Muránska planina je horský celok v západnej časti Slovenského rudohoria. Prelína sa v nej prírodný charakter náhorných plošín Slovenského krasu a zalesnených strání Nízkych Tatier. Je to kus nádhernej prírody, ktorá človeku ľahko prirastie k srdcu. Rád sa sem vraciam.
Náš prechod cez Muránsku planinu v auguste 2020 sme začali v sedle Zbojská. Cez sedlo s nadmorskou výškou 725 m vedie ozubnicová železničná trať Tisovec - Pohronská Polhora vybudovaná v roku 1896 a prechádza ním aj cesta, ktorá spája Horehronie s Gemerom. Zo sedla sa vydávame ďalej na východ, smer Muránska planina. Vystupujeme na Fabovu hoľu, ktorá ešte patrí do inej časti Slovenského Rudohoria - do Veporských vrchov, je ich najvyšším kopcom. Záver výstupu od Troch kopcov vedie cez polomy.
Strmo zostupujeme do sedla Burda, pred nami náhorná plošina Muránskej planiny. V pozadí vidíme Stolické vrchy, vľavo sú Nízke Tatry zahalené v oblakoch. Neskôr prichádzame do sedla Burda a ďalej už budeme pokračovať cez Muránsku planinu.
Neďaleko sedla je Terénne informačné stredisko Národného parku Muránska planina. Slúži zároveň ako turistická chata na Huculskej magistrále, s občerstvením aj ubytovaním. Táto lokalita je vybudovaná pre turistov od roku 2009, v roku 2012 však vyhorela. Bola obnovená a znovu otvorená v roku 2015.
Na Muránsku planinu vystupujeme na kopci Siváková, neďaleko najvyššieho vrchu Kľak, cez ktorý však nevedie chodník. Krásna príroda, skoro žiadni ľudia, zaujímavá kvetena (mečík strechovitý). Na romantickej lúke Nižná Kľaková spomíname s Monikou na našu svadobnú cestu, na ktorej sme pred niekoľkými desaťročiami tadiaľto prechádzali.
V noci máme v pláne prespať v zrubovej útulni. Ako prvé je vždy potrebné zabezpečiť vodu na večer. Schádzam asi 60 výškových metrov k prameňu v oblasti Nižná Kľaková - pod Skalnou bránou, strieška prameňa je však zničená. Napriek predchádzajúcim dažďom voda tečie iba cícerkom, načapovanie niekoľkých litrov mi trvalo asi pol hodinu.
Hrebeniarska večera však chutila ako obyčajne - výborne. Pri útulni boli iba dvaja hrebeniari, ktorí išli Rudnú magistrálu a spali v stane. Mysleli sme. že budeme mať útulňu pre seba :). Za súmraku však prišli ďalšie skupinky, a v noci sa v útulni ozývali nejaké tie decibely :(
Studňa na Muránskej planine je výdatný prameň uprostred planiny, neďaleko sme nahliadli do 24 m hlbokej Ľadovej jamy.
Z Maretkinej sme odbočili na južný okraj planiny - na vyhliadkové bralá Poludnica. Naskytli sa nám strmé pohľady do údolia rieky Muráň. Náledne sa vyberáme na Veľkú lúku. Veľká lúka vo východnej časti Muránskej planiny je naozaj veľká, počas SNP slúžila aj ako záložná letisková plocha. Pri pristávaní si však lietadlá museli dávať pozor na krasové závrty. Na východnom okraji lúky stojí od roku 1950 žrebčín, ktorý dnes slúži na chov Norika muránskeho. Norik muránskeho typu je plemeno koňa, ktoré tu bolo vyšľachtené z plemien chladnokrvného Norika a polodivokého Hucula. Norik muránsky je svojimi vlastnosťami vhodný najmä na prácu v lese, ale v ostatnom čase slúži aj na rekreačné účely. Kone sú sústredené na Veľkej lúke, pasú sa však aj na okolitých lúkach Muránskej planiny. Stretli sme ich tiež pri Muránskej studni.
