Blato z našich bicyklov po expedičnom cykloprechode Tribeča ešte ani nestihlo opadať a už sme sa vybrali pokúšať ďalší hodnotný cykloprechod v menej propagovaných končinách Slovenska. Tentokrát išlo o cyklotrasu s číslom 044 červenej farby a názvom Cyklomagistrála okolo Považského Inovca.
Zjazd do Hradnej doliny k Ranču pod Babicou je technicky celkom náročný.
Poteší vás na nej krásne prostredie, kde sa nebudete tlačiť s masami ľudí. Trasu sme si (nechcene), čo do parametrov mierne ,,vylepšili“ menším blúdením, čím sme si pridali najmä nastúpaných metrov. Napokon sme si ju podľa nás logicky upravili v jej závere.
Radi by sme vám odporučili náš mierne upravený variant tohto prírodne pekného a tiež výživného horského cykloprechodu pohoria Považský Inovec, ktorý nielenže preverí vašu kondíciu, ale vás tiež prevedie veľmi estetickými horskými oblasťami lesov a horských lúk.
Ako sa dostať na začiatok trasy a kde zaparkovať?
Považský Inovec patrí k tým horským oblastiam Slovenska, kam je veľmi dobrý prístup vlakmi. Aj my sme využili rýchlik, ktorým sa poslednú dobu už pomaly rutinne presúvame aj s bicyklami, čo je naozaj praktické.
Cyklookruh okolo Považského Inovca sme plánovali so štartom aj cieľom v Piešťanoch, kde stojí mnoho vlakov. Môžete sa sem samozrejme doviezť prakticky aj po diaľnici. Parkovanie v Piešťanoch je spoplatnené, hoci možno ďalej od centra nájdete i bezplatné miesta.
Všeobecne by však nemal byť problém odstaviť tu auto. Miest sa nám zdalo byť dostatok. Vďaka dobrej dostupnosti sa dá povedať, že je táto cyklomagistrála vhodná pre náruživých bajkerov z celého Slovenska. V našom prípade sme vyrážali z hlavnej stanice v meste, pričom v ideálnom prípade sme sa tu mali znova objaviť o deň neskôr.
Cyklookruh 044 - variant, alebo miniexpedícia pohorím Považský Inovec
Hlavné body trasy
- 1. deň: Železičná stanica Piešťany – Rotunda sv. Juraja pod Marhátom – sedlo Marhát – Jelenie jamy – Ranč pod Babicou – Závada – Duchonka – Kulháň – Horáreň Šajtársky chodník – Svaly, Livina – Svinica – Trenčianske Jastrabie – Mníchova Lehota – Kyselka v Brezinách
- 2. deň: Kyselka v Brezinách – Selec – Kálnica – Rakoľuby – Horná Streda - Železičná stanica Piešťany
Našim pôvodným úmyslom bolo ,,pohodové povozenie“ na ťažko. Plánovali sme totiž i „romantické“ táborenie v horách s prespatím pod širákom. Na tento účel sa nám javila vhodná práve dobre dostupná, okružná cyklotrasa v Považskom Inovci.
Pri rýchlom pohľade do mapy sa zdalo, že pôjde o naozaj pohodové jazdenie po lesných vrstevniciach. Pri podrobnejšom skúmaní, však vysvitlo, že Považský Inovec nič zadarmo nevydá. Trasa mala mať takmer 130 km a najmä vyše 2100 m stúpania, čo nás celkom zarazilo. Náročnosťou malo ísť o stredne náročnú cyklotrasu.
K Považskému Inovcu sme si už v minulosti vybudovali rešpekt prejazdom ťažkej hrebeňovej cyklotrasy. Dúfali sme, že okruh okolo tohto Pohoria bude najmä jazdenie a nie tlačenie, ako tomu bolo na uvedenej cyklohrebeňovke. Napokon sa naše nádeje splnili. Naša trasa mala vo výsledku 146 km a 2557 m stúpania.
