Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245m.
Kmeťov vodopád nájdete vzdialený len na skok od modrej turistickej značky, ktorá vedie Kôprovou dolinou. Vodopád je dobre dostupný z Podbanského a horárne na Troch studničkách. Hoci vodopád hraje prím medzi vodopádmi Slovenska, nie je až tak populárny a navštevovaný ako omnoho nižšie z nich. Jeho návšteve nenahráva ani poloha, pretože leží mierne za rohom od najpopulárnejších turistických centier v Tatrách a na trase k nemu sa nenachádza ani žiadna horská chata. Z Podbanského to pritom k nemu nie je žiadna ťažká ani náročná túra.
Ďalšia zo skrytých kaskád Kmeťovho vodopádu. V bezprostrednom okolí vodopádu nájdete smrekový les.
S kadiaľ vyraziť k vodopádu a kde zaparkovať?
Dostať sa do oblasti Vysokých Tatier nie je väčším problémom. Či už sa vyberiete kombináciou rýchlikov a autobusovej dopravy, alebo autom, nepotrvá to príliš dlho. Na túru ku Kmeťovmu vodopádu sa vyplatí vybrať autom s následným peším, alebo cyklopresunom. Východiskovými bodmi sú v tomto prípade parkoviská v Podbanskom, alebo pri bývalej Važeckej chate pri Troch studničkách.
Podbanské je západnejšie, kým menej nápadné, platené parkovisko pri bývalej Važeckej chate nájdete východnejšie od vodopádu, na ľavej strane cesty v smere na Štrbské Pleso. Obe východzie lokality však ležia na hlavnej ceste, vedúcej popod Tatry v smere Podbanské-Štrbské Pleso. Podbanské je dostupné i autobusovou linkou. Autobusy sem jazdia zo Štrbského Plesa i Liptovského Mikuláša. Odporúčame naštudovať si vopred cestovné poriadky, pretože hustota spojov nie je príliš veľká.
Smerovník pri bývalej Važeckej chate. V týchto miestach môžete na platenom parkovisku odstaviť auto a vybrať sa ku Kmeťovmu vodopádu, prípadne na Kriváň.
Platené parkovisko pri bývalej Važeckej chate. Parkovisko sa nachádza napravo od hlavnej cesty v smere Štrbské Pleso - Podbanské.
Túra ku Kmeťovmu vodopádu
Ku Kmeťovmu vodopádu sa dá dostať najpraktickejšie dvoma spôsobmi a potom viacerými nepraktickými spôsobmi. Najrýchlejšie je to buď z Podbanského, prípadne z bývalej Važeckej chaty. Z Podbanského je trasa o niečo dlhšia, no nebudete musieť prekonávať kopce a stúpanie bude na väčšine trasy pozvoľné. Naopak ak by ste sa vybrali z bývalej Važeckej chaty budete musieť hneď v úvode a potom v závere, keď sa budete vracať prekonať strmší kopec. Výhodou trasy však je že je zhruba o kilometer a pol kratšia (dokopy o 3). Takže čo časovo stratíte stúpaním do kopca, ušetríte na vzdialenosti. Časovo je tento variant zhruba o 15 minút kratší.
Ťažko povedať, ktorá z týchto trás je na túru lepšia. Asi to skôr závisí od preferencií. Trasa od Važeckej chaty je možno trocha zaujímavejšia, vzhľadom na to, že pôjdete naprieč lesom. Na druhej strane je aj viac kopcovitá, na rozdiel od tej z Podbanského. Ak teda nemáte radi kopce, prípadne sa chcete k vodopádu vybrať na bicykli zvoľte trasu z Podbanského.
