Cykloprechod malebného, lesnatého a relatívne málo navštevovaného pohoria Tribeč, ktoré sa nachádza na západnom Slovensku by sme radi odporučili každému horskému bajkerovi. Tribeč sa vyznačuje nádhernými, prevažne listnatými lesmi, s maximálnou výškou 830 m n. m. v podobe vrchu Veľký Tribeč. O pohorí kolujú mýty, že tu miznú ľudia a podobne.
Jazda lesnou cestou nad Hornými Lefantovcami v Tribeči. Kvôli pivu sme na chvíľku šli po modrej cyklotrase.
Celkovo sme o cykloprechodoch v týchto vrchoch našli len málo informácií, prípadne boli dosť roztrúsené. Je viacero možností ako v Tribeči zrealizovať cykloprechod, pretože sa tu nachádza veľké množstvo cyklotrás. Rovnako tu nájdete roztrúsených mnoho málo známych atraktivít. Turistov i cykloturistov tu stretnete minimum. Toto všetko robí z Tribeča príťažlivú horskú oblasť, vhodnú na objavovanie práve na bicykli.
Cyklotrasy v Tribeči si môžete rôzne nakombinovať. Pri pohľade do mapy však zistíte, že najdlhšími cyklotrasami, ktoré umožňujú prejazd Tribeča sú žltá a červená cyklotrasa. Obe majú náročnosť „Sport“, čo značí, že sú stredne ťažké. My sme si vybrali kombináciu, ktorá viedla z veľkej časti po pre nás absolútne neznámych končinách uvedeného pohoria. Táto cyklotrasa viedla prevažne po severozápadných úbočiach pohoria.
Prejdenú trasu z Nitry do Partizánskeho by sme nazvali ako 90 magických kilometrov pohorím Tribeč. Z Tribeča sme si odniesli krásny cykloturistický zážitok, ktorý sa dá zvládnuť behom dvoch dní. Na prepravu je možné využiť celkom prakticky jazdiace vlaky a tak bol celý tento výlet nízkonákladový a ekologický.
Ako sa dostať na začiatok trasy a kde zaparkovať?
V našom prípade sme sa do Tribeča vybrali vlakom. Rovnakým spôsobom sme sa i vrátili. Využili sme praktické načasovanie vlakových spojov. Najskôr z Trnavy do Nitry a potom z Partizánskeho naspäť do Trnavy.
Na prvej trase jazdia vlaky každú hodinu a na spiatočnej je priama jazda rýchlikom každé dve hodiny. Odporúčame prezrieť si spoje, ktoré vám budú vyhovovať, avšak nás uvedené možnosti príjemne prekvapili. Vďaka nim odpadá nutnosť prepravovať bicykle autom a byť fixovaný na návrat na rovnaké miesto.
Preprava vlakom bola bezproblémová, s dostatkom miesta pre plne naložené bicykle. Upresníme však, že sme cestovali počas pracovného týždňa. Bežne môžu byť tieto vlaky vyťaženejšie. Ak by ste cestovali autom, môžete sa vyviezť až k liečebnému ústavu na Zobore. Miesto je na mapách zaznačené aj ako Zoborský kláštor. Je tu možné odparkovať v blízkosti konečnej MHD. Cyklotrasa začína priamo pri liečebnom ústave.
Ak máte viac času a ste zdatní cyklisti, môžete si spraviť okružnú jazdu Tribečom a prejsť žltú i červenú značenú cyklotrasu. Tak sa dokážete vrátiť naspäť k autu. Samozrejme, existuje viacero iných možností ako si túru naplánovať, napríklad aj skombinovaním dopravy autom a vlakovej dopravy.
Cesta vlakom do Nitry, na začiatok cykloprechodu Tribečom.
