Muránska planina je horský celok v západnej časti Slovenského rudohoria. Prelína sa v nej prírodný charakter náhorných plošín Slovenského krasu a zalesnených strání Nízkych Tatier. Je to kus nádhernej prírody, ktorá človeku ľahko prirastie k srdcu. Rád sa sem vraciam.
Drevené chrámy (kostoly, cerkvi) oddávna patria ku kultúre našich predkov. Sú našim dedičstvom a pamiatkou na ťažký život jednoduchého chudobného ľudu. Nachádzajú sa zväčša v odľahlejších častiach východného Slovenska. Sú neopakovateľné a podobné chrámy nájdete okrem Slovenska, len v pohraničných oblastiach na území Poľska a Ukrajiny. Mnohé z nich sú navyše zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a všetky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.
Cestou po južnej podmalokarpatskej ceste vám ihneď padne do oka. Výrazný hrebeň Malých Karpát medzi Hornými a Dolnými Orešanmi. Priam vyzýva ísť sa poprechádzať po jeho chrbte. A tak na jar stojíme na jeho počiatočnom bode - v Horných Orešanoch, odkiaľ sa strmo dvíha k oblohe.
Nad Pernekom sa strmo k nebu dvíha hrebeň Jastrabníka. Táto dedina je vtesnaná medzi tento a hrebeň Krížnice, pričom pôsobí doslova učupená pod tunajšími vrchmi. Okolité kopce pôsobia vyšším dojmom, ako v skutočnosti sú. Dedinka tak má pekný horský ráz.
V tomto článku si predstavíme oblasť bočného hrebeňa Malých Karpát vedúceho z Perneku cez masívny vrchol Krížnica až na Čertov kopec na hlavnom hrebeni Malých Karpát. Trasa sa vyznačuje klasickým lesnatým terénom, strmým stúpaním na Krížnicu a jedinečnými stromami na jej vrchole, ako aj zaujímavým skalnatým hrebienkom Čertovho kopca.
Nad obcou Kuchyňa sa nachádza množstvo neznámych vrcholov. K tým patrí i Bačkorová a Ražňová, ktoré oddeľuje Švancpošská dolina. V prípade Ražňovej sa jedná o mimoriadne atraktívny vrchol.
Ak sa vydáte z podmalokarpatskej obce Kuchyňa smerom na Čermákovú lúku - po zelenej značke - kúsok za dedinou, vľavo od vodárenského zariadenia začína pomerne výrazná skalná bariéra. Nie je to turisticky sprístupnená oblasť. Pri pohľade do mapy je možné zistiť, že sa jedná o Modranskú skalu.
Malé Karpaty v oblasti Doľan by sme mohli označiť ako poľovnícky kraj a zrejme aj raj. V lesoch pobehuje neskutočné množstvo zveri, nachádzajú sa tu poľovnícke chaty a počas prieskumu tejto lokality bolo takmer neustále počuť výstrely. Samozrejme je to i vinárska oblasť. Viac sa však povenujeme tunajším pahrbom.
Historické hraničné kameňe Bratislavy sú atraktivitou, ktorá by v iných krajinách patrila medzi prvotriedne zaujímavosti. U nás však hraničné kamene postupne pohlcuje malokarpatský les. Reč je o starých hraničných kameňoch oddeľujúcich vtedajšie bratislavské panstvo od okolia. Nejedná sa len o zaujímavú sondu do histórie Bratislavy, ale aj o atraktívne objekty skryté v bratislavskom lesoparku. Ak už máte Malé Karpaty prejdené, práve takéto zaujímavé ciele môžu prehĺbiť vaše poznávanie tejto lokality. A nebude to nuda. Tak teda hor sa do objavovania!
Nie je neznáme, že v období medzi dvoma svetovými vojnami sa na území Československa začalo budovať masívne opevnenie predstavujúce sústavu betónových bunkrov a pevností. Bola to odpoveď na otázku ako čo najefektívnejšie chrániť vtedajšiu ČSR. Charakter územia krajiny a jej finančné možnosti podporili názor, že ideálom bude práve vybudovanie opevnenia. Vychádzalo sa najmä z faktu existencie spojeneckej zmluvy medzi ČSR a Francúzskom, pričom niektoré prvky opevnenia pripomínali objekty francúzskej Maginotovej línie. Počítalo sa s tým, že vojaci a opevnenie v prípade útoku vydržia dovtedy, kým stihnú doraziť spojenci a posily.
