Po našich cykloprechodoch – miniexpedíciách v rámci seriálu „Jarné klasiky“ naťažko pohoriami Tribeča a Považského Inovca sme sa tentokrát rozhodli zaradiť mimoriadne príťažlivý prechod Národným parkom Muránska planina. Národný park Muránska planina, vrátane ochranného pásma sa rozkladá nielen v pohorí Muránska planina ale zasahuje i do severovýchodného výbežku Veporských vrchov. Počas cykloprechodu sme tak mali možnosť spoznať obe tieto pohoria.
Červená cyklotrasa z Klátnej smerom k horárni Pätina.
Cykloplavba moriami horských lúk a zmiešaných lesov, po zväčša kvalitných horských cyklotrasách, neopozeraným pohorím vyzerala dosť lákavo. Zostávalo naplánovať, ako jednotlivé cyklotrasy ideálne prepojiť, keďže v NP Muránska planina nejestvuje cyklistická obdoba turistického prechodu po Rudnej magistrále, ktorá vedie naprieč vyššie spomenutými pohoriami.
Napokon sa nám to, myslíme si, celkom zdarne podarilo a tak by sme vám radi predostreli náš variant cykloprechodu NP Muránska planina. Záverečná časť cykloprechodu už síce nepatrila priamo do územia národného parku, ale zdala sa nám ako logické pokračovanie do miesta štartu, čím vznikla cyklotúra spájajúca veľmi pekné miesta. O Muránskej planine a Veporských vrchoch sme našli len málo informácií a o to dobrodružnejším bol cykloprechod jeho doslova utajenou divočinou.
Ako sa dostať na začiatok trasy a kde zaparkovať?
Ak nerátame populárnu ruinu Muránskeho hradu, prípadne obľúbené Sysľovisko, NP Muránska planinu obchádza masový záujem turistov, hoci je vcelku dobre dostupná vlakom, prípadne kombináciou auta a vlaku.
Náš plán bol vyraziť z vlakovej stanice v Podbrezovej - Chvatimechu, z ktorej vyráža prvý vlak pomerne skoro ráno. Ubytovanie sme mali neďaleko, a tak sme na stanicu dorazili rýchlo na bajkoch. Vlaky sem premávajú z Banskej Bystrice, alebo opačne z Margecian.
Pre tých, ktorí by šli z východnej časti Slovenska je vhodná práve cesta z Margecian. Vláčik, ktorý premáva Pohroním je pomalý, ale zato sa doň s bicyklami nastupovalo pohodlne, pretože bol nízkopodlažný. Ľudí v ňom asi obvykle nie je mnoho a tak si pohodlne zložíte výbavu a zrejme sa vám ujde i miesto na sedenie. V našom prípade sme mali pred sebou asi hodinovú cestu, takže sa dalo ešte podriemať.
Oplatí sa však byť hore, pretože cesta týmito končinami, cez drobné dedinky, je krajinársky celkom pohľadná. Na štart do Červenej skaly sa môžete samozrejme dostať i autom alebo bicyklom. Záleží, čo vám najviac vyhovuje. Parkovanie tu je bezproblémové. Ide o celkom opustené končiny, hoci pod populárnou Kráľovou hoľou. Na tú sa však vystupuje zo Šumiaca, prípadne Telgártu.
Železničná stanica v Chvatimechu - časti Podbrezovej, z ktorej vyrážame vlakom do Červenej skaly na začiatok cykloprechodu NP Muránska planina.
Cykloprechod, alebo miniexpedícia NP Muránska planina
S vylepšeným odhadom z predošlých dvojdňových cykloprechodov Tribečom a Považským Inovcom, sme sa tentokrát rozhodli o rýchloprechod na ľahko. Bolo by zaiste pekné v Muránskej planine, prípadne Veporských vrchoch i nocovať, chceli sme však vyskúšať niečo iné a trochu svižnejšie.
