Radi by sme vám v tomto článku predstavili tip na vysokohorskú túru vo Vysokých a Belianskych Tatrách, presnejšie v Doline Zeleného plesa a Kežmarskej Bielej vody. Pôjde o okruh po celoročne prístupných turistických značkách. Prevedie vás popri troch plesách – Zelenom, Trojrohom a Bielom plese a dvoch významných tatranských potokoch – Zelenom a Bielom potoku. Budete si môcť odpočinúť i na jednej vysokohorskej chate – chate pri Zelenom plese.
Pohľad od Veľkého Bieleho plesa smerom k Malému Kežmarskému štítu a Doline Zeleného plesa.
Súčasťou okruhu je zároveň jedna z najpodmanivejších lokalít celých Tatier, reprezentovaná strmo sa týčiacimi štítmi nad Zeleným plesom. Celý okruh má 17,6 km a stúpanie 743 m. Dá sa zvládnuť behom jednodňového výletu. Túra poskytuje mnoho čarovných zákutí a mimoriadne fotogenických miest.
Video
Ako sa dostať na začiatok túry a kde zaparkovať
Ak nemáte auto, hlavným východiskovým bodom na uvedenú túru môže byť Tatranská Lomnica, kam sa dá dopraviť tatranskou električkou, či autobusmi napríklad z Popradu, ktorý je významným dopravným uzlom, kam jazdia rýchliky i autobusy.
Z Tatranskej Lomnice sa potom môžete autobusom prepraviť na parkovisko Biela voda, kde už začína žltá turistická značka smerom na Zelené pleso. Ak by vám to lepšie vyhovovalo, na uvedenú žltú značku sa napája i modrá, na ktorú sa pešo dostanete i z Tatranskej Lomnice. Je to však dlhší variant.
My sme túru začínali na parkovisku Biela voda, čo je najpraktickejší východiskový bod ak máte auto. Nachádza sa tu totiž väčšie parkovisko, ktoré je však spoplatnené. Jeho kapacita je pomerne veľká, takže by ste tu mali nájsť miesto na odstavenie auta.
Samozrejme pri extrémnom návale turistov, môžu byť i kapacity parkoviska limitované. Ak sem idete počas turistickej sezóny, oplatí sa trocha privstať a prísť sem o niečo skôr. Platiť za parkovanie bolo možné kartou v automate, alebo cez internet.
Východiskom okruhu cez tri plesá (Zelené, Trojrohé a Veľké Biele pleso) môže byť platené parkovisko v Bielej vode.
Biela voda – Zelené pleso
Výstup z Bielej vody (925 m n. m.) na Zelené pleso (1545 m n. m.) po žltej turistickej značke je vcelku pohodlnou túrou po zväčša komfortnom, širokom chodníku resp. lesnej ceste pokrytej štrkom väčšej, ši menšej veľkosti. Sklon na trase je mierne stúpajúci, v podstate naberáte výškové metre úplne pozvoľne.
Okrem turistov tadiaľto zásobujú autom i chatu pri Zelenom plese a vedie tu i modro značená cyklotrasa vhodná pre horských cyklistov. Cyklotrasa sa nám síce miestami kvôli väčším kameňom nezdala až tak super zjazdná, hlavne v úsekoch bližšie k Zelenému plesu, no zdatní bajkeri ňou môžu vyskúšať vyšliapať. V tomto prípade sa určite hodí elektrický bicykel.
Cestu nám spríjemňovali pohľady na Zelený potok, ktorý v doline výrazne hučí. Okrem toho sme neskôr, po vykuknutí z lesa, mohli sledovať i Belianske Tatry. Výstup k Zelenému plesu sme zvládli v svižnom tempe za dve hodiny, no obvykle to môže trvať dlhšie – okolo troch hodín (najmä ak máte deti).
Tesne pred dosiahnutím brehu plesa sa nám otvorili doslova fantastické pohľady na kontrast jeho zamrznutej hladiny a do výšin sa týčiacich štítov. Úžasná scenéria, ktorú sme už ale poznali z predošlého letného výstupu k plesu. Bonusom, alebo zmenou, bolo to, že tentokrát boli štíty pokryté vrstvou prvého snehu. Podobne i chodník od výšky asi 1500 m n. m. Niektorých turistov tu prekvapil ľad na chodníku.