Expedičný cykloprechod pohorím Tribeč, alebo 90 magických kilometrov
Hlavné body trasy
- 1. deň: Železičná stanica Nitra – Liečebný ústav na Zobore – Rozhľadňa Hôrka – Horné Lefantovce – Pod Veľkým Tribečom – Útulňa Vlčica – Mišov vrch – Útulňa Javorinka – Sedlo pod Rakytou – Útulňa žliabok
- 2. deň: Útulňa Žliabok – Sedlo pod Rakytou – Vrchhora – Pod Hlbokým – Chata Ondrej – Brodzany - Partizánske
Naším zámerom bolo prejsť pohorie Tribeč z čo najväčšej časti po žltej cyklotrase. Štart sme mali na hlavnej železničnej stanici v Nitre a cieľ sme nechávali otvorený. Niektoré detaily trasy sme si totiž ujasnili až počas samotného cykloprechodu ako sa hovorí „podľa pocitu“.
Odbočili sme napríklad zo žltej cykloznačky na rozhľadňu Hôrka, do Horných Lefantoviec, či k útulni Vlčica. Taktiež druhý deň sme si cieľ v Partizánskom definitívne odsúhlasili až na trase. Pôvodne sme zvažovali návrat po červenej cyklotrase naspäť do Nitry.
Hlavná železničná stanica Nitra – Liečebný ústav na Zobore
Po vystúpení z ranného vlaku a vykonaní potreby na železničnej stanici v Nitre (pozor platí sa do automatu len drobnými), sme konečne vyrazili ulicami uvedeného mestečka smerom k liečebnému ústavu na Zobore.
Vedeli sme, že nás čaká stupák. V tejto časti nás príjemne prekvapil úsek po cyklotrase popri rieke Nitre s prejazdom okolo tamojšej hydroelektrárne a okrajom krásneho meststkého parku. Stúpanie k liečebnému ústavu sme absolvovali po hlavnej ceste. Časť bola relatívne strmá, ale dalo sa to zvládnuť i keď sme sa prakticky ešte len rozjazďovali.
Ukázali sa nám prvé zaujímavejšie výhľady smerom na Dražovce a Nitru. Pri liečebnom ústave by ste si mohli prezrieť Zoborský kláštor, čo sme vynechali a takmer ihneď sme pokračovali po červenej, žltej a modrej cyklotrase ďalej.
Úvod cykloprechodu popri rieke Nitre smerom na Zobor.
Liečebný ústav na Zobore – Rozhľaňa Hôrka
Ako sme uviedli vyššie, najskôr sme postupovali kombináciou niekoľkých cyklotrás. Znamenalo to obídenie Meškovho vrchu, ktorý je sám o sebe pekným vyhliadkovým miestom. Alternatívna trasa sa ukázala ako dobrá voľba.
Ide o flowtrail v hustom lese, o veľmi peknú svižnú cycklocestičku. Povrch bol miestami skalnatý a kým inde zase mierne mazľavý. Pár dni pred naším výletom totiž pršalo. V každom prípade to bol veľmi pekný kus cesty so spätnými výhľadmi k budove vysielača tesne pod vrcholom Zobora – k Pyramíde.
Väčšiu časť tohto úseku predstavovala modrá cykloturistická značka, ktorá je vrstevnicou, takže sa tu príliš nenarobíte a môžete si užívať jazdu lesom. V bode Pod Meškovým vrchom sme sa konečne napojili na žltú cyklotrasu, o ktorú sme mali hlavný záujem. Po nej sme nabrali smer na obec Podhorany, pričom sme si dopriali krátku, neplánovanú zachádzku k rozhľadni Hôrka.
Cykloprechod Tribečom a úvodné kilometre na modrej cyklotrase v oblasti tesne za Zoborom.
V lesoch Tribeča na modrej cyklotrase smerujeme k rázcestiu Pod Meškovým vrchom.
Modrá cyklotrasa bola po dažďoch miestami blatistá.
Drobná ukážka nádhernej jarnej flóry v pohorí Tribeč. Okrem takýchto kvietkov sme videli množstvo nezábudok.
Rázcestie na poľnej ceste mimo cyklotrasy a odbočka k rozhľadni Hôrka nad obcou Podhorany.
