Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Cyklohrebeňovka pohoria Považský Inovec predstavuje cyklotrasu vedúcu z Trenčína až do Hlohovca, takmer identicky s turistickou hrebeňovou trasou. Ide o náročné cyklo-minidobrodružstvo v krásnej prírode s výhodou veľmi dobrej dostupnosti. Prístup k cyklotrase je totiž priam ideálny vďaka praktickej možnosti dopravy rýchlikmi.

Na obzore sú prvé výrazné kopce.Úsek cyklohrebeňovky Považského Inovca po vystúpaní nad Trenčín. Na obzore sú prvé výrazné kopce.

Cyklotrasa hrebeňom Považského Inovca si vyžaduje skúsenosti z dlhších prechodov na horskom bicykli a riadnu dávku fyzickej kondície. Ako sme totiž mali možnosť zistiť aj počas nášho cykloprechodu tohto pohoria, ide o cyklistiku spojenú s pešou turistikou.

Hlavný hrebeň Považského Inovca s výškou, ktorá sa v podstatnej časti pohybuje neustále nad 800 m n. m., je poriadnou výzvou. Je to niečo pre horských cyklistov, ktorí by sa v horách radi otestovali, ale užili si aj objavovanie pekných miest. Ako sa ukázalo aj počas nášho prechodu, užijete si tu krásne lesy, i faunu. Ak to spojíte aspoň s jedným bivakom pod hviezdami v hlbokých hvozdoch, budete mať z Inovca pamätné zážitky.

V našom prípade mala trasa celá trasa 105 km, pričom sme nastúpali okolo 3000 výškových metrov. Cykloprechod Považského Inovca v úseku Trenčín - Leopoldov nám trval približne jeden a pol dňa vrátane dopravy vlakom. Bivakovali sme jednu noc pri Rotunde sv. Juraja pod Marhátom.

Cyklotrasu hrebeňom tohto pohoria by sme vám radi odporučili, hoci sa možno, tak ako my, budete sťažovať na jej horší flow a množstvo tlačenia do kopca. Ideálne bude, ak sa sem vyberiete na kvalitnom XC horskom bicykli, no jeden z nás to zvládol i na klasickom crossovom bicykli s užšími plášťami do terénu. Kôli tlačeniu bude ideálne, ak pribalíte pohodlnejšie tretry, alebo vhodné trekové topánky a môžete smelo vyraziť. Teda ešte detail – určite nezabudnite prilbu a spomínanú fyzičku.

Prekrásne kombinácie lesa, horských čistiniek a trailu.Prekrásne kombinácie lesa, horských čistiniek a trailu. Aj takáto je cyklohrebeňovka Považského Inovca.

Cyklohrebeňovka Považského Inovca v kocke:

  • Dĺžka nášho prechodu v úseku Trenčín - Leopoldov: 105 km (merané podľa GPS)
  • Stúpanie v úseku Trenčín - Leopoldov: 2995 m (merané podľa GPS, zarátaný nocľah pri Rotunde sv. Juraja 100 výškových metrov navyše)
  • Náročnosť: ťažká, vhodné pre horský XC bicykel s odpruženou vidlicou
  • Typy povrchu: lesné cesty so šotolinou, lesné turistické chodníky, asfalt rôznej kvality, traily, skaly
  • Označenie cyklotrasy: červená cykloznačka, číslo 043
  • Čo sa nám na trase páčilo: výhľady, pohľadné lesy a pasienky, variabilita terénu
  • Čo sa nám na trase nepáčilo: príliš strmé, nejazditeľné úseky, množstvo tlačenia bicykla

Ako sa dostať na začiatok cyklohrebeňovky Považského Inovca?

Hrebeňovka Považského Inovca je výbornou cykloakciou práve v tom, že je k nej veľmi dobrý prístup vlakom. Začiatok i koniec ležia priamo na trase rýchlikov. Konkrétne v Trenčíne a Leopoldove. Samotná cykloznačka síce nevedie až do Leopoldova, to je však len nepodstatný detail, pretože čo sa týka vzdialenosti, ide o bezvýznamný úsek. Pri prezretí mapy to aj hneď uvidíte.

My sme sa rozhodli využiť práve možnosť dopravy rýchlikom do Trenčína, odkiaľ sme na túto cyklohrebeňovku aj vyrazili. V tomto smere má totiž mierne klesajúci charakter. Zdalo sa nám to vhodnejšie, keď nám postupne budú ubúdať sily. Teoreticky, v prípade núdze na samotnom hrebeni, je možné dostať sa na rýchlik i v miestach Piešťany a Nové Mesto nad Váhom.

Pri ceste rýchlikom je nutné si rezervovať miesto pre bicykel, a je možné, že sa v ňom nazbiera celkom dosť cyklistov, ako sa to stalo aj v našom prípade. Inak cesta prebehla v poriadku. Bicykle boli zamnknuté v špeciálnom cyklokupé a pani sprievodkyne boli veľmi milé, takže sme mali dostatok času bicykle pohodlne naložiť i vyložiť. Všetko prebehlo naozaj komfortne, začo by sme sa im aj tu radi poďakovali. Cesta vlakom na miesto činu sa nám osvedčila a bolo príjemné dostať sa tam nutnosti riešiť auto.

Ak už do Považského Inovca vyrazíte z Trenčína, Leopoldova, prípadne z Hlohovca, hodí sa pribaliť dobrú navigáciu s dostatočnou batériou, prípadne zobrať i powerbanku. Značenie cyklotrasy je vo všeobecnosti dobré, no občas sa hodí polohu si i týmto spôsobom preveriť. I nám sa stalo, že pri rýchlom zjazde sme nesprávne pokračovali po lesnej ceste.

