V tomto článku by sme vám radi priniesli tip na krásny horský výlet – okruh hrebeňom Šípskej Fatry, ktorý zahŕňa výstup na veľmi dobré vyhliadkové vrcholy Šíp (1 169 m n. m.), Zadný Šíp (1142 m n. m.), ale prevedie vás aj takými originálnymi zaujímavosťami ako je horská osada Podšíp a môžete si odskočiť i k termálnemu jazierku pri Stankovanoch.
Šíp - vrchol a výhľady do oblasti Stankovian.
Túru sme absolvovali v zime, kedy mala vďaka snehovej pokrývke špecifické čaro. Celý okruh ponúka turistiku v pokojnom prostredí bez más, takže pokiaľ vám nevadia miesta bez bufetov, lanoviek a podobných „vymožeností“, mohlo by sa vám tu páčiť.
Túra je však kondične celkom náročná a terén miestami technickejší, čo platí najmä v zimnom období. Prechod celého okruhu je preto vhodný skôr pre aktívnych turistov a hodí sa absolvovať ako jednodňovka.
Video
Ako sa dostať pod Šípsku Fatru a kde zaparkovať
Oblasť Šípskej Fatry je dobre prístupnou lokalitou. Rozkladá sa v blízkosti dôležitého cestného a železničného ťahu, takže sa sem dostanete rýchlo i verejnou dopravou. Fajn miestom odkiaľ vyraziť na túru – okruh Šípskou Fatrou, je obec Stankovany.
Môžete v nej zatiaľ bezplatne zaparkovať napríklad v blízkosti obecného úradu, kde môžete ihneď nastúpiť na zelenú turistickú značku, ktorá vedie nahor. Je na vás či podniknete okruh v smere od západu, či od východu, alebo sa rozhodnete pre kratší variant. Záleží od toho, ktoré miesta na okruhu by ste si radi pozreli. Odporúčame však nevynechať horskú osadu Podšíp, ktorá sa nachádza na západnej strane masívu Zadného Šípu.
Okruhom Šípskej Fatry na vrchol Šípu
Stankovany – Termálne jazierko v lokalite Močiar – horská osada Podšíp
Prvou etapou počas nášho výstupu na Šíp bola menšia zachádzka zo Stankovian k termálnemu prameňu a jazierku v rezervácii Močiar. Tá sa nachádza severozápadne od Stankovian a vedie k nej čiastočne zelená značka a čiastočne modrá cyklotrasa.
V podstate ide o chôdzu po rovine – najskôr po asfaltke obcou a potom popri železničnej trati po lesnej ceste. Táto zachádzka vám zaberie možno polhodinku navyše, no travertínovú oblasť v blízkosti jazierka sa oplatí vidieť. V lete by ste sa v jazierku mohli i osviežiť, no v zime sa nám voda v ňom zdala len pre otužilcov. Viac sa o jazierku sa dočítate v našom článku čisto o tejto zaujímavosti.
Od jazierka sme sa vrátili na zelenú značku a pokračovali od rázcestníka asi 300 výškových metrov lesom a strmým stúpaním až k prvým výhľadom. Tunajší ihličnatý les je pekný, keď je pod snehom, ale má svoju atmosféru i v letných mesiacoch, najmä počas západu slnka.
Prvý väčší výhľad na Považie počas výstupu sa otvára tesne pred horskou osadou Podšíp. Je tu k dispozícii taktiež jednoduchá, drevená lavička, kde sa v tichu môžete ponoriť do krásnej horskej atmosféry. Aspoň my sme tu mali šťastie na absolútny kľud.
Odtiaľto už mierny sklonom prídete až do horskej osady Podšíp. Tá vás najskôr privíta krížom napravo od chodníka a čoskoro sa ako v rozprávke vynorí romantické zoskupenie starých, opustených dreveníc, pred ktorým rastie pôsobivý, starý solitérny strom.