Rozhľadňa Hôrka – Pod Veľkým Tribečom
Rozhľadňa Hôrka síce predstavuje absolvovanie kratšieho tiahleho stúpania, no ak máte dostatok síl, oplatí sa tu zastaviť. Miesto je dobrým táboriskom, s ďalekými výhľadmi z rozhľadne. Je tu ohnisko, prístrešok, hojdačka a v blízkosti by mal byť prameň.
Dnes nemáme čas zdržiavať sa tu a tak volíme kolmý zjazd lesíkom do Podhorán so záverom v potoku pri železničnom viadukte, ktorý sme videli už pri pohľade z rozhľadne. Tento zjazdík sa hodí špeciálne pre horské bicykle, no ak prispôsobíte rýchlosť vedeli by ste ho prejsť i na trekovom bicykli.
V Podhoranoch márne pátrame po otvorenej krčme. Sme tu priskoro. Volíme prechod ďalej po žltej cyklotrase cez Bádice. Na chvíľku ju opustíme a vrhneme sa okrajom vinohradv a neskôr kopec Kamenec smerom do Horných Lefantoviec. Je to za účelom zohnania prepotrebného piva. Narazíme tu na výbornú, klasickú krčmu s názvom Pohostinstvo u Petra. Bolo to asi najlacnejšie pivo na celej trase, ktoré bolo s láskou a prekvapivo dobre načapované. Podnik bol ešte zavretý, no panie ho pre unavených a najmä smädných pútnikov ochotne otvorili.
Po dokonalom vyvážení pivom do každej nohy sme sa vybrali modrou cyklotrasou znova do záhadných hôr Tribeča, ktorých vraj mimochodom miznú ľudia. Koluje o tom viacero strašidelných historiek. Prebehli sme okolo parku tunajšieho liečebného ústavu a stúpali nahor. Išlo to však pohodlne.
Na tomto mieste spomenieme, že Horné Lefantovce, podobne ako ďalšie dediny sú sídlom mnohých pekných kaštieľov. Nebol žiaľ čas obdivovať každý jeden z nich. Napríklad pri liečebnom ústave v Horných Lefantovciach sa nachádza kaštieľ Edelsheimovcov – Gyulaiovcov.
Nasledovalo stúpanie do lesov až do bodu Nad Červeným krížom. Tam sme sa znova napojili na žltú cyklotrasu. Úsek, ktorý nasledoval až po rázcestie Hubertus je skutočne nádherný. Charakterizujú ho prekrásne listnaté lesy, bez akejkoľvek civilizácie s výnimkou lesnej cesty po ktorej vedie cyklotrasa. Aj tá je však prejazdená len v podobe dvoch úzkych pruhov po pneumatikách. Jazdí sa po nej dobre, terén je zvlnený s niekoľkými, kratšími strmými úsekmi.
Po dosiahnutí rázcestia Hubertus nasleduje výživnejšie, dlhé, tiahle stúpanie až do bodu so zaujímavým názvom - Pod Cincilákom. Cincilák je mimochodom hradisko, ku ktorému môžete odbočiť, no my sme túto zaujímavosť vynechali.
Samotné stúpanie je spríjemnené nádhernými výhľadmi na Tribeč a okolie. Trasa sa tu stáča na severozápad a tak z nej dovidíde i do diaľok smerom k Nitre. Táto časť žltej cyklotrasy v podstate zľava obchádza najvyšší vrch pohoria Tribeč – Veľký Tribeč s výškou 829 m n. m. Cyklotrasa ešte chvíľku stúpa, až k bodu Pod Veľkým Tribečom.
Rozhľadňa Hôrka nad Podhoranmi v pohorí Tribeč.
Výhľad z rozhľadne Hôrka smerom k hlavnému hrebeňu pohoria Tribeč. Všimnúť si možno i prístrešok pri rozhľadni.
Poľná cesta medzi Podhoranmi a Bádicami, ktorou vedie žltá cyklotrasa chvíľku popod Tribečom.
Dokonalé listnaté lesy v blízkosti rázcestia Hubertus v Tribeči.
Z rázcestia Hubertus cyklistu čaká dlhé, tiahle stúpanie, ktoré obchádza masív Veľkého Tribeča - najvyššieho vrchu pohoria Tribeč.