Čo sa týka Hlohovca, v našom prípade sme narazili na rekonštrukciu dôležitého cestného mosta, ktorá v podstate odsúdila toto mesto na dlhšiu obchádzku pri ceste autom. Našťastie cyklisti a peší cez most stále môžu prechádzať. V každom prípade, overte si aktuálnu situáciu. Most totiž spája i Hlohovec s Leopoldovom.

Brezina (333 m n. m).Brezina (333 m n. m). Začiatočný úsek cyklohrebeňovky Považského Inovca.

Na cyklohreneňovke Považského Inovca

Trenčín - Podvozok

Náš prechod cyklohrebeňovky Považského Inovca začal zo železničnej stanice v Trenčíne. Cykloznačka začína nad mestom v lokalite Breziny. Dovedie vás tam červená turistická značka, vedúca popod Trenčiansky hrad. My sme sa rozhodli preskúmať zelenú cykloznačku, ktorá viedla priamo od stanice a napájala sa na červenú práve v bode Breziny. Trošku nás prekvapil, aspoň na skoré ráno, vcelku ostrý výšľap po asfaltke s niekoľkými serpentínami.

Rozdýchaní po tejto úvodnej variante sme mohli konečne začať ukrajovať prvé kilometre z Považskej cyklohrebeňovky. To, čo nasledovalo od Brezín bol veľmi pekný úsek cyklotrasy, ktorú zjavne využívajú miestni na častý relax na bicykli. Trasa bola veľmi príjemná, doplnená rôznymi prístreškami, miestami na oddych, výhľadmi, z ktorých najkrajší bol situovaný vyššie nad Trenčínom, na šírych lúkach. Z nich sme mohli pozorovať aj dnešnú našu výzvu, vrchol Inovca, ešte zahalený v ranných hmlách. Mylne sme sa však domnievali, že po vystúpaní na túto tisícovku už to bude viac-menej pohodička. V skutočnosti to bol ešte poriadny boj až do večera.

V úvodnej časti sme ešte obchádzali muničné sklady a cyklotrasa nás priviedla k sympatickému miestu na odpočinok, k rozhľadni Dúbravka. Nachádza sa nad Soblahovom a vidno z nej okolité hrebene, Inovec, časť Považia s Veľkou Javorinou i paneláky Trenčína. Mesto je z väčšej časti zakryté kopčekom, ktorý sme prekonali v úvode. Ide o Kozí vrch (381 m. n. m.). Zjeme kysnuté koláčiky a už nasleduje zjazd do ranného Soblahova, ktorým preštrikujeme na asfaltku za dedinou. Tá nás stúpaním dovedie až do lokality Mladé háje, k bývalej horárni Soblahov.

Trasou niekdajšej lesnej železničky potom pokračujeme po vrstevnici až do Mníchovej Lehoty. Trasa je doplnená rôznymi menšími atraktivitami, typu lavičiek s výhľadom, alebo dokonca búdkou na staré knihy. Mníchovou Lehotou sa presúvame po asfaltke až odpočíme priamo do zaujímavého tunela pod hlavnou cestou medzi Bánovcami nad Bebravou a Trenčínom.

V tejto fáze sa nám už zdá, akoby sme nejako pridlho blúdili pod Inovcom. Faktom však je, že sa k neme síce akýmsi oblúkom, ale predsa blížime. Nevieme sa dočkať, kedy sa už konečne napojíme na asfaltku smerujúcu k Inoveckej chate a napokon aj k vrcholu Inovca samotného. Najskôr však musíme prejsť z Mníchovej Lehoty na Slače a potom krátko, ale strmo na Humenec. Tu sa lesnými cestami dostávame až tesne ku koľajam železnice, popri ktorých naša cyklocesta aj chvíľku vedie. Párkrát sme tu pozreli i navigáciu, nakoľko značenie je mierne zmätočné a trasa naozaj nepodporuje teóriu, že ste na cyklotrase. Dosť zvláštne miesto pre cyklotrasu, najmä ak by vás tu prekvapil vlak.

Predtým sme ešte mierne „kufrovali“ v lokalite Jarky, kde sme omylom takmer zbehli do obce Trenčianske Jastrabie. Ak sa vám na cyklohrebeňovke Považského Inovca hocičo nezdá, radšej pozrite navigáciu, alebo mapu v mobile. Nám to niekoľkokrát ušetrilo zbytočné blúdenie. Chvíľku sa teda ešte trápime lesom, kým sa konečne dostávame k vytúženej asfaltke smerujúcej na Inovec. Napájame sa na ňu na rázcestí Podvozok 357 m n. m.

Inovec  (1042 m n. m.)Inovec (1042 m n. m.). Kontrast rozľahlých lúk a kopcov je v Považskom Inovci relatívne častý.

Trenčín pri spätnom pohľade z cyklotrasy Považským Inovcom.Trenčín pri spätnom pohľade z cyklotrasy Považským Inovcom. Napravo sa rozkladá práve prekonaný kopec Kozí vrch. Je pokrytý lesom.

Rozhľadňa Dúbravka.Rozhľadňa Dúbravka. Nájdeme ju priamo na cyklotrase Považským Inovcom nad obcou Soblahov.

Tunel pri Mníchovej Lehote pod hlavnou cestou do Trenčína.Tunel pri Mníchovej Lehote pod hlavnou cestou do Trenčína. Inovecká cyklotrasa ním prechádza.