Rozhodli sme sa postupovať najskôr strmou časťou smerom k Marhátu a druhý deň už len „vytočiť nohy“ na menej náročnom úseku. Ukázalo sa to ako správne rozhodnutie. Ešte doplníme, že nakoľko je na trase dostatok možností doplniť vodu, usúdili sme, že dobrý cyklista môže trasu naľahko absolvovať i počas jedného dňa. My sme sa tu „zdržali“ necelé dva dni a krásne si užili, čo Považský Inovec ponúka.
Štart i definitívny cieľ nášho cyklookruhu okolo Považského Inovca na železničnej stanici v Piešťanoch.
Železničná stanica Piešťany – Rotunda sv. Juraja pod Marhátom
Celú akciu sme započali na stanici v Piešťanoch a krátko po ,,preštrikovaní sa“ mestom, sme po prvýkrát prekročili rieku Váh prostredníctvom cestného Krajinského mosta. Dostali sme sa tak na ľavý breh rieky, po ktorom sme pokračovali asfaltovou cyklotrasou popri vodnej nádrži Sĺňava, čo bol pekný, fyzicky ideálny úsek na úvodný rozbeh.
V Ratnovciach opúšťame hrádzu a mierime do hôr, čo dáva poznať hneď prvé výživné stúpanie. Trasa sa trošku znepríjemní, pretože sa dostávame na bežnú okresku, po ktorej celkom divo jazdia autá. Napokon stúpanie skončí a za odmenu prídu prvé pekné výhľady až na Marhát a tiež prvý zjazd.
Výhľad na Marhát prezrádza, že to s naloženým bicyklom bude boj. No hory sú pekné a lákajú. Najmä čím skôr opustiť nepríjemnú asfaltku. Míňame Ardanovce, Radošinu a stúpame fajn cestou k miestnym vinohradom, kde sú naozaj pekné výhľady na šíre okolie. Vidno napríklad kompletný hrebeň Tribeča, pohoria, ktoré sme spoznávali len nedávno, počas iného cykloprechodu.
Cesta okolo radošinských vinohradov je chvíľku dosť nepríjemná, ale zakrátko sa dostávame do klimatizovaného lesa, kde je na jazdenie ideálna teplota. Prechádzame po klasických lesných zvážniciach, ktoré sú v dobrom stave na jazd. Ani po dažďoch tu nie je mnoho blata.
Napokon sa dostaneme až na romantickú lúčku, ktorá sa rozprestiera pod Rotundou svätého Juraja – pitoreskným kostolíkom, od ktorého sú pekné pohľady na šíru nížinu a podhorie Považského Inovca. Za zmienku stojí, že je tu k dispozícii menšie táborisko s ohniskom a kúsok nad kostolíkom, pri žltej značke smerom na Maráht i výdatný prameň. Nepotrebujete teda nosiť príliš veľa vody smerom z Piešťan.
Pri kostolíku je i množstvo pohodlných drevených lavíc, ktoré sú zjavne využívané počas bohoslužieb. My sme ich využili na dlhšiu prestávku pred strminou do sedla Marhát. Na slnku sa na nich výborne ležalo.
Krajinský most v Piešťanoch a začiatok okruhu po cyklomagistrály okolo Považského Inovca.
Prvé vážne stúpanie nad Ratnovcami je za nami.
Kostolík pri vstupe do Ardanoviec.
Zjazd do Radošiny a pohľady na Marhát, popod ktorý vedie aj trasa cyklookruh okolo Považského Inovca.
Výhľady z cyklomagistrály okolo Považského Inovca na Veľký Tribeč.
Jeden z prístreškov nad Radošinou pri trasa cyklotrasy okolo Považského Inovca.
Lesy nad Radošinou smerom k Rotunde sv. Juraja, ktorými vedie cyklookruh okolo Považského Inovca.
Lúčne úseky nad Radošinou počas jazdy cyklomagistrálou okolo Považského Inovca.
Ukážka jarnej flóry Považského Inovca počas prejazdu cyklookruhu okolo uvedeného pohoria.
Rotunda sv. Juraja pod Marhátom – sedlo Marhát
Od rotundy stúpame zhodne so žltou turistickou značkou – jazditeľne, no riadne strmo. Ešte sa krátko zastavíme pri spomínanom prameni, keďže je hneď napravo od chodníka. Stúpanie do sedla nás utešuje len tým, že nie je príliš hrboľaté, blatisté a že sa nachádza v peknom lese.