V stúpaní okolo Veľkého Tribeča. Psychicky pomôžu aspoň výborné výhľady.
Výhľady zo žltej cyklotrasy naprieč Tribečom až hradu Gýmeš.
Stúpanie žltou cyklotrasou okolo Veľkého Tribeča a výhľady na juhozápad.
Pod Veľkým Tribečom – Útulňa Vlčica
Keď konečne dorazíme k rázcestiu Pod Veľkým Tribečom, trasa začína klesať. Kto by veľmi chcel môže si po turistickej značke vybehnúť na vrchol Veľkého Tribeča. Je to však približne 160 výškových metrov stúpania.
My volíme svižný zjazd po asfaltke. Priebežne kontrolujeme polohu, keďže sa chceme zastaviť na horskej útulni s originálnym názvom Vlčica. Mal by pri nej byť i údajne výdatný prameň, ktorý vraj nevysychá ani v naozaj bezzrážkových obdobiach.
K útulni smeruje stúpajúci chodníček, ktorý nás znova na chvíľku odvádza od žltej cyklotrasy. Bicykle tlačíme až k útulni, no nie je to veľká zachádzka. Najskôr míňame prameň a v lesnom šere už vidíme aj jednoduchú drevenú útulňu s vonkajším ohniskom. Navyše sa tu vyskytla sympatická turistka so psom, ktorá zjavne poznala tunajšie končiny.
Dáme kus reči a každý si ideme po svojom. My ešte presondujeme útroby útulne, kde sú vidno jednoduché drevené prične i nachystané drevo. Času máme ešte dosť a tak sa ukazuje, že môže pokračovať k vzdialenejším útulniam, o ktorých vieme, že by mali byť v blízkosti našej plánovanej trasy.
Konečne rázcestie Pod Veľkým Tribečom.
Zvláštne konštrukcie so zaveseným sudom, ktoré skúmame počas cyklohrebeňovky Tribečom.
Útulňa Vlčica – Útulňa Javorinka
Z útulne Vlčica smerujeme krátko po chodníku, čiastočne značený modro popod Medvedí vrch. Neďaleko útulne Vlčica ešte minieme výrazný pomníček od umelca Petra Mészároša, kým sa znova plynulo napojíme na žltú cyklotrasu. Uvedený pomníček spríjemňuje okolie. Je venovaný pamiatke turistov, lesníkov a značkárov, ktorých mená si tu môžete prečítať.
Pokračujeme hlbokými lesmi, miestami rozbahnenou lesnou cestou. Zjavne tu prebiehala ťažba dreva, no napriek obrovským rozlohám lesa, môžeme konštatovať, že toto bol azda jediný úsek, kde bola cykltrasa rozjazdená mechanizmami. Stopy, alebo rúbaniská celkovo vôbec nenarúšali trasu cykloprechodu. Bolo to naozaj príjemné. Rozbahnený úsek bol krátky a tak rýchlo napredujeme až k ďalšej nezabudnuteľnej útulni s názvom Javorinka.
Postupne sme sa prepracovávali na koniec žltej cyklotrasy, ktorá sa približne uprostred trasy medzi Mišovým a Javorovým vrchom, napája na červenú cyklotrasu. Tu si treba dať pozor a v mieste napojenie pokračovať správnym smerom na severrovýchod. Červená cykloznačka sa tu totiž ostro ohýba a ľahko môžete nabehnúť na nesprávny smer na Zlatno.
Je potrebné nepodľahnúť lákavému terénu so zjazdom, ale sa držať v mierne stúpajúcom smere na Javorový vrch. Tieto miesta patrili k najkrajším na našej cyklohrebeňovke. Horské lúky, lemované lesmi, drevenými oborami a ďaleké výhľady na Tribeč i jeho východné podhorie.
Dokonalá kombinácia a pohladenie duše cykloturistu. Stále sme nikoho nestretávali. Boli sme tu len my a krásna jarná príroda. Čoskoro nás červená cyklotrasa doviedla k útulni Javorinka. Narazíte na ňu už pri štúdiu máp. Zrejme patrí k najpopulárnejším v Tribeči.
