kláštora, to jednoducho chcete vidieť. Tri Koruny by sme zaradili k najkrajším vrcholom, ktoré máte možnosť navštíviť počas výletov v oblastiach našich národných parkov.
Baranec (2185 m n. m.) je mohutný, veľmi príťažlivý vrchol v Západných Tatrách. Týči sa nad Liptovom, konkrétne nad Žiarskou dolinou na západe a Jamníckou dolinou na východe. Nachádza sa v jednej z južných rázsoch, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa uvedeného pohoria cez Žiarske sedlo, kde susedí s vrchom Smrek (2072 m n. m.).
Prekrásne prostredie divokej prírody Západných Tatier ponúka okrem obrovitých končiarov i mnoho ďalších, relatívne ľahko dostupných prírodných výtvorov. Čo sa týka tunajšieho vodstva je takým cieľom okrem iného aj Šarafiový vodopád, nachádzajúci sa kúsok nad centrom Žiarskej doliny, na svahoch spadajúcich z Príslopu (2142 m n. m.), neďaleko turistami hojne navštevovanej Žiarskej chaty.
Čertov kopec (751,8 m n. m.) je štvrtou najvyššou malokarpatskou sedemstovkou. Nachádza sa v úseku hlavného hrebeňa medzi značkou dostupnými sedemstovkami Čmeľok a Skalnatá v tesnom susedstve najnižšej malokarpatskej sedemstovky - Javoriny. Všetky tieto vrcholy sa nachádzajú v oblasti medzi obcami Pernek a Pezinok. Dobrý prístup k nim je či už priamo z Perneka, zo Zochovej chaty, alebo zo sedla Pezinská Baba, kam sa dá doviezť autom, či autobusom.
Zejmarská roklina je jedným z množstva kaňonov, ktoré sa stali charakteristickou črtou pohoria Slovenský raj. Nachádza sa na juhu uvedeného horstva pri Palcmanskej Maši a obci Dedinky. Nájdete v nej všetko, čo preslávilo Slovenský raj. Hlboký skalný kaňon, vodopády, rebríky a stúpačky. Všetko korunované jedinečnou prírodou.
Ludárova veža 1859 m n. m. je vrcholom v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Nachádza sa na severozápad od vrchola Ďumbier v jednom z jeho hrebeňov - konkrétne v Ludárovom hrebeni, ktorý smeruje od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, z Ludárovej kopy k Ludárovej holi.
Veľký Rozsutec s výškou 1610 m n. m. patrí k najvýraznejším a najvyhľadávanejším vrcholom Malej Fatry a Slovenska vôbec. Svojim jedinečným, rozoklaným tvarom sa stal symbolom Krivánskej Malej Fatry, podobne ako platňovitý vrchol Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre.
Malý Rozsutec (1343 m n. m.) je obľúbený vrchol v Malej Fatre, menší skalnatý brat vedľajšieho Veľkého Rozsutca (1610 m n. m.). Je rovnako pútavým turistickým cieľom. Nachádza sa neďaleko Terchovej, Štefanovej a Zázrivej. Aj keď nie je až natoľko grandiózny, stále dokáže ponúknuť pekné výhľady a adrenalínovejší výstup po skalných pasážach. Spolu s Veľkým Rozsutcom svojou siluetou už zďaleka charakterizujú túto časť pohoria Malej Fatry.
Náučný chodník Pramenisko je náučnou trasou naprieč horským typom lužného lesa a rašelinísk prírodnej rezervácie Pramenište, na okraji vysokotatranskej obce Tatranská Lomnica. Návšteva tohto chodníčka je ideálnym spôsobom ako zaujímavou formou stráviť časť pobytu vo Vysokých Tatrách, ak sa práve necítite, alebo nie je čas na väčšiu túru v najvyšších horách Slovenska.
Brankovský vodopád je najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Má výšku 55 m. Napriek svojmu prvenstvu a veľkej prírodnej kráse, na počudovanie, nie je príliš známy. Nachádza sa v oblasti Donovál, konkrétnejšie Podsuchej, čo je jedna z osád Ružomberka. Je zvláštne, že vodopád nepriťahuje masy turistov, pritom sa nachádza len trištvrtehodinku pohodovej chôdze od hlavného ťahu Donovaly - Ružomberok. Možno je to len tým, že nikomu sa nechce prerušovať v týchto miestach obyčajne celkom svižnú jazdu autom.
Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245 m n. m..
Kráľova hoľa s výškou 1946 m n. m., predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.
Krakova hoľa 1751,6 m n. m. je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.
Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.
V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.
Bystrá lávka (2297 m n. m.) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.
Zámčisko 468 m n. m. je malokarpatský vrchol nad Modrou-Harmóniou. Jedná sa o vrchol absolútne ideálny na nenáročný, no zaujímavý výlet pre rodinky s malými deťmi. Cesta k nemu je naozaj nenáročná a celkom krátka, plná zaujímavostí, zavŕšená pekným výhľadom na Modru s možnosťou posedenia na lavičkách v oblasti vrchola. Zámčisko je cieľ viac ako vhodný na prvé kroky v spoznávaní slovenských hôr, alebo ak je málo času na väčšie dobrodružstvo a vám príde vhod skôr zaujímavá krátka prechádzka. My sme sa sem vybrali s deťmi vo veku 4 a 6 rokov.
Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800 m n. m.. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.