Stúpanie sme poznali už z turistického výletu v tejto oblasti, keď sme ním zostupovali. Zo spomienok sa zdalo, že s naloženým bicyklom jazditeľné asi nebude. Ak by bolo blato, asi by to naozaj nešlo.
Vďaka priaznivým podmienkam sme ale úsek vyšli bez tlačenia s niekoľkými krátkymi prestávkami. Cestu totiž komplikovalo zopár spadnutých stromov. V sedle Marhát nastala nefalšovaná úľava, že podstatnú porciu dnešných výškových metrov máme za sebou. Okrem toho, čakal nás zjazdík.
Krásna lúka priamo pod Rotundou sv. Juraja pod Marhátom.
Prístrešok s ohniskom pri Rotunde sv. Juraja na trase cyklomagistrály okolo Považského Inovca.
Rotunda sv. Juraja pod Marhátom.
Sedlo Marhát – Jelenie jamy – Ranč pod Babicou
Prvý úsek zjazdu zo sedla po lesnej ceste končí na peknej rozľahlej horskej lúke so solárnymi panelmi a názvom Jelenie jamy. V minulosti tu bola polorozpadnutá budova akejsi horárne, no teraz sme ju našli zrekonštruovanú a schovanú za betónovým plotom.
Zjazd až sem bol svižný, no nie príliš náročný. Avšak práve pri zjazde z Jeleních jám sa ukázalo správne rozhodnutie o smere jazdy tohto cykloprechodu. Pokiaľ vám nevadia technickejšie zjazdy, je to ideálny smer. No výstup na Jelenie jamy z opačnej strany by sa podľa nášho názoru nevyhol dosť dlhému tlačeniu. Úsek je totiž strmý a plný veľkých kameňov.
Zjazd však možný bol, aj keď vyžaduje skúsenosti s jazdou trailov typu rock garden a patričný bicykel, ktorý tento nápor zvládne. Napokon klesáme svižne Hradnou dolinou po tzv. Holokamenskej ceste až k Ranču pod Babicou.
V blízkosti sa nachádza zaujímavo sprístupnené hradisko Valy. Bola by to však zachádzka a tak si len narýchlo obzrieme Ranč pod Babicou. Dalo by sa tu občerstviť. Miesto je zjavne populárne a hojne navštevované. Je čas obeda a je tu plno a tak sa rozhodujeme pokračovať do obce Závada, kde by malo byť pohostistvo priamo pri našej cyklotrase.
Konečne v sedle Marhát. Čas doplniť tekutiny.
Ďalší prístrešok sme objavili pred Jeleními jamami. Nachádza sa priamo pri cyklotrase okolo Považského Inovca.
Jelenie jamy sú nádhernou horskou lúkou navyše vybavenou solárnymi panelmi. Cyklookruh okolo Považského Inovca tu začína prudko klesať do Hradnej doliny.
Ranč pod Babicou – Závada
Od ranča smeruje k Závade najskôr dlhé, tiahle stúpanie lesom. Konáre stromov vás však neprikryjú. V prípade horúčav to tu asi nebude moc príjemné. Nám ale počasie praje, tak sa stúpa ľahšie. Nastúpame vyše 160 m po dobrej ceste až sa konečne ocitáme na rázcestí Pod Mačacou skalkou. Odtiaľ stále po dobrých cestách klesáme až do Závady. Celkom pekný úsek.
V Závade narážame na relatívne obsadené pohostinstvo, kde nám slečna oznámi, že na jedlo sa čaká hodinu. Tak aspoň čo to vypijeme a ideme si po svojom.
Stúpanie od Ranča pod Babicou smerom k rázcestiu Pod Mačacou skalkou patrí k dlhším tiahlym stúpaniam cyklookruhu okolo Považského Inovca.
Cyklomagistrála okolo Považského Inovca Vás dovedie do peknej lokality s názvom Záhrady.
Závada – Duchonka
Cestou zo Závady na Duchonku sme spravili orientačnú ,,chybičku“, keď sme vyštartovali priamo asfalkou až takmer celkom na Topoľčiansky hrad. Zarobili sme si tak 200 výškových metrov navyše na poriadne výživnom výšľape. Nebyť spomínanej historickej pamiatka a následného zjazdu z Podhradia, asi poriadne nadávame. Aj tak sme síce nadávali :).