Tento článok predstavuje dobre dostupnú možnosť na tréning behu stúpaní v Bratislave. Ide o okruh, ktorého súčasťou je prebeh popod lanovku na Kamzík. Okruh začína pri nemocnici na Kramároch prechádza Železnou studienkou a po dosiahnutí najvyššieho bodu - televíznej veže na Kamzíku sa vracia cez Americkú lúku znova do východzieho bodu.
Trail running je čoraz populárnejšia forma športu. Jedná sa o beh vo voľnej prírode, často po horských, alebo lesných chodníkoch, prakticky za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Slovensko je na túto aktivitu absolútne ideálnou krajinou. Veď nádhrených chodníčkov v našich lesoch a horách je nekonečné množstvo. Sú prekrásne v každom ročnom období. V posledných rokoch rastie takisto počet závodov súvislosti s touto aktivitou. Spomenúť možno napríklad Nízkotatranskú stíhačku, Malofatranskú, či Kysuckú stovku. K tomu sa pridružilo množstvo lokálnych kratších pretekov napr. v Malých Karpatoch.
Dnes si predstavíme bežecký okruh po nočnej Bratislave, kde sa snúbia atraktívne prekážky s voľnejšími pasážami a bonusu v podobe návštevy známych vojnových pamätihodností. Okruh má približne 10km a je pomerne svieži. Striedajú sa tu stúpania, klesania aj druhy povrchu a typ okolia, ktorým pobežíte.
Zimné podmienky na Podunajskej nížine a v oblasti Malých Karpat dokážu byť častokrát skutočne veľmi dobré. Prečo teda nevyskúšať krásny zimný šport akým je bežkovanie? Vybrať sa na bežky, to znamená predovšetkým rozhodnúť sa pre zdravý životný štýl a finančne a časovo pomerne nenáročnú športovú aktivitu.
Vápencové bralo hradu Pajštún s bohatou lezeckou históriou patrí stále k vyhľadávaným a veľmi obľúbeným lezeckým oblastiam na Slovensku. Skalka je dobre dostupná z Bratislavy a preto je známa aj pod pojmom Mekka bratislavských lezcov. Jej stenami totiž viedli výstupy horolezeckí velikáni ako Psotka, Dieška, Demján či Pochylý. Je to naozaj lezecký terén, ktorý je dlhé roky najpopulárnejšou destináciou pre víkendové lezenie v okolí hlavného mesta. Cesty sú dobre odistené a zabavia sa tu úplní začiatočníci, ale aj skúsení borci.
Skyrun v meste? V Bratislave to aspoň symbolicky možné je. Toto mesto "má šťastie", že ho čiastočne obkolesujú Malé Karpaty. Pomerne rýchlo sa tak viete dostať do ideálnych, lesných bežeckých terénov. Doslova nekonečné kilometre chodníčkov v tieni bučiny môže Bratislave závidieť nejedno mesto. Výhoda je práve v tom, že za týmito trasami nemusíte dlho cestovať a môžete sa sem vybrať hocikedy po práci, čo množstvo bežcov aj využíva. Jednou z takýchto populárnych bežeckých lokalít je oblasť najvyššieho vrchu v Bratislave - Devínskej Kobyly. Má 514 m.n.m..
Rána bývajú rôzne. Niekto ich neznáša, iný ich zbožňuje. Ja som skôr z tej prvej kategórie a pokiaľ nemusím, ostanem ležať v posteli, až kým sa tam nezačnem nudiť. Vtedajšie ráno však bolo iné. Nespal som v posteli, ale v stane. Boli sme kdesi pri Sivej Brade, neďaleko Spišského Podhradia a v diaľke bolo vidieť Spišskú Kapitulu a majestátny Spišský hrad.
Strmá cesta je oficiálny názov možno menej známej tréningovej uličky v Bratislave. Za jedným z troch nápadných panelákov v blízkosti električkového tunela pri Dunaji sa nachádza nenápadný vchod na schody, ktoré vedú až na úroveň Bratislavského hradu - hrad sa nachádza niekoľko sto metrov od ústia schodov.