Nižšie uvádzame hlavné body nášho prechodu uvedených pohorí, v ktorom sme sa snažili prejsť ním čo najviac naprieč. Cykloprechod sme začínali na stanici v Červenej skale vo výške 785 m n. m., čo bol celkom príjemný odrazový mostík, nakoľko najvyššie body našej trasy sa pohybovali vo výške približne 1100 m. n. m.
Hlavné body trasy
Vlaková stanica Červená Skala – Zlatno – Horáreň Lapinka – Sedlo Sitárovo – Klátna - Horáreň Pätina (Vagón - útulňa) – Horáreň Stožky – Pod Vysokým Vrchom – Sedlo Burda (Horská chata Burda) – Kučalach – Sedlo Zbojská – Sedlo Chlipavica - Horáreň Boldiška – Čierny Balog – Hronec - Podbrezová
Trasa mala približne 70 km a 1100 výškových metrov stúpania. Krajinársky išlo o nádherný cykloprechod s niekoľkými dobrodružnými vsuvkami v hustej divočina a skvelými zjazdmi. Našiel sa aj prejazd potokom.
V oblasti Horárne Pätina a Horárne Stožky sa nachádza pomyselná hranica medzi pohoriami Muránska planina a Veporské vrchy, hoci Národný park Muránska planina sa tiahne ešte ďalej až do sedla Zbojská. Ochranné pásmo národného parku končí až v oblasti Chlipavice.
Vlaková stanica Červená Skala – Zlatno
Po skorej rannej ceste vystupujeme tesne po ôsmej na originálnej horskej stanici v Červenej skale. Tá sa nachádza v pomerne veľkej nadmorskej výške, takže odpadá strmý nástup do hôr. Vlak nás vlastne viezol proti prúdu Hrona, až pod Kráľovu hoľu, takže sme nabrali celkom slušnú výšku.
Odtiaľto sa budeme snažiť pridŕžať žltej cyklotrasy smerom na západ do obce Zlatno. Je to ideálny začiatok nášho cykloprechodu NP Muránska planina, nakoľko prvý úsek trate vedie po veľmi dobrej asfaltke, po hlavnej ceste, mierne dolu kopcom. Ideálne sa tým rozcvičíme až kým neprekročíme železničnú trať a Hron smerom doľava – na Muránsku planinu. V týchto miestach preto dávajte pozor na dôležité odbočenie.
Na stanici v Červenej skale, kde začíname náš cykloprechod Národným parkom Muránska planina.
Prvý úsek cykloprechodu vedie z Červenej skaly po hlavnej ceste do Zlatna po žltej cyklotrase.
Zlatno – Horáreň Lapinka
Opustením hlavnej cesty začína doslova iný svet. Nádherný svet jarných horských lúk Muránskej planiny, obkolesených lesmi s niekoľkými samotami, opustenými drevenicami a ľudoprázdnym krajom. Dobré lesné cesty s miernym sklonom vedú nekonečnými lúkami a pasienkami.
Pomaličky začíname rozmýšľať o faune typu medveď hnedý, no zatiaľ stretáme len zopár sŕn, ktoré nám skrížia cestu a zase rýchlo odbehnú. Fotenie v týchto miestach priamo pod majestátom Kráľovej hole neberie konca. Okolitá príroda len potvrdzuje, že Muránska planina je v rámci Slovenska naozaj jedinečným horským celkom.
Jazdu nám v týchto miestach ozvláštni i prejazd korytom potoka Havraník. Po prechode lúk sa postupne vnoríme do lesa, no cesta stále dobre ubieha a miestami veľmi príjemne klesáme, takže cesta rýchlo ubieha. Zastavujeme sa takmer výlučne kvôli fotkám, ktorých už máme na tomto krátkom úseku plný batoh. V týchto miestach by bolo nádherné prenocovať pod hviezdami. Prvý úsek po žltej cyklotrase nás dovedie až k horárni Lapinka.