Podvozok – Inovecká chata

Asfaltka najskôr stúpa k Inoveckej chate vo výške 783 m n. m. Stúpanie je tiahle, miestami sa strmosť stupňuje, ale po chatu je to celkom znesiteľné. Prekonať sklon aj bežným autám umožňuje niekoľko serpentín. Vidina chaty, kde dobre varia, povzbudí ducha nevzdať to. Je možné, že v najťažších miestach a s naloženým bicyklom, budete musieť chvíľku potlačiť. Na chatu sa dostávame tesne pred obedom a doprajeme si tu jelení guľáš, aby nám to na ďalšej ceste šliapalo ako divokej zvery.

Pred chatou je praktický, drevený stojan, kde už parkuje viacero bicyklov. Inovecká chata je medzi bajkermi zjavne obľúbená. Po asfaltke by to okrem horských, mohli skúsiť i cestní cyklisti, hoci je trochu drsnejšej kvality. Gravelisti by si výjazd na chatu tu mohli užiť dosýta. Chata okrem jedla umožňuje aj ubytovanie a má príjemný intriér. Dobre sa tu sedí, no my musíme pokračovať ďalej.

Radi by sme sa dnes dostali do oblasti Marhátu, čo si myslíme, že nebude problém. Veď ešte chvíľku stúpania na vrchol Inovca a potom skôr klesajúceho hrebeňa a už len pohodlné lesné a lúčne cesty. Aspoň tak sme si to mysleli aj podľa pohľadu do mapy a predošlých matných spomienok s pešieho prechodu časti Považsého Inovca. Ako však hovorí klasik 2D nie je 3D.

Drevený kríž cestou na Inoveckú chatu.Drevený kríž cestou na Inoveckú chatu. Popri cyklotrase Považským Inovcom sa často vyskytujú takéto príjemné miestečká.

Asfaltkou na Inoveckú chatu.Asfaltkou na Inoveckú chatu. Ide o tiahle vytrvalostné stúpanie.

Menšia spomienka na pustovníka Františka Rozvadského.Menšia spomienka na pustovníka Františka Rozvadského. Aj na takéto zaujímavosti narazíte priamo na cyklotrase Považským Inovcom.

Inovecká chata - Inovec

Hneď nad Inoveckou chatou nasleduje relatívne príjemný úsek z časti po vrstevnici a stále po asfaltke. Tá v podstate obchádza vrchol Inovca, aby sa v poslednej časti prudko stočila a nabrala poriadne strmé grády. Záverečné stúpanie po asfaltke vás vyvedie až tesne pod vrchol Inovca, kde sa napojí na lesný chodník, ktorý končí pri rozhľadni Helena. Podľa nej jasne spoznáte, že ste na vrchole vo výške 1042 m n. m. Nájdete tu i turistický prístrešok a ohnisko. Naľahko vybehneme na rozhľadňu a maturujeme nad tým, prečo nie je o jedno poschodie vyššia. Výhľad ponad okolité stromy by bol oveľa lepší. Pár fotiek, a pokračujeme.

Podivný zostrih stromov pri rozhľadni Helena na Inovci.Podivný zostrih stromov pri rozhľadni Helena na Inovci. Vhodnejšie riešením by mohlo byť vybudovanie jednej vyhliadkovej plošiny navyše.

Pohľad z rozhľadne Helena.Pohľad z rozhľadne Helena. Pod rozhľadňou sa nachádza ohnisko, kríž i drevený prístrešok.

Inovec – Bezovec

Hlavný hrebeň Považského Inovca z vrcholu Inovca až po sedlo pod Panskou Javorinou patrí k najkrajším miestam v slovenskej prírode. Je to asi aj vďaka tomu, že nie je preplnený turistami. Jeho najvyššia časť medzi sa pohybuje v rozmedzí od 800-1000 m. n. m. Nájdete tu rozľahlé lesy, sem-tam prerušené pekným miestom s výhľadom, alebo pohľadnou lesnou čistinkou. Zaujme najmä výhľad z Palúcha (1004 m n. m.) a od dvojkríža na Ostrom vrchu. Všetkým tým vás prevedie stuha chodníčka, po ktorom vedie turistická i cykloznačka.

Profilovo je hrebeň v tejto časti nenáročný, určite však nejde o svižnú cyklotrasu. Je to skôr trail, ktorý má v prvom úseku zhruba po vrch Jakubová (906 m n.m.) horší flow. Nájdu sa tu zjazdy ale aj neustále kratšie stúpania. Chodníček vedie niekedy veľmi pekným lesom, počas vegetačnej sezóny okrášlenom zaujímavými, dlhými steblami tráv. Niektoré zjazdy sú technicky náročnejšie. Vyskytujú sa tu nepríjemné kamene a korene. Potrápi i prenášanie bicykla cez strmé skaly.

Tá pravá makačka ale nastáva až v stúpaní na Vtáčí vŕštek, v oblasti Ostrého vrchu a všetky nasledujúce stupáky. Vytŕčajú z nich ale práve prvé dva spomínané vrcholy. V týchto miestach sa cyklohrebeňovka mení naozaj na doslovnú cykloturistiku, kedy bicykel takmer neustále tlačíte do kopca, až sa pýtate, či nebolo možné v týchto miestach nájsť cyklistickejší variant po vrstevnici a lesných cestách. Hrebeň je tu síce pekný, no na bicyklovanie to veru nie je. Cykloznačka neustále kopíruje turistickú značku. Namáhavé stúpania nás prenasledujú snáď až po krásne lúky v oblasti Skaliny.