Útulňa Vlčica. Nachádza sa neďaleko Medvedieho vrchu mimo žltej cyklotrasy.
Prameň pri útulni Vlčica v Tribeči pod Medvedím vrchom. Je azda najlepším prameňom v tejto časti Tribeča.
Pomníček od Petra Mészároša venovaný turistom, značkárom a lesníkom neďaleko útulne Vlčica.
Ako postupujeme od útulne Vlčica popod Medvedí vrch, nachádzame aj takéto výhľady.
Smerovník Pod Mišovým vrchom značí, že sme opäť na žltej cyklotrase. Oblasť charakterizujú krásne lesy, horské lúky a výhľady.
Drevené zábrany zvernice pod Mišovým vrchom. Oblasť patrí k tomu najkrajšiemu v Tribeči.
Výhľady už z červenej cyklotrasy, v miestach pod Javorovým vrchom.
Aj takéto momenty patrili k cyklistickej miniexpedícii pohorím Tribeč.
Útulňa Javorinka – Sedlo pod Rakytou
Útulňa Javorinka len potvrdila, že Tribeč je rezervoárom jedinečných útulní. Konkrétne Javorinka sa nachádza priamo pri červenej cyklotrase. Útulňa je vhodná pre malý počet nocľažníkov, no jej bezprostredné okolie poskytuje množstvo priestore pre táborenie.
V útulni sme narazili na provizórne prične i piecku. Tá však mala demontovaný komín a zrušený otvor naň v streche. My sme sa už skoršie rozhodli, že potiahneme až do autentickej útulne pod Žliabkom. Nachádza sa neďaleko, kúsok pod sedlom pod Rakytou. Vopred sme si zistili, že by to bolo úplne ideálne táborisko.
Útulňa Javorinka sa nachádza priamo pri červenej cyklotrase. Chýbal nám tu však prameň.
Brána zvernice neďaleko sedla pod Rakytou.
Sedlo pod Rakytou – Nocľah v útulni Žliabok
Sedlo pod Rakytou sme dosiahli po lesných cestách veľmi rýchlo. Dostali sme sa na veľkú, štrkovú cestu výbornej kvality, ktorá sa zdala len čerstvo vybudovaná. Po jej okraji sú vybudované veľké, štrkové odstavné plochy. Vôbec sa nám nepodarilo zistiť účel tohto veľdiela, keďže naokolo sa nachádzali iba šíre lesy.
Mali sme možnosť ísť z tadiaľto na útulňu pod Koreňovou, alebo na útulňu pod Žliabkom. Lákala nás druhá možnosť, keďže spať by sme mohli v obrovskom sude. Áno, aj z takéhoto objektu sa ktosi rozhodol zhotoviť turistickú útulňu. Veľmi nás to zaujímalo a tak sme sa k nej rýchlo dostali krátkym zjazdom po uvedenej štrkovej ceste. V blízkosti by sa mali nachádzať i pramene, z ktorých sme jeden našli, no bol veľmi slabý. Vodu z neho sme ani neskúšali naberať.
K samotnej útulni vedie zjazd zo sedla pod Rakytou po ceste bez značenia. Je potrebné sledovať navigáciu, nakoľko by ste útulňu mohli veľmi ľahko prehliadnuť. Nachádza sa na okraji rozľahlej lúky, na okraji lesa. Je skrytá pod stromami, takže jej časti zbadáte až na poslednú chvíľu.
Lúka bola zarastená vysokou trávou a tak nebolo vidno ani chodníček vedúci k útulni, ani prameň, ktorý by tu mal byť situovaný v akomsi betónovom lôžku. Vodou sme tak napokon dosť šetrili. Odmenou však bol dokonalý večer pri ohni v šere lesa až kým nestíchol posledný vták.
Útulňa Žliabok je naozaj skonštruovaná z obrovského suda na víno, ktorý je zvonka opatrený plechovou strechou, menšou terasou a zvnútra dvoma pričňami, kde sa dá rozložiť karimatka. Miesta je dosť aj okolo ohniska.