Jazda rozľahlými lúkami nad Zlatnom v Muránskej planine.
Nádherné horské lúky pod Kráľovou hoľou patrili k tomu najkrajšiemu, čo ponúka Muránska planina.
Prebrodenie potoka Havraník bol príjemným spestrením cykloprechodu Muránskou planinou.
Jedna zo samôt na lúkach nad Zlatnom.
Lúky nad Zlatnom v Muránskej planine ukrývajú i takúto rozkošnú drevenicu.
Charakter žltej cyklotrasy nad Zlatnom.
Postupne sa vnárame do lesov nad Zlatnom a smerujeme k horárni Lapinka. Jednej z mnohých v Muránskej planine.
Horáreň Lapinka – Sedlo Sitárovo
Práve tu nastáva časť nášho cykloprechodu, kedy sme nútení prepojiť cyklotrasy úsekom po zeleno značenom turistickom chodníku, o ktorom nemáme žiadne informácie. Azda len to, že po ňom pôjdeme asi 4 km a stúpať až do sedla Sitárovo, ktoré sa nachádza vo výške 1079 m n. m. Od horárne tak budeme musieť prekonať takmer 300 m výstupu nejasným terénom.
Tento úsek začal po dobrej lesnej ceste, kde sme bez problémov napredovali, až kým cesta neskončila. Bolo to na menšej čistinke na konci doliny Rácovho potoka. Všetko na vôkol už bol dokonalý prales, ktorý nás napokon donútil zosadnúť z bicyklov a ako sa zvykne radiť „dávať o sebe vedieť“ všetkým chlpáčom.
Miernu nervozitu vygradovalo územie bez akéhokoľvek mobilného signálu a poriadna kopa medvedích exkrementov. Tak sme si povedali, že tie sú už staré a žiadny medveď tu nebol. Chodníček sa zúžil, zostrmil, no stále bol dobre priechodný. Pribudlo blata. Bicykle sme tlačili, miestami aj cez popadané kmene, no prejsť sa dalo stále dobre.
Horšie by to bolo s bicyklami naloženými nákladom na táborenie ako sme mali na predošlých cykloprechodoch. Teraz sme sa naopak tešili, že sme „na ľahko“. Za spevu, hlasnej vravy a občasného popiskovania sme postupovali ďalej, do čoraz väčšej strminy, až sme prišli k rázcestiu.
Dolina sa delila na dve menšie a zdalo sa, že správna cesta vedie napravo. Aj v tomto prípade práve včas pomohla navigácia, a zistili sme, že musíme trochu nižšie pretraverzovať Rácov potok. Bolo treba prebrodiť jeho blatisté koryto a vysokú vegetáciu. S bicyklom to bolo ozaj dobrodružné, ale veď presne o to nám išlo. Zrejme sme mali potok pretraverzovať ešte o čosi nižšie, no nevšimli sme si odbočku zelenej značky.
Po prebrodení potok sme sa dostali na málo používaný, no dobre viditeľný chodník, ktorý riadne strmo stúpa do sedla Sitárovo. Išlo o vytrvalostnú pešiu pasáž v absolútne opustených končinách, vo vysokom lese. Napokon sme to dobojovali až do sedla, z ktorého nie je žiaden výhľad. Je tu len čistinka obrastená vysokými stromami a turistický smerovník – križovatka chodníkov. Žltý chodník vedie smerom k Rudnej magistrále na Studňu na Muránskej planine.
My sme sa po ňom po krátkom občerstvení, vybrali opačným smerom – kolmo nadol lesom k lesnej asfaltke o 100 výškových metrov nižšie. Zjazd tu veľmi možný nie je a tak to k nej tentokrát s pribrzďovaním tlačených bicyklov zídeme napešo. Čo nasleduje, je parádny lesný zjazd po zelenej cyklotrase, ktorý je za odmenu. Sme radi, že húštinu máme bez ujmy za sebou a rýchlo zjazdujeme asi 200 výškových metrov popri potoku Nehovo až na Klátnu.