Relatívne krátky úsek nám zabral nekonečné množstvo času, pričom sme toho mali miestami plné zuby. Niežeby skúška síl v prírode nestála za to, no boli sme pripravení skôr na jazdenie. Za Skalinami sme sa preto už naozaj dúfali v občerstvenie v lyžiarskom stredisku Bezovec. Máme šťastie a tunajšia Šport chata Rázcezstie funguje a ponúka jednoduché pochutiny. Doprajeme si pauzu a kapustovú na terase v relatívne chladnom počasí a môžeme vyraziť smerom k Marhátu. Potajme dúfame i v dosiahnutie sedla Havran, kde by bol možný nocľah v blízkosti opusteného hostinca. Plán je však prespať aspoň pri Rotunde sv. Juraja pod Marhátom, čo je veľmi dobré miesto na nocľah, ktorý je vykúpený schádzaním asi 100 výškových metrov dole z hrebeňa. Komfortná lúka s dobrým prameňom a prístreškom sú však dostatočným lákadlom.

Výhľad neďaleko vrcholu Krželnica (968 m n. m.).Výhľad neďaleko vrcholu Krželnica (968 m n. m.). Nasleduje kratší zjazd.

Časti cyklotrasy Považským Inovcom s trailovým charakterom.Časti cyklotrasy Považským Inovcom s trailovým charakterom. Takéto úseky potešili.

Cykloturistika v Považskom Inovci.Cykloturistika v Považskom Inovci. Poteší najmä tých, ktorý si až tak nepotrpia na horské chaty a bufety, ale vyhľadávajú divokejšie končiny.

Občasné výhľady v najvyššej časti hrebeňa Považského Inovca.Občasné výhľady v najvyššej časti hrebeňa Považského Inovca. Pohľad na nížinu v okolí Váhu v oblasti Nového Mesta nad Váhom.

Odbočka k prameňu pod Prieľačinou.Odbočka k prameňu pod Prieľačinou. Prameň tiekol pomalšie, voda však bola v poriadku.

Skalný útvar pod vrcholom Skaliny.Skalný útvar pod vrcholom Skaliny. Ide o nie príliš cyklistickú pasáž pri lyžiarskom stredisku Bezovec.

Oblasť lyžiarskeho strediska Bezovec.Oblasť lyžiarskeho strediska Bezovec. Je to tu krásne na turistiku, no bicykle skôr tlačíme.

Bezovec – Trhovičná lúka – nocľah pri Rotunde sv. Juraja

Zo strediska Bezovec, z ktorého lyžiarskych svahov sú okrem iného výborné výhľady na šíre lesy Považského Inovca, nás konečne čaká svižný zjazd po asfaltke až k zastávke pri Novej Lehote. Odtiaľ nás čaká presun na dlho očakávané Jelenie jamy. Vidíme, že hlavný hrebeň bude mať znova stúpajúcu tendenciu. Smerujeme k lokalite Veselé vŕšky a sedlu Kostolný vrch.

Nad Bezovcom nás síce najskôr čakajú stúpania, ale vedú po pekných, trávnatých pasienkoch, takže nám cesta ubieha. Ubieha až tak, že jeden z nás hodí supermana rovno cez riaditká. Chvíľka nepozornosti, haluz v ceste. Odniesla to našťastie len prilba. Nabudení adrenalínom vystúpame na veľkú inoveckú lúku s názvom Jelenie jamy. Charakterizuje ju najmä množstvo solárnych panelov. Cyklotrasa stúpa okrajom lúky smerom k lesu.

Zakrátko sa konečne, už dosť zničení dostávame k rázcestiu pod Marhátom. Cyklotrasa obchádza tento vrchol vybavený rozhľadňou. Kto má chuť, môže si tam vybehnúť po červenej turistickej značke a pokračovať ďalej za vrchol, až kým sa znova napojí na červenú cyklotrasu. Nie je to prílišná zachádzka, skôr naberiete výškové metre pri výšľape na tento 748 metrov vysoký vrchol. Do pozornosti dávame, že tesne pod vrcholom sa nachádzal i prístrešok Videli sme ho počas našej turistickej návštevy Marhátu zopár rokov dozadu. Takisto tam bolo ohnisko. Je to možná alternatíva na prenocovanie počas cykloprechodu, akurát sa môže stať, že na tomto vrchu bude fúkať. Aj preto sme sa rozhodli pokračovať ďalej po cyklotrase vrstevnicou popod Marhát.

Bolo jasné, že sedlo Havran prvý deň prechodu nehrozí a tak volíme zostup asi 100 výškových metrov k Rotunde sv. Juraja, ktorá stojí takpovediac v tieni Marhátu. Zaujímavosťou je, že ide o národnú kultúrnu pamiatku a najstaršiu rotundu na Slovensku vôbec. Je zrekonštruovaná a zjavne sa tu konajú bohoslužby. Malo byť tu byť relatívne závetrie a výdatný prameň. Miesto navyše poznáme z minulého prenocovania.

Na rázcestí Trhovičná lúka prejdeme na zelenú značku, ktorá vedie nadol z hrebeňa až k rotunde. Priamo pri rázcestí sa nachádza ešte ďalší prístrešok s ohniskom, no prameň sme si tu nevšimli. Inak by to bolo ideálne miesto na nocľah. Dávajte pozor, aby ste sa vydali po zelenej turistickej značke správnym smerom. Je súbežná so žltou cykloznačkou a je potrebné prejsť okolo spomínaného prístrešku. V opačnom prípade budete pokračovať ďalej po hlavnom hrebeni Považského Inovca do sedla Gajda. To by ste si všimli podľa toho, že zelená značka bude pokračovať s červenou turistickou značkou. Lepšie pozrieť do navigácie a overiť si správnosť postupu k rotunde. V teréne to totiž láka pokračovať práve priamo po hrebeni.