Po žltej značke z Bielej vody smerom k Zelenému plesu.
Pohľad na Zelený potok od žlto značeného chodníka v Doline Kežmarskej Bielej vody.
Prudká zmena podmienok na žlto značenom chodníku neďaleko Zeleného plesa.
Prvé silné scenérie počas príchodu k Zelenému plesu vyčarí severná stena Malého Kežmarského štítu.
Štíty zrkadliace sa na polozmrznutej hladine Zeleného plesa.
Na chate pri Zelenom plese
Keď sme si všetko dosýtosti pofotili, rozhodli sme sa pre čaj a posedenie v chate. Atmosféra vnútri bola príjemná a pohľady z veľkých okien jedálne na Malý Kežmarský štít prekrásne. Príjemná prestávka.
Napokon sme sa rozhodli pokračovať z chaty k Veľkému Bielemu plesu, aby sme si spravili okruh dolinou a spoznali nové chodníčky, kde sme predtým neboli. Na parkovisku v lokalite Biela voda sa totiž dá od uvedeného plesa zísť po modrej a žltej značke. Cestou k Veľkému Bielemu plesu je navyše možnosť pozrieť si ešte Trojrohé pleso.
Jastrabia veža je ikonou Zeleného plesa.
Chata pri Zelenom plese učupená v tieni severnej steny Malého Kežmarského štítu.
Pohľad z juhovýchodného brehu Zeleného plesa.
Chata pri Zelenom plese je celoročne otvorenou vysokohorskou chatou, hoci sa tu môže vyskytnúť i technická prestávka, kedy je chata zatvorená.
Pohľad na chatu pri Zelenom plese a Malý Kežmarský štít v pozadí od severu.
Zo Zeleného plesa na Trojrohé pleso a Veľké Biele pleso
Ak si chcete spraviť spomínaný okruh zo Zeleného plesa je potrebné pokračovať po červenej turistickej značke smerom k Veľkému Bielemu plesu. Ide o typický tatranský horský chodník, ktorý bol počas našej túry z časti pokrytý snehom.
Od chaty pri Zelenom plese trasa stúpa, nejde však o nič mimoriadne. Viac-menej vedie po vrstevnici popod Žeruchovú kopu (1744 m n. m.) severozápadným okrajom Doliny Zeleného plesa. Z tohto chodníka sú výhľady na štíty nad Zeleným plesom, špeciálne na Malý Kežmarský štít. Postupne sa prepracujete k Trojrohému plesu – zaujímavému pliesku nevšedného tvaru. Zdalo sa nám ale, že má rohy štyri.
Trojrohé pleso lemuje, z jednej strany lemuje práve červená značka, takže k nemu nemusíte podnikať zachádzku. Páčila sa nám tu najmä atmosféra, ktorá bola podstatne pokojnejšia ako počas výstupu k Zelenému plesu. Turistov tu bolo minimum a výhľady od Trojrohého plesa boli pekné najmä na Belianske Tatry.
Chodník nás postupne priviedol nenáročným terénom až k Veľkému Bielemu plesu, kde sa zároveň nachádza križovatka viacerých turistických trás. Vedú sem trasy z Kopského sedla a od chaty Plesnivec. Miesto je to nádherné.
Miestom prenikal pokoj a tým, že tu nie je chata, zrejme tu málokedy narazíte na masy turistov. Pohľad na samotné pleso je upokojujúci, rovnako tak na Jahňací štít a Belianske Tatry. Veľké Biele pleso umožňuje spraviť si veľmi pekné fotografie. Nájdete tu i prístrešok, kde sa dá posedieť a občerstviť.
Rázcestie pri Zelenom plese od ktorého pokračujeme červenou značkou ďalej k Trojrohému plesu.
Cestou k Trojrohému plesu po červenej značke budete mať za priaznivého počasia podobné výhľady.
Prameň cestou k Trojrohému plesu na červenej značke.
Jesenné slnko na hrane Malého Kežmaráku. V tomto ročnom období nedokáže plne osvetliť dolinu Zeleného plesa.
Trojrohé pleso.