Po zelenej turistickej značke smerom do sedla Sitárovo. Tento úsek patril k najdobrodružnejším na našom cykloprechode Muránskou planinou.
Ukážka flóry v Muránskej planine.
Križovanie potoka Rácov cestou do sedla Sitárovo.
Strmý výstup divočinou do sedla Sitárovo po zelenej turistickej značke.
Klátna - Horáreň Pätina (Vagón-útulňa) – Horáreň Stožky
Lokalita Klátna je miestom s pár horskými stavbami. Prechádzame tu na červenú cyklotrasu, Cyklomagistrálu Liptov – Horehronie – Gemer, ktorá nás krátkym, mierne stúpajúcim úsekom po veľmi dobrej asfalke, privedie až k horárni Pätina a tamojšiemu rázcestiu.
Stretáme tu pár cykloturistov, a tak usudzujeme, že tieto miesta sú populárnejšie. Pri rázcestí sa nachádza okrem horárne Pätina aj tzv. zrub Burda, čo je vlastne vyradený vagón, slúžiaci ako núdzový bivak. Má rozmery približne 2x5 a je ideálnym miestom na ukrytie pred nepohodou. Je pri ňom k dispozícii i prístrešok so stolom a lavicami, no oheň tu klásť nie je dovolené.
Chceme si obzrieť horáreň a lokalitu skalných brál s názvom Stožky, preto sa na uvedenom rázcestí púšťame po žltej cyklotrase smerom do sedla Burda. Do sedla by sa dalo dostať i po asfaltke po červenej cyklotrase, to by sme ale vynechali horáreň Stožky.
Tak, či onak, cesta po žltej cyklotrase je príjemná a sme radi, že ideme tadiaľto. Asfaltka vedie príjemným sklonom nahor až k horárni Stožky, kde je situovaných viacero horských stavieb, ba aj pomník SNP. Je venovaný partizánskemu oddielu Stalin, ktorý viedol veliteľ Šukajev.
Miesto sa nachádza pod zalesnenými vrchmi, Veľkej a Malej Stožky, z ktorých vyčnievajú belavé skaly. Zrejme ide o vápencové bralá. Cesta sem vedie veľmi príjemnou dolinkou popri rieke Hronec. Je to nádherná bicyklovačka v takmer nepoškvrnenej prírode bez más turistov.
Jeden zo zrubov v lokalite Klátna v Muránskej planine.
Horáreň Stožky – Pod Vysokým Vrchom – Sedlo Burda (Horská chata Burda)
Za Horárňou Stožky postupne opúšťame malebné pohorie Muránskej planiny a začíname objavovať pre nás menej prebádané pohorie Veporských vrchov. Stúpame malebnou dolinou Randavica už po lesnej ceste asi 150 výškových metrov až do sedla Pod Vysokým vrchom a dostávame sa tým znova nad hranicu 1000 m n. m.
Dolina Randavica je pozoruhodná peknými lúkami a lesmi. Objavíte ich počas tiahleho stúpania lesnou cestou. Nejde však o príliš náročný terén. Šliape sa tu dobre. Napravo od žltej cyklotrasy sa priamo na okraji lúky nachádza turistický zrub s ohniskom. Môžete ho prehliadnuť, keďže sa nachádza za úzky pásikom lesa, no od cyklotrasy k nemu vedie vyšliapaný chodníček.
V mapách je miesto označené ako Salaš na Randavici. Zrub má naoko uzatvorené dvere bez kľučky, no ak sa do nicj trošku zapriete, ľahko ich otvoríte. Zrub je voľne prístupný všetkým pocestným. Na drevenej podlahe a v podkroví sa tu vyspí i väčšia skupinka turistov. Využiť sa dá ohnisko pred zrubom.
