Baranec (2185 m n. m.) je mohutný, veľmi príťažlivý vrchol v Západných Tatrách. Týči sa nad Liptovom, konkrétne nad Žiarskou dolinou na západe a Jamníckou dolinou na východe. Nachádza sa v jednej z južných rázsoch, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa uvedeného pohoria cez Žiarske sedlo, kde susedí s vrchom Smrek (2072 m n. m.).
Výstup na Baranec predstavuje príťažlivú, no fyzicky veľmi náročnú túru, korunovanú podmanivými kruhovými výhľadmi do diaľav. Baranec je lákavým cieľom, dostupným z viacerých smerov po turistických značených chodníkoch. Dovolíme si tvrdiť, že tento vrch patrí k tomu najpríťažlivejšiemu, čo vysokohorská turistika na Slovensku ponúka. Stále relatívne opustená oblasť Západných Tatier, takmer bez chát a podobných výdobytkov civilizácie, navyše umožní vychutnať si tento výstup v pokojnej atmosfére mimo masového šialenstva.
Pohľad na Baranec a Malý Baranec. I od severu je dobre vidno mohutnosť tohto populárneho kopca.
Ľadové kráľovstvo Baranca z Plačlivého. Zimný hrebeň cez Smrek.
Ako sa dostať pod Baranec a odkiaľ vyraziť na túru?
Tým, že južné svahy Západných Tatier sú vrámci Slovenska celkom rýchlo dostupné po diaľnici, či kombináciou rýchlikov a autobusovej dopravy cez Liptovský Mikuláš, výstup na Baranec patrí k tým logisticky výhodnejším. Na Baranec sa však dostanete i od severu, odbočením na juh z hlavného hrebeňa Západných Tatier, napríklad výstupom z oblasti Ťatliakovej chaty cez Zábrať, alebo Smutné sedlo. Možností je viacero.
Najrýchlejší výstup na Baranec je však z juhu, z oblasti ústia Žiarskej doliny, alebo výhodnejšie ležiaceho ústia Račkovej doliny. Najpohodovejšie je to azda cez Žiarsku dolinu, na začiatku ktorej máte k dispozícii obrovské platené parkovisko, a na trase Žiarsku chatu. Na ktorej sa môžete ubytovať a výstup si tak skrátiť o 5 km. Ubytovaní hostia sa sem dokonca môžu vyviezť autom. Žiarska dolina navyše ponúka i relatívne konštantné stúpanie k vrcholu cez Žiarske sedlo. Z parkoviska v ústí Žiarskej doliny takisto môžete vyraziť po žltej značke priamo k vrcholu Baranca, no strmším terénom a bez chát, či bufetov.
Ďalšou z variant je túra z Račkovej doliny. Je tiež fyzicky náročná a parkovanie je tu o niečo zložitejšie. Miesta je tu minimum. Zato sa tu však nachádza kemp, kde sa môžete utáboriť a taktiež odparkovať. Túru tak začnete kúsok nad kempom, na zelenej značke cez Klinovaté.
V každom prípade platí, že autom je do týchto (južných) končín Západných Tatier najpohodlnejší prístup. Blízko k ústiu Žiarskej doliny vás dovezie dokonca i autobus.
Ak by ste sa rozhodli vyraziť na Baranec od severu, odparkovať budete musieť v oblasti Chaty Zverovka, kam jazdí i autobus. Spoje tu však zvykli jazdiť poredšie. Kúsok nad Zverovkou sa nám osvedčilo veľké platené parkovisko v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Mimo sezóny sa nám tu podarilo zaparkovať i bezplatne. Celkovo vás však ceny parkovného v Západných Tatrách určite nezruinujú.
V našom článku sme sa rozhodli opísať najpraktickejšie výstupové trasy na Baranec z juhu. Všetky sú fyzicky náročné, a pomerne dlhé, hoci sa dajú zvládnuť počas jednodňovej turistiky. Vybrať by sa sem mali skôr zdatnejší turisti.
Výstupové trasy na Baranec v kocke
- Výstup Žiarskou dolinou cez Žiarske sedlo - vzdialenosť: 11 km, stúpanie: 1435 m, klesanie: 150 m, čas: 5:00 h
- Výstup z ústia Žiarskej doliny cez Holý vrch - vzdialenosť: 6,4 km, stúpanie: 1322 m, klesanie: 37 m, čas: 3:55 h
- Výstup z ústia Račkovej doliny (pozn. aj ako Úzka dolina, ústie) cez Malý Baranec - vzdialenosť: 7,7 km, stúpanie: 1315 m, klesanie: 25 m, čas 3:50 h
Na zostupe z Baranca smerom do Žiarskeho sedla. V diaľke sú zreteľné Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč a Volovec.
