Geldek (694 m n. m.), Jelenec (695 m n. m.) a Biela skala (566 m n. m.) sú vrcholy ležiace takmer v srdci Malých Karpát. Táto poloha, v obkolesení ďalších kopcov, uvedeným vrcholom poskytuje čiastočnú izolovanosť a tým aj celkovo pokojnejšie prostredie. Napomáha tomu i fakt, že Geldek a Jelenec neležia priamo na turistických značkách a túra na ich vrchol vyžaduje použitie mapy a navigácie.
Skalnatým hrebeňom Jelenca smerom na západ k Bielej skale. Za priaznivého počasie je to miesto pekných výhľadov.
Túra spájajúca uvedené trio, výškou sa radiace k najvyšším malokarpatským kopcom, je spojením super výhľadov a čarovných prírodných zákutí. Vyjsť na tieto tri kopce môžete skombinovaním značených trás a neznačených lesných chodníčkov a ciest. To z tejto túry robí menšiu orientačnú výzvu, takže sa počas nej nebudete nudiť :).
Video
Ako sa dostať na začiatok túry a kde zaparkovať
Túra na uvedené vrcholy sa dá realizovať z viacerých smerov. Môžete sem vyraziť napríklad zo Sološnice, Doľan, alebo z Častej a podnikať rôzne okruhy, kde viete skombinovať viaceré zaujímavosti. Do týchto obcí jazdia autobusy.
Ďalšou z možností je taktiež priviezť sa autom k horárni Zabité nad obcou Doľany, čo predstavuje jeden z najkratších prístupov k uvedenej túre. Bol to aj náš prípad a takže sme vyrážali z nadmorskej výšky 400 m n. m.
Parkovanie je možné v oblasti horárne Zabité priamo pri asfaltke, ktorá sem vedie z obce Doľany. Cesta z dediny je dobrej kvality a stúpa pod miernym sklonom. V zimnom období sme ju našli odhrnutú a prejazd na zimných pneumatikách bol bezproblémový i po utlačenom snehu.
Od horárne Zabité je potom už na túre potrebné takmer okamžite zísť na neznačené lesné cesty a chodníky smerom k vrcholu Geldek. V tomto vám veľmi pomôže navigácia s vhodnou mapou v mobile.
Parkovanie pri horárni Zabité.
Na zimnej túre zo Zabitého na Bielu skalu
Zabité – Geldek a oplotenie zvernice
Ak by ste túru začínali pri horárni Zabité, ako my, chvíľku pôjdete po žltej značke, z ktorej môžete odbočiť hneď na prvom rázcestí smerom doľava, alebo smerovať k Sklenej hute a odbočiť až na rázcestí Nad jarkami.
Jedna, či druhá možnosť vás privedie na zelenú turistickú značku. Z nej už môžete pokračovať neznačeným chodníkom strmo na hlavný hrebeň vedúci cez masívy Geldeka a Jelenca. Hoci chodník na vrchol Geldeka nie je značený, priamo v lese je dosť zreteľný.
Postačí ak sa naň dostanete za pomoci navigácie a potom stačí už len stúpať. Napriek tomu, že les bol počas nášho výstupu dosť zasnežený, chodník sme našli. Prakticky stačilo stúpať neustále k najvyššiemu bodu.
Upozorňujeme, že v týchto lesoch často narazíte na masívne oplotenie zvernice. Tým, že je staršie a neudržiavané, v mnohých jeho častiach nájdete rôzne diery, alebo narušené oplotenie v dôsledku pádu stromov, takže v prípade blúdenia, je možné oplotenie prejsť cez takéto slabé miesta.
Samozrejme nájdu sa v ňom i veľké brány a priechody, ktoré sa v zásade zhodujú s križovatkami s neznačenými chodníkmi. Popri takomto oplotení sme stúpali napríklad i v prvej časti výstupu smerom na Geldek.
V tomto prípade nám uľahčovalo orientáciu, nakoľko tunajšie oplotenia sú zaznačené častokrát i v turistických mapách. Opticky ide však o pomerne neestetickú záležitosť, ktorá kazí celkový dojem z peknej prírody v tejto časti Malých Karpát.
Od horárne Zabité trasa na Geldek v podstate neustále stúpa, pričom záver je celkom strmý, až kým sa konečne ocitnete pri vrcholových skaliskách, na ktorých je situovaný stožiar so slovenskou štátnou vlajkou výrazných rozmerov.
Vrchol je označený i turistickou tabuľkou s uvedením nadmorskej výšky a názvom Keltek, čo je zjavne variantné označenie. Možno odkazuje na Keltov. Nevieme. Na Geldeku resp. Kelteku sme zažili veterné, hmlisté počasie a všetko dekorované nádhernou inovaťou. Prišli sme síce o výhľady, ale krásna zima na vrchole bola dostatočnou náhradou.