V najvyššom bode stúpania dolinou Randavica sa nachádza menšia lesná čistinka, kde zrejme narazíte na zvalený rázcestník. Ide o križovatku Rudnej magistrály a žltej cyklotrasy. Ak idete cykloprechod našim smerom, je potrebné tu zabočiť doprava. Nasleduje súbeh žltej cyklotrasy a Rudnej magistrály, ktorá je značená červeno.
Presun je vedený v hustom lesnom poraste so singletrackovým charakterom chodníka. Prekonávame tu viacero blatistých kaluží a sem-tam bicykle tlačíme. Je to jeden z mála husto zarastených úsekov na našej trase. Prechod ním však nie je príliš problematický, ide o vrstevnicu, ktorá prechádza rázcestím so smerovníkom s názvom Pod vysokým vrchom. V týchto pasážach sa stále pohybujete vo výške tesne nad 1000 m n. m. až do sedla Burda.
V sedle je menší zrub, ktorý sme našli mimo prevádzky. Ani sme ho veľmi nekontrolovali a ihneď sme stúpali zo sedla nahor. V sedla Burda stojí znova za zmienku krásna lúka a okolité lesy. Po krátkom úseku lesnej cesty už po modrej cyklotrase sa ocitáme na akomsi ranči. Nazýva sa Horská chata Burda. Táto chata predstavuje super občerstvenie, nocľah, ale aj dobrý prameň.
Horáreň Stožky dosahujeme po žltej cyklotrase.
Pohľad na Malú Stožku od horárne Stožky.
Pamätník SNP v lokalite horárne Stožky.
Ďalší objekt v lokalite Stožky, ktorý by sa zrejme dal využiť ako núdzový úkryt počas cykloprechodu NP Muránska Planina. Nachádza sa priamo pri žltej cyklotrase.
Dolinou Randavica smerom do sedla Burda počas nášho cykloprechodu.
Pod Vysokým vrchom trasa žltej cyklotrase kopíruje Rudnú magistrálu. Miesto sa nachádza už vo Veporských vrchoch, hoci stále sa nachádzame v NP Muránska planina.
Súbežne s Rudnou magistrálou cestou do sedla Burda vo Veporských vrchoch.
Sedlo Burda (Horská chata Burda) – Kučalach – Sedlo Zbojská a prvý superzjazd
Horská chata Burda je veľmi príjemným táboriskom. Pripomína čosi ako menší ranč na okraji menšieho kameňolomu. Dali sme si tu výbornú polievku a pivo. Malo by sa tu dať i prenocovať, akurát si vopred zistite, či bude otvorené. Cez víkendy počas letnej sezóny by tu mal byť personál.
Pri chate sa nachádza veľmi dobrý prameň a menšie vyhliadková plošina na krásnu dolinu Roveň. Naokolo vedie Huculská magistrála, ktorej hlavným zmyslom je jazdecká turistika. Apropo žiadneho hucula sme počas nášho prejazdu nemali možnosť vidieť, čo je škoda.
Po občerstvení sa vydáme serpentínkami, mierne stúpajúcou, vrstevnicouvou lesnou cestou k rázcestiu Kučelach. Cesta je pekná, obohatená o výhľady do okolia. Vystúpame asi 150 výškových metrov v miernom teréne po modrej cyklotrase a konečne si môžeme vychutnať zjazd do sedla Zbojská. Ten predčí i naše najbujnejšie predstavy.
Sedlo Burda a zrub v ňom počas nášho cykloprechodu NP Muránska planina.
Vyhliadka na Dolinu Roveň pri horskej chate Burda.
Horská chata Burda vo Veporských vrchoch je ideálnym miestom na oddych, občerstvenie i prenocovanie počas cykloprechodu. Otvorená však býva nepravidelne.
Cestou zo sedla Burda smerom na Kučelach po lesnej zvážnici.
Cestou smerom na Kučelach sa objavujú i takéto romantické zákutia, kde by sa dalo prenocovať.