Výstup na Baranec Žiarskou dolinou cez Žiarske sedlo
Výstup na Baranec zo Žiarskej doliny by sme odporučili ako úvodnú, spoznávaciu túru na Baranec. Trasa je však najdlhšia s najväčším prevýšením, keďže stúpa relatívne rovnomerne, orientačne je nenáročná a máte na nej k dispozícii i Žiarsku chatu, ktorá je otvorená celoročne. Musíte však na nej rátať s menšími technickými obtiažami v podobe mierne exponovaných skalnatých úsekov na hrebeni cez vrchol Smrek. Za vhodných podmienok by nemal byť problém zvládnuť ich.
Túru Žiarskou dolinou na Baranec začneme na parkovisku v jej ústí. Na jeho okraji je umiestnený smerovník pri výraznej závore, ktorá zakazuje vjazd ďalej po asfaltke smerom k Žiarskej chate. Vjazd je však umožnený turistom, ktorí sú na chate ubytovaní. Týmto spôsobom si túru na Baranec môžete značne skrátiť. Ak by ste museli z parkoviska šliapať po svojich, úsek na Žiarsku chatu meria 5 km. Môžete sa vybrať po spomínanej asfaltke alebo lesom po modrej značke. Obe trasy idú viac-menej súbežne hore dolinou. Je na vás, aký štýl pochodu vám viac vyhovuje. Asfaltka stúpa plynulejšie, cesta lesom má zopár krátkych strmších stúpaní. Výhľadovo je možno o niečo zaujímavejšia trasa lesom, pretože sa z nej otvárajú pohľady zhora na Žiarsku dolinu. Popri potoku Smrečianka by ste trasu na chatu mali zvládnuť do hodiny. Môžete sa tu občerstviť, či už z ponuky chaty samotnej, alebo pri vonkajších stoloch, z vlastných zásob.
Od chaty sa už cesta dvíha o niečo strmšie horským chodníčkom smerom k Žiarskemu sedlu po modrej a neskôr, miernym odbočením doprava, po zelenej značke. Tento chodník pripomína klasické vysokohorské trasy dolinami Vysokých Tatier. Chodník je dobre značený a sedlo máte pekne na dohľad. Výstup doň by ste mohli zvládnuť do 1,5-2 h. Zo Žiarskeho sedla si môžete vychutnať výhľady do Žiarskej a Jamníckej doliny, ako aj na Ostrý Roháč, či samotný Baranec. Toto sedlo je zároveň fajn miestom na oddych. Ak nie je vyslovene nepríjemne, dá sa tu rozložiť na tráve a príjemne posedieť.
V Žiarskom sedle sa výstup na Baranec odpája smerom doprava, po žltej značke. Ak je dobrá viditeľnosť, výborne uvidíte celý zvyšný úsek výstupu až na vrchol Baranca. Viac-menej ide o akýsi hrebeň tiahnuci sa cez Smrek až k Barancu. Miestami je úzky, skalnatý a mierne exponovaný. Zároveň je to azda najkrajšia časť tejto varianty výstupu na Baranec.
Zo Žiarskeho sedla chodník najskôr plynule stúpa po celkom širokom chrbte. Potom sa dostanete do ostrejších skalných častí. Vyžadujú si trochu preliezania. Zažili sme ich však aj pokryté snehom za silného vetra a odrazu to bol celkom iný prechod. Pekný dôkaz o tom, že rovnaká trasa v Západných Tatrách môže mať ďaleko vyššiu obtiažnosť pri zmenených poveternostných podmienkach.
Po prekonaní týchto skalných pasáží na užšom hrebeni sa dostanete k strmému výstupu k samotnému vrcholu Baranca. Ide o široký no strmý svah, ktorý dá zabrať. Po jeho prekonaní už sa pred vami zjaví ihlanovitý, betónový stĺp na vŕšku Baranca. Pri troche šťastia budete mať prekrásne výhľady na všetky svetové strany i na na prekonanú trasu Žiarskou dolinou cez Žiarske sedlo. Vrátiť sa potom môžete i zostupom cez Holý vrch, po žltej značke. S občerstvením na chate tam však nerátajte. Pripravte sa tiež na strmý zostup lesom až k parkovisku v ústí Žiarskej doliny.