Jedna z tých nepraktickejších možností, ako sa dostať k vodopádu je ísť zo Štrbského plesa, cez Popradské pleso, Hincové plesá a Vyšné Kôprovské sedlo a následne zísť Hlinskou dolinou do Kôprovej doliny. Je to niečo pre veľmi skúsených horalov, ktorí si takto môžu spraviť mimoriadne zaujímavý okruh až na Podbanské, či bývalú Važeckú chatu. Ten však dosahuje takmer 26 km s prevýšením okolo 1500m. Podobne zdĺhavý okruh je prejsť Tichou dolinou z Podbanského, cez Liptovský košiar, Sedlo Závory a následne Kobylou dolinou do Kôprovej doliny, potom k vodopádu a následne späť do Podbanského. Túra má cez 30 km a je to opäť niečo pre turistických fajnšmekerov.
Výstup z Podbanského
Z Podbanského vedie ku Kmeťovmu vodopádu kombinácia žltej, zelenej a modrej turistickej značky. Najskôr stúpate po žltej k rázcestiu Tichá, horáreň, potom zelenou k rázcestiu Pod Grúnikom a stadiaľ už po modrej značke až po záver cyklotrasy, kde nájdete odbočku doprava na chodníček, ktorý vás do 5min. privedie k vodopádu. Trasa má zväčša mierny sklon. Je dlhá zhruba 8,5km s prevýšením približne 310m. Mali by ste ju prejsť zhruba za 2 hodiny a 15 minút. Naspäť aj o pol hodinu rýchlejšie ak pridáte do kroku. Trasa vedie po lesnej asfaltke, miestami vysypanej šotolinou. Po trase sa nedeje viac-menej nič zaujímavé, čo by stálo za opis.
Ďalšou variantou je ísť z Podbanského po červenej značke, ktorá sa neskôr napojí na modrú. Táto možnosť je však dlhšia a nie až tak populárna, keďže trasa k vodopádu meria takmer 10km a stúpanie je 440m. Mala by sa dať zvládnuť za 2:50h. Zdatní turisti ju však prebehnú asi rýchlejšie. Práve im by sme túto trasu odporučili. Pre turistov začiatočníkov bude ideálna prvá možnosť.
Prvá možnosť z Podbanského je zároveň aj cyklotrasou, čo je podľa nás ideálny spôsob ako sa dostať ku Kmeťovmu vodopádu. Nebudete totiž musieť pochodovať po asfaltke a cestou späť vás čaká príjemný zjazd.
Rázcestie modrej a zelenej turistickej značky, ktorá vedie ku Kmeťovmu vodopádu z oblasti Podbanského.
Asfaltka v Kôprovej doline. Vedie po nej nenáročná cyklotrasa z Podbanského až takmer celkom ku Kmeťovmu vodopádu.
Cestou po modrej značke ku Kmeťovmu vodopádu. Kôprová dolina bola na jeseň prívetivá, v letnom teple je dlhší úsek k vodopádu po asfaltke zrejme dosť nepríjemný.
Kôprovskou dolinou ku Kmeťovmu vodopádu. Mostom cez takmer vyschnutý Kôprovský potok.
Jeseň v Kôprovskej doline vrcholí. Smrekový les dopĺňajú zlatisté smrekovce.
Prístrešok v Kôprovskej doline. Na trase ku Kmeťovmu vodopádu ich je viacero.
Odbočka ku Kmeťovmu vodopádu - záverečné metre výstupu. V tomto bode zároveň končí cyklotrasa v Kôprovskej doline.
Výstup z parkoviska pri bývalej Važeckej chate
Z parkoviska pri bývalej Važeckej chate sa najskôr vyberiete po červenej značke, na ktorú je potrebné vystúpať kúsok nad samotnym parkoviskom. Táto značka vás dovedie k rozkošnej horárni pri Troch studničkách a neskôr k rázcestiu s modrou značkou, s názvom Pod Bytom. Modrou sa prehupnete cez kopec porastený smrekovým lesom na už spomínané rázcestie Pod Grúnikom a z tohto bodu je už cesta k vodopádu totožná s vyššie opísanou variantou z Podbanského.