Odbočka za Závadou nebola riadne označená a nabehli sme na červenú cykloznačku, ktorá ale nebola naša červená. Išlo o cyklotrasu 020 – Cyklomagistrálu naprieč Považským Inovcom. Našťastie sme sa v Podhradí včas spamätali, hoci i toto by bola istotne pekná trasa, ako asi všetky cyklotrasy v Považskom Inovci.
Vrátili sme sa teda späť na rázcestie asfaltiek a vydali sa, už správne, smerom k rekreačnej oblasti Duchonka. Prekonávame kratšie stúpanie, z ktorého sú veľmi pekné spätné výhľady na Topoľčiansky hrad.
Duchonka je miestom, kde sa dá občerstviť a prípadne i prenocovať. Rozhodli sme sa však po kvalitnej asfaltke pokračovať svižne ďalej až na Kulháň.
Topoľčiansky hrad z trasy cyklookruhu okolo Považského Inovca.
Duchonka – Kulháň
Úseky medzi Duchonkou a Kulháňom patrili k najzaľudnatejším na celej trase. Stretli sme tu viacerých rekreačných elektrobikerov a turistov na prechádzke. Trasa až na Kulháň prebiehala veľmi peknými lesmi väčšinou po asfalte rôznej kvality. Keď sme dorazili na Kulháň, zistili sme, že sa zjavne jedná o navštevovanú lokality.
Miesto bolo pekne upravené, hoci sa rozkladá v blízkosti staršej opustenej budovy, ktorá pripomínala jednopodlažný kaštieľ. Bolo tu pomerne dosť návštevníkov a špeciálne motorkárov. Na naše prekvapenie tu ryby z menšej vodnej nádrže ponúkali ako jedinú hlavnú možnosť na občerstvenie. Mali sme však chuť skôr na polievku.
Okrem toho sa dalo v menšom stánku skočiť na naozaj neočakávané plnené wafle a kávu. Dobre sa tu sedelo a dali sme si aspoň kávu a niečo z vlastných zásob. Neskôr sme zistili, že toto miesto je vlastne rybárstvo Kulháň, kde to vyzerá na fajn možnosť vychutnať si dobré jedlo a tiež si zakúpiť čerstvé ryby.
Za rekreačnou oblasťou Duchonka sme si vychutnali túto super asfaltku a pekné lesy.
Náučný chodník pri Duchonke vybudovaný pozdĺž cyklookruhu okolo Považského Inovca.
Kulháň – Horáreň Šajtársky chodník – Svaly, Livina - Svinica
Ďalšia trasa vedie lesom, miestami doplnená peknými výhľadmi na Bánoveckú kotlinu. Tento úsek je na šliapanie stále pohodlný a končí pri horárni Šajtársky chodník, kam naša cyklotrasa zabáča doprava. Aj ďalej pokračujeme lesom po dobrej ceste, pričom cesta meandruje okrajom pohoria.
V oblasti lesov nad Dubodielom nás mierne „šokuje“ dokonalá, nová asfaltka, ktorou napredujeme veľmi rýchlo. Zbierame kilometre i výškové metre a už by sme aj radi oddychovali. Plán je zbehnúť do Mníchovej Lehoty, kde by sme sa chceli najesť a v prístrešku nad obcou prenocovať priamo pri cyklotrase.
Lesy na cyklookruhu okolo Považského Inovca za Kulháňom.
Horáreň Šajtársky chodník, kde odbáčame doprava.
Perfektná asfaltka v lesoch za lokalitou Svaly, Livina.
Menšia kríza počas prejazdu cyklookruhu okolo Považského Inovca v stúpaní za Dubodielom.
Svinica – Mníchova Lehota
Dostávame sa k miestu s názvom Svinica, odkiaľ nás čaká zjazd. Rozjarení zjazdom však prebehneme prudkú odbočku doľava a nesprávne zbehneme až do obce Trenčianske Jastrabie. Možno tak trochu podvedome, pretože viacero smerovníkov na cyklotrase odkazovalo práve na túto obec.