Pohľad z Baranca na výstupovú trasu zo Žiarskeho sedla. Cestou prejdete i cez vrchol Smrek (2072 m).
Zo Žiarskeho sedla je pekný výhľad na výstupovú trasu k Barancu. Orientačne je pomerne jasná.
Žiarske sedlo. Cestou na Baranec si v Žiarskej doline môžete oddýchnuť na Žiarskej chate.
Pohľad na chodník smerujúci k Barancu zo Žiarskeho sedla. Na prelome leta a jesene boli svahy pokryté magickou inovaťou.
Úsek trasy medzi Barancom a Žiarskym sedlom. Ide o tiahle stúpanie resp. zostup.
Zostup z Baranca cez Smrek. Smerom k Žiarskemu sedlu.
Výstup na Baranec z ústia Žiarskej doliny cez Holý vrch
Ďalšou z možností ako vystúpiť na Baranec je značený chodník z ústia Žiarskej doliny po žltej značke. Táto trasa je opustenejšia, vedie hlbokým lesom, aby sa z neho vynorila na jednej z hrebeňových rázsoch Baranca, vedúcej cez Holý vrch a Kečku. Vďaka tomu trasa poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie už počas výstupu k vrcholu, vďaka čomu budú tunajšie strminy o niečo znesiteľnejšie.
Počas výstupu sa otvárajú výhľad na Žiarsku a Trnovskú dolinu, zaujme najmä pohľad na súbežný hrebeň Malého Baranca priamo na východe. Na tejto trase neočakávajte žiadnu možnosť doplnenia zásob, či občerstvenia v podobe horskej chaty, alebo bufetu. Takisto sme si nevšimli ani žiaden prameň, ktorý by bol priamo pri chodníku.
Tento výstup začína znova na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Z tohto miesta sa vyberieme kúsoček asfaltkou po červenej značke smerom na východ. Na nenápadnej križovatke odbočíme doľava do strmej stráne, pokrytej dlhými trávami, ktorá bola kedysi porastená lesom. Ten zrejme padol za obeť kalamite. Miesto odbočenie je ľahko prehliadnuteľné, preto cestou od parkoviska ostražito sledujte značenie. Odbočka na žltú značku sa nachádza neďaleko parkoviska. Odbáča sa v podstate krátko po prekonaní prvého stúpania po asfaltke.
Ďalšie metre potom vedú horským terénom, po zvyškoch lesa, celkom strmo nahor, až kým sa nevnoríte do ihličnatého lesa. Tam cesta pokračuje naďalej strmo nahor. Je to fyzicky náročný vysokohorský výstup a poriadne sa zapotíte. Zásoba vody sa určite hodí. Je dobré, ak máte odskúšané, koľko na podobnej túre zvyknete piť. Tunajší les môže okrem strminy ponúknuť i pekné scenérie, napríklad podmanivé slnečné lúče presvitajúce cez lesný opar. Túra však naberá na zaujímavosti až po dosiahnutia pásma kosodreviny, keď sa objavia prvé výhľady. Uvidíte síce ešte dosť dlhé stúpanie k vrcholu Baranca, no s peknými výhľadmi to bude ďaleko príjemnejšie. Takisto o niečo klesne i strmosť výšľapu.
Postupne miniete rázcestie s modrou značkou na Holom vrchu. Modrá vedie do relatívne vzdialených Jakubovian. My však stúpame cez Malý Holý vrch a Kečku ďalej, neustále sprevádzaný pohľadmi na hrebeň Malého Baranca na východe. Ním zároveň vedie i výstupová trasa z Račkovej doliny, ktorú si popíšeme v nasledujúcej časti článku.
Záverečné metre k vrcholu Baranca sú znova strmé, no podobne ako celý tento hrebeň, technicky nenáročné. Po vystúpaní nahor už sa môžeme tešiť z pohľadov na hrebeň Smreka, ktorým sa môžeme vrátiť cez Žiarske sedlo a Žiarsku dolinu k parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Ide však o dlhý okruh, len pre tých vytrvalejších. Krásou je to však veľmi lákavá túra. Kto sa rozhodne vrátiť rovnakou cestou nadol, môže tak pokojne urobiť po vychutnaní výhľadov na všetky strany. Alternatívne je možné pri návrate odbočiť na modrú značku Tá vás privedie na Tatranskú magistrálu, ktorou sa tiež môžete vrátiť na parkovisko. Ide však o okľuku. Lákadlom tejto trasy je zase Jakuboviansky vodopád v jej spodnej časti.