Z Veľkej lúky zamierime na juh, k Muránskemu hradu. Prechádzame okolo Vesselényiho jaskyne. Potom, ako bol nedávno odstránený zával v jaskyni a chodby jaskyne boli viac spriechodnené, jaskyniari zamrežovali vstup do jaskyne. Pri mojej predchádzajúcej návšteve pred piatimi rokmi sme ešte mohli do jaskyne vstúpiť. Tak aspoň cez mrežu fotím časť výzdoby Vesselényiho jaskyne.
Neďaleko jaskyne, pod severnou vyhliadkou Muránskeho hradu je chata Zámok. Je to krásne zdobená historická budova, ktorá v minulosti patrila šľachticom rodu Coburgovcov. Ferdinand Maximilián Coburg, ktorý sa v roku 1887 stal bulharským cárom, bol aj náruživý poľovník. Chodil poľovať aj do Muránskej planiny a dal postaviť pod Muránskym hradom takúto horáreň. Dnes slúži aj pre turistov, je tu bufet pre návštevníkov hradu. Dá sa tu aj prespať. Ako v jednej z mála chát na Slovensku v nej namiesto moderného vybavenia ešte vládne "genius locci", cítiť tu ducha doby minulej. Nie je v nej elektrina, pre vodu treba zájsť k neďalekému prameňu. Za súmraku nám v izbe poletoval netopier.
Ďalšou zastávkou je Muránsky hrad, ktorý sa rozprestiera na vrchole kopca Cigánka nad obcou Muráň v nadmorskej výške 935 metrov. Je rozsiahly, patrí k najvyššie položeným hradom s veľkou rozlohou na Slovensku. Bol vybudovaný v 13.storočí, v 18. storočí vyhorel. Odvtedy nie je obývaný a v ostatných desaťročiach na ňom prebiehajú stavebné práce na jeho údržbu. Návštevníci môžu pomôcť s vynáškou vriec so štrkom. Zlatý vek hradu nastal v 17. storočí, keď ho vlastnil rod Séčiovcov (Széchy). Hrad prebudovali, opevnili. Z tohto obdobia pochádza aj Mária Séči, známa tiež aj ako "Muránska Venuša" - krásna a odvážna panovníčka hradu, ktorá hrad tri roky bránila pred cisárskymi vojskami.
Z južnej vyhliadky hradu je pekný výhľad na údolie rieky Muráň a obec Muráň. Zo severnej vyhliadky na hranu náhornej plošiny Muránska planina, Kľak, Poludnicu. Rovno pod severnou vyhliadkou presvitá pomedzi koruny stromov strecha chaty Zámok, nad ňou kopec Šiance, za ktorým sa ukrýva Veľká lúka. V pozadí Kráľova hoľa. Viac na východ sú najvyššie partie Stolických vrchov, uprostred je kopec Stolica - najvyšší bod Stolických vrchov, Rudnej magistrály aj celého Slovenského Rudohoria. V sedle na nižšom hrebeni uprostred je známa Predná hora, pod sedlom pramení rieka Muráň.
Pôvodne mal náš prechod pokračovať cez Stolické vrchy do Slovenského raja. Moje koleno však bolo proti, zostúpili sme do dediny Muráň. Na okraji lesa nad dedinou nás sprevádzala zvedavá líška.
Asi 2 km od dediny je nová atrakcia tejto oblasti - sysľovisko Biele vody. Syseľ je prirodzene plaché zviera, tu je ho však možné vidieť z bezprostrednej blízkosti. Dokonca sa nechá kŕmiť z ruky. Kŕmiť sa smie iba podľa stanovených pravidiel, aby mu ľudia neublížili. Na sysľovisku končíme prechod tejto krásami obdarenej prírodnej oblasti - Muránska planina.
Informácie o článku
- Autor článku: Juraj Geleneky
- Autor fotografií: Juraj Geleneky
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.