Z Trhovičnej lúky sme teda započali zostup k miestu dnešného nocľahu. Najvyšší čas. Najskôr trasa mierne klesá a neskôr strmo odbáča doľava. Tu je sklon strmý a zjazd nepríjemný v dôsledku aktuálne rozbahnenej trasy a jej poničeniu ťažobnými lesnými mechanizmami. Uprostred je dosť nepríjemný rigól a zjazd nie je veľmi ideálny, no máme to rýchlo za sebou. Ešte krátky stupáčik od bodu Jurko, rázcezstie smerom doľava po žltej turistickej značke k vytúženej lúke, kde budeme nocovať. Príchod nám vyšiel práve za hustnúceho šera.

Stíhame sa ešte pohodlne vybaliť, nabrať vodu, niečo zjesť, poobdivovať rotundu a už kecáme v spacákoch. Využili sme miesto pri prístrešku a ohnisku, no miesta na výber je tu naozaj neúrekom. Noc je totálne pokojná, ak si odmyslíme známky jelenej ruje v diaľke. Je relatívne teplo a úplne bezvetrie. Pozvoľna zaspávame, keď tu zrazu nás preberie božská melódia, ktorú nakrátko začne vydávať spomínaný kostolík. Nuž zaujímavá vsuvka.

Pekné výhľady z lyžiarskeho strediska Bezovec.Pekné výhľady z lyžiarskeho strediska Bezovec. Dá sa tu využiť občerstvenie v bufete, neskôr už sa priamo na hrebeni budete musieť spoliehať len na vlastné zásoby.

Chov koní neďaleko Bezovca.Chov koní neďaleko Bezovca. Ďalej cyklotrasa pokračuje oblasťou rozsiahlych pasienkov.

Jelenie jamy.Jelenie jamy. Posledné výrazné stúpanie prvého dňa je za nami.

Rotunda sv. Juraja.Rotunda sv. Juraja. V jej blízkosti sa nachádza výdatnejší prameň i veľká lúka s prístreškom a ohniskom. Je nutné sem z hrebeňa schádzať asi 100 výškových metrov.

Naposledy, keď sme tu nocovali nás naopak vyrušil poplašný tón z rovnakej stavby, pričom krátko na to sa zjavil extrémny survivalista, bushcrafťák, miestny aborigén a skrátka exotická bytosť Daniel. Keď budete mať trochu šťastia, možno aj vy na neho natrafíte a istotne budete mať o neuveriteľný, ba až paranormálny zážitok z Považského Inovca navyše. My sme s ním prekecali dosť času a stálo to za to. Sám seba popisuje takto, čím mu týmto ďakujeme za nasledovný text, ktorý dopĺňa obrázok zaujímavostí Považského Inovca:

Natáčam videá o prežití v lese a v meste. Vo väčšine svojich videí veľmi, veľmi, veľmi veľa rozprávam. Prezentujem sa ako oficiálny blázon a dobrodruh, pretože sa rád predvádzam a skúšam rôzne výzvy, ako napríklad kúpanie sa v hnoji a zároveň som aj extrémne roztržitý. Precestoval som veľkú časť Európy stopom, toto leto (2022) som bol stopom vo Švédsku, pri polárnom kruhu. Leto 2019 som bol stopom v Maroku, v púšti som kráčal s ťažkým batohom na slnku celý deň a takmer som to nezvládol. V tieni bolo 45°C (113°K). V rámci svojej prípravy na situácie prežitia, otužujem často som spával v lese v zime pri ohni bez spacáku, pijem neupravenú vodu z riek, potokov a jazier. Ovládam založenie ohňa trením - bowdrill, väčšinu roka chodím bosý, v meste sa často stravujem z kontajnerov (homeless survival) čím poukazujem na plytvanie jedlom a zároveň ukazujem vo svojich videách, že v situácii prežitia je jedlo dostupné aj z kontajnerov, v prírode sa snažím jesť jedlé rastliny. Nedávno som natočil krátky film: Tribeč - po stopách anomálií 2022.

Osobnosť pohoria Považský Inovec.Osobnosť pohoria Považský Inovec. Buscrafter, survivalista, dobrodruh i oficiálny blázon Daniel.

Trhovičná lúka – sedlo Havran

Ráno sme hore veľmi skoro. Za brieždenia. Máme to radi, pretože môžeme skoro vyraziť a využiť svetlo čo najlepšie. Na záver ešte poznámka k prameňu pri rotunde. Ak by ste ho hľadali, nachádza sa asi 5 minút chôdze od prístrešku smerom k rotunde po žltej značke smerom na Marhát. Je tesne pri turistickom chodníku na pravej strane. I tentokrát, napriek dlhotrvajúcemu letnému suchu, bol plne funkčný a voda v poriadku. Nemali sme z nej žiadne ťažkosti hoci sme jej vypili dosť.

Ďalší deň, ešte za pozvoľna odplávajúceho prítmia, stúpame späť k rázcestiu Trhovičná lúka. Bicykle takmer až celkom k nemu tlačíme. Počasie má byť dnes horšie, s možnosťou prehánok, no zatiaľ sa drží.