Odbočka na Baranec na Tatranskej magistrále. Tu začína trasa výstupu na Baranec cez Holý vrch.
Holý vrch (1723 m). Prvé miesto s výraznejšími výhľadmi na ceste k vrcholu Baranca.
Liptovská Mara. Pohľady z oblasti Holého vrchu pri výstupe na Baranec.
Výstup na Baranec z ústia Račkovej doliny (označované aj ako Úzka dolina, ústie) cez Malý Baranec
Račkova dolina je pomerne populárnou dolinou. Je to aj tým, že sa v jej ústí nachádza autokemping kam sa dá pohodlne doviezť autom. Odpadá tak nekonečné šliapanie po asfaltke, ktoré pred výstupom na Baranec určite radi vynecháte. Všeobecne sa tu však autá zvyknú tlačiť, nie je tu žiadne podobné parkovisko ako v ústí Žiarskej doliny.
Výstup od autokempingu vedie najskôr kúsok po červenej a krátko na to po zelenej značke cez Klinovaté (1555 m n. m.) a Malý Baranec 2044 (m n. m.). Trasa sprvoti strmo stúpa lesom, no keď z neho vybŕdne budete mať pekný zážitok zo stúpania po hrebeni vedúcemu až na vrchol Baranca. Neustále vás tam budú sprevádzať pekné výhľady. Zaujímavé sú práve tie smerom na východ k hrebeňu Ostredka.
Z vrcholu Baranca si môžete vymyslieť i okruh s návratom cez Jamnícku dolinu. My sme si vymysleli poriadne trápenie cez Ostrý Roháč a hrebeň Ostredka - Otrhancov. Ako sa ukázalo, takáto trasa je fyzicky dosť náročná, najmä ak vám dôjdu zásoby vody. Hrebeň Otrhancov na záver dokáže riadne vytrápiť, nehovoriac o strmom záverečnom zostupe z neho, kde nás zachránili už len núdzové čučoriedky. Kto však chce, dokáže si na tejto trase naplánovať i takúto extrémnu turistiku, úctyhodných parametrov.
Pohľad na výstupovú trasu na Baranec cez Malý Baranec. Ide o krásnu túru, no musíte sa na nej zaobísť bez horských chát.
Hrebeň Ostredka počas výstupu na Baranec z Račkovej doliny cez Malý Baranec. Pod ním sa tiahne Jamnícka dolina.
Výhľady na ranný Kriváň z výstupu na Baranec z Račkovej doliny. Na túto túru stojí za to si privstať kvôli výhľadom i časovej náročnosti.
Vrchol Baranca a výhľady
Samotný vrchol Baranca je celkom oblým, hoci sa tak pri pohľade napríklad od Žiarskeho nemusí zdať najmä v dôsledku strmo vyzerjúceho záverečného stúpania od severu. Priestranstvo vrchola je však rozložité a nenájdete tu ani výrazné skaly. Najvýraznejším objektom je betónový monolit vysoký odhadom okolo 3 metrov. Tým že vrchol leží v nadmorskej výške 2185 m vo výhľade z neho nebránia žiadne prekážky. Je kruhový a výhľady sú naozaj perfektné.
Nám sa najviac páčil pohľad smerom k hlavnému hrebeňu tiahnucemu sa na severe. Dominuje mu oblasť okolo Troch kôp a Plačlivého, ako aj bočný hrebeň vedúci z Baranca do Žiarskeho sedla. Samozrejme dobre uvidíte i do Žiarskej a Jamníckej doliny, ktoré sú hneď pod nohami. Zaujímavý je tiež pohľad na postupne sa dvíhajúci hrebeň vedúci k vrcholu Baranca cez Malý Baranec. Veľmi pôsobivé sú však i výhľady z okolitých končiarov práve na samotný Baranec. Najmä v zime, pokrytý snehom a ožiarený slnkom pôsobí obrovitým dojmom.
Záverečné metre výstupu na Baranec smerom od Žiarskeho sedla. Vrcholová časť je pomerne oblá a tak nebráni skvelým kruhovým výhľadom.
Betónový stĺp na Baranci. Podľa neho bezpečne spoznáte vrchol, hoci nie je veľmi kde zablúdiť.