Pred drevenicami sa rozkladá otvorené priestranstvo, čo umožňuje dokonalý výhľad na hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry, tak, ako ho pozná zrejme minimum turistov. Pohľadu dominujú Stoh a celkom vzadu Veľký Rozsutec.
Je to dokonalá scenéria a myslíme si, že aj dokonalý súzvuk tradičnej architektúry s prírodným prostredím. Všetko vynikne o to viac, že je to podčiarknuté dokonalým tichom. Podšíp hodnotíme, ako jedno z najkrajších miest v slovenských horách, ktoré je napočudovanie pomerne málo zobrazované. Takto v zime sú budovy opustené, no zjavne sú spravované a rekonštruované. Zdajú sa byť v dobrom, stabilizovanom stave.
Nájdete tu podľa smerovníka i mapy taktiež prameň, no jeho stav sme nekontrolovali, nakoľko bol pod snehom a nechcelo sa nám ho hľadať. V zime tu nebol otvorený žiaden bufet ani občerstvenie. Podšíp bol údajne opustený v päťdesiatych rokoch 20 storočia. Dnes tu môžete čerpať harmóniu z nádherných scenérií počas celého roka. Miesto pôsobí na dušu skutočne blahodarne.
Kostol Božského srdca Ježišovho v Stankovanoch. Neďaleko odtiaľ, pri obecnom úrade, je možné parkovať.
Ľadová výzdoba v Stankovanoch počas výstupu na Šíp a prechodu Šípskou Fatrou.
Počas prechodu Šípskou Fatrou sme si spravili menšiu zachádzku k termálnemu jazierku pri Stankovanoch.
Výstup smerom k horskej osade Podšíp zelenou značkou zo Stankovian.
Vyhliadka v blízkosti horskej osady Podšíp nad Stankovanmi.
Podšíp – Zadný Šíp
Potešení krásami osady Podšíp sme sa mohli pustiť do strminy vedúcej na Zadný Šíp (1142 m n. m.) – vrchol, ktorý sme už poznali z predošlého výstupu. Celkovo bolo zatiaľ stúpanie pomerne príkre a zostalo také až po uvedený vrchol. V zásade viedlo lesným terénom takmer kolmo na vrstevnice v žľabovitom svahu.
Napokon sa chodník vynorí z lesa pri obrovskom drevenom kríži na Zadnom Šípe. Odmenou je výborný výhľad na Považie v okolí Stankovian. Ide o pôsobivé miesto, hoci na opačný smer nevidno z dôvodu zalesnenia. Ešte doplníme, že od Podšípu sme sa pohybovali po žltej turistickej značke prakticky až naspäť do Stankovian.
Horská osada Podšíp patrí k najkrajším miestam Šípskej Fatry. V pozadí Stoh a Veľký Rozsutec.
Stoh a Veľký Rozsutec pri pohľade z Podšípu v Šípskej Fatre.
Počas prechodu Šípskou Fatrou sme narazili na pamätník na Lacka Chorváta, ktorý vybudoval a udržiaval chodník na Zadný Šíp.
Výhľad zo Zadného Šípu na Stankovany a okolie rieky Váh v tejto časti Slovenska.
Vrcholový kríž na Zadnom Šípe.
Zadný Šíp – Šíp
Zo Zadného Šípu nás čakal nami ešte neprebádaný chodník smerom na najvyšší bod tohto okruhu – Šíp (1 169 m n. m.). Vedeli sme, že nás tu čakajú zaujímavé skalné zákutia a prirodzené vyhliadky. Zo Zadného Šípu to vyzeralo, že najskôr budeme musieť klesnúť a potom znova stúpať. Aj tak bolo, hoci terén je tu do prevýšení celkom ,,zhovievavý”.
Miesta ako Šípska úžina a medzivrchol medzi Šípmi nás bavili, takže sme námahu príliš nevnímali. Chodníček je tu sympatický, čiastočne strytý v lesnom poraste. V našom prípade bolo všetko pod snehom, čo pridávalo na celkovej atmosfére.