Horáreň Zabité - náš štart a cieľ túry cez Geldek, Jelenec a Bielu skalu.
Plot zvernice v oblasti Geldeku, Jelenca a Bielej skaly. Istotne naň na tejto túre narazíte.
Zimná atmosféra cestou na Geldek od východu.
Geldek - vrchol.
Vrchol Geldeka (Kelteka) je vďaka výraznej slovenskej vlajke pomerné jednoduché nájsť.
Vrcholová turistická tabuľka na Geldeku.
Geldek – Jelenec
Geldek je s Jelencom spojený asi kilometer dlhým hrebeňovým úsekom nevýrazným sedlom, ktoré si ale pri pohľade z diaľky na túto dvojicu vrcholov určite všimnete. Vyzerá ako terénna preliačina. V realite bolo toto preliačenie len mierne.
Ani sme si nevšimli nejakú výraznejšiu zmenu v strmosti svahu. Hlavná zmena smerom na Jelenec bola asi v poraste. Odrazu okolo chodníka ubudlo stromov a objavil sa typický lúčny terén uvedeného kopca. Všetko znova zahalené v hmle a všadeprítomnej inovati.
Atmosféru bez výhľadov, ktoré by z oblasti Jelenca mali byť veľmi pekné, kompenzovala dokonalá zimná idylka. Blízko vrcholu sme si všimli niekoľko ohnísk i provizórnu pamätnú tabuľu pripomínajúcu organizátora výstupov na Jelenec. Na jar to tu musí byť top.
Na zostupe z Geldeka smerom na západ k Jelencu.
Jelenec - vrchol.
Lesný porast na vrchole Jelenca.
Pamätná tabuľka na vrchole Jelenca pripomínajúca zakladateľa tunajších výstupov.
Jedno z ohnísk vo vrcholovej časti Jelenca.
Ľadová výzdoba na vegetácii Jelenca.
Jelenec – Biela skala
Jelenec, a vlastne celý hrebeň medzi ním a Geldekom, je charakteristický skalným terénom na južnej strane. Je výhodné sa ním orientovať a nasledovať ho, keďže turistické značky tu nanájdete. Ak chcete ísť ďalej na Bielu skalu, oplatí sa tento hrebeň sledovať a zostúpiť ním do sedla pod Jelencom v blízkosti nádhernej huncokárskej lúky Holind.
Počas zostupu z Jelenca smerom na západ sa ešte dostanete k výraznejšej skalnej plošine, z ktorej by boli za vhodného počasia krásne výhľady. K postupu medzi vrcholmi Geldeku a Jelenca ešte doplníme, že sme tu boli taktiež nútení prechádzať cez oplotenie zvernice, čo však bolo bez komplikácií, nakoľko sa priamo na chodníčku nachádzal pohodlný priechod. Tieto priechody sú tiež naznačené i v niektorých turistických mapách, čo vám pomôže s ich hľadaním.
Po zostupe z Jelenca sa dostanete do oblasti lúky Holind, kde sa križujú väčšie lesné cesty. Okrem Holindu sme si odskočili obzrieť ďalšiu huncokársku lúku s názvom Švomlova. Odtiaľ sme potom smerovali k skalnému oknu pod Bielou skalou.
Okno je vklinené do masívu rozorvaných skál, z ktorých svojím originálnym tvarom zaujala najmä celkom vysoká skalná veža. V jej stenách sme si všimli vklinené i staré horolezecké istenie, čo len potvrdzuje zaujímavosť veže a chuť lezcov dostať sa až na jej špicu.
Okno pod Bielou skalou má priemer asi pol metra a predstavuje menšiu zaujímavosť, ktorou sme odštartovali stúpanie skalným hrebeňom vedúcim najskôr ku geodetickej kóte v blízkosti vrcholu Bielej skaly, pričom vrchol označený turistickou tabuľkou sa ukázal pár desiatok metrov odtiaľ smerom na západ.
Skalný hrebeň nás k vrcholu priviedol snáď lepšie ako navigácia v mobile. Vrcholová tabuľka na Bielej skale je trochu nelogicky umiestnená na kmeni stromu tak, že ju z chodníka nevidno. Pokiaľ idete od východu, kde nie je značený chodník, oplatí sa sem-tam pozrieť do navigácie, či ste vrchol už neprešli.
Tento úsek bol najskôr technickejší a namáhavejší, neskôr sa zmiernil. Z vrcholu Bielej skaly sme výhľady nemali, pretože tu stále pretrvávalo hmlisté zimné počasie. Oblasť vrcholu Bielej skaly je porastená i vyššími stromami, takže výhľad z nej je zjavne i za priaznivejšieho počasia čiastočne limitovaný.