Výhľad z Baranca smerom k Žiarskej doline. I ňou sa dá dostať na Baranec.
Výhľad z Baranca až k Sivému vrchu na pozadí. Výstup zvládol aj psík.
Náročnosť výstupu na Baranec
Túra na Baranec patrí k tým fyzicky ťažším túram v našich horách. Technicky je to zložitejšie azda na prístupovom hrebeni cez vrchol Smrek, kde sa vyskytuje zopár komplikovanejších skalných úsekov. Všetko je to však chodecký terén. Fyzicky je ale výstup z hociktorej strany poriadny zaberák. Okrem trasy cez Žiarsku chatu, na ostatných chodníkoch nemáte k dispozícii ani možnosť na doplnenie zásob, takže o ide o výstupy, kde si všetko, čo potrebujete budete musieť niesť.
Výstup s poriadnym prevýšením dá zabrať, nehovoriac o komplikáciách spojených s horšími poveternostnými podmienkami. Jednoducho, je to výstup, kam sa oplatí prísť pripravený a zocelený inými túrami, aby ste si ho mohli užiť.
Deti by sme vám sem odporúčali brať len staršie, u ktorých viete ako znášajú turistiku v horách trvajúcu viac hodín. V horšom prípade by ste im ju mohli na výstupe typu Baranec navždy znechutiť. I tí, čo sa cítia vo forme, by si výstup na tento kopec mali poriadne naplánovať a radšej vyraziť ráno, počas dňa s výhľadom predpovede dobrého počasia.
Výstupová trasa zo Žiarskeho sedla medzi Smrekom a vrcholom Baranca. Je miestami technickejšieho charakteru, no stále ide o chodecký terén.
Spätný pohľad na výstupovú trasu na Baranec cez Holý vrch. Je to fyzicky náročná štreka.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Baranec je situovaný v turisticky obľúbenom regióne Liptov, kde je dostatok rôznych ubytovacích možností. Počas sezóny v lete a v zime tu však zvykne tráviť dovolenku mnoho návštevníkov, preto môže byť problémom zohnať voľné ubytovanie podľa vašich predstáv. Z vyslovene horských možností ubytovania spomenieme Žiarsku chatu.
Je fajn vedieť aj o núdzových búdach v podobe Koliby Horica (na zelenej značke smerom na Malý Baranec) a Koliby pod Pustým (na modrej značke v Jamníckej doline pod vrchom Smrek, mal by tu byť i prameň).
Pripomíname, že koliby v Západných Tatrách sú určené len ako útočisko v mimoriadnych situáciách, nie na táborenie. Opekanie v národnom parku povolené nie je. V búdach by ste však mali nájsť nejakú tú piecku, kde sa dá zakúriť, i čosi na nej navariť.
Koliba Horica. Môže poskytnúť núdzové útočisko pri výstupe na Baranec cez Klinovaté.
Kamenné útočisko tesne pod vrcholom Baranca. Bivakovanie tu oficiálne povolené nie je.
Kedy sa oplatí navštíviť Baranec?
Baranec je grandiózny vrchol hodný návštevy v každom čase. Trasou cez Žiarskej sedlo je dokonca prístupný celoročne, no preverte si vopred platnosť výnimky. Časová platnosť býva obmedzená. V prípade zimnej návštevy taktiež berte do úvahy technickú náročnosť práve tejto trasy. Môže to tu vyzerať výrazne inak ako si predstavujete a nemusí ísť vyslovene o zimný terén. Nám tu dal zabrať i silný, ľadový vietor.
V zime je však táto túra prekrásna a hoci je ešte náročnejšia ako v iných obdobiach roka, počas snehovej pokrývky mohutnosť Baranca mimoriadne vynikne, čo rozhodne stojí za pohľad aspoň zo Žiarskeho sedla. Veľmi pekný je pohyb v týchto končinách aj počas jesene, keď sú svahy Baranca pocukrované prvou inovaťou.
Dominancia zimného Baranca nad okolitou krajinou. Je to priam ľadový obor.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Medvedia štôlňa - verejnosti zaujímavo sprístupnená štôlňa na začiatku Žiarskej doliny
- Šarafiový vodopád - ľahko dostupný vodopád neďaleko Žiarskej chaty
- Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier - pietne miesto pri Žiarskej chat
- Radové skaly na Sivom vrchu - túra krásnym skalným mestom
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.