Cyklotrasa však zatáča a okrajom pohoria smeruje do lokality Jarky. My sa rozhodneme prísť tam spodom, po asfaltke. Nejde o prílišné zjednodušenie, skôr si ešte pridáme výškové metre, keďže smerom do Mníchovej Lehoty je nutné prekonať tiahly kopec po hlavnej ceste plnej áut. Ide totiž o hlavný ťah smerom na Trenčín. Aspoň, že za krajnicou je dostatok priestoru na jazdu bicyklom.
Do Mníchovej Lehoty nás čaká ďalší, celkom dlhý zjazd po ceste. Tam konečne zakotvíme naše velocipedy, ktoré už toho majú celkom dosť, našťastie bez ujmy. Vytrasení z niektorých zjazdov sme skôr my. Zadné partie už tiež cítiť.
V krčme sa nám prihovorí sympatický pánko, ktorí v zásade zhodnotí, že sme blázni a že bicykle treba zamknúť do stodoly a nevymýšľať podobné výlety. Napokon nám povie všetko potrebné, ba dokonca zabezpečí od čašníčky pepo na podpal večerného ohníka.
Mimochodom, v podniku robia síce mrazenú, ale dobrú pizzu. Rátajte však s tým, že sa varí až od šiestej večer, keď príde viacero hostí. Čapujú tu i veľmi dobré pivo. V obci sme si všimli celkovo dva podniky, z ktorých ten bližšie k cyklotrase bol práve zatvorený. No fungovať by mal.
Reštaurácia Radar neďaleko Mníchovej Lehoty, ku ktorej sme sa dostali navigačným omylom nebola otvorená.
Nocľah v prístrešku nad Mníchovou Lehotou
Z Mníchovej Lehoty sme sa krátko presunuli ku Kyselke v Brezinách, kde je vajcovkový prameň, hneď pri turistickom prístrešku s ohniskom. Dá sa tu dobre zakempiť, aj keby tu bolo obsadené. Miesta je dostatok. Prvá etapa cyklookruhu mala cez 90 km a 1900 m stúpania, na ktorých sme vozili klobásy a kus slaniny, ktoré sme si chceli takto večer za odmenu vychutnať.
Založili sme ohník a k absolútnemu blahu nám chýbalo azda len niečo chutné do pohára. Zabudli sme zobrať čosi vhodné z krčmy. Večer bol aj tak parádny. Boli sme radi, že zajtra nás čaká už len okolo 500 m stúpania a snáď pohodový dojazd do Piešťan popri vodách kanála Váhu.
Otestovali sme ešte kyselku najskôr v menšom množstve, a keďže bola ok, poriadne sme sa napili. Bez následkov. Tento prameň, mimochodom, tečie dosť pomaly. Fľašu ale do 5 minút isto naplníte. Otázne je, či nebýva ešte slabší.
V každom prípade si môžete vodu doplniť i v dedine, alebo vo viacerých ďalších kyselkách v okolí. Voda v Považskom Inovci, aspoň na cyklomagistrále naozaj nie je problémom. My sme jej trepali zbytočne veľa.
Čakala nás chladná noc pod hviezdami v drevenom prístrešku. Ten pôsobil zánovne, boli v ňom drevené stoly a lavice s miestom pre viacerých nocľažníkov. Nevýhodou je, že doň pomerne fúka, hoci toto nebol náš prípad. Noc bola bezveterná. Budil nás najmä chlad.
Prístrešok v lokalite Kyselka v Brezinách sa stal naším nocľažiskom počas cyklooprechodu okolo Považského Inovca.
Kyselka v Brezinách – Selec
Vstali sme hneď za úsvitu a ešte sa trocha zohriali pri ohni. Nie je to však celkom nutné, pretože cyklotrasa z tohto táboriska vedie strmo nahor, takže sa na bicykli hneď na úvod ďalšieho dňa rozdýchate a poriadne zahrejete. Ak by ste nocovali na mieste ako my, je potrebné po opätovnom napojení na cyklomagistrálu odbočiť na správny smer. V našom prípade doprava smerom na Selec.