Na úseku Inovec – Marhát ešte dávame do pozornosti útulne Izba a Medvednica spolu s Bohušovou studničkou, kde sa môžete v prípade potreby zložiť a doplniť vodu. Nachádzajú sa len kúsok pod hrebeňom. Je dobré o týchto miestach vedieť, ak by ste to nevedeli dobojovať ďalej, alebo máte viac času a cyklohrebeňovku si chcete vychutnávať dlhšie.

Pokračujeme do sedla Gajda v očakávaní čo najskoršieho dosiahnutia sedla Havran, ktorý sa pre nás stáva pomyselným míľnikom, kde už očakávame len pozvoľný zjazd z hrebeňa. Veď už máme za sebou poriadne cez 2000 metrov stúpania.

Cesty v ďalšom úseku zjavne ubrali z náročnosti. Jazdíme po lesných zvážniciach i trailíkoch, ktoré sú mierne zvlnené, sem-tam sa nájde i krátke výživnejšie stúpanie. Od Marhátu je terén konečne oveľa cyklistickejší. Kto by mal na cykloprechod viac času, môže si odbehnúť pozrieť Visiace skaly pri sedle Gajda. Je tu pekný výhľad a lokalita má celkovo svoje čaro. Pekný je i skalnatý hrebeň Krahulčích vrchov po zelenej značke, no sem sa skôr vyberte čisto turisticky. Je to zachádzka, ktorá by vás dosť spomalila a nie je vhodná na bicykel. Postupne teda míňame Striebornicu, Plešiny a konečne sa dostávame do vytúženého sedla Havran. Teraz vidíme, že celý tento úsek by bol včera už nad naše sily, takže nocľah pri rotunde bol zvolený ideálne.

V sedle Havran križujeme hlavnú cestu do Piešťan. Ponúka možnosť zbehnúť do tohto mesta. V sedle sa taktiež nachádza opustené pohostinstvo. Škoda ho. Bolo by tu fajn posedieť. Pokračujeme teda trailíkmi a lesnými chodníkmi až po prudkú odbočku vpravo nad Ardanovcami. Nachádza sa na okraji lesa nad obcou Ardanovce. My sme ju najskôr minuli a pokračovali mylne práve smerom k zjazdu do tejto obce. Našťastie nám zjazd prišiel podozrivý a zbadali sme sa pomerne včas.

Úseky za Marhátom.Úseky za Marhátom. Cyklotrasa je omnoho viac jazditeľná. Tlačenia výrazne ubudlo.

Úseky spod Marhátu smerom do sedla Havran.Úseky spod Marhátu smerom do sedla Havran. S veľkou pravdepodobnosťou tu naďabíte na takmer ľudoprázne lesy.

Sedlo Havran (390 m  n. m.). Sedlo Havran (390 m n. m.). Cyklotrasa tu križuje hlavnú cestu medzi Piešťanmi a Topoľčanmi.

Uzatvorený hostinec v sedle Havran.Uzatvorený hostinec v sedle Havran. Možnosť občerstvenia na tomto mieste by padla vhod.

Sedlo Havran – Ovčia skala

Celkom pekným trailom sa dostávame až do oblasti Homništia, kde sa už presúvame svižným zjazdom po asfaltke. Vyzerá to tak, že zvyšná cesta do Hlohovca bude už naozaj pohodová a rýchla. Keď tu zrazu odbáčame z asfaltky doprava a dostávame sa na okraj akéhosi kaňonu. Hneď ako ho zbehneme nasleduje ďalšie extrémne stúpanie. Strmina absolútna nevhodné na výšľap na bicykli. Čo už, znova nasleduje tlačenie.

Úsek nie je vyložene dlhý, no je poriadne výživný. Z tejto jamy sme spravili azda 100 výškových metrov na pár dĺžkových metroch. Najmä s naloženými bicyklami bolo srandy kopec. Sami sme si túto akciu vymysleli a tak trpezlivo, s pár nadávkami navyše napredujeme. Sme znova celí mokrí od potu, keď sa konečne vynoríme z lesa pri stĺpiku s červenou značkou na obrovských lúkach nad Svrbicami. Aspoň sa nám dostáva celkom pekných výhľadov až k Tribeču. Zreteľne vidno najmä Zobor.

Pokračujeme transferom a miernym stúpaním cez lúky, aby sme sa znova vnorili do lesov neďaleko Hlohovca. V lese sa nájdu aj pekné úseky trailov. Postupne míňame tristovky Červenú hlinu, Holý vrch, Ovčiu skalu. Hoci je dnešný úsek cyklohrebeňovky omnoho kratší a technicky ľahší, máme toho už celkom dosť.

Nad obcou Svrbice po prekonaní nejazditeľného stupáku lesom.Nad obcou Svrbice po prekonaní nejazditeľného stupáku lesom. Rozkladajú sa tu obrovité pasienky.

Pasienky nad Svrbicami.Pasienky nad Svrbicami. Sú z nich ďaleké výhľady až k pohoriu Tribeč.

Ovčia skala.Ovčia skala. Pohybujeme sa v oblasti s priemernou výškou okolo 300 m n. m. po celkom dobrých cyklotrasách.

Ovčia skala – Hlohovec – Leopoldov

Tešíme sa, keď sa konečne ocitneme na asfaltke v Studenej doline. Stačilo by odtiaľto zbehnúť po nej priamo do Hlohovca. My sa ale stále slepo držíme červenej značky, hoci cyklotrasa, ako neskôr zisťujeme, končí práve v Studenej doline a postačí len zjazdovať do Hlohovca. Náš, nazvime to tvrdý variant, nás znova vedie do ďalšieho nepríjemného stúpania, kde zosadáme a ešte raz tlačíme až na kótu Obecný háj (263 m n. m.).