Keď potom prídete na koniec cyklotrasy zabočíte pri smerovníku doprava, na chodníček k vodopádu. Vzdialenostne z Važeckej chaty je to takmer 7km s prevýšením 230m, pričom výstup trvá približne 2 hodiny. Na tejto trase je nutné prejsť kopček rozkladajúci sa medzi rázcestiami Nad Bytom a Pod Grúnikom. Ten je namáhavejší predovšetkým pri návrate od vodopádu po tejto trase.
My sme si zvolili pri poslednej návšteve práve túto možnosť výstupu k vodopádu a najskôr sme z parkoviska nesprávne šliapali po hlavnej ceste, čo môže byť vzhľadom na premávku mierne nebezpečné. Neskôr sme už šli správne po značke. Ukázalo sa, že táto trasa je koncipovaná ako klasický turistický chodník lesmi pod Kriváňom. Asfalka sa rozkladá až na modrej turistickej značke, v druhej časti výstupu.
Začiatok túry ku Kmeťovmu vodopádu. Z parkoviska pri bývalej Važeckej chate sa možno vydať po červenej značke, prípadne prejsť prvé metre po asfaltke a následne sa napojiť na turistickú značku.
Tri studničky. Romantické miestečko cestou ku Kmeťovmu vodopádu s možnosťou posedenia v prístrešku.
Horáreň Tri Studničky. Cestou ku Kmeťovmu vodopádu po Tatranskej magistrále od východu je možnosť pozrieť si i toto príjemné miesto.
Chodníkom smerom ku Kmeťovmu vodopádu. Trasa prebieha v podhorí Kriváňa, miestami i kalamitou zničeným lesom.
Nad Bytom. V tomto bode je potrebné prejsť na modrú značku, ktorá vedie Kôprovou dolinou k rázcestiu s chodníčkom, ktorý ústí až priamo pri Kmeťovom vodopáde.
Na modrej značke cestou ku Kmeťovmu vodopádu. Tento les sa nachádza priamo pod juhozápadnými svahmi Kriváňa.
Charakter chodníka na modrej značke smerom ku Kmeťovmu vodopádu od východu. Sčasti vedie lesným terénom, a čiastočne asfaltkami.
Jesenná atmosféra v Kôprovej doline. Počasie nám veľmi neprialo, no jesenná príroda bola i tak pohľadná.
Pri Kmeťovom vodopáde
Do lokalita Kmeťovho vodopádu vojdete, kamenistým, tatranským chodníčkom, ktorý odbáča z modrej turistickej značky v Kôprovej doline, v mieste ukončenia tunajšej cyklotrasy. Vodopád je skrytý v lese a od cesty ho nevidno a ani veľmi nie je počuť jeho hukot. Celkovo je lokalita vodopádu pomerne tônistým miestom, obkoleseným strmými, ťažko prístupnými svahmi pozdĺž jeho padajúcej vody.
Nad korytom Nefcerského potoka, priamo pod vodopádom sa nachádza drevená vyhliadková plošina, ktorá je vlastne mostom. Uvedený chodník vás z Kôprovej doliny zakrátko privedie práve naň. Z mostíka je možné pozorovať samotný vodopád, hoci výhľad nie je kompletný. Vrchné partie vodopádu zostávajú z tohto miesta ukryté a tak sa zdá, že vodopád nie je až tak vysoký.
Lesný chodník pokračuje i za mostíkom. Vedie ďalej do svahu, kde je menšia vyhliadka. Chodník umožňuje o niečo lepšie výhľady z pravej strany vodopádu. Neskôr vedie i do strmších častí svahu, no jeho záver bol zrejme vyšliapaný mimo oficiálne prístupnej časti tejto lokality za účelom dostať sa bezprostredne k najvyšším partiám vodopádu. Tieto miesta sa však už javili pomerne nebezpečné v zmysle možného pošmyknutia a životohrozujúceho pádu.
