Malokarpatská Cesta krížov sa nám zdá vhodným tipom na túru, pre všetkých, čo radi kombinujú turistiku a poznávanie. Cesta krížov, kopírujúca staršiu Mariánsku pútnickú cestu, vedie zo známej vinárskej obce Svätý Jur, nachádzajúcej sa na južnej strane Malých Karpát smerom na Biely kríž, ktorý je v posledných rokoch Mekkou turistov a cyklistov priamo na hlavnom hrebeni tohto pohoria.
Prvý z krížov na Ceste krížov v Svätom Jure i s menšou infotabuľkou.
Táto túra umožňuje peknú prechádzku a spoznanie mnohých drobných sakrálnych pamiatok v podobe krížov, ale aj tých významnejších ako sú ruiny hradu Biely kameň, či Baziliku Narodenia Panny Márie. My sme si uvedenú túru ešte predĺžili a pokračovali sme smerom do významnej pútnickej lokality Marianka a ďalej do Záhorskej Bystrice.
Vznikol tak pekný priečny prechod hlavného hrebeňa Malých Karpát prevažne po žltej turistickej značke. Okrem toho sme nemuseli využívať autom a všetko sa dalo realizovať za pomoci vlaku a MHD. Samozrejme túru môžete realizovať i v opačnom garde. V našom prípade šlo, aj ,,vďaka“ zablúdeniu, o takmer 20 km dlhý pochod.
Video
Ako sa dostať na začiatok Cesty krížov?
Výhodou tohto krížneho prechodu Malých Karpát po Ceste krížov so spomínaným predĺžením, je dobrá dostupnosť štartu i cieľa verejnou dopravou. Ak by ste šli na uvedenú túru zo Svätého Jura, ako my, môžete sa priamo tam dopraviť vlakom, ktoré jazdia často.
Samozrejme je to možné i autobusom. Ak by ste šli z Marianky, jazdí do nej prímestský autobus, podobne ako do Záhorskej Bystrice, kam sa ale dostanete i autobusmi MHD. Keďže sa tieto dediny nachádzajú v blízkosti Bratislavy, jazdí sem denne množstvo spojov.
Na Cestu krížov sme sa vydali vlakom z bratislavskej Hlavnej stanice smerom do Svätého Jura.
Svätý Jur – Biely Kríž (Začiatok trasy Cesty krížov)
Cestu krížov sme započali dopravením sa na železničnú stanicu vo Svätom Jure, odkiaľ sme sa potrebovali naprieč obcou dostať až ku Kostolu svätého Juraja, kde má túra po jednotlivých krížoch štart.
Hneď prvý kríž sa nachádza práve pri tomto kostole. Je pri ňom umiestnená tiež infotabuľka s krátkou informáciou ohľadne Cesty krížov. Na úvod cesty zaujal uvedený kostol i prechádzka zo železničnej stanice, pretože Svätý Jur je príjemná vinárska obec.
Ak by ste sa tu ocitli v ,,správny“ čas, budete si môcť dopriať i víno od lokálnych vinárov. My sme na túru vyrazili ráno počas hmlistého jesenného dňa, čo túre dodalo svojské čaro. Hmla v lese sa naozaj dala ,,krájať“.
Od prvého kríža postačí pokračovať po žltej značke, ktorá vás prevedie popri všetkých ďalších krížoch. Pripravte sa na to, že už od železničnej stanice je cesta stále do kopca. Raz miernejšie, inokedy strmšie.
Po opustení Svätého Jura sa turistický chodník vnorí do lesa a pohodlnou lesnou cestou celkom strmo stúpa k ďalšej zaujímavej zastávke – ruine hradu Biely kameň. Hrad sme našli už s prvkami výraznejšej rekonštrukcie, ktorej sa aktívne zhostili dobrovoľníci. I ruina mala v hmle svojskú atmosféru. Potom sa však už postupne začali objavovať ďalšie a ďalšie kríže, či božie muky.
Najviac nás zaujal Matulov kríž, pripomínajúci tragédiu istého mládenca, ktorý tu pri lesnej práci nešťastne prišiel o život. Ďalej to boli kríže v červenej a modrej farbe, ktoré podobne ako tie ďalšie niekto renovoval. Mali zjavne novší náter. Zaujímavá bola i výrazná, tehlová, murovaná božia muka. Trasa prebieha v peknom lese, no stále stúpa a tak poteší, keď napokon dorazíte k Bielemu krížu.
Ďalší z krížov sa nachádza v zastavanej časti Svätého Jura.
Matulov kríž.
Popis nešťastia mládenca Jana Matulu priamo na podstavci kríža.
Cesta krížov - kríž červenej farby.
Cesta krížov - kríž výraznej modrej farby.
Murovaná božia muka na Ceste krížov.
Hmlistá atmosféra v jesennom lese počas prechodu Cesty krížov mala svoje čaro.
Popis na jednej z božích múk na Ceste krížov.