Šípska úžina je zaujímavé skalné zúženie, ktoré je celkom fotogenické. Lokalita Šíp, medzivrchol zase poskytuje kruhový výhľad. Samotný vrchol Šípu je zase podobne ako Zadný Šíp miestom s obmedzeným výhľadom smerom na Považie. Nachádza sa tu výrazný rázcestník.
Až tu stretávame prvých turistov i s menším psíkom, takže je zjavné, že tunajšie stúpania zvládajú aj takéto tvory. Po krátkej kochačke pokračujeme ďalej, nakoľko sa tešíme na jaskyne, ktoré by sa mali nachádzať na ďalšej trase.
Skalné formy na žltej značke smerom na vrchol Šíp.
Skaly na hrebeni Šípskej Fatry medzi Zadným Šípom a Šípom.
Šípska úžina patrí k najzaujímavejším častiam okruhu Šípskou Fatrou nad Stankovanmi.
Pohľad z prírodnej vyhliadky na Stankovany. Nachádza sa medzi vrcholmi Šíp a Zadný Šíp.
Pohľad z okruhu Šípskou Fatrou od západu smerom na Šíp.
Šíp - vrchol a výhľady do oblasti Stankovian.
Na Šíp to zvládol vyšliapať i tento minipsík. Dokonca v zimných podmienkach.
Šíp – Žaškovské sedlo
Trasa zo Šípu ďalej hrebeňom si zachováva podobný ráz ako predošlé úseky, akurá sa postupne priblíži k strmšiemu terénu na zostupe do Žaškovského sedla. Zostup sa nám zdal ale menej strmý, ako keby sme mali zostupovať smerom na Podšíp. V každom prípade ešte pred zostupom nás zaujímala jaskyňa, alebo skôr skalné okno na Okrúhlej skale (cca. 1115 m n. m.).
Na mape sme túto jaskyňu resp. okno našli pod označením Abri v Okrúhlej skale. Abri značí širokú dutinu, čo by odpovedalo aj tunajšej realite. V lokalite sa okrem toho podľa turistickej mapy nachádza tiež archeologické nálezisko. Prístup k ,,abri” jaskyni je po chodníčku, ktorý nie je značený.
Jaskyňu si vôbec nemusíte všimnúť, nachádza sa totiť vyššie nad hlavou a možno sme ju zbadali len vďaka tomu, že boli stromy aktuálne bez lístia. Prístup do skalnej dutiny nie je príjemný, začína vysokým skalným stupňom, ktorý sa hlavne počas snehu a ľadu prekonáva celkom namáhavo.
Samotná dutina je však parádna. Poskytuje neobvyklý výhľad na Považie, akoby cez skalné okno. Jej tvary ozvláštňujú dva otvory, ktoré vytvára vlastne akýsi skalný stĺp, ktorý sa zatiaľ abrazívnou činnosťou nezboril. Vcelku pôsobivá prírodná zaujímavosť.
Okrem uvedenej dutiny, by sa na Okrúhlej skale malo nachádzať ešte niekoľko podobných útvarov, no tie sme už nehľadali a vydali sme sa ďalej po značke smerom k minijaskynke s názvom Škutova komora.
Miesto je tesne pri turistickom chodníku a predstavuje ho výrazná skala, ktorá má vo svojej spodnej časti situovanú drobnú jaskyňu. Vyzerá ako ideálne miesto na krátky oddych pred nepohodou. Dlhšie sa tu nezdržíme a mierime do Žaškovského sedla.
Skalné okno, alebo abrázna jaskyňa v južnej časti Okrúhlej skaly na hrebeni Šípskej Fatry.
Skala pod ktorou sa nachádza menšia jaskyňa s názvom Škutova komora.
Škutova komora v blízkosti hrebeňovej okružnej trasy Šípskou Fatrou.