Kmeťov vodopád sa nám ukázal ako relatívne úzky, divý, kaskádovitý tok. Mali sme ho možnosť navštíviť v čase, keď boli Tatry celkovo vysušené a to aj napriek tomu, že posledné dni boli dosť sychravé. Je veľmi pravdepodobné, že v čase topenia snehov, vodopád naberá na kráse. Z tohto pohľadu pôsobil menej dominantne ako povedzme ďalší tatranský vodopád - Vodopád Skok, ktorý je v skutočnosti podstatne nižší.
Pri vodopáde sme stretli zopár ľudí a na záver skupinu asi 15 fotografov, ktorí si tu masovo rozložili svoje statívy. Zrejme išlo o organizovanú skupinu. Našťastie sme v tom čase boli už na odchode. Výhľadový mostík nie je totiž príliš široký a sotva tu okolo seba prejdú dvaja ľudia. Najmä ak majú na chrbte batohy. V prípade, že sa na mostíku zíde viac ľudí, môže dôjsť k slušnej tlačenici.
Kmeťov vodopád z hľadiska fotogenickosti trpí jedným neduhom, ktorý spočíva v tom, že nie je možné pozrieť si ho celý. Nech sa už snažíte akokoľvek, vždy uvidíte len jednu, resp. dve z jeho častí. Pri pohľade z mosta uvidíte spodnú časť, ak vyjdete o čosi vyššie na vyhliadku uvidíte jeho spodnú a strednú časť. Z tých nebezpečnejších partií nad vyhliadkou zas jeho vrchnejšiu časť. Aj kvôli týmto dôvodom je vodopád menej navštevovaný, napriek tomu, že sa jedná o náš najvyšší vodopád.
Nám sa podarilo vodopád najlepšie odfotiť z vyhliadky nad mostíkom. Vyhliadka je to síce taká provizórna, ohradená dreveným zábradlím, no umožní vám vidieť vodopád v širšom kontexte. Škoda len že do výhľadu často zasahujú konáre stromov v okolí vodopádu.
Mierne stúpajúcim chodníčkom ku Kmeťovmu vodopádu. Od poslednej odbočky je to približne päť minút chôdze a ste v cieli.
Kmeťov vodopád. Jednotlivé jeho časti sú skryté za skalou a stromami a tak pôsobí skromne.
Chodník vedúci okolo Kmeťovho vodopádu. Miestami z neho vidno i na skryté časti vodného toku.
Pohľad na Kmeťov vodopád z jednej z vyhliadkových plošín. Plošina nie je príliš rozmerná, nič pre masy turistov.
Drevená konštrukcia v okolí Kmeťovho vodopádu. Jej súčasťou je i vyhliadková plošina priamo nad tokom Nefcerského potoka.
Kmeťov vodopád nepôsobil ako najväčší na Slovensku. Dôvodom mohli byť i slabšie vodné pomery jesenného obdobia.
Spodná časť Kmeťovho vodopádu. Klasická ukážka tatranského prírodného prostredia - žula, smrekový les a ľadová voda.
Nefcerský potok. Hlavný zdroj vody pre Kmeťov vodopád. Vlieva sa do Kôprovského potoka o pár desiatok metrov pod vodopádom.
Spodná, drevená vyhliadková plošina pri Kmeťovom vodopáde, ktorá zároveň slúži ako most. Je stabilná, no neposkytuje dostatok miesta väčšiemu počtu návštevníkov.
Z vyhliadkovej plošiny si môžete pozrieť spodnú časť Kmeťovho vodopádu. Vyššie kaskády vidno, ak sa poberiete po chodníčku ďalej k ďalšej vyhliadke.
Vrchné partie Kmeťovho vodopádu. Až tu si možno uvedomiť skutočnú veľkosť vodopádu.