Nasledovné kilometre viedli po lesnej cestách drsnejšej kvality, hoci stále boli dobre jazditeľné. Neďaleko od nášho táboriska sme si všimli niekoľko lesných chatiek aj s prístreškami na okraji pekných lúk. Núdzovo by sa tu dalo prenocovať, no celkom vhodné to nie je, pretože chaty sa javili ako súkromné objekty. Lúka by sa však dala využiť.
Ďalšie úseky začali zostra. Podstatnú časť zvyšných výškových metrov sme nabrali hneď začiatkom dňa. Časť z nich bola po lesných asfaltkách za pretrvávajúceho nočného chladu. Vrstvené oblečenie sa nám veru zišlo. Hlavne počas niekoľkých svižných zjazdov.
Táto časť trasy totiž ležala v tieni a ešte len vychádzajúce slnko sem nemalo nárok preniknúť. Boli sme však radi, že sa stúpaní zbavíme čo najskôr. Cestu nám tu okrem stúpaní skrížila i vysoká zver, takže okrem horskej flóry na lúkach si môžete vychutnať i nejakú tu faunu.
Úsek do Selca ozvláštnilo niekoľko pekných výhľadov aj horské lúky. Časť cyklotrasy navyše viedla po bývalej lesnej úzkorozchodnej železnici Trenčín – Selec. Za zmienku stojí ešte prístrešok nad Selcom a lokalita horárne Kondrút tesne nad Selcom. Narazili sme tu na výborný prameň priamo pri cyklotrase.
Opäť raz sme mali naloženej až príliš vody. Stačilo si fľašku znova doplniť až tu. Predošlé stúpania by tak boli o čosi pohodlnejšie. Aj to je však osud bajkera na neprebádaných cestičkách. Napokon sme poučení svižne zjazdili do Selca, kde ešte takmer všetci spali.
Jedna z horských lúk cestou na Selec druhý deň počas prechodu cyklomagistrály okolo Považského Inovca.
Prístrešok v lesoch nad Selcom priamo pri cyklotrase okolo Považského Inovca.
Selec – Kálnica
V Selci sme sa nezdržali. Naopak. Hneď sme začali stúpať nepríjemnou zvážnicou, pokrytou nepríjemnou, veľkorozmernou šotolinou až na lúky nad obcou. Tie boli naopak nádherné, úplne opustené a už zaliate ranným slnkom. Pohľady k hrebeňu Považského Inovca stáli za tú námahu. Popri potoku Kňažia sme po lesných cestách rýchlo zjazdili do Kálnice.
Za spomenutie možno stojí veľký senník tesne nad Kálnicou, kde by sa dalo v prípade potreby zložiť. V Kálnici sa mimochodom nachádza extrémne populárny bikepark. Kto by mal chuť, môže si výlet ešte spríjemniť jazdením po tamojších trailoch. My sme mali dosť a navyše sme tu boli takmer nalačno a pomerne skoro ráno a tak sme šli ďalej.
Úžasné horské lúky nad Selcom ráno počas prechodu cyklookruhu okolo Považského Inovca.
Kálnica – Rakoľuby – Horná Streda - Železičná stanica Piešťany
Na tomto výbornom cyklovýlete nás čakalo už len tzv. „vytočenie nôh“ po mierne klesajúcom asfalte až do Piešťan. Rozhodli sme sa však ignorovať červenú cyklomagistrálu a jazdu po nebezpečnej hlavnej ceste cez dediny. Volili sme radšej oveľa romantickejšiu cestu po cyklotrase popri kanály Váhu.
Tesne pred Novým Mestom nad Váhom sme zapadli na raňajky na čerpačke. Párok v rožku a káva boli to pravé a už sme pedálovali ďalej. Konkrétne po Vážskej cyklomagistrále s číslom 002. Bola výbornej kvality, vedená popod hrádzou.
Stretávame tu i ranné vtáčatá v podobe prvých cestných cyklistov. Na horáku to ide pomalšie no aspoň nefúka. Na tomto úseku sú pekné polia, lužné lesy a miestami sa dá vybehnúť na premostenia kanála. Dá sa nimi prípadne skočiť do niektorej z dedín.