Noc v útulni bola príjemná, hoci do rána okolie riadne vychladlo. Ráno sme sa príliš nezdržiavali a vyrazili sme okamžite po zbalení. Tým sme ukončili prvú etapu putovania v dĺžke takmer 60 km, nasledovalo ďalších zhruba 30 km jazdy.
Sedlo pod Rakytou, kadiaľ prechádza mohutné lesná cesta.
Viac ako dobrý záver prvej etapy cykloprechodu Tribeča - útulňa Žliabok.
Útulňa Žliabok – Vrchhora
Z útulne Žliabok sme najskôr absolvovali krátky, mierny výšľap späť na sedlo pod Rakytou. Ani sme sa nestihli v chladnom rannom počasí zahriať. Znova sme boli na červenej cykltrase. Očakávali sme ešte nejaké tie zvlnené kilometre po lesných cestách. Stalo sa však niečo celkom iné.
Boli sme na spomínanej štrkovej megaceste a čakal nás zjazd až do Dlhej doliny k potoku Vyčoma neďaleko obce Slače, kde sme mali križovať hlavnú cestu. Skutočnosť bola napokon taká, že sme sa ocitli na 6 km dlhom zjazde s množstvom serpentín, kde to šlo tak rýchlo, až nám mrzli prsty v rukaviciach. Zjazd bol veľmi rýchly a v zákrutách bolo potrebné pribrzďovať. Totálne nás podchladil, až sme si nakoniec spravili nútenú prestávku na slnkom zaliatej čistinke.
Keď sme zjazd zvládli, dostali sme sa k plotu obory, kde sa nám podarilo z tabuľky zistiť, že je to miesto intenzívneho chovu zveri. Zjazd to bol skvelý a potešujúci, len to chce trochu iné počasie. Tí, ktorí ho pôjdete v obrátenom smere, pripravte sa na dlhé, tiahle stúpanie, ktoré môže byť za tepla riadne vyčerpávajúce.
Nasledovala krátka jazda Dlhou dolinou po asfaltke, z ktorej sme asi po 1,5 km odbočili do malebnej Uhrovskej doliny. Stále nás tu prenasledoval chlad, až kým sme sa nedostali na otvorenejšie priestranstvo zaliate ranným slnkom.
Pokračovali sme dobrou asfaltkou až kým sme znova neodbočili vľavo, do kopcov, na lesné cesty smerom na Vrchhoru. V týchto miestach sme si všimli tabuľu s nápisom Rudova studnička, nešli sme ju však preskúmať, nakoľko bola mimo cesty, schovaná v lese.
Vody sme mali na zvyšok trasy dostatok a tak túto studničku len spomíname. Možno ju počas vašej túry využijete, aj keď nevieme potvrdiť v akom je stave. Tabuľa vyzerala pomerne nová a usudzujeme, že zrejme pôjde o využívaný zdroj vody.
Keď sa už zdalo, že Vrchhoru, kde mala byť situovaná ruina starobylého chrámu, dosiahneme za pár minút, ukázalo sa, že ešte bude treba prekonať poriadne výživný posledný kilometer. Ten strmo stúpal lesom až k peknej horskej lúke, kde sme konečne zbadali náš cieľ. V týchto miestach sa oplatí riadiť navigáciou, nakoľko je tu viacero odbočení na rázcestiach, ktoré by vás mohli stáť nepríjemné zablúdenie.
Svižný ranný zjazd zo sedla pod Rakytou mal nečakaných 6 km.
Zjazd zo sedla pod Rakytou ukončuje brána zvernice, ktorou sa však dalo bez problému prejsť.
Vrchhora – Brodzany
Vrchhora je romantické miesto na rozľahlej horskej lúke, s prístreškom, ohniskom, ruinou kostolíka z konca 17. storočia a obnovenou kaplnkou sv. Jána Nepomuckého. Ruina je relatívne upravená, no i tak je tu upozornenie, že vstup je na vlastné nebezpečenstvo. Ak silno fúka, radšej sa k nej príliš nepribližujte.