Pohľad ponad lúky na rozhľadňu v sedla Zbojská patril k tým najkrajším počas nášho cykloprechodu.
Sedlo Zbojská – Sedlo Chlipavica a druhý superzjazd
Zjazd z Kučelachu do Sedla Zbojská predstavuje asi 300 m zošup na približne 7 km. Najskôr vedie po lesnej ceste a neskôr po asfaltke. Je to parádna jazda za odmenu. Miestami zjazd míňa i krásne samoty na lúkach až kým neskončíte pri stáde kráv tesne nad sedlom Zbojská.
Kvôli tomuto zjazdu sa sem rozhodne oplatilo šľapať. Zároveň sa týmto zjazdom končí náš prejazd Národného parku Muránska planina. Dostávame sa do ochranného pásme národného parku, ktoré má hranicu v sedle Chlipavica. Nasleduje teda už len logické predĺženie cykloprechodu, ktorým sa vrátime do bodu, kde sme ráno nastupovali na vlak t. j. do Podbrezovej – Chvatimechu.
V samotnom sedle Zbojská sa nachádza veľká koliba (salaš Zbojská), kde sa dá bohate najesť a doplniť zásoby, až na to, že počas víkendov tu v čase obeda býva mimoriadne plno. Návštevníkov sem ťahajú okrem jedla i viaceré atrakcie, ako napríklad rozhľadňa nad sedlom a možnosť vývozu na ďalšie pekné miesto – sedlo Chlipavica. Okrem toho sem turisti chodia absolvovať prechod tiesňavy zbojníka Jakuba Surovca.
Hladní sme neboli a tak sme smerovali zo sedla Zbojská ihneď nahor smerom k rozhľadni. Tieto miesta sú charakteristické prekrásnymi lúkami. Na celú oblasť je výborný výhľad z uvedenej rozhľadne, popri ktorej vedie i modrá cyklotrasa.
My sa tu však nezastavujeme, nakoľko sme tu boli už viackrát. Stúpame ďalej lúkami a lesom po serpentínach cez sedlo Diel až do približne 900 m, kde sa odrazu otvoria prekrásne výhľady zo sedla Chlipavica. Tento úsek nie je príliš náročný, ide o pozvoľné stúpanie po lesných cestách. Premáva tadiaľto i linka minibusu zo sedla Zbojská na Chlipavicu, ktorý sme mali možnosť vidieť.
Sedlo Chlipavica je znova miestom, kde sa rozkladajú šíre horské lúky. Nájdete tu i maľovaný drevený kríž a zrub s hrajúcim orlojom (údajne ide o najväčšie kukučkové hodiny na Slovensku), či ohradu s hydinou. Znova sa tu dá, celkom neočakávane, skvele najesť a občerstviť.
Prekvapivo je tu i mnoho ľudí. Peší, cyklisti, motorkári, ale aj vyvezení turisti zo sedla Zbojská. Doprajeme si pauzičku a už sa tešíme na zjazd, ktorý netušíme, čo prinesie. Aj v tom je objavovanie takýchto končín perfektná zábava.
Hovädzí dobytok na salaši Zbojská.
Stupák zo sedla Zbojská smerom na Chlipavicu.
Spätný pohľad na sedlo Zbojská.
Rozhľadňa nad sedlom Zbojská vo Veporských vrchoch sa nachádza pri modrej cyklotrase, ktorou smerujeme do sedla Chlipavica. V týchto miestach NP Muránska planina končí, no ďalej budete prechádzať jeho ochranným pásmom.
Dokonalé horské scenérie nad sedlom Zbojská v Muránskej planine robia cykloprechod pravou lahôdkou.
Lesná cesta do sedla Diel smerom na Chlipavicu.
Sedlo Diel vo Veporských vrchoh sa nachádza na modrej cyklotrase neďaleko Chlipavice.