Napokon sa dopracujeme k rázcestiu Soroš a napadne nám, že zrejme aj v Považskom Inovci má Soros prsty :D. Keď sa napokon napojíme na ďalšiu asfaltku smerujúcu do Hlohovca definitívne opustíme červenú turistickú značku, ktorá ešte pokračuje v podstate rovnobežne s nami zvolenou trasou.

Na záver ešte prebehneme Hlohovcom a úspešne i tunajším mostom cez rieku Váh, ktorý je momentálne v rekonštrukcii (2022). Po krátkom presune po asfaltke dosiahneme finálnu destináciu v podobe Leopoldova, aby nám pred nosom ušiel vlak. Nevadí, svoje čaro v podobe záverečnej bodky má i posedenie na káve v staničnom bufete. Lúčime sa cyklohrebeň Považského Inovca! Bolo to ťažké (aspoň pre nás), ale pamätné.

Krásny kúsok trailu smerom na Hlohovec.Krásny kúsok trailu smerom na Hlohovec. Takéto kúsky na cyklotrase Považského Inovca sme ocenili najviac.

Pohľad na Hlohovec v závere cyklohrebeňovky Považského Inovca.Pohľad na Hlohovec v závere cyklohrebeňovky Považského Inovca. Chybným kopírovaním turistickej červenej značky sme sa dostali do oblasti Sedliská, čo nás stálo jedno prudké stúpanie navyše.

Most v Hlohovci.Most v Hlohovci. Potrebovali sme sa ním dosať na druhú stranu rieky Váh smerom na stanicu v Leopoldove.

Sofistikované uloženie bicyklov na spiatočnej ceste z cyklohrebeňovky Považského Inovca.Sofistikované uloženie bicyklov na spiatočnej ceste z cyklohrebeňovky Považského Inovca. Vlaková doprava pri tejto akcii dokáže veľmi prakticky poslúžiť.

Náročnosť cyklotrasy hrebeňom Považského Inovca

Červeno značená cyklotrasa vedúca Považským Inovcom, akoby postrádala snahu smerovať plynulejšími úsekmi, ktoré by boli vhodnejšie na cykloprechod. Na druhej strane takmer presne kopíruje turistickú hrebeňovú značku, čím dosahujeme takpovediac matematicky presný prechod hlavného hrebeňa pohoria. Tým prechod získava na športovej hodnote, no stráca na svižnosti, ktorú by cykloprechod potreboval.

Prechod Považského Inovca na bicykli tak získava celkom slušnú náročnosť a vyžaduje poriadnu fyzičku. Najmä ak vezmeme do úvahy, že bicykel bude naložený rôznou výbavou. V našom prípade sme plánovali prechod s jedným bivakom, takže sme sa nezaobišli bez vecí na nocovanie s výnimkou stanu. Najvyššia časť pohoria sa pohybuje v rozmedzí 800-1000 m n. m., pričom je predelená niekoľkými výraznými stúpaniami. Navyše, kým sa k nej dopracujete, musíte vystúpať nahor prakticky z nížiny rozprestierajúcej sa v okolí Váhu. Stúpania na tejto hrebeňovke predstavujú bezmála 3000 výškových metrov. Unavia vás, ale aj tunajšie náročné zjazdy.

Samotná cyklotrasa Považského Inovca je tvorená asfaltkami, lesnými i poľnými cestami, turistickými chodníkmi a trailami rôznej náročnosti, najmä čo sa týka povrchu. Ten môže byť tvorený šotolinou, väčšími kameňmi, či koreňmi a za dažďa môže byť rozbahnený. Asfaltky majú takisto rôznu kvalitu, od celkom nových úsekov, až po rozbitý povrch. Všeobecne je na tejto trase asfaltiek minimum. Nájdete tu príjemné, pohľadné traily, ale aj technické zjazdy, z ktorých vás budú pobolievať ruky i stehná, pokiaľ na také čosi nie ste zvyknutí. Cyklisti, ktorí pravidelne jazdia v teréne by však nemali mať problém trasu prejsť. V krajnom prípade sa dá nepríjemný úsek, z bicykla zosadnúť a prejsť na pešo.

Jazdu na tejto cyklotrase samozrejme ovplyvňuje i náklad na bicykli. Určite ju pomôže uľahčiť možnosť doplnenia zásob, či nocľahu na horskej chate pod Inovcom a útulniach ako Medvedica a Izba, prípadne niektorý z mnohých prístreškov. Vhod príde i niekoľko prameňov v blízkosti hlavného hrebeňa.

Cykloprechod hlavného hrebeňa si v dôsledku vyššej náročnosti vychutnajú najmä skúsení horskí cyklisti. Alebo tí, ktorí jazdia pravidelne v teréne a chcú vyskúšať nejaké menšie cyklodobrodružstvo a preveriť svoje schopnosti. Považský Inovec bude pre nich fajn výzvou v peknej prírode a na relatívne vysoko položenom hrebeni.

Všetkých však upozorňujeme, aby označenie, že ide o cyklotrasu brali s veľkou rezervou. Naozaj sa tu nájdu ťažké úseky, kde budete nútení takmer s istotou bicykel tlačiť do kopca. Tieto výstupy dokážu riadne vyčerpať i natiahnuť čas prechodu. Preto ak máte predstavu, že sto kilometrov Považským Inovcom sa pohodlne preveziete po cyklotrase, radšej vás vopred varujeme, že to celkom tak nie je. Zohľadnite to i vo svojom plánovaní. Myslíme si však, že celý prechod sa dá zrealizovať za dva dni. Skutočne dobrí horskí cyklisti by hrebeň mohli počas dlhých letných dní prekonať i za deň.