Toto miesto sme navštívili na jar, keď tu boli krásne rozkvitnuté staré pagaštany, čo ruine ešte pridalo na fotogenickosti. Všade panoval pokoj, akurát tu pofukoval chladný vetrík, ktorý nás z lúky vyháňal na ďalšiu cestu. Dopriali sme si ešte občerstvenie z vlastných zásob a pohľad na infotabuľu s mapou pohoria Tribeč. Bolo vidno, že je za nami z Nitry už poriadna štreka.
V blízkosti Vrchhory by sa ešte dal navštíviť Michalov hrad, alebo rozhľadňa Chotenovec, čo sme však vynechali. Chceli sme si pozrieť kaštieľ a park v Brodzanoch a najmä stihnúť vlak v Partizánskom. Zvolili sme teda modrú cyklotrasu vedúcu ďalšou oborou tesne popod vrchol Veľkého Ceroku.
Možností ako sa do Brodzian je však viacero. Dalo by sa ísť napríklad cez obec Klížske Hradište. Naša zvolená trasa bola príjemným prekvapením. Išlo o celkom strmý singletrack. Trailík vedúci miestami popri oplotení zvernice a v lesnej húštine.
Okrem toho že bol miestami technickejší, obohacujú ho krásne výhľady až k Novákom, ktoré spoznáte podľa obrovitého komínu. Hornonitriansku kotlinu z týchto miest budete mať ako na dlani.
Počas zjazdu do Brodzian nás ešte trochu zbrzdí oblasť Hlboké, kde je menší stupáčik, samota a veľká lúka a niekoľko výhľadov. Potom už nasleduje svižný zjazd lesnou cestou až do Brodzian. Tam si ešte pozrieme kostol a zachovalý kaštieľ s pohľadným parkom. Mimoriadne nás zaujme dokonalá vŕba pri tamojších vodných plochách s mostíkmi. V kaštieli v Brodzanoch je situované múzeum A. S. Puškina, ktoré však znova vynecháme.
Na Vrchhore v Tribeči sa nachádza križovatka turistických i cyklistických trás.
Táborisko na Vrchhore.
Ruina kostolíka z konca 17. storočia na Vrchhore.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na Vrchhore.
Výhľady na novácky komín v diaľke počas zjazdu z Vrchhory do Brodzian po modrej cyklotrase vedúcej okrajom vrchu Veľký Cerok.
Na technickejšom zjazde z Vrchhory do Brodzian.
Kaplnka pod vrchom Veľký Cerok na modrej cyklotrase.
Lúky v lokalite Hlboké v Tribeči.
Brodzany – Partizánske
Cesta po modrej cyklotras nás dovedie z Brodzian až do Partizánskeho, k sútoku riek Nitrice a Nitry, pri ktorej toku sme náš cyklovýlet začínali i končíme. Popri brehu rieky Nitry vedie v Partizánskom príjemná cyklotrasa, z ktorej napokon zamierime voľne k centru mestečka. Doprajeme si kafe, pivo a koláčik.
Napokon nás prekvapí autentická, dosť veľká budova hlavnej stanice v Partizánskom. Je pomerne prázdna, ale čo je zaujímavejšie, ak sa z nej pohnete smerom k nástupištiam, prekvapivo nezbadáte klasický perón, ale akýsi parčík. Koľaje nikde.
Až pri podrobnejšom skúmaní areálu zistíme, že koľaj sa nachádza asi o päťdesiat metrov ďalej, za priestranstvom parku. Rovnako prekvapivo je tu len jediná koľaj. Vlak však príde presne a tým sa končí jedinečná cyklo miniexpedícia skvelým pohorím Tribeč.
Kostol v Brodzanoch na úpätí Tribeča počas nášho cykloprechodu.
Kaštieľ v Brodzanoch, v ktorom je umiestnené múzeum A. S. Puškina.
Vyrážame na posledné kilometre od kaštieľa v Brodzanoch smerom do Partizánskeho. Dovedie nás tam hlavná cesta.