Červená značka nás doviedla až k Veľkému Bielemu plesu.
Veľké Biele pleso – Biela voda chodníkom prof. Alfreda Grosza
Naša cesta z tohto miesta viedla ďalej po modrej značke – tzv. chodníku prof. Alfreda Grosza, pripomínajúcom jednu z najvýznamnejších osobností spätých s Tatrami. Na jeho začiatku sa nachádza menšia kamenná mohyla s tabuľkou s jeho menom.
Chodník prof. Alfreda Grosza je spočiatku príjemným horským chodníkom podobným tomu, ktorým sme sem prišli od Zeleného plesa. Sú z neho pekné výhľady smerom hlavným štítom Doliny Zeleného plesa, ktoré z tadiaľto uvidíte znova z trochu iného uhla.
Chodník spočiatku prechádza pásmom kosodreviny, no neskôr postupne klesne do lesa. Jeho charakter sa postupne stáva, aspoň podľa nášho názoru, dosť nepríjemným. Je na ňom množstvo kameňov, ktoré znepríjemňujú chôdzu a zle sa na ne šliape. Ak máte slabšie kotníky, môže hroziť vykĺbenie.
Cestu aspoň ozvláštňujú hučiace vody Bieleho potoka. Občas sme už mali pocit, že zostup modrou k žltej značke neskončí. Napokon sme sa na ňu napojili na rázcestí pri Šalviovom prameni. Odtiaľ už postačilo zostúpiť po komfortnej lesnej ceste až na parkovisko Biela voda a pekný okruh i skvelý deň v Tatrách bol za nami.
Rázcestie pri Veľkom Bielom plese je križovatkou viacerých možných prístupových chodníkov.
Prístrešok pri Veľkom Bielom plese.
Počas okruhu okolo troch plies sme na zostup využili chodník prof. Alfréda Grosza.
Pohľad z chodníka prof. Alfréda Grosza smerom k Malému Kežmarskému štítu a k Doline Zeleného plesa.
Rázcestie pri Šalviovom prameni, kde sa znova napájame na žltú značku, ktorou sme ráno vyrazili.
Náročnosť a vybavenie na túru
Okruh dolinou Zeleného plesa a Kežmarskej Bielej vody je vysokohorskou Tatranskou túrou, ktorá je pomerne dlhá – 17,6 km, s prevýšením 743 m. Stúpanie teda nie je na tatranské pomery až tak veľké, no dĺžka túry si vyžaduje kondičku.
Orientačne je túra v pohode, akurát počas snehovej pokrývky a hmly sa môže všetko dramaticky zmeniť a môže byť problém nájsť trasu, takže sa hodí navigácia. Vysokohorské prostredie si tu vyžaduje taktiež patričnú výstroj, najmä ak pôjdete v období snehovej pokrývky.
My sme šli uvedený okruh začiatkom novembra a chodník vo vyšších partiách pokrýval ľad a sneh. Pre zopár turistov to bola nečakaná komplikácia, nakoľko v spodných partiách absolútne nič nenasvedčovalo, že by vyššie mohli hroziť zložitejšie podmienky. No chlad rozlievajúci sa pod Malým Kežmarským štítom zjavne dokáže spraviť svoje, i keď v údolí hreje slniečko.
Jeho severná stena je najvyššia v Tatrách a dokáže tieňom zakryť šíru oblasť v okolí Zeleného plesa, takže sa sem v zimnom období nedostanú slnečné lúče. Pripravte si teda aspoň retiazkové návleky na obuv.
Podľa aktuálnych informácií na stránkach horskej služby môžete vopred zistiť, či si treba vziať mačky resp. ďalšiu výzbroj (napr. snežnice). Takisto si overte lavínové podmienky. Na tejto túre sme ocenili ľahké turistické paličky.
Čo sa týka oblečenia je fajn mať poruke klasické cibuľové vrstvenie, aspoň pokiaľ sem idete v chladnejšom období. Na túru sa oplatí zobrať fotoaparát či mobil na fotenie. Špeciálne fotogenická je oblasť pri Zelenom plese, no z pohľadu fotografickej zaujímavosti, sme veľmi ocenili i Trojrohé a Veľké Biele pleso, či výhľady smerom k Belianskym Tatrám.