Sedlo Chlipavica - Horáreň Boldiška – Čierny Balog – Hronec - Podbrezová
Zjazd zo sedla Chlipavica po žltej cyklotrase je najskôr po štrkovej ceste, ktorá sa neskôr mení na svižnú asfaltku dobrej kvality. Vedie popri Pomývačnom potoku. Dá sa tu poriadne rozbehnúť, no myslite na to, že cestu využíva mnoho cykloturistov, vrátane detí, takže je potrebné trochu ubrať. Nie všetky úseky sú prehľadné a za zákrutu nemusíte dostatočne dovidieť. Najprudší zjazd končí pri horárni Boldiška.
Postupne klesneme o 300 výškových metrov. Nasleduje prejazd pohľadnej doliny popri potoku Šaling. Má charakter pasienkov a je veľmi pohľadná. Odtiaľto je bicyklovanie veľmi pohodové. Postupne vedie asfaltkami až do Čierneho Balogu, kde pôjdete okolo stanice Čiernohronskej železničky. Popri jej trati sa dostanete veľmi príjemnou cyklotrasou, vedúcou ponad breh Čierneho Hrona až do Hronca, odkiaľ to je do Chvatimechu už len na skok po hlavnej ceste.
Ozdobný kríž Vám dá vedieť, že ste konečne v sedle Chlipavica.
Najväčšie slovenské kukučkové hodiny na gazdovstve v sedle Chlipavica.
Zjazd zo sedla Chlipavica vedie aj popri lokalite horárne Boldiška.
Žltou cyklotrasou po asfaltke smerom na Čierny Balog.
Oblasť Starý Krám za Čiernym Balogom.
Záver nášho cykloprechodu NP Muránska planina predstavuje pekná cyklorasa popri Čiernom Hrone smerom do Hronca. Počas výletu sme prešli časťou pohoria Muránska planina a severovýchodným výbežkom Veporských vrchov.
Záver cyklovýletu za Čiernym Balogom je viac ako príjemný. Vedie po dokonalej cyklotrase v blízkosti Čiernohronskej železničky.
Náročnosť a vybavenie na cyklotúru Muránskou planinou
Náš variant cykloprechodu NP Muránska planina z Červenej by sa dal označiť za stredne náročnú kombináciu viacerých horských cyklotrás, s tým, že veľká časť trasy od sedla Zbojská už nepatrila do uvedeného národného parku. Zaradiť by sme tam mohli ešte ochranné pásme Muránskej planiny s hranicou v sedle Chlipavica. Prechod čisto národným parkom by bol oveľa kratší. No i tak by to bolo skôr niečo pre skúsenejších bajkerov, ktorí vedia odhadnúť svoje sily.
Náš variant sme realizovali naľahko, len s pár fľaškami vody, a energetickými tyčinkami plus občerstvením dostupným na trase. V našom prípade v sedle Burda a Chlipavica. Fyzicky musíte byť aj v prípade jazdy naľahko v dobrej forme. Vyslovene tvrdé stúpania tu však nie sú. Najnáročnejšie pasáže cykloprechodu sa nachádzajú práve v úseku od Červenej skaly po sedlo Zbojská.
Náš variant meral 70 km a nastúpali sme 110 výškových metrov. Kombinovali sme tu lesné cesty, cyklotrasy vedúce po horských lúkach, lesné asfaltky a klasické asfaltky vedúce cez dediny. Zakomponovali sme jeden úsek vedúci po turistickom chodníku cez sedlo Sitárovo, ktorý bol kondične náročný a bicykle sme tu museli tlačiť do strmého kopca. Inak išlo poväčšine a príjemné vozenie spojené s obdivovaním prírodných krás národného parku. Stúpania sú tu prevažne tiahle, pričom výšku naberáte len pozvoľne.
Celkovo je trasa položená od 450 m n. m. v Podbrezovej až po úseky s priemernou výškou okolo 1100 m n. m. Tým, že v Červenej skale štartujete z výšky viac ako 700 m n. m. nie je nutné ihneď strmo stúpať, ale mnoho položených častí naozaj dokazuje, že sa pohybujete po planine.