Biela skala je jediným z uvedenej trojice vrcholov, kam vedie žltá značka od severozápadu. Napojili sme sa na ňu a zostúpili na rázcestie Pri Bielej skale, odkiaľ sme pokračovali popri oplotení zvernice najskôr po modrej značke a potom popod Jelenec a Geldek po lesnej ceste vedúcej po severnej strane oboch kopcov.
Pomerne monotónny úsek pri škaredom plote by bol omnoho krajší, ak by bolo lepšie počasie. Aj tu sa dali predpokladať výhľady smerom k hlavnému hrebeňu Malých Karpát. Napokon nás neznačená lesná cesta priviedla späť na Zabité popri Podhájskom potoku. Alternatívne, no zároveň trochu dlhšie, by sa dalo vrátiť po turistických značkách cez Sklenú hutu.
Skalnatým hrebeňom Jelenca smerom na západ k Bielej skale. Za priaznivého počasie je to miesto pekných výhľadov.
Skalná veža na východnom okraji hrebeňa smerom k Bielej skale.
Skalné okno pod Bielou skalou.
Biela skala - vrchol.
Huncokárske lúky Holind (Holint) a Švomlova
Oblasť v oblasti Geldeku, Jelenca a Bielej skaly je charakteristická i viacerými huncokárskymi lúkami. Huncokári boli dávni obyvatelia tunajších lesov, ktorí ich spravovali. Zostali po nich horské lúky, kde-tu i s ruinami ich obydlí, poväčšine už prekrytých zeminou a vegetáciou.
Počas výletu na uvedené vrcholy si môžete pozrieť niektoré z týchto pekných lúk, ktoré majú mimoriadne čaro najmä na jar, keď kvitnú tunajšie staré ovocné stromy. My sme navštívili lúku Holind (niekedy uvádzaná i pod názvom Holint) a Švomlova. Obe lúky pôsobili ako oázy pokoja, pričom ich krása určite najlepšie vynikne počas vegetačného obdobia.
Počas túry cez Geldek, Jelenec a Bielu skalu sa oplatí prezrieť si i huncokárske lúky. Na fotografii lúka Holind (Holint).
Pekný solitér na huncokárskej Švomlovej lúke.
Náročnosť a vybavenie na túru
Náš okruh z horárne Zabité cez Geldek, Jelenec a Bielu skalu meral cca. 15 km, pričom sme nastúpali bezmála 700 m. Zahrnutá je i menšia zachádzka na lúku Švomlova. Možno konštatovať, že celá túra mala veľmi variabilný charakter, takže nebola nuda a stále sa niečo menilo.
Našli sa klasické lesné cesty, pekné chodníčky, i úseky po skalách a strmé stúpania, či klesania. Pre niekoho by neznačený, premenlivý terén mohol byť nepríjemným, takže by ste možno nadávali. Pre aktívnejších turistov je to však veľmi zaujímavá trasa, ktorú si môžete meniť podľa chute.
Pre väčšiu variabilitu je ideálne mať so sebou navigáciu v mobile aj s dobrou turistickou mapou, kde vidno chodníčky, lesné cesty a oplotenie zvernice vrátane priechodov cez tento masívny, hoci miestami rozpadajúci sa plot. Na oplotenie pri tejto túre takmer s istotou narazíte.
Ak ste aj s rodinou aktívnejší, môžete sem za priaznivého počasia zobrať i deti, prípadne deti v chrbtovom nosiči. Túra sa dá hocikedy zmeniť, no držte sa lesných ciest a chodníkov. Takisto sa pripravte na to, že na trase nie sú bufety, ani žiadne občerstvenie, hoci pramene sa nájdu napríklad pri spomínaných huncokárskych lúkach.
Na Jelenci sme si všimli viaceré ohniská, takže sa sem zjavne chodí i za opekaním. Je to tam naozaj pekné a celodenný výlet do týchto končín spojený s opekaním musí byť super.
Okruh sme absolvovali v zimných podmienkach, čo mu ešte pridalo na technickej obtiažnosti a celkovej zaujímavosti. Hodili sa nám tu retiazkové protišmykové návleky na obuv, turistické palice a tiež termoska s tekutinami. Tak isto sme mali v turistickom batohu pribalenú rezervnú vrstvu oblečenia, ak by sa náhodou výraznejšie ochladilo, či začal duť riadny severák.
Chladný vietor preveril i naše vrstvenie a hmla zase orientačné schopnosti, či fototechniku. Tá sa tu mimochodom výborne hodí na zaznamenávanie celoročne podmanivých scenérií. V zime tu vynikla nádherná inovať, zatiaľ čo na jar tu musí byť veľmi fotogenická vegetácia, horské lúky i výhľady zo skál.