Takisto je možnosť okúpať sa v štrkoviskách priamo pri cyklotrase. Voda v nich vyzerala čistá, modrá, no kúpanie bude asi len na vlastnú zodpovednosť. Môžete tu naraziť i na bufety, ktoré však v našom prípade - skoro ráno, boli zatvorené. Okrem toho si tu občas môžete všimnúť nádherné vodné vtáctvo.
Na záver nás privítali slnečné Piešťany s populárnym Kolonádovým mostom. Dalo by sa tu zastaviť vo viacerých kaviarňach, no rozhodli sme sa ísť na vlak a tým ukončiť tento hodnotný cyklovýlet.
Výborná cyklotrasa popri Biskupickom derivačnom kanále už nie je súčasťou cyklookruhu okolo Považského Inovca. Rozumnejší sa nám zdal takýto variant prechodu.
Jeden z mostov ponad Biskupický derivačný kanál smerom do Piešťan.
A sme v cieli pri Kolonádovom moste v Piešťanoch. Tu končí náš variant cyklookruhu okolo Považského Inovca.
Keď príde kríza, nelámte palicu nad cyklomagistrálou okolo Považského Inovca. Radšej si na záver doprajte oddych v Piešťanských kúpeľoch ;-).
Triumfálny dojazd do cieľa cyklookruhu okolo Považského Inovca, ktorý bol v našom prípade v májových Piešťanoch.
Náročnosť a vybavenie na cyklotúru Považským Inovcom
Cyklomagistrála okolo Považského Inovca označená číslom 044 má obtiažnosť „Sport“. Je to stredne náročná cyklotrasa. Súhlasíme v tom, čo sa týka technickej náročnosti. Kondične sa však pripravte na poriadny zaberák, ktorý v prípade nášho variantu predstavoval takmer 150 km jazdenia a 2600 m stúpania, ktoré sme si rozdelili do necelých dvoch dní. Originálna trasa má asi 130 km a 2100 m stúpania, čo tiež nie je žiadna sranda.
Čo sa týka povrchu tohto cyklookruhu, celá trasa je nádherne variabilná. Striedajú sa bežné okresné cesty, kde treba dbať na opatrnosť v premávke, poľné a lesné cesty, ako aj lesné asfaltky. Trailov je tu minimum. Povrch jednotlivých ciest je rôznej kvality od úplne nových asfaltiek perfektnej kvality cez priemerné asfaltky a lesné cesty až po cesty zlej kvality pokryté veľkorozmerným kamenivom.
Niektoré cesty sú vysypané fajnovým gravelom. Podmienky sa tu môžu zmeniť po dažďoch a ťažbe dreva smerom k nepríjemnému povrchu. Celkovo je však cyklotrasa pekne zjazdná. Na rozdiel od hrebeňovky Považského Inovca ide o skutočnú cyklotrasu. Krajinársky je veľmi zaujímavá. Ide o cyklolahôdku, ktorá prepája lesy, horské lúky, malebné dedinky s povodím Váhu a pekným kúpeľným mestom Piešťany. Čo sa týka nadmorskej výšky pohybuje sa v nadmorskej výške do 700 m n. m. K najvyšším bodom patrí sedlo Marhát s výškou 690 m n. m. Hoci sa pohybuje nie príliš vysoko nad podhorím, celkovo vás prevedie mnohými peknými horskými scenériami.
Myslíme si, že trénovaní bajkeri túto trasu zvládnu i naľahko. Dá sa tu totiž využiť množstvo zdrojov vody a možností na doplnenie zásob v dedinách. My sme si tu pobyt chceli cielene užiť i s prenocovaním.
Odporúčame ísť tento cyklookruh z Piešťan najskôr smerom na Marhát a východnú časť pohoria. Stúpanie na uvedený kopec je omnoho praktickejšie ako z opačnej strany, kde by bolo zrejme nutné bajk tlačiť. Takisto by vám v takom prípade zostali najstaršie úseky na záver cykloprechodu. Jednoducho trasa má v odporúčanom smere lepší flow, aj keď na mnohých iných úsekoch je jedno akým smerom ich prejdete. Samozrejme si môžete cyklookruh i upraviť a ľahko zísť do jednotlivých dedín.