Náročnosť a vybavenie na cyklotúru Tribečom
Oficiálne majú nami absolvované cyklotrasy pohorím Tribeč hodnotenie ,,Sport“, čo predstavuje stredne ťažkú cyklotrasu. S hodnotením súhlasíme, hoci nie každý vie čo si pod stredne ťažkou cyklotrasou predstaviť. Najmä ak ide takmer o 100 km jazdenia v teréne.
Po prejdení Tribeča zväčša po žltej a červenej cyklotrase môžeme konštatovať, že terén nie je najnáročnejší ani mimoriadne technický. Ide o fyzicky náročnú cyklotúru, najmä ak ste nabalení na dva dni.
Cyklotrasy sú veľmi dobré, bicykle sme nemuseli takmer vôbec tlačiť, čo bolo v úplnom kontraste s našim cykloprechodom hlavného hrebeňa Považského Inovca. Prevýšenie z Nitry do Partizánskeho činilo bezmála 2000 výškových metrov.
Ak si pripočítate potenciálne blúdenie je potrebné to brať do úvahy. Cyklotúru v kopcoch Tribeča môžu sťažiť konkrétne podmienky ako je blato, horúčava a samozrejme náklad, ktorý prevážate. Vodných zdrojov popri trase nebolo mnoho a tak je potrebné rátať aspoň s 1,5 – 2 l tekutinami. Zdatní cyklisti, alebo tí, čo trasu poznajú a cestujú naľahko to však môžu zvládnuť i s menším množstvom.
Počas cykloprechodu sme využili XC – krosové, horské bicykle typu hardtail s kapsami na prenos výbavy. Využili sme závesné kapsy na riadidlá i kapsy do rámu, ako aj ľahký batoh na ramená. Prilba je tu samozrejmosťou. Hodí sa najmä na strmé zjazdy. Takisto sa hodia okuliare, chrániace nielen pred slnečnými lúčmi, ale aj lietajúcim hmyzom, či konármi počas zjazdu.
Nezabudnite cyklistické rukavice. Môžu sa hodiť i rukavice do chladnejšieho počasia, na jazdu i bivakovanie. Oceníte ľahkú, nepremokavú bundu. Veľmi sa hodí navigácia. Postačí i tá v mobile s vhodnou mapou. Ak ju plánujete využívať častejšie, hodí sa powerbanka.
My sme brali i malý fotoaparát, no potešia i zábery, ktoré si natočíte na akčnú kameru. Tá zaberie minimum miesta. V tomto smere a tiež kvôli častejšiemu používaniu navigácie sme celkom využili powebanku. Mobily sme používali i počas nákupu lístkov na vlak a zisťovaniu polohy bodov záujmu, takže sme ich potrebovali dobíjať.
Na bicykli postačia rýchle, krosové plášte. Ako pedále sa nám osvedčili platformy s výstupkami proti pošmyknutiu. K nim sme mali obutú bežeckú trailovú obuv, čo sa osvedčilo počas rýchleho striedania situácií, ako je pohyb v lese, obci, na táborisku, vo vlaku, či na krátkych úsekoch počas tlačenia a prenášania bicykla.
Pripájame zoznam útulní a prameňov v pohorí Tribeč, ktoré by ste na trase mohli využiť:
Útulne na trase
- Vlčica – skromná drevená útulňa s ohniskom a výdatným prameňom
- Javorinka – menšia útulňa s ohniskom, zrejme mimo prameňa, no priamo na červenej cyklotrase
- Žliabok – výborná útulňa s ohniskom a prameňom
- Útulňa pod Koreňovou – menšia útulňa neďaleko od prameňa, nepreskúmané
Pramene na trase
- Prameň pri útulni Vlčica – výdatný prameň, údajne tečie i počas suchých období
- Prameň pri útulni Žliabok – mal by byť tečúci, skrytý v betónovom lôžku pri útulni, v hustom trávnatom poraste sme ho neobjavili
- Prameň Holianka v blízkosti vrchu Koreňová – lokalitu sme nenavštívili
- Rudova studnička v blízkosti červenej cyklotrasy smerom na Vrchhoru – prameň sme nepreskúmali