Výrazné stúpania sú najmä do sedla Sitárovo a stúpanie zo sedla Zbojská na sedlo Chlipavica. Rýchle a čiastočne technické zjazdy sú z Kučelachu a z Chlipavice. Je tu potrebné mať zvládnuté riadenie bicykla a takisto nepodceniť jeho prvotriedny technický stav.
Na cykloprechod Muránskou planinou sme si zobrali ľahké horské hardtaily s 29 palcovými kolesami. Mnohé úseky by si pochvaľovali aj jazdci na e-bajkoch, no tlačenie do sedla Sitárovo by asi preklínali. Skôr je to trasa ideálna pre bicykle typu gravel. Oblečenie sme mali variabilné, primerané horstvu. No tým, že hlásili priaznivé teploty, s vrstvami sme to príliš nepreháňali.
Za zmienku stojí obuv v podobe trailových bežeckých topánok, ktoré sa nám už párkrát osvedčili vďaka svojej univerzálnosti. V strmom chodeckom úseku popísanom vyššie sme si ich nevedeli vynachváliť. Určite si sem vezmite poriadnu prilbu a cyklistické rukavice. V zjazdoch tu naberiete riadnu rýchlosť, takže sa môžu hodiť. Špeciálne chrániče sme nebrali.
Na trasu si zoberte navigáciu a mapu v mobile. Mnohokrát sa nám hodili, ako už na viacerých podobných cykloprechodoch. Môže sa vám hodiť i externá nabíjačka. Cykloprechod Muránskou planinou je poriadne fotogenický, tak si vezmite mobil, čo riadne fotí, prípadne menší fotoaparát, alebo akčnú kameru.
Pripájame zoznam útulní a možností doplnenia vody, ktoré by ste počas cykloprechodu NP Muránska planina mohli využiť:
Útulne a ubytovanie
- Zrub v doline Randavica – drevený zrub s ohniskom i pre väčšiu skupinu turistov, prameň sme si tu nevšimli
- Horská chata Burda – jednoduché ubytovanie by malo byt dostupné cez víkendy počas letnej sezóny, zariadenie nedisponuje vodovodom, ani elektrinou, prenocovanie s vlastným vybavením
- Salaš Zbojská – klasické ubytovanie v dreveniciach
- Gazdovský dvor v sedle Chlipavica – ubytovanie v drevenici
Okrem toho je priamo pri trase viacero ďalších búd, senníkov, alebo dokonalých lúk, kde by sa dalo v prípade núdze zložiť.
Zrub pri zelenej turistickej značke a žltej cyklotrase smerom k horárni Lapinka. Mal nepríjemnú vlhkú podlahu.
Zrub resp. vagón na rázcestí pri horárni Pätina sme počas nášho cykloprechodu Muránskou planinou nevyužili, hoci by sa tu táborilo veľmi dobre.
Zrub, alebo Útulná útulňa pri žltej cyklotrase v doline Randavica. Hoci na dverách nie je kľučka, dnu sa dostanete poľahky.
Objekt horskej chaty Burda.
Gazdovský dvor v sedle Chlipavica sme počas cykloprechodu využili na občerstvenie. Dá sa tu však i ubytovať.
Pramene
S vodou na trase nášho cykloprechodu veľmi nebol. Stačili by nám i vlastné zásoby, no našlo sa i viacero prameňov priamo pri cyklotrase, či prevádzok uvedených vyššie, kde sa dá kúpiť si rôzne nápoje.
- Prameň pri horskej chate Burda – azda najvýraznejší prameň na trase
Ak by to bolo nevyhnutné, na niektorých miestach viete po cyklotrase zbehnúť do dedín, kde sa dá doplniť voda i zásoby. Spomeňme napríklad obce Pohorelá, Heľpa, či Závadka nad Hronom.
Výdatný prameň pri horskej chate Burda.