Príjemnejšie časti cyklohrebeňovky Považského Inovca.Príjemnejšie časti cyklohrebeňovky Považského Inovca. Miestami sa cestou od vrchu Inovec našli úseky umožňujúce plynulú jazdu.

Rafajova kóta.Rafajova kóta. Cyklotrasa je stále veľmi dobre značená.

Ťažký terén na hlavnom hrebeni Považského Inovca.Ťažký terén na hlavnom hrebeni Považského Inovca. Cykloznačka vo veľkej miere kopíruje turistickú hrebeňovú značku.

Aký bicykel si zobrať?

Počas cykloprechodu Považského Inovca sme mali možnosť porovnať priamo v akcii trekový bicykle a modernejší XC horský bicykel. Ukázalo sa, že oba bicykle trasu zvládnu, no XC horák bol ďaleko vhodnejší. Bolo to vidno najmä počas zjazdov. Geometria, širšie plášte, lepšie tlmenie a brzdy robili výrazný rozdiel. Ak máte možnosť, vyberte sa sem radšej na podobnom bicykli.

Jeden bicykel bol vybavený nášľapnými pedálmi, druhý klasickými. Klasické pedále a treková obuv boli výhodnejšie pri šliapaní do kopca, počas tlačenia bicykla. Zacvakávacie tretry neboli problémom, no vyberte si nejaké s podrážkou vhodnejšou na šliapanie v lesnom teréne.

Batožinu sme mali nabalenú modernejším spôsobom vo vaku umiestnenom na riaditkách a cyklotaške na ráme, a v druhom prípade, klasicky na zadnom nosiči. Nové spôsoby balenia určite majú čosi do seba, pripadajú nám elegantnejšie riešené. V každom prípade si do Inovca vezmite kvalitnú prilbu. Nám sa osvedčila pri páde cez riaditká, hoci splnením svojej funkcie praskla. Z tohto dôvodu sa hodí pribaliť lekárničku.

Vhod príde i dostatočné osvetlenie bicykla, prípadne dobrá čelovka. Zvážte pribalenie dostatku vody, podľa vašich skúseností s jej spotrebou na podobných akciách. Upozorňujeme, že za Bezovcom smerom do Hlohovca sme si nevšimli ľahko dostupné pramene popri cyklotrase.

Praktické stojisko bicyklov pri Inoveckej chate.Praktické stojisko bicyklov pri Inoveckej chate. Okrem neho tu máte k dispozícii veľmi chutné jedlo. Aspoň my sme boli spokojní.

Možnosti prespatia, opekania a ubytovania

Hlavný hrebeň Považského Inovca ponúka množstvo miest, kde sa dá zložiť na noc. Dokonca si môžete vyberať rôzny štandard, od spania pod širákom, cez prístrešky, útulne, až po horskú chatu pod Inovcom. Z útulní sú najpraktickejšie dostupnými útulňa Izba a útulňa Medvedica. Nachádzajú sa tesne pod hrebeňom v jeho vyššej časti.

Nám sa ako praktické nocľažište osvedčila rozľahlá lúka s prístreškom a ohniskom pri Rotunde sv. Juraja pod Marhátom. Tu je k dispozícii i veľmi dobrý prameň. Nevýhodou je nutnosť zostupu k nej asi sto výškových metrov. Popri cyklotrase sa nachádza množstvo podobných lúk, kde by sa dalo v prípade potreby núdzovo zložiť.

Kedy sa oplatí podniknúť cyklohrebeňovku Považského Inovca?

Cyklohrebeňovku Považského Inovca sa vyplatí podniknúť, keď sú dlhšie dni s príjemnými teplotami. V našom prípade to bolo začiatkom jesene, keď panovalo skôr ešte letné počasie, no s nižšími teplotami. Tunajšie lesy môžu ukázať svoju krásu práve počas silnejúcej jesene. Podobne to môže byť na jar, keď sa lesy začínajú rozvíjať do krásy. Počas leta by tu zrejme bolo nepríjemné teplo, čo by si mohlo vybrať svoju daň najmä počas úsekov kde je nutné prekonávať strmé stúpania spojené s tlačením naloženého bicykla.

Inovecká chata.Inovecká chata. Dopracujete sa k nej zdĺhavým stúpaním do nadmorskej výšky 783 m. Ponúka občerstvenie a nocľah.

Dvojkríž na Ostrom vrchu.Dvojkríž na Ostrom vrchu. Miesto, kde by sa dalo núdzovo zložiť.

Provizórne táborisko v oblasti sedla pod Skalinami.Provizórne táborisko v oblasti sedla pod Skalinami. Rozkladajú sa tu nádherné lúky s ďalekým výhľadmi.

Šport chata na Bezovci.Šport chata na Bezovci. Dá sa tu najesť, napiť a posedieť na terase.

Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí

  • Trenčiansky hrad – populárny hrad nad Trenčínom ponúka zaujímavú prehliadku i skvelé výhľady
  • Veľká dolnosokolská jaskyňa – navštívte jaskyňu v lokalite Krahulčie vrchy
  • Panská Javorina – takmer tisícmetrový vrchol s rozhľadňou
  • Topoľčiansky hrad – ruina hradu neďaleko Topoľčian
  • Bezovec – menšie lyžiarske stredisko a atraktívny vrchol
  • Hrad Tematín – atraktívny hrad s peknými výhľadmi
  • Rozhľadňa na Marháte – populárna rozhľadňa s výhľadmi na časť Považského Inovca