Červená, murovaná božia muka na Ceste krížov.
Na Bielom kríži
Biely kríž je názov kríža, ale aj významnej malokarpatskej križovatky turistických a cyklistických značiek. Tunajší kríž bol osadený v roku 1566. Je skutočne bielej farby, i keď tá je už zájdená. Kúsok od Bieleho kríža v lese natrafíte na prameň Vydrice, kam si môžete spraviť kratšiu zachádzku. Okrem toho sa na Bielom kríži môžete tešiť na zrekonštruovanú horáreň a bufet U Kocmundu.
Tam výborne čapujú a varia. Bonusom v našom prípade bolo, že sme bufet našli otvorený, čo padlo super vhod. Guláš z daniela s domácou žemľovou knedľou bol výborný. Pre zaujímavosť sme skúsili aj originálny hot-dog, ktorý nesklamal. To už sme sa mohli spokojnučkí pobrať po žltej značke ďalej smer Marianka. Tentokrát už budeme takmer non-stop klesať.
Konečne pri Bielom kríži na hlavnom hrebeni Malých Karpát.
Biely kríž – Marianka
Kúsok pod Bielym krížom na žltej značke sa nachádza pôsobivý Jajcajov kríž, ktorý je vzhľadovo skôr božou mukou. Nasleduje dlhší, pekný pochod lesnou cestou až ku krížu v lokalite Pod Svätý vrchom. Odtiaľ vedie žltá značka k rázcestiu s červenou, ktorú však míňame, nakoľko je tu kus lesa vyklčovaný a odbočka neoznačená. Nadbehneme si tak asi 2 km jednosmerne smerom na Stupavu, kým zistíme koľká bije.
Na druhej strane, vďaka tomu objavíme ďalšiu božiu muku, ktorá je pokrytá zaujímavými náboženskými maľbami. Bolo by síce možné pohodlne pokračovať aj do Stupavy, no rozhodneme sa vrátiť, nakoľko by sme radi túru dotiahli do Marianky, čo je pomerne dobre známe pútnické miesto s bazilikou.
Napokon sa nám to za drobnej pomoci navigácie podarí a obzrieme si tu niekoľko ďalších sakrálnych pamiatok. Do pozornosti dávame okrem tunajšej Baziliky Narodenia Panny Márie i Lurdskú jaskyňu a tzv. Svätú studňu. Takisto tu existuje niekoľko možností sa občerstviť a posedieť pri pive, čo pútnikom isto príde vhod. Podniky sú situované prevažne na námestí v centre Marianky.
Jajcajov kríž na žltej značke smerom do Marianky.
Kríž nad Mariankou v lokalite Pod Svätým vrchom.
Originálna božia muka, na ktorú sme narazili počas blúdenia smerom na Stupavu.
Marianka – Záhorská Bystrica (Záver výletu)
Náš výlet ukončíme prechodom z Marianky do Záhorskej Bystrice po modrej značke, kde je šanca uvidieť ešte niekoľko náboženských pamiatok. Napríklad Mariatálsku Madonu a sochu svätého Antona Paduánskeho.
Tento nevšedný výlet Malými Karpatmi končíme na zastávke MHD v Záhorskej Bystrici. Záverom možno zhodnotiť, že trasa má čo ponúknuť športovcom, i tým, ktorí by radi počas túry kontemplovali. Ak vás baví trailový beh, môžete si ju prípadne zabehnúť.
Pumpa v Marianke.
Ťažká historická technika v Marianke v podobe ,,vetriesky" počas prechodu Cesty krížov.
Záver našej varianty Cesty krížov bol v pútnickom areáli v Marianke resp. na zastávke MHD v Záhorskej Bystrici.
Náročnosť a vybavenie na túru
Cesta krížov je priemerne náročnou malokarpatskou túrou. Môže sa sem vydať asi ktokoľvek s aspoň základnou kondičkou a ukončiť, či predĺžiť si ju podľa chuti. Pripravte sa, že najskôr budete stále stúpať až na úroveň hlavného hrebeňa Malých Karpát, čo môže byť celkom namáhavé, no nie je to žiaden extrém ani kondične, ani technicky.
Vystačíte tu s bežným turistickým oblečením podľa aktuálnych podmienok. Obvykle by mali postačiť trailové tenisky, no ak je mokré lístie, ako v našom prípade, hodí sa obuv s membránou. Záleží, kto je ako odolný:). Vhod prídu ľahké turistické paličky.
Na trase sa dá počítať s občerstvením na Bielom kríži, prípadne v Marianke, či Záhorskej Bystrici. Nie je však ,,odveci“ mať so sebou v batohu aspoň drobný zaháňač hladu a nejaké tie tekutiny. Kríže a božie muky samotné sú pomerne fotogenické, takže sa hodí poruke i fototechnika, prípadne mobil, ktorý pomôže s navigáciou. My sme navigáciu napokon neplánovane aj využili.