Žaškovské sedlo – Stankovany
Žaškovské sedlo (790 m. n. m.) je križovatkou turistických chodníkov. Dostanete sa odtiaľto späť do Stankovian, na Oravu, alebo môžete ďalej východným smerom brázdiť hory ponad Považie. Ide o rozľahlú horskú lúku, ktorá sa nám v zimných podmienkach zdala perfektná na bežkovanie.
Na okraji lúky na hranici lesa v mieste križovania turistických chodníkov, neďaleko rázcestníku. sa nachádza kvalitný drevený prístrešok so stolom a lavicami. Takisto je tu k dispozícii ohnisko. Chvíľku sme tu pozhoveli a doplnili energiu z vlastných zásob. Pekné miesto.
Na lúke smerom do Stankovian sme si ešte všimli prameň. Napokon už nás čakal iba zostup do dediny, ktorý viedol z tohto miesta mierne klesajúcim terénom po lesnej ceste. Trasa okruhu nás priviedla k peknej železničnej stanici v Stankovanoch a tak sme ju len kúsok predĺžili, aby sme sa dostali k autu pri obecnom úrade. Ďalší pekný deň v horách za nami.
Záver klesania od vrcholu Šíp a príchod na horskú lúku - Žaškovské sedlo.
Celkom kvalitný prístrešok na západnom okraji lúky v Žaškovskom sedle. Súčasťou je ohnisko viditeľné napravo.
Lokalita Žaškovského sedla, alebo zimná idylka.
Železničná stanica v Stankovanoch, ktorú môžete využiť pri plánovaní prechodu hrebeňom Šípskej Fatry cez Šíp, Zadný Šíp a Zadný Šíp.
Náročnosť a vybavenie na túru
Parametre trasy Stankovany – Podšíp – Šíp – Žaškovské sedlo - Stankovany
- Celkový čas: 4.5 h
- Vzdialenosť: 11,1 km
- Stúpanie: 775 m
- Klesanie: 775 m
Okruh Šípskou Fatrou cez Zadný Šíp a Šíp je fyzicky náročnou túrou, vhodnou skôr pre aktívnych turistov, ktorí chodia na túry pravidelne. Ak nemáte kondičku, možno je riešením podniknúť kratšiu trasu, trebárs len výstup do malebnej horskej osady Podšíp.
Inak môžu túru zvládnuť aj trénované deti, prípadne ak ste zvyknutí, môžete deti zobrať nahor v chrbtovom nosiči. Rátajte s tým, že tunajšie terény sú strmé, vedúce po lesných chodníkoch a miestami po krátkych úsekoch aj v skalách. Exponované však nie sú.
Strmosť je dobre badateľná už pri pohľade na masív Šípu a Zadného Šípu zo Stankovian. Inak ide o orientačne nenáročné, dobre prechodené trasy, takže by ste nemali zablúdiť, no navigácia nemusí byť na škodu napríklad počas hmlistého počasia.
Z vybavenia oceníte poriadnu obuv s kvalitnou podrážkou, hoci pokiaľ nie je sneh, postačia i turistické polobotky. Takisto sa vám tu v zimnom období budú veľmi hodiť protišmykové retiazky na obuv, pokiaľ je sneh a ľad. V každom ročnom období tu oceníte turistické paličky.
Jednotlivé vrcholy sú nad tisíc metrov, takže sa oplatí mať nejakú tú vrstvu v batohu navyše. Nerátajte s občerstvením v podobe bufetov, i keď v lete počas sezóny možno občasne podávajú niečo pod zub v horskej osade Podšíp.
Trasa uvedeného okruhu v Šípskej Fatre je veľmi fotogenická, takže si prídete na krásne scenérie či už na Podšípe, v tunajších skalách a tiež narazíte na skvelé výhľady na Zadnom Šípe a Šípe. Oplatí sa preto pribaliť fototechniku. Hore zdar!