Kmeťov vodopád na bicykli
Ak ste fanúšikom bicyklovania, nenáročná trasa ku Kmeťovmu vodopádu je priam ideálna na krátky cyklovýlet. Najmä ak máte so sebou deti. Oficiálna cyklotrasa vedie z Podbanského a končí pri rázcestí, neďaleko Kmeťovho vodopádu (k nemu je to potom zhruba 5 minút pešo). Na cyklistov sme tu narážali pravidelne, či už sa jednalo o dôchodcov, alebo o rodiny s deťmi. Niet sa čo čudovať, trasa je jednoduchá, vedie do mierneho kopca, ktorý zvládnu aj cyklisti s horšou kondíciou. Naspäť je to potom už len vyslovene pohoda, kde pomaly ani nebudete musieť šľapať.
Technicky je cyklotrasa málo náročná, vedená po asfaltke, ktorá dokonca nie je ani príliš zničená. Preto na zdolanie nebudete potrebovať drahý, nadupaný horský bicykel. Krosový bicykel postačí. A pokojne aj hocaký obyčajný bicykel.
V závere trasy si potom môžete bicykel oprieť o jeden zo smerovníkov a vybehnúť si na vodopád pešo. V tejto súvislosti by sa tu určite zišiel aspoň nejaký provizórny stojan na bicykle, aby si mohli ľudia praktickejšie odstaviť a zabezpečiť svoj bicykel. V súčasnosti (2019) sme tu totiž žiaden stojan nenašli.
Cykloturistika v Kôprovskej doline. Takmer celkom ku Kmeťovmu vodopádu sa pohodlne dopravíte po značenej cyklotrase.
Náročnosť výstupu a k vodopádu s deťmi
Návšteva Kmenťovho vodopádu, čo sa týka náročnosti, predstavuje možnosti na tatranskú turistiku jednoduchšieho formátu. Pešia túra z Podbanského, či parkoviska pri bývalej Važeckej chate je technicky ľahšou túrou, čo do prekonávania prevýšení. Je to skôr dlhá prechádzka. Pre niekoho by azda mohol predstavovať problém prechod kopcovitým úsekom medzi oblasťou Nad Bytom a Pod Grúnikom, alebo nezáživný pochod po asfaltke. V tom prípade by bol možno vhodnejší bicykel z Podbanského.
Na túre sme stretli i dôchodcov a túru by mali zvládnuť i deti. Je však na individuálnom zvážení, či vaše deti prejdú 15-18km tam i späť, pre deti nezáživným terénom. Na trase sa totiž nenachádza veľa atraktivít čo by deti aspoň trocha rozptýlilo. Čoskoro by vás tak mohli začať obťažovať klasickou detskou otázkou „Kedy tam už budeme?“. Skúste ich motivovať pekný cieľom v podobe vodopádu.
Popri ceste sme si všimli aj zopár drevených prístreškov, kde by sa dala spraviť s deťmi prestávka. Takisto vám pochod môže občas spríjemniť pohľad na Kôprovský potok. A to je asi tak všetko.
Trasa s Podbanského je absolvovateľná s detským kočiarom, detským cyklovozíkom, alebo v zime na bežkách. Kočiarov a detských cyklovozíkov sme pri poslednej návšteve stretli niekoľko, napriek tomu že nebolo úplné ideálne počasie. Sklon terénu je na asfaltke mierny.
Ak to zhrnieme, trasa ku Kmeťovmu vodopádu je jednoduchá, bez technických pasáží. Z Podbanského navyše stále po asfaltke bez výraznejších stúpaní. Zvládnuť by ju mali všetky chodiace vekové kategórie, ktorým však nevadí zhruba 4-5 hodinová prechádzka monotónnejšim terénom.
Kôprová dolina - ideálne miesto na prechádzku s deťmi i na kočíkovanie. Cesta ku Kmeťovmu vodopádu je vhodná pre všetky kategórie turistov.