Čo sa týka výstroje, na cyklookruh sa podľa nášho názoru najviac hodí kvalitný a ľahký horský hardtail s 29 palcovými kolesami. Ak chcete mať komfort v rýchlych zjazdoch, ktorých je tu dosť, poteší celoodpružený bicykel a telo bude menej vytrasené.
Na mnohých miestach by trasa sedela i gravelu. Skúsení gravelisti by tu boli veľmi rýchli. Nech už si zvolíte akokoľvek, bicykle musia byť v dobrom stave, takže čeknite si pred jazdou všetko potrebné. Na mnohých úsekoch sa tu dá „hodiť tigra“ v poriadnej rýchlosti. Prilba a cyklorukavice sú samozrejmosť. Špeciálne chrániče nie sú nutné. Samozrejme sme brali nejaké tie drobnosti na najnutnejší servis a lekárničku.
Na prevážanie nákladu sme využili cyklotašky na riadidlá a do rámu plus ruksaky. Zmestilo sa nám tam jedlo i ľahké spacáky a karimatky. V chladnom období, ktoré panovalo sa osvedčil ľahký, minimalistický páperák.
Počas mrazivých zjazdov zase padla vhod tenučká bežecká bunda. Oblečenia je už dnes v tomto smere na výber celá hora. Pre lepší komfort pri spaní zas jeden z nás využil nafukovací vankúšik, ktorý zaberie minimum miesta.
Na noc sa hodila tenká čiapka a rukavice. Cez deň sme si vystačili v cyklokraťasoch s klasickou vložkou v podobe cykloplienky a pár tričkami. Ako obuv sme kvôli veľkej variabilite zvolili bežeckú trailovú obuv.
Večer sme ešte ocenili čelovku a niečo na podpal ohňa. Mimoriadne sa hodí navigácia. Je dobre trasu priebežne kontrolovať, je dosť dlhá na to, aby ste na nej zablúdili, čo vás môže stáť sily. Cyklista tu ľahko podľahne zjazdu a prebehne odbočku, čo sa nám aj stalo. Fotiť a natáčať je na cyklomagistrále tiež čo. Môže sa hodiť akčná kamera.
Strmé stúpanie lesom do sedla Marhát preverí vaše odhodlanie pokračovať v cyklomagistrále okolo Považského Inovca.
Zoznam útulní a prameňov na trase
Pripájame zoznam útulní a prameňov, ktoré by ste na cyklomagistrále okolo Považského Inovca mohli využiť:
Útulne
- Prístrešok pri Rotunde sv. Juraja pod Marhátom – malý, drevený prístrešok s ohniskom
- Rekreačná oblasť Duchonka – oblasť sme príliš neprebádali, no priamo pri cyklotrase sa tu nachádzal dobre krytý objekt zastávky
- Kyselka v Brezinách – kvalitný drevený prístrešok pri prameni a ohnisku s možnosťou prespatia pre cca. 4 osoby, v blízkosti prístrešku sa pomestí i väčšia skupina
Okrem toho je priamo pri trase viacero senníkov, alebo pekných lúk, kde by sa dalo zložiť.
Pramene
- Pri Rotunde sv. Juraja pod Marhátom – kvalitný, výdatný prameň pri cyklotrase
- Kulháň – rybárstvo s občerstvením
- Kyselka v Brezinách nad Mníchovou Lehotou – skromne tečúca minerálna voda, možnosť doplniť zásoby vody v obci, alebo v blízkej oblasti
- Horáreň Kondrút – kvalitný, výdatný prameň priamo na cyklotrase
Na trase, či v jej blízkosti je viacero dedín s pohostinstvami, kde sa dajú doplniť zásoby. Ide napríklad o Závadu, Dubodiel, Mníchovu Lehotu, Kálnicu, či Selec.
Jeden z najlepších prameňov na cyklotrase okolo Považského Inovca sa nachádza v blízkosti Rotundy sv. Juraja.
Ďalší výborný prameň na cyklookruhu okolo Považského Inovca sa nachádza pri horárni Kondrút nad Selcom.
Lokalita Kulháň poskytuje cykloturistom občerstvenie v rybárstve a priľahlom minibufete, kde ponúkajú kávu a waffle.