Prístup počas sezónnej uzávery
Výhodou turistiky v tejto časti Tatier je, že Kôprová dolina je po Kmeťov vodopád prístupná celoročne, preto po zvážení aktuálnych poveternostných podmienok môžete vyraziť takmer kedykoľvek.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
V oblasti Kmeťovho vodopádu sa nenechádza žiadna útulňa, alebo horská chata. Ubytovať sa môžete skúsiť v Podbanskom, alebo na Štrbskom Plese, kde sa nachádza množstvo ubytovacích kapacít. Problémom by snáď mohol byť len čas hlavnej turistickej sezóny, kedy Tatry praskajú vo švíkoch. Ubytovanie však ponúkajú i ďalšie podtatranské obce a kempy. Najbližší kemp sa nachádza v Štrbe.
Čo sa týka núdzového prespatia, tak po ceste sme si všimli prístrešok na Rázcestí pod Grúnikom, ktorý je zhruba v polovici trasy. V druhej tretine trasy je potom ďalší prístrešok aj s posedením. V prístrešku je výstražná tabuľa, že tam nie je možné klásť oheň. Na opekanie v týchto miestach môžete preto zabudnúť. Menší prístrešok je potom ešte pri rázcestníku Nad Bytom v smere na bývalú Važeckú chatu.
Cyklistické značenie medzi Podbanským a oblasťou Kmeťovho vodopádu. Na mieste nájdete aj krytý prístrešok. Príjemná cyklotrasa vedie Kôprovou dolinou a má záver priamo pri odbočke k vodopádu.
Na pochode ku Kmeťovmu vodopádu je dostatok miest na prípadný odpočinok na chránenom mieste. Tento zaujímavý prístrešok má vchod z oboch strán.
Kedy sa oplatí navštíviť Kmeťov vodopád?
Kmeťov vodopád sme mali možnosť zažiť v sychravý jesenný deň počas mrholenia. Nebolo to nič príjemné, no aj to je možnosť na turistiku v Tatrách, keď nie je možné vydať sa na výstupy na štíty. Na druhej strane stúpať k vodopádu po asfaltke v horúcom lese tiež nebude to pravé, po čom by ste túžili. Vodopád samotný bude pekný zrejme v každom ročnom období. Ideálne obdobie na návštevu bude čas, keď v Tatrách vrcholí topenie snehu, prípadne po výdatnejších dažďoch. Vtedy by mal byť vodopád najvýdatnejší.
Výhodou vodopádu je, že sa nejedná o príliš odľahlú divočinu, ktorá je skrytá uprostred nedostupného lesa. Ľahký prístup totiž výrazne zjednodušuje asfaltka. A tak aj počas nepriazne počasia, by ste mali s trochou úsilia bezpečne doraziť minimálne do Podbanského. V prípade veterného počasia je dobré sa mať na pozore, pred padajúcimi stromami. Informuje o tom tabuľa pri rázcestníku neďaleko vodopádu.
Upozornenie na nebezpečenstvo padajúcich stromov. I pri samotnom Kmeťovom vodopáde sa nachádza kalamitná oblasť.
Tipy na výlet a zaujímavosti v blízkom okolí
- Výstup na Kriváň 2494m - absolútna klasika vysokohorskej turistiky v Tatrách
- Tri studničky - romantická lokalita s peknou horárňou
- Hladké sedlo - možnosť výstupu na hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ide krásnu no zdĺhavú túru, do odľahlých častí tatranského horstva
- Sedlo Bystrá lávka - vyskúšajte túru ktorá spája Furkotskú a Mlynickú dolinu
- Kôprovský štít 2363m - veľmi pekný výhľadový štít
- Štrbské pleso – jedno z najväčších turistických centier vo Vysokých Tatrách
- Ostrva – nádherný výhľadový vrchol nad Popradským plesom
- Popradské pleso – obľúbená turistická destinácia s možnosťou občerstvenia, ale i ubytovania
- Cintorín Važec – najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku
Fotografie z výletu ku Kmeťovmu vodopádu
Informácie o článku
- Kedy sme lokalitu navštívili: 2019
- Fotografie sú z obdobia: október 2019
- Autori článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autori fotografií: